{"guid": "2a5a488a-2e7e-4100-b566-1c0835c34e12:50582c9e-f9b5-475b-ba56-d122ebf12504", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116215345.1", "spisova_znacka": "7CoP/11/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoP/11/2017 z 28. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. mája 2017, sp. zn. 7CoP/11/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8116215345.1", "identifikacne_cislo": "8116215345", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2017-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/50582c9e-f9b5-475b-ba56-d122ebf12504", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116215345.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116215345.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116215345.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoP/11/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215345
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116215345.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. Q., nar.
X.X.XXXX, bývajúceho v T., W. G.. A. Č.. X, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
so sídlom v Prešove, na ul. Slovenskej č. 87, za účasti rodičov Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v T.,
W. G.. A.Á. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
na ul. Floriánovej č. 12 a E. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v T., W. G.. T. Q. Č.. XX, o úpravu práv a
povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.1.2017 č.k. 28P/53/2016
- 38 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zverení mal. E. do osobnej starostlivosti matky.

Žiaden z účastníkov n e m á   n á r  o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zveril mal. E. Q. do osobnej starostlivosti matky. Otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu mal. E. sumou 100 Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k
rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 1.7.2016. Otca zaviazal na zaplatenie dlžného
výživného za obdobie od 1.7.2016 do 31.1.2017 vo výške 340 Eur v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku. Ďalej upravil styk otca s mal. E. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
dieťaťom každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., od 1.7. od 15.00 hod.
do 15.7. do 15.00 hod., od 1.8. od 15.00 hod. do 15.8. do 15.00 hod., každé Vianoce v párnom roku
od 24.12. od 20.00 hod. do 27.12. do 20.00 hod., každý Silvester v nepárnom roku od 19.00 hod. do
nasledujúceho dňa do 19.00 hod.. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej mal. E. pochádza z družského
pomeru rodičov, pričom títo nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2015. Do júna roku 2016 však otec
prispieval na výživu dieťaťa sumou 200 Eur mesačne a platil ďalšie výdavky vo výške 200 Eur na
maloletého. Od júla roku 2016 prestal platiť a od augusta 2016 posielal pravidelne výživné po 60 Eur
mesačne.

3. Matka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 213,80 Eur, pracuje ako
predsedníčka samosprávy pre 3 vchody a  odmena za pol roka je za túto činnosť vo výške 200
Eur. Poberá i rodinné prídavky vo výške 23 Eur mesačne. Z titulu nájomného platí 127 Eur a výška
mesačného inkasa je 42 Eur. S výživou maloletého jej pomáha matka, ktorá býva so sestrou. Jej sestra
pravidelne kupuje maloletému oblečenie. K matke a sestre chodievajú na obedy.



4. Otec pracoval na živnosť vo firme Intercars, kde dodával diely a jeho príjem bol okolo 1.000 Eur
mesačne. Po ôsmych rokoch s ním ale ukončili spoluprácu, čo nečakal. V auguste roku 2016 preto
prerušil živnosť. V súčasnosti má uzatvorenú zmluvu s firmou  C. X, L..C..I. s tým, že pracovný pomer
je dojednaný na dobu určitú a to do konca roka 2017. Výška mzdy je stanovená na sumu 530 Eur.

5. Matka zabezpečuje plnú starostlivosť o syna, pričom so zverením maloletého do  starostlivosti matky
súhlasil aj otec.

6. Súd prvej inštancie preto zveril maloletého E. do osobnej starostlivosti matky.

7. Výživné na maloleté dieťa bolo určené vo výške 100 Eur mesačne a to od 1.7.2016. Vo veci sa
ale nebolo možné stotožniť s výškou  výživného 250 Eur mesačne žiadaného matkou dieťaťa. Otec
totiž prerušil svoju živnosť po tom, čo stratil pravidelnosť zákazky s predchádzajúcou firmou, s ktorou
spolupracoval. Na strane druhej sa ale muselo vychádzať z toho, že otec je mladý a zdravý človek,
ktorý si v súčasnej situácii dostatku voľných pracovných miest na pracovnom trhu musí nájsť primerané
zamestnanie. To sa napokon aj stalo a otec sa zamestnal s príjmom 530 Eur. Z tohto príjmu sa
vychádzalo pri určení výživného. Tvrdenie matky, že schopnosti a možnosti otca prevýšia tento jeho
reálny príjem, v konaní preukázané nebolo.

8. Výživné sa určovalo od 1.7.2016, teda od toho času, kedy medzi rodičmi prestala platiť pôvodná
dohoda. Otec uhrádzal výživné vo výške 60 Eur od augusta roku 2016. Teda od 1.7.2016 do 31.1.2017
mal celkovo z titulu výživného uhradiť sumu 700 Eur ( (100 Eur x 7 mesiacov). Z titulu výživného zaplatil
len čiastku 360 Eur ( 60 Eur x 6 mesiacov) v dôsledku čoho jeho dlh na výživnom na uvedené obdobie
dosahuje sumu 340 Eur ( 700 Eur - 360 Eur).

9. Za dôvodnú sa považovala aj úprava styku otca s dieťaťom. Maloletý bude mať 15 rokov a pravidelne
trénuje hádzanú. Sám vyjadril vôľu, aby sa stretávanie s otcom prispôsobilo jeho požiadavkám a jeho
potrebám. Tieto okolnosti súd vzal do úvahy, avšak do úvahy bolo potrebné zobrať aj to, že posledné
mesiace stretávanie sa otca s maloletým bolo veľmi problematické. Z výsluchov vyplynula neochota
prispôsobiť sa z jednej aj z druhej strany. Za takejto situácie bolo dôvodné upraviť stretávanie otca s
maloletým rámcovým spôsobom na každý párny víkend. Otec deklaroval, že synovi bude vychádzať v
ústrety, čo sa týka jeho športu a teda, že mu nebude brániť v turnajoch, v tréningoch a podobne bez
ohľadu na to, ako bude styk upravený. Práve takýmto spôsobom otec môže využiť možnosti participovať
na športovej činnosti maloletého výraznejším spôsobom, môže sa zúčastňovať turnajov alebo tréningov,
zabezpečovať jeho účasť na tréningoch, turnajoch a podobne. V prípade, ak by  nerešpektoval potreby
dieťaťa týkajúce sa športu, čo nie je v záujme dieťaťa, môže byť rozhodnuté aj o zmene úpravy styku.
Rovnako bolo dôvodné upraviť styk počas letných prázdnin. Aj pri styku počas letných prázdnin sa môže
vyskytnúť situácia, že maloletý bude musieť absolvovať sústredenie v hádzanej a je dôvodné, aby otec
vyšiel v ústrety a prispôsobil sa tréningovému rytmu maloletého aj v tomto prípade.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.

11. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zverení mal. E. do osobnej starostlivosti matky,  podala
v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby otcovi bola určená
povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 250 Eur mesačne od 1.7.2016  s tým, že styk s dieťaťom
zostane neupravený. Alternatívne požadovala rozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o úprave styku
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodovanie. Ako dôvod uviedla, že na zistený skutkový stav sa
neaplikovalo dôsledne ustanovenie § 75 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že otec podnikal ako živnostník v období od 02.12.1998 do 19.08.2016, pričom dosahoval mesačne
čistý príjem 1 000 Eur. V tomto smere pri dokazovaní sa vychádzalo iba z nijako predloženého tvrdenia
otca, že spoločnosť K. s ním po ôsmich rokoch ukončila spoluprácu. V konaní sa vôbec nezaoberalo
otázkou, či zo strany otca nedošlo k účelnému zníženiu príjmu a to práve v dôsledku začatia tohto
konania. Rozsudkom určená výška vyživovacej povinnosti je neprimeraná aj z dôvodu nerovnosti príjmu
matky, ktorý v podstate predstavuje invalidný dôchodok 213,80 Eur mesačne, v porovnaní s príjmom
otca, ktorý dosahoval prípadne aj s príjmom, ktorý dosahuje v súčasnosti.  Maloletý E. má už skoro 15
rokov, aktívne sa venuje hádzanej a teda jeho výdavky na život sú omnoho vyššie ako výdavky malého
dieťaťa. Dá sa povedať, že výdavky sa rovnajú sume výdavkov už dospelého človeka. Pri rozhodovaní
o úprave styku otca s dieťaťom sa neprihliadalo na názor maloletého, ktorý vzhľadom na jeho vek sa



vie k veci relevantne vyjadriť. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho
názoru. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy, ale ako aktívny účastník výchovného procesu.
V zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 C. m. p. by súd mal prihliadať na názor maloletého dieťaťa, ak je
schopné tento svoj názor samostatne vyjadriť. Maloletý E. pri svojom výsluchu pred súdom riadne a
jednoznačne uviedol, že nechce, aby jeho stretávanie s otcom bolo pevne určené. Aj keď sa dieťa s
otcom v súčasnosti stretáva, odmieta u neho prespávať. Aj preto rozhodnutie o úprave styku nie je v
záujme dieťaťa. Okrem toho syn je silným alergikom, pričom od 9.1.2017 berie za účelom liečby vakcínu,
ktorú bude musieť brávať pravidelne ešte 3 roky. Na tomto mieste vznikajú obavy, keďže otec syna
brával na vodnú nádrž Ružín (na chatu), kde nie sú pre neho vyhovujúce podmienky z hľadiska alergie
(plesne, prach a kvitnúce trávy), že otec nebude dodržiavať liečebný režim synovej alergie počas styku
s ním. Mal. E. je žiakom na J. R. E. C. v T., kde dosahuje vynikajúci prospech. V minulosti tu bol pokus
o to, aby sa syn učil s otcom, ale sa ukázalo, že otec namiesto učenia brával syna na iné aktivity. Išlo
o obdobie od januára roku 2015 do júna roku 2015, kedy sa prospech dieťaťa výrazne zhoršil. Otca
maloletého pozná už viac ako 20 rokov, a preto vie, že má agresívne sklony a dochádza u neho aj k
výbuchom hnevu. V júni roku 2014  otec synovi pri vzájomnej hádke podkopol stoličku a  syn následkom
toho spadol hlavou tesne vedľa radiátora na chrbticu. Druhý incident sa stal dňa 24.06.2015, kedy bola
matka dieťaťa pri vzájomnej hádke fyzicky napadnutá, čoho syn bol svedkom. Vtedy došlo k narušeniu
ich vzájomného vzťahu a to k horšiemu.

12. Otec navrhol rozsudok vo výroku o určení vyživovacej povinnosti a vo výroku o úprave styku ako
vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 65, § 66 a § 67 Civilného mimo sporového poriadku
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie matky nie je opodstatnené.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa dôsledne neaplikovalo
ustanovenie § 75 Zákona o rodine, s týmto sa stotožniť nedá. Uvedené ustanovenie umožňuje , aby na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného sa prihliadalo aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku alebo majetkového prospechu.

16. V prejednávanej veci zníženie príjmu otca na sumu 530 Eur mesačne nemožno hodnotiť ako vzdanie
sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu. Otec aj po
tom, čo od júna roku 2015 prestal žiť v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým dieťaťom i naďalej
vykonával živnosť s príjmom cca 1.000 Eur mesačne a ešte ďalší celý rok dobrovoľne prispieval na výživu
dieťaťa sumou po 200 Eur mesačne a platil iné výdavky na dieťa vo výške 200 Eur mesačne. Takéto
správanie sa otca rozhodne nie je dôkazom svedčiacim o jeho úmysle vyhnúť sa riadnemu plneniu
vyživovacej povinnosti. K zmene situácie došlo až po tom, čo firma Intercars s otcom nečakane ukončila
po rokoch spoluprácu, čím došlo k strate pravidelných zákaziek. Táto okolnosť bola dôvodom k tomu,
aby otec prerušil svoju živnosť. Uvedené priamo vyplynulo z výpovede otca na pojednávaní konanom
dňa 16.11.2016. Na tomto pojednávaní prítomná matka toto tvrdenie ničím nespochybnila. Následne
otec v pomerne krátkom časovom období sa zamestnal a jeho terajší príjem sa pohybuje na úrovni 530
Eur mesačne.

17. Keďže zmena príjmových pomerov otca bola vyvolaná nie subjektívnymi ale  objektívnymi
okolnosťami súd prvej inštancie správne postupoval, ak pri určení výšky vyživovacej povinnosti
vychádzal z príjmu otca dosahovaného v terajšom zamestnaní. Z tohto príjmu, i po zohľadnení
skutočností, že potreby mal. E. študujúceho na gymnáziu a aktívne sa venujúceho športovej činnosti
sú vysoké a príjem matky poberajúcej invalidný dôchodok a polročnú odmenu za výkon funkcie
predsedníčky samosprávy je nízky, nie je v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca
prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou ako 100 Eur mesačne.



18. Správnym je i rozhodnutie o úprave styku otca s dieťaťom. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil,
prečo nevychádzal z názoru dieťaťa, ktoré nechcelo, aby stretávanie s otcom bolo pevne určené. Je
nepochybné, že názoru maloletého musí byť venovaná v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o
rodine náležitá pozornosť a tiež i to, že súd podľa ustanovenia § 38 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku prihliada na názor maloletého, ktorý je schopný samostatne tento názor vyjadriť. To ale
neznamená, aby len názor dieťaťa bol jediným určujúcim kritériom pre rozhodnutie o úprave práv a
povinnosti.

19. Ako to vyplýva z výsluchu maloletého E. tento sa s otcom stretávať chce. Jeho podmienkou však bolo,
aby sa pritom zohľadnili športové aktivity súvisiace s hádzanou, nakoľko chodí pravidelne na turnaje cez
víkendy. Predovšetkým tieto športové aktivity boli dôvodom, prečo maloletý E. odmietal styk s otcom
v presne stanovených termínoch. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že styk rodiča s dieťaťom nie je
len o práve rodiča. S oprávnením rodiča stretávať sa s dieťaťom sú spojené i povinnosti, ktoré rodič
musí plniť. Ide napríklad o povinnosť rodiča, ktorý má dieťa v rámci úpravy styku u seba, zabezpečiť
výživu dieťaťa, starostlivosť po zdravotnej stránke, prípravu na vyučovanie a mimoškolské aktivity, teda
aj aktivity súvisiace so športovou činnosťou, ak pripadnú na obdobie styku. Otec, ako to vyplýva z jeho
vyjadrenia, nechce brániť mal. E. v jeho športových aktivitách a je ochotný ísť s ním i na turnaje, prípadne
na tréningy a podobne. Ak na týchto športových aktivitách bude participovať i otec upevní to len vzťah
medzi ním a dieťaťom, pričom matke sa znížia náklady s tým súvisiace , nakoľko počas určeného styku
tieto náklady bude uhrádzať otec.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2
Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku
rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o zverení maloletého E. do osobnej starostlivosti matky,
ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28P/53/2016", "guid": "25b44955-99db-400e-8052-5ac3be791390:19409635-4888-4967-a9c2-f77dd3aa4d1c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "2a5a488a-2e7e-4100-b566-1c0835c34e12:780e109f-4b20-4af5-8cea-326f179c0d38", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116215345.1", "spisova_znacka": "7CoP/11/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoP/11/2017 z 28. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116215345.1"}]}