Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžrk/3/2017 z 26. 9. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 3Sžrk/3/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6016200385.1
Najvyšší súd | 3Sžrk/3/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:6016200385.1 | 2018-09-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/76403392-bb3c-4a7c-adc4-86478be7cef1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200385.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžrk/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200385
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6016200385.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň
JUDr. Sone Langovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci pôvodnej žalobkyne: Ing. C. Y., nar.
XX. G. XXXX, trvalé bytom H., zast. JUDr. Petrom Varsányim, advokátom so sídlom Konrádova 221,
930 41 Kvetoslavov, proti pôvodnému žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných
prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti sťažovateľa (pôvodne ďalšieho
účastníka konania): V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom V., zast. JUDr. Milan Šulva, advokát, AS
Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. Vo 1/2016-6, k: V 1542/2008 zo dňa 4. februára
2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
24S/45/2016-106 zo dňa 23.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne ďalšieho účastníka konania)
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/45/2016-106 zo dňa 23.02.2017  z a m i e t a.

Pôvodnej žalobkyni  p r i z n á v a  proti sťažovateľovi úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil a vrátil prvostupňovému orgánu verenej
správy na ďalšie konanie rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných
prostriedkov č. Vo 1/2016-6, k: V 1542/2008 zo dňa 4. februára 2016 a rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy č. V-l542/2008 zo dňa 9. decembra 2015. Súčasne priznal žalobkyni proti
žalovanému úplnú náhradu trov konania.

2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že  Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor (ďalej
len „prvostupňový orgán verejnej správy“) svojím rozhodnutím č. k.: V-1542/2008 zo dňa 9. decembra
2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci návrhu na vklad kúpnej zmluvy zo dňa 18. apríla
2008 (správne má byť zo dňa 1. októbra 2008) medzi účastníkmi V. A. a Ing. C. Y. rozhodol tak, že
konanie vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok
a § 31b písm. f) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán
verejnej správy poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím zo dňa 3. novembra 2015 vkladové konanie
č. V 1542/2008 podľa § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. prerušil z dôvodu, že v návrhu na vklad
a v zmluvách nie je uvedená podľa § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. výmera pripadajúca
na spoluvlastnícky podiel. Poukázal na ustanovenie § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z.
platného v čase uzavretia zmluvy V 1542/2008 a skutočnosť, že bolo potrebné uviesť výmeru pripadajúcu
na spoluvlastnícky podiel. Zdôraznil viazanosť právnym názorom súdu, ktorý v minulosti v konaní
rozhodoval, najmä vo vzťahu k skutočnosti, že pri posudzovaní náležitostí zmluvy, na základe ktorej



kataster vykonáva vklad vlastníckeho práva je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 162/1995 Z.z., v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy. Konštatoval, že nedostatky z prerušeného
konania neboli v zákonom stanovenej lehote odstránené. Z uvedeného dôvodu konanie o návrhu na
vklad zastavil podľa ustanovenia § 31b písm. f) zákona č. 162/1995 Z.z., keďže účastník konania v
určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Proti vyššie uvedenému
rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. Vo 1/2016-6, k: V 1542/2008 zo dňa 4. februára 2016
odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.

3. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 31a písm. c) Katastrálneho zákona odôvodnene vyzval
oboch účastníkov na doplnenie chýbajúceho údaja, poskytol im dostatočne primeranú lehotu. Išlo o
nedostatok svojou povahou ľahko odstrániteľný,  a to jeho doplnením do kúpnej zmluvy. Účastníci
konania mohli prípadne navrhnúť správnemu orgánu, aby rozhodol v rámci autoremedúry, to znamená
najneskôr s podaným odvolaním v zákonnej lehote by preukázali odstránenie nedostatku. K odstráneniu
nedostatku zo strany účastníkov konania nedošlo. Na výzvu orgánu verejnej správy v rozhodnutí o
prerušení konania nereagoval ani predávajúci, ani kupujúca a prvostupňový orgán verejnej správy nemal
inú možnosť, ako vkladové konanie ukončiť zastavením konania v súlade s § 31b ods. 1 písm. f) zákona
č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého konanie o návrhu na vklad zastaví, ak účastník konania v určenej
lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Z pohľadu vytknutého nedostatku,
a to výmery pripadajúcej na prevádzaný spoluvlastnícky podiel išlo o údaj vyžadovaný ustanovením
zákona, pričom išlo o nedostatok odstrániteľný. Tento nedostatok nemal vplyv na platnosť predmetnej
kúpnej zmluvy, ktorú z hľadiska prejavu vôle účastníkov konania orgán verejnej správy nespochybnil.
K odstráneniu nedostatku slúži inštitút prerušenia konania s následným zastavením konania v prípade
jeho neodstránenia. Pri zastavení konania je správne konanie meritórne ukončené skôr, než sa dospeje
k rozhodnutiu vo veci samej. Ťažisko spôsobu ukončenia konania je na samotných účastníkoch konania
a nie na orgáne verejnej správy.

4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vzhľadom ku skutočnostiam uvedeným v bodoch 31
a 32 rozsudku dospel k záveru, že nebol dôvod na prerušenie konania a na výzvu na odstránenie vád
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a vád kúpnej zmluvy. Neuvedenie údaja o
výške výmery spoluvlastníckeho podielu k celku nespôsobovala nezrozumiteľnosť a neurčitosť právneho
úkonu. Ak prvostupňový orgán verejnej správy napriek tomu aplikoval ustanovenie § 31a písm. c) zákona
č. 162/1995 Z.z., vec nesprávne právne posúdil. Vec nesprávne právne posúdil aj tým, že administratívne
konanie zastavil v dôsledku neodstránenia vád, ktoré nemali za následok nezrozumiteľnosť a neurčitosť
právneho úkonu medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom. Stotožnil sa s argumentáciou žalobkyne,
že vytýkaná vada, neuvedenie výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel v kúpnej zmluve, nie je
náležitosťou písomne vyhotovenej zmluvy v zmysle § 42 ods. l zákona č. 162/1995 Z.z. Prvostupňový
orgán verejnej správy tak bol oprávnený účastníkov zmluvy vyzvať na odstránenie iba takých vád zmluvy
a návrhu na vklad, ktoré by spôsobovali neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť zmluvy. Z predmetu zmluvy,
uvedeniu celkových výmer prevádzaných pozemkov, počtu účastníkov a uvedením výšky prevádzaného
podielu (1/2-ica) orgán verejnej správy mohol triviálnou matematickou operáciou dospieť k výmere
pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel, z čoho je zrejmé, že zmluva vo vzťahu k pozemkom a ich
výmere pripadajúcou na spoluvlastnícky podiel neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou netrpí, čo žalovaný
v konečnom dôsledku na pojednávaní uznal. Udaj o výške výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky
podiel nie je, a ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol údajom, ktorý by sa zapisoval do katastra
nehnuteľností, resp. ktorý vyplýva z listu vlastníctva. Zákonom č. 304/2009 Z.z. bol novelizovaný zákon
č. 162/1995 Z.z. aj vo vzťahu k ustanoveniu § 42 ods. 2 písm. c). Podľa dôvodovej správy predkladateľ
novely katastrálneho zákona konštatoval, že „požiadavka označenia výmery spoluvlastníckeho podielu
k celku sa v praxi stala obsolentnou, účastníci, resp. vyhotovitelia listín boli nútení komplikovaným
spôsobom prepočítavať aj drobné podiely (napr. urbárske podiely) a správny orgán pri zápise musel
tento údaj prepočítať, napriek tomu, že tento údaj nie je zapísaný na liste vlastníctva, čo zápis spomalilo“.
Dovtedajšie ustanovenie § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. vo vzťahu k uvedeniu výmery
pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel malo svoj význam vo vzťahu k zákazu drobenia pozemkov. Tento
sa však vzťahoval na pozemky nachádzajúce sa v extraviláne, mimo zastavaného územia obce a ktoré
boli zároveň poľnohospodárskymi alebo lesnými pozemkami. U nehnuteľností - pozemkov, ktoré boli
predmetom právneho úkonu medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom o takéto pozemky nejde.



5. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ (pôvodne ďalší účastník) v zastúpení advokátom v zákonnej
lehote kasačnú sťažnosť. Namietal, že krajský súd nesprávne aplikoval a nesprávne interpretoval
ustanovenia § 31a písm. c) a § 42 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Sťažovateľ ďalej namietal, že nejde o
hmotnoprávne, ale o procesné ustanovenie a preto krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu
záveru. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že nemožno hovoriť ani o prílišnom formalizme,
vzhľadom na to, že účastníci administratívneho konania dostali možnosť nedostatok odstrániť, no
napriek tomu žalobkyňa v rámci lehoty, poskytnutej na odstránenie nedostatkov so sťažovateľom nijako
nekomunikovala a až do márneho uplynutia lehoty ho ani nekontaktovala za účelom odstránenia
uvedeného nedostatku. Žalobkyňa teda mala možnosť predísť zastaveniu konania, avšak ostala
nečinná. Predmetom rozhodovania príslušného orgánu bola v danom prípade aplikácia § 31a písm.
c) zákona a § 31b písm. f) Katastrálneho zákona. Navrhoval, aby kasačný súd rozhodol o zrušení
napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.
6. Pôvodná žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 29.06.2017 ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedla,
že sa stotožňuje v celom rozsahu s právnym názorom krajského súdu a preto navrhuje kasačnému
súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Neuvedenie výmer pozemkov pripadajúcich
na spoluvlastnícky podiel v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy nespôsobilo nezrozumiteľnosť ani
neurčitosť zmluvy, preto nevznikol dôvod na vrátenie písomného vyhotovenia účastníkom a na
prerušenie konania. Pokiaľ sťažovateľ uvádza, že účastníci katastrálneho konania dostali možnosť
nedostatok v zmluve odstrániť, no napriek tomu žalobkyňa v rámci lehoty, poskytnutej na odstránenie
nedostatkov so sťažovateľom nekomunikovala, je nutné na vysvetlenie uviesť, že účastníci v čase
uzatvorenia zmluvy tvorili pár, spolu stavali rodinný dom, ktorého mali byť spoluvlastníkmi. Za týmto
účelom bola aj predmetná kúpna zmluva uzatvorená, aby sa faktický stav premietol do stavu právneho.
Krátko po uzavretí zmluvy sa rozišli, preto po rozchode so sťažovateľom ho ani formálne neoslovila,
poznajúc jeho názor k uzavretiu kúpnej zmluvy.
7. Pôvodný žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá mu bola doručená elektronicky dňa  29.05.2017
nevyjadril.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
<. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).
9. Najvyšší súd konštatuje, že v katastrálnom konaní sa prejavil rigidný výklad ustanovení katastrálneho
zákona v konaní o povolení vkladu, keď Správa katastra trvala na obsolétnej náležitosti ust. § 42
ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona účinného v čase podania návrhu na vklad. Toto ustanovenie
bolo aj neskoršou novelizáciou vypustené z katastrálneho zákona práve z dôvodu svojej obsolétnosti.
V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje  na to, že princíp podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR správne
orgány môžu konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súčasne však toto pravidlo je
doplnené, že vždy musia konať v medziach ústavy. Na správne orgány sa v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy
SR vzťahuje povinnosť ústavne konformného výkladu. Predmet tohto konania potvrdzuje, že správne
orgány v administratívnych konaniach sa riadia dikciou zákona, bez ohľadu na to, či to vedie k ústavnej
nekonformnosti. Napadnutý rozsudok krajského súdu spĺňa požiadavky ústavne konformného výkladu
podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Je potrebné zdôrazniť, že krajský súd nemohol uvedenú situáciu riešiť
prerušením konania a podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom o súlade uvedeného
ustanovenia katastrálneho zákona s ústavou, pretože zákonodarca už vypustil uvedené ustanovenia z
katastrálneho  zákona. Kasačný súd sa stotožnil s odôvodnením krajského súdu. Výmera pripadajúca
na spoluvlastnícky podiel podľa ust. § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon)
v znení účinnom do 31.08.2009 nie je údajom, ktorý by sa zapisoval do katastra nehnuteľností, a
preto jeho neuvedenie v zmluve nie je prekážkou povolenia vkladu. Tento údaj nie je ani inak právne
relevantný vo vzťahu k predmetu zmluvy a jeho absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Predmet
zmluvy sa nachádza v intraviláne a zákaz drobenia pozemkov podľa § 21 zák. č. 180/1995 Z.z. sa týka
poľnohospodárskych a lesných pozemkov mimo zastaveného územia obce. Predmetné ustanovenie
katastrálneho zákona má hmotnoprávnu povahu, ide o požiadavku vyplývajúcu z ust. § 23 zákona č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Právny poriadok tvorí
materiálnu a formálnu jednotu. Katastrálny zákon ako procesný predpis nemožno vykladať izolovane od
hmotnoprávnych predpisov vzťahujúcich sa k predmetu vkladu.



10. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 171
ods. 2 SSP tak, že pôvodnému žalobcovi priznal voči sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného
konania v plnom rozsahu, keďže podaním kasačnej sťažnosti procesne vyvolal vznik trov ostatných
účastníkov kasačného konania.
11. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel podľa ust. § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z.
(katastrálny zákon) v znení účinnom do 31.08.2009 nie je údajom, ktorý by sa zapisoval do katastra
nehnuteľností a preto jeho neuvedenie v zmluve nie je prekážkou povolenia vkladu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.