Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/41/2015 z 29. 6. 2015
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2015, sp. zn. 27Sp/41/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6015200667.1
Krajský súd Banská Bystrica | 27Sp/41/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6015200667.1 | 2015-06-29 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae2157f3-f9bf-41cf-a9b4-538e95f28fb1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6015200667.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/41/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200667
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200667.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, Študentská 12, 960 01 Zvolen za účasti: W. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX J. J. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-3698/2014 zo
dňa 24.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V-3698/2014 zo dňa 24.02.2015  p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť, s. r. o., Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-3698/2014
zo dňa 24.02.2015. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva s
poukazom na § 31 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe návrhu na povolenie vkladu záložného práva do
katastra nehnuteľností doručeného odporcovi 18.12.2014 odporca preveril skutočnosti uvedené v texte
zmluvy a listín súvisiacich so zmluvou a po právnom posúdení písomnej dohody o splnomocnení,
na základe ktorej došlo splnomocniteľom W. I. k splnomocneniu splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Bratislava, dospel odporca k záveru, že posudzovaná Zmluva o zriadení
záložného práva zo dňa 03.11.2014 bola jej účastníkmi uzavretá spôsobom odporujúcim ust. § 22
ods. 2, prípadne § 31 a nasl. OZ týkajúcich sa inštitútu zastupovania na základe plnomocenstva.
V danej veci na základe v zmluve o zriadení záložného práva bližšie nešpecifikovanej dohody o
splnomocnení zastupovalo združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava ako
splnomocnenec pri uzavretí predmetnej zmluvy splnomocniteľa ako účastníka zmluvy na strane záložcu
a to tak, že danú zmluvu za neho prostredníctvom svojho predsedu podpísalo. Ďalej podľa správneho
orgánu došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ, nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. S prihliadnutím na jednotlivé dátumy podpisu jednak zmluvy o úvere dlžníkom W. I.
dňa 11.12.2013 a jednak dohody o splnomocnení splnomocniteľom W. I. dňa 11.12.2013 je zrejmé,
že obe tieto listiny mu boli predložené v jednom balíku, pričom možno dôvodne predpokladať, že
pokiaľ by menovaný nepodpísal dohodu o plnomocenstve, nedošlo by ani k uzavretiu zmluvy o úvere,
a teda k následnému poskytnutiu úveru, v čom možno vidieť hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a
porušenie odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru. Ďalej je podľa odporcu zrejmé, že pri uzatváraní
dohody o splnomocnení dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe nemal možnosť voľby výberu zástupcu
- splnomocnenca, pretože z do spisu predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení je
vypracovaná ako predtlač (formulárová typová zmluva), ktorej obsah dlžník a splnomocniteľ vôbec
nemôže ovplyvniť a ktorú predkladá veriteľ spolu so zmluvou o úvere dlžníkovi, pričom táto už obsahuje



označenie splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Tomuto záveru
nasvedčuje aj skutočnosť, že obe vyššie špecifikované listiny podpísal W. I. v jeden a ten istý deň. Veriteľ
teda takto určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka ako splnomocnenec a spochybnil
tak základný predpoklad pri udelení plnej moci k tomu, aby splnomocnenec hájil záujem dlžníka ako
splnomocniteľa. Splnomocnenca v podstate teda vyberá dlžníkovi na štandardnom zmluvnom formulári
veriteľ, čo je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 OZ. Takéto konanie je v kontexte
predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje
porušenie § 22 ods. 2 OZ. Odporca ďalej v rovine ochrany spotrebiteľa konštatoval, že vyššie uvedenú
dohodu o splnomocnení zaradenú na samostatnej listine, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť,
možno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 OZ), ktorá je absolútne neplatná
v zmysle § 53 ods. 5 OZ a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Ďalej odporca uviedol, že platný právny úkon podľa § 37 OZ je vtedy, ak k
prejavu vôle došlo k slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Odporca konštatoval,
že zákon nevylučuje uzavretie jednotlivých typov zmlúv konštatovaných v predmetnej veci (zmluva o
úvere, zmluva o zastúpení a záložná zmluva), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich
vzájomnej súvislosti a to z toho pohľadu, čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. Týmito zmluvami
sa v konečnom dôsledku môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti sumy poskytnutej veriteľom
vrátane príslušného navýšenia tejto sumy, ale aj možný prechod vlastníckeho práva dlžníka k celému
jeho nehnuteľnému majetku, ktorý je často v značne väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného
z úverovej zmluvy. Takýmto postupom zo strany veriteľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo
výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je podľa odporcu v rozpore
s dobrými mravmi.

Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ odvolanie,
pričom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s návrhom a jeho
prílohami, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo nesprávne právne posúdil. Podľa
odvolateľa bola dohoda o splnomocnení uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ.
Tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ vopred určil zástupcu pre dlžníka, považoval odvolateľ za ničím
nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. To, že odporca
vychádzal len z predpokladov vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Veriteľ sa nepodieľal
na uzatváraní dvojstranného právneho úkonu medzi dlžníkom a jeho zástupcom. Ak odporca z toho, že
dohoda o plnej moci bola uzavretá na predtlačenom formulári, kde bol uvedený zástupca vyvodil záver,
že dlžníkovi zástupcu určil záložný veriteľ, takýto záver podľa odporcu nemá oporu v listinách tvoriacich
obsah spisu. Naopak, medzi dlžníkom a jeho zástupcom neexistuje reálny rozpor a plnomocenstvo je
platné. Nestačí pochybnosť o objektivite zastupovania, rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného
musí reálne existovať. Námietka o rozpore medzi záujmami zástupcu a zastúpeného je podľa odvolateľa
nesprávnym právnym posúdením, ktoré vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. Dohoda
o plnej moci je podľa odvolateľa platná a rozhodnutie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné.
Navrhovateľ namietal, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovania
splnomocniteľa splnomocnencom, nie je možné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu
nemôžu vzťahovať ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
na ktoré ustanovenie odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutím. Navrhovateľ ďalej namietal, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže nemá
náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia nie je zrejmé, čo konkrétne z úverovej
zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, t. j. či je to výška poplatku za úver, alebo výška úroku z omeškania.
Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 15.05.2015 uviedol, že trvá na dôvodoch svojho
rozhodnutia, považuje ho za vecne správne a žiadal rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2
O. s. p., v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal
zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností s prílohami, overenú fotokópiu dohody o splnomocnení a overenú fotokópiu zmluvy o
úvere z 19.06.2013.



Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach
a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 18.12.2014 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa
03.11.2014, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom
W. I., Banská J. zastúpeným spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava
na základe dohody o splnomocnení. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
nachádzajúce sa v k. ú. C.. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.12.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom na
strane dlžníka. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o
zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca rozhodnutím zo 16.01.2015 prerušil katastrálne
konanie a vyzval účastníkov konania o. i. na predloženie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
11.12.2013.

Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ - odvolateľ k návrhu na vklad predložil Zmluvu o
zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 03.11.2014, ktorú za záložcu podpísalo združenie
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako jeho zástupca na základe k návrhu priloženej
dohody o splnomocnení. Z overenej fotokópie predmetnej dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že
splnomocniteľ Ivan Jančok udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy
podľa § 552 OZ v znení neskorších predpisov v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. č. zmluvy XXXXXXXXX.
V bode 4 predmetnej dohody sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa,
pričom porovnaním písma uvedeného v záhlaví predmetnej dohody a v bode 4 predmetnej dohody o
splnomocnení je zrejmé, že ide o evidentne rozdielne typy písma. V prípade dohody o splnomocnení
sa jedná o formulárovú zmluvu, kde názov zástupcu je už vopred predtlačený a ručne dopisované sú
údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia nehnuteľností v bode 4. Predmetná
dohoda o plnej moci bola splnomocniteľom podpísaná v Banskej Bystrici dňa 11.12.2013, pričom jeho
podpis bol notársky overený. Splnomocnený zástupca datoval podpis predmetnej dohody v ten istý deň,
t.j. 11.12.2013 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 11.12.2013 osobne
prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom dňa 11.12.2013 v Banskej
Bystrici. Z overenej fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi W. I. ako spotrebiteľom
a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom dňa 11.12.2013 vyplýva, že túto zmluvu
vypisovala mandatárka veriteľa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. Y.. Porovnaním typu písma uvedeného
v záhlaví zmluvy o úvere ako aj v záhlaví dohody o splnomocnení je zrejmé, že sa jedná o ten istý
typ písma, t. j. písmo p. Y., mandatárky veriteľa. Zo zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že táto zmluva č.
XXXXXXXXX bola podpísaná 11.12.2013, t. j. v ten istý deň, ako dohoda o splnomocnení.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd
dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.



Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem
iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného
zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.

Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii
nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne
účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny
orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Návrhom na uzatvorenie
zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh
zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnuté, aby konajúci takto
písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval, to znamená odoslal alebo urobil úkony, ktoré
sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením
inej osoby alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z
predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti



splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z tejto listiny nevyplýva, že dlžník
dostal, alebo že by disponoval vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné,
že dlžník sám odoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane občianskemu združeniu
ProHelp, alebo že by tým poveril navrhovateľa. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o
splnomocnení, ktorá je vyhotovená formou predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom
plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so
zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom
podpísaná v Banskej Bystrici dňa 11.12.2013 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a W. I. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je
možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Z toho, že takto
vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci podpísaná síce v ten istý deň, teda 11.12.2013, avšak v Bratislave, vyplýva,
že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Banskej Bystrici dňa
11.12.2013. K návrhu nie sú pripojené žiadne dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu
bolo urobené včas a nebolo prezentované ani to, že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c
ods. 2 OZ.

Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení
konštatoval rozpor s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť,
že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom
splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci predložil ďalšiemu účastníkovi zástupca
veriteľa, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise
dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere, rovnaké písmo mandatárky veriteľa Pohotovosť
s.r.o., ktorým bolo vypísané záhlavie dohody o splnomocnení ako aj zmluvy o zmluvy o úvere) sú
skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním
dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení a jej účel, spochybňujú
konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Rovnako skutočnosť, že osoba splnomocnenca
viac krát, resp. opakovane vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľa, čo vyplýva z podkladov
a informácií tak správneho orgánu z iných konaní v obdobných prípadoch, ako aj z rozhodovacej
činnosti súdu, vyvoláva pochybnosti, či výkon práv a povinností splnomocnenca je v medziach riadneho
zastupovania záujmov úverového dlžníka, resp. záložcu. Správny orgán preto správne vyhodnotil
dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil
s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že
účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi,
t. j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v
záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez
toho, aby bol zástupca splnomocnenca prítomný pri podpísaní tejto dohody a odvolateľ nepreukázal
ani skutočnosť, že záložca si splnomocneného zástupcu sám vybral, požiadal o zastupovanie, resp. že
záložca bol poučený o jeho právach vyplývajúcich z tohto právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení bola
zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah
takejto dohody, a preto mu možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, bola obmedzená, resp. odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým, v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v
spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky
štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a vo svojom rozhodnutí správne poukázal na povinnosť poskytnutia ochrany spotrebiteľovi
a to v súvislosti s posúdením dohody o splnomocnení v kontexte ostatných uzatvorených zmlúv  (zmluvy



o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva) vo vzťahu k posúdeniu zmluvných
dojednaní ako neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 5 OZ. Predmetná
dohoda o splnomocnení bola správne posúdená v intenciách ust. § 53 OZ ako neplatná z dôvodu, že
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ OZ v znení účinnom od 13.06.2014 za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol
zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku
vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pre úplnosť súd uvádza, že úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva
zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality
(§ 4 ods. 3 zmluvy o EÚ [v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ]).

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky
štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.



Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. §
52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. (bod 1 dohody o
splnomocnení) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného
je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu
dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať
sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1
OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o
spotrebiteľskom úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými
aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odporca postupoval
v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď
v podstate  prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda
o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo
forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by
si sám vybral, resp. určil, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníkovi
formou pripraveného formulára, nejedná sa ani o  individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má
za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať
jemu vopred určený zástupca mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú)
zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva,
že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne
uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o
splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1
a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp.
zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa
15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v odvolaní
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporcu sú v súlade so zákonom, odporca dostatočne
zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení ako aj záložnú zmluvu správne právne posúdil. Keďže
podmienky na vklad neboli splnené, odporca postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad
zamietol. Súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10
písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu
a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e/ doteraz  zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.