{"guid": "2a662699-67ba-44e0-b0cb-8837e437a5de:27f567a4-0924-45aa-9b1b-76180b07e32d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111211088.1", "spisova_znacka": "3Cob/308/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/308/2015 z 4. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. októbra 2016, sp. zn. 3Cob/308/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1111211088.1", "identifikacne_cislo": "1111211088", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Hýbelová", "sudca_id": 129, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-hybelova-129", "datum_vydania": "2016-10-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/27f567a4-0924-45aa-9b1b-76180b07e32d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111211088.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1111211088.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1111211088.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/308/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111211088
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111211088.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu JUDr. Jaroslav
Jakubčo, PhD., Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu PB
Power Trade, a.s., Za plavárňou 3937/1, Žilina, IČO: 44 063 555, práv. zast. Advokátska kancelária Mgr.
Ivana Vojtášová, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému MAGNA ENERGIA a.s., Nitrianska
18/7555, Piešťany, IČO: 35 743 565, práv. zast. JUDr. Jozefom Vozárom, advokátom, Kamenárska 17A,
Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave č. k. 30Cb/27/2011-250 zo dňa 1.6.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 30Cb/27/2011-250 zo
dňa 1.6.2015  p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva plná náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 7 811,90 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného
vedený v Tatra banke, a.s., č. účtu 2629041108/1100, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vo veci na základe vykonaného dokazovania zistil,
že žalobou zo dňa 8.7.2010 doručenou Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej
komory v Bratislave dňa 9.7.2010 (ďalej len RS SOPK) sa žalovaný (v rozhodcovskom konaní žalobca)
domáhal voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatenia sumy 506 879,76 EUR
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca v žalobnej odpovedi zo dňa 30.8.2010, okrem
iného, vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu s tým, že rozhodcovská doložka,
ktorá by mala byť podľa žalovaného vyjadrená v § 22.2 Election Sheet to the General Agreement je
absolútne neplatná, navyše i v prípade jej platnosti sa nevzťahuje na predmetný spor a na rozhodnutie
RS SOPK o tvrdenom nároku, ktorý žalovaný uplatnil v uvedenej žalobe. Znenie § 22.2 je neurčité,
nezrozumiteľné, nejasné a rozhodne ho nemožno považovať za platné dojednanie rozhodcovskej
doložky. O tejto námietke žalobcu a nedostatku právomoci RS SOPK v právnej veci sp. zn. Rsp
V-102/2010 rozhodlo Predsedníctvo RS SOPK na 4. mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 7.12.2010
a uznesením č. 3/2 námietku nedostatku právomoci RS SOPK zamietlo. Súd uviedol, že v odôvodnení
predmetného uznesenia je, okrem iného, uvedené, že rozhodcovská doložka uvedená v § 22.2 Election
Sheet to the General Agreement uzavretá  medzi PB Power Trade, a.s., Žilina a Magna E.A. s.r.o.
Piešťany presne označuje Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a tým
je daná právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselne komory rozhodovať
predmetný spor sp. zn. Rsp V-102/2010, v súlade § 2 ods. 3 Štatútu Rozhodcovského súdu Slovenskej



obchodne a priemyselnej komory. Súd poukázal na to, že žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) sa
žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.1.2011 domáhal, aby súd rozhodol o námietke
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, vyhovel jeho námietke a zastavil rozhodcovské konanie vedené pred RS SOPK pod sp. zn. Rsp
V-102/2010. Predmetné konanie bolo na Okresnom súde Bratislava I vedené pod č.k. 35Cb/3/2011. O
tejto žalobe OS Bratislava I rozhodol rozsudkom č. k. 35Cb/3/2011-90 zo dňa 12.11.2013 tak, že žalobu
zamietol. Rozhodcovský súd SOPK prejednal žalobu na ústnych konaniach dňa 17.12.2010 a 26.1.2011
za účasti účastníkov a ich zástupcov a na neverejnom zasadnutí dňa 25.2.2011. Rozhodcovský
súd SOPK rozhodcovským rozsudkom zo dňa 25.2.2011, sp. zn. Rsp V-102/2010 rozhodol tak, že
žalobcu ( pred RZ žalovaného) zaviazal zaplatiť žalovanému (pred RZ žalobcu) istinu vo výške 506
879,76 EUR spolu s úrokmi z omeškania, poplatkom za rozhodcovské konanie a trovami právneho
zastúpenia. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.3.2011. Dňa 4.4.2011 bola súdu
doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha zrušenia Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského
súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave č. Rsp V-102/2010 zo dňa 25.2.2011 z
dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c), d), g), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

3. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní súd prvej inštancie
uviedol, že rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť
v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy
(rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom
rozhodcovskej zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej
zodpovedá spôsobilosť byt' účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byt' splnené
tiež objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byt' len
prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov,
ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory
majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán
a strany by o predmete sporu mohli uzavrieť súdny zmier. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej podmienky má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). K obsahu rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje
presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu
budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie
rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje
na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v
zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov, uvedených v § 40 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné,
aby súd zasahoval do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní. Súd je pri
preskúmaní povinný iba posúdiť, či nedošlo k takému postupu súdu, ktorý by zakladal dôvod uvedený
žalobcom v žalobe v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Súd uviedol, že čo sa týka žalobcom
uvedených dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a d) zák. č.
244/2002 Z. z., žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) v rozhodcovskom konaní uplatnil námietku
nedostatku právomoci RS SOPK. V tejto súvislosti súd uviedol, že ako vyplýva z vyššie uvedeného
právoplatného rozsudku č. k. 35Cb/3/2011-90 zo dňa 12.11.2013, súd skúmal platnosť rozhodcovskej
doložky v § 22.2 Election Sheet of the Agreement vo vzťahu k námietkam žalobcu a nakoľko sa strany v
priebehu sporu nezhodli na presnom preklade znenia § 22.2. obsahujúce rozhodcovskú doložku, súd v
konaní nariadil úradný preklad uvedeného dokumentu. Následne súd vychádzal z vykonaného úradne
nariadeného prekladu a konštatoval, že súdom ustanovený prekladateľ preložil názov rozhodcovského
súdu tak, že je jednoznačne určitý, zrozumiteľný a nezameniteľný. Súčasne súd konštatoval, že záväzok
strán zmluvy predložiť rozhodcovskému súdu spor podľa zmluvy na konečné a záväzné rozhodnutie je
jednoznačným záväzkom strán zmluvy podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Preto návrh na
rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002
Z. z. posúdil ako nedôvodný. S poukazom na uvedené právoplatné rozhodnutie súdu, súd prvej inštancie
uviedol, že aj návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a d)
posúdil ako nedôvodný.



5. Čo sa týkalo návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák.
č. 244/2002 Z. z. z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a to
tým, že rozhodcovský súd nevypočul navrhovaných svedkov Z.. R. J., H. I. G. Z.. R. J. ako aj skutočnosti,
že rozhodcovský súd odmietol prejudiciálne rozhodovanie o kompenzačných námietkach žalobcu (v
rozhodcovskom konaní žalovaného) považoval súd prvej inštancie za potrebné poukázať na to, že
zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a
rovnakého procesného postavenia subjektov,  o právach a povinnostiach ktorých súd rozhoduje. Súd
uviedol, že z rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovský súd doručoval obom sporovým stranám
všetky písomnosti a dal im rovnakú možnosť vyjadrovať sa a navrhovať dôkazy v rozhodcovskom konaní.
Ako vplýva z rozhodcovského rozsudku, sporové strany nemali žiadne návrhy na dokazovanie, okrem
návrhu žalobcu na vypočutie Z.. R. J. a to na okolnosť, či mal ochotu prevziať spoločnosť COMPEL na
obchodovanie alebo nie. Tento návrh na vykonanie dôkazu Rozhodcovský súd uznesením zamietol z
dôvodu, že súdu boli predložené listinné dôkazy dostačujúce na preukázanie skutočností, na ktoré mal
byť svedok vypočutý a preto nepokladal jeho vypočutie za nutné k správnemu posúdeniu a rozhodnutiu
vo veci samej. V súvislosti s uvedeným súd poukázal na to, že dokazovanie je časťou súdneho konania,
v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú povinnosť uviesť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhoduje, ktoré navrhnuté dôkazy je potrebné vykonať
za účelom zistenia skutkového stavu veci. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec
samú, nevykonanie dôkazu súd vysvetlí vo svojom rozhodnutí. Výsluch svedka v rozhodcovskom
konaní navrhol žalobca k okolnostiam vyššie uvedeným v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodcovský súd
navrhnutý dôkaz nevykonal dôvodiac, že vypočutie navrhovaného svedka nie je nutné k správnemu
posúdeniu a rozhodnutiu vo veci samej. Súd preto akceptoval dôvody, pre ktoré rozhodcovský súd tento
dôkaz nevykonal a považoval postup rozhodcovského súdu za správny. Nevykonaním tohto dôkazu
podľa názoru súdu nebola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

6. Čo sa týkalo námietky žalobcu, že rozhodcovský súd nerozhodol o ním uplatnených kompenzačných
námietkach, vôbec ich neposudzoval a tak o nich ani prejudiciálne nerozhodol považoval súd za
potrebné poukázať na § 3 ods. 1 zák č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, z obsahu zmluvných dokumentov mal súd za preukázané,
že tieto sa vzťahujú len na dodávku elektrickej energie a zo zmlúv súvisiacich právnych vzťahov a nie
na iné zmluvy a dohody sporových strán, t. j. nie na tie, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoje
kompenzačné námietky v rozhodcovskom konaní. O týchto iných zmluvných vzťahoch Rozhodcovský
súd nemohol rozhodovať, lebo sporové strany neuzavreli  a nepredložil žiadnu rozhodcovskú doložku,
na základe čoho by bola založená právomoc Rozhodcovského súdu rozhodovať aj o právnych vzťahoch
mimo dodávku el. energie dodávanej žalobcom žalovanému. Súd mal za to, že rozhodcovský súd
správne vyhodnotil uplatnené kompenzačné námietky žalobcu s tým, že na rozhodovanie o týchto
námietkach nie je daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko kompenzačné námietky neboli
uplatnené zo zmluvného vzťahu, z ktorého by vyplývala dohoda medzi zmluvnými stranami rozhodnúť
vec v rozhodcovskom konaní a teda nevykonaním tohto dôkazu nebola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania.

7. K návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002
Z. z., kde žalobca poukazoval, že v danom vzťahu bol spotrebiteľ, súd prvej inštancie mal za to, že
žalobca nemal a nemá vo vzťahu k žalovanému postavenie spotrebiteľa s poukazom na ust. § 52 ods.
4 Obč. zák. a čl. 2 písm. b) Smernice Rady č. 93/12/EHS zo dňa 5.4.1993. Keďže je zrejmé, že žalobca
uzatvoril zmluvu za účelom a v rámci svojej obchodnej - podnikateľskej činnosti, nebolo možné aplikovať
ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa a teda žalobca nebol spotrebiteľom.

8. Na základe vykonaného dokazovania, vyššie uvedených skutočností a príslušných zákonných
ustanovení súd prvej inštancie posúdil žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako nedôvodnú
a rozhodol tak, že žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a
keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu  vznikli právnym
zastúpením.

9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktorým rozsudok napadol v
celom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. Argumentoval tým, že v danej veci



neexistuje návrh správcu na pokračovanie v konaní, nakoľko podaním zo dňa 28.5.2015 správca oznámil
konajúcemu súdu, že nedal súhlas na pokračovanie v konaní, a to je z tohto dôvodu ex lege prerušené.
Ako dôkaz k uvedenému priložil k odvolaniu podanie zo dňa 28.5.2015. Žalobca nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie o tom, že v predmetnom konaní sa nerozhoduje o majetku podliehajúcom konkurzu,
a preto konanie nie je prerušené podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca v
tejto súvislosti poukázal na § 47 ods. 1 a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedol, že
súdne konanie sa týka majetku podliehajúceho konkurzu vždy vtedy, ak na jeho základe a v súvislosti
s ním môže dôjsť k zmenšeniu alebo zväčšeniu tohto majetku. K výroku o trovách konania žalobca
uviedol, že je nepochybné, že tento výrok sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, nakoľko umožní
potenciálne uplatnenie tohto nároku ako pohľadávky proti podstate, čo následne spôsobí zmenšenie
majetku úpadcu. Z uvedeného žalobca vyvodil, že konanie by malo byť ako celok prerušené. Ďalej
žalobca namietal, že súd prvej inštancie bez uvedenia zákonných dôvodov konal so správcom ako
účastníkom konania namiesto úpadcu, teda postupoval tak, ako je uvedené v § 47 ods. 3 ZKR. Poukázal
na to, že správca môže vstúpiť do súdneho konania namiesto úpadcu len za podmienok uvedených v §
47 ods. 3 a 4 ZKR. Uviedol, že v danom prípade nebol daný zákonný dôvod na vstup správcu do konania,
nakoľko správca nedal súhlas na pokračovanie v konaní, a preto sa ani nemohol stať jeho účastníkom
a iný známy dôvod správcovi nie je známy. Žalobca namietal i skutočnosť, že už vo svojom vyjadrení
zo dňa 28.5.2015 uvádzal, že sa usiloval nahliadnuť do súdneho spisu a pripraviť sa na pojednávanie,
čo mu však nebolo umožnené z dôvodov kapacitného obmedzenia na strane súdu. Preto správca v
čase vyhlásenia rozsudku nemal vedomosť o obsahu súdneho spisu, nemal zachovanú možnosť riadnej
prípravy na pojednávanie, čo predstavovalo podľa žalobcu dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.
Takýmto postupom súdu podľa žalobcu nebola zachovaná rovnosť účastníkov, ani právo na riadnu
prípravu a došlo tak k odňatiu možnosti konať pred súdom. Na základe uvedeného správca navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok s tým, že zároveň vysloví záväzný právny názor o prerušení
tohto konania ex lege podľa § 47 ods. 1 ZKR. Správca v odvolaní zároveň vyhlásil, že toto podanie nie
je návrhom na pokračovanie v konaní podľa § 47 ods. 3 ZKR a namietol svoj vstup do konania namiesto
úpadcu.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
11. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

12. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu
sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi.

Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať
na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania
namiesto úpadcu.

13. Odvolací súd konštatuje správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd uvádza, že
z obsahu odvolania zistil, že žalobca nenamietal nič, čo by sa týkalo skutkových a právnych záverov
súdu prvej inštancie a namietal len procesný postup týkajúci sa toho, že konanie malo byť v zmysle
vyššie uvedených ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. ex lege prerušené, nakoľko ako správca konkurznej
podstaty nedal súhlas, resp. návrh na pokračovanie v konaní, v priebehu ktorého došlo k vyhláseniu



konkurzu na majetok žalobcu. Odvolací súd totožne so súdom  prvej inštancie uvádza,  že v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby súd zasahoval do skutkového a právneho
stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nebolo podané
dôvodne a na potvrdenie správnosti svojho rozhodnutia uvádza, že na základe § 47 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z. z. sa prerušujú len konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi, čo však nie je splnené v tomto prípade. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti
rozhodcovského rozsudku, pričom všeobecný súd nerozhoduje o právach týkajúcich sa priamo majetku
úpadcu, teda žalobcu. V súvislosti s tým nebol daný ani dôvod na postup podľa § 47 ods. 4 cit.
zákona. Odvolací súd taktiež nepovažuje za opodstatnený ani žalobcom (správcom) uvádzaný dôvod na
odročenie pojednávania, nakoľko z obsahu spisu je preukázané, že mu bolo včas doručené predvolanie
na pojednávanie konané dňa 1.6.2015 a bola zachovaná lehota na jeho prípravu. Žalobca svoju neúčasť
však ospravedlnil z dôvodu, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu, ale o odročenie
pojednávania nepožiadal a rovnako ako v odvolaní argumentoval odkazom na § 47 ods. 1 a 4 zákona
č. 7/2005 Z. z., v súvislosti s čím odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené a konštatuje, že v danom
prípade vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/27/2011", "guid": "52b689a9-5072-40c9-b621-9c485ccdeec5:0311760a-2f59-4cd9-8998-e207547cdffe", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d26d01d6-0fd3-42e9-8adb-d60d0db6e609:07d0099f-a58f-48b1-9893-1f8b4db28589", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/27/2011", "nazov": "Rozsudok pre uznanie Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cb/27/2011 z 19. 9. 2012", "sud": "Okresný súd Košice I", "datum_vydania": "2012-09-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d26d01d6-0fd3-42e9-8adb-d60d0db6e609:07d0099f-a58f-48b1-9893-1f8b4db28589"}, {"guid": "5a3a5727-9318-4cbc-a63c-69e4c52d064b:97f5d778-3dd5-4df8-97e4-335783a13137", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Cb/3/2011", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/3/2011 z 12. 9. 2011", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2011-09-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5a3a5727-9318-4cbc-a63c-69e4c52d064b:97f5d778-3dd5-4df8-97e4-335783a13137"}], "citovane_v": [{"guid": "2a662699-67ba-44e0-b0cb-8837e437a5de:d0a6df0f-905f-492b-a0be-c952a539fd25", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111211088.1", "spisova_znacka": "3Cob/308/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/308/2015 z 4. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111211088.1"}]}