Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/273/2012 z 4. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 4. novembra 2013, sp. zn. 21Cob/273/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2399899947.3 Krajský súd Trnava | 21Cob/273/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2399899947.3 | 2013-11-04 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 536 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b46f1ecb-034a-4b23-9781-c7e0a4dc97bd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2399899947.3 Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/273/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2399899947 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2399899947.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Martina Jurčíka - GAREL, A. Kmeťa 531, Bánovce nad Bebravou, IČO 30327377, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., J. Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou proti žalovanému Bohušovi Šestákovi - VEĽKOSKLAD, Priemyselná 830/8, Galanta, o zaplatenie 16697,30 € s príslušenstvom, o odvolaniach oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 12Cb/12/1999-567 zo dňa 23.10.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 15.155,15 eur p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 16697,30 € (503 023,- Sk) s príslušenstvom ako ceny diela - rekonštrukcie rodinného domu na predajňu Drogérie Sládkovičovo, resp. jej doposiaľ neohradenej časti vyfakturovanej faktúrou č. 76/08/97 z 22.8.1997. Poukazoval na to, že pred vykonaním prác od žalovaného prevzal zálohovo sumu 300 000,- Sk a že na základe dohody účastníkov pri odovzdaní a prevzatí stavby cenu vykonaných prác určenú podľa kalkulácií znížil o 30 %. Žalovaná suma predstavuje celkovú cenu diela (937920,- Sk) po dohodnutom znížení (757 568,90 Sk) a o odrátaní zálohy (457 568,90 Sk) so 6% DPH vo výške 46 454,10 Sk. Ako príslušenstvo pohľadávky žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 18,6 % z dlžnej sumy od 6.9.1997. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že žalobca dielo nedokončil, ako to vyplýva aj zo zápisu z kontrolného dňa na stavbe zo dňa 16.4.1996 a po nedodržaní ďalších termínov na odovzdanie diela zo stavby sám odišiel. Žalovaný si dokončenie diela musel zabezpečiť prostredníctvom iného zhotoviteľa a má za to, že žalobca nemá právo na účtovanie ceny diela, keď predmet zmluvy z vlastnej viny nesplnil, pričom konkrétna cena diela účastníkmi ani nebola dohodnutá. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 23.10.2012 žalovanému doložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 155,15 € s 9,80% úrokom z omeškania od 6.9.1997 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej bol súd prvého stupňa viazaný právnym názorom Krajského súdu v Trnave vysloveným v uznesení 21Cob/203/2010-451, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci, preto pri rozhodovaní o povinnosti objednávateľa uhradiť časť ceny diela uplatnenej v tomto konaní po zohľadnení 30 %-ného zníženia hodnoty vykonaných prác, prihliadol predovšetkým na znalcom Ing. Ladislavom Vaškom vypracovaný znalecký posudok, ktorý určil cenu stavebných prác, ktorá sa obvykle platila za porovnateľné dielo v čase uzatvorenia zmluvy za obdobných obchodných podmienok a v ktorom bola určená hodnota sporných stavebných a montážnych prác vo výške 811.274,- Sk s DPH, ako aj na závery znaleckého posudku Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského, z ktorých okrem iného vyplynulo, že hodnota vykonaných prác bez zohľadnenia 30 %-nej zľavy je vo výške 172.043,44 Sk bez DHP, teda hodnota prác s DPH predstavuje čiastku 182.366,04 Sk (172.043,44 Sk + 6% DHP vo výške 10.322,60 Sk) a teda po zohľadnení 30 %-ného zníženia predstavuje sumu 127.656,23 Sk s DPH (182.366,04 Sk mínus 54.709,81 Sk). Pre poriadok je potrebné uviesť, že vzhľadom na uvedené, hodnota použitého materiálu je vo výške 628.907,96 Sk s DPH (811.274,- Sk mínus 182.366,04 Sk). Vzhľadom na tieto skutočnosti súd potom dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi v tomto konaní z titulu neuhradenej odplaty za dielo je dôvodná po zohľadnení už vyplatenej zálohy 300.000,- Sk len v rozsahu 456.564,19 Sk s DPH (127.656,23 Sk /cena práce po zohľadnení 30 %-nej zľavy/ plus 628.907,96 Sk /hodnota materiálu/ mínus 300.000,- Sk záloha). Z týchto dôvodov potom súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 15.155,15 Eur/456.564,19 Sk a vo zvyšku návrh zamietol. Pokiaľ ide o námietku právneho zástupcu odporcu, že nie je daný okruh účastníkov, pretože nehnuteľnosť je stále predmetom vyporiadania BSM po rozvode manželov, na takúto súd neprihliadol, keďže okruh účastníkov konania je daný samotným návrhom, v ktorom sú jednoznačne špecifikovaní či už navrhovateľ alebo odporca. Predmetom tohto sporu nie sú práva viažuce sa priamo k nehnuteľnosti, ale právo na zaplatenie ceny diela, teda právo na plnenie zo zmluvy, ktorú uzatvoril navrhovateľ a odporca. V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť, že súd sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, že odporca pri uzatváraní zmluvy o dielo vystupoval ako podnikateľ, ktorý na použitie majetku BSM podľa ust. § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka potreboval súhlas len pri začatí podnikania. Na ďalšie úkony súvisiace s podnikaním súhlas druhého manžela nepotreboval. Okrem toho záväzok aj len jedného z manželov, ktorý vznikol počas trvania manželstva je možné uspokojiť z celej masy BSM, pričom práva druhého manžela pri prípadnom nútenom výkone rozhodnutia sú dostatočne chránené jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku. Keďže odporca cenu prác neuhradil riadne a včas, dostal sa do omeškania so svojim splatným dlhom, preto navrhovateľovi patria aj úroky z omeškania, výška ktorých nebola účastníkmi dohodnutá. Navrhovateľ si úroky z omeškania zo žalovanej sumy uplatnil vo výške 18,6 % ročne od 6.9.1997, avšak navrhovateľovi patria v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami úroky z omeškania vo výške 9,80 % (t.j. diskontná sadzba 8,80 % + 1 % ku dňu omeškania odporcu /6.9.1997/, výška ktorých je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti), preto súd v zostávajúcej časti uplatnených úrokov nad 9,80 % návrh zamietol. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že vzhľadom na nesprávnosť faktúr sa nedostal do omeškania, súd na takúto námietku neprihliadol, nakoľko v zmysle vyššie uvedených ustanovení Obchodného zákonníka cena za dielo je splatná vykonaním diela a pokiaľ si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 6.9.1997, teda od dátumu neskoršieho, ako došlo k reálnemu odovzdaniu diela, súd mu tieto úrok z omeškania priznal od uvedeného dňa tak, ako si to navrhovateľ uplatnil v návrhu. Súd taktiež neprihliadol na námietku odporcu, že odporca je povinný zaplatiť cenu diela bez DPH, keďže z konania vyplynulo, že navrhovateľ bol platcom DPH v čase, keď dielo vykonával a ukončil, preto z tohto dôvodu mu vzniklo právo účtovať cenu diela aj s DPH. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci konania. Žalovaný namietal voči výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bolo uložené zaplatiť žalobcovi 15 155,15 € s príslušenstvom, pričom žiadal o jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru sa súd opätovne nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, že on je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti spolu s bývalou manželkou a ich bezpodielové spoluvlastníctvo doposiaľ nebolo súdom vyporiadané. V konaní preto nebol daný okruh účastníkov a postupom súdu účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za nesprávny považuje aj výpočet sumy, zaplatenie ktorej mu bolo uložené, nakoľko zo sumy 76 535,- Sk mala byť odpočítaná suma 300.000,- Sk a ďalej 30% zo sumy 172 043 Sk (51 612 Sk), čím by k úhrade zostalo 340 362,- Sk, t.j. 11 297 €. Žalobca mu doposiaľ nevystavil a nedoručil správnu faktúru, vystavená faktúra neobsahuje správnu sumu, ktorá mohla byť stanovená až po vykonaní znaleckého dokazovania, preto v omeškaní je sám žalobca a podľa § 523 Obč.zák. sa do omeškania nemohol dostať dlžník. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o príslušenstve pohľadávky, ktoré žiadal zmeniť tak, aby mu bol priznaný úrok z omeškania vo výške 18,6% z dlžnej sumy. Namietal, že rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd mu svojim postupom vo veci odňal možnosť konať pred súdom, keď zmenil vlastný výrok o príslušenstve pohľadávky, ktoré skorším rozhodnutím, zrušeným rozhodnutím odvolacieho súdu, priznal. V rozhodnutí 12Cb/12/1999-399 zo dňa 18.2.2010 mu súd priznal úrok v uplatnenej výške 18,6% a hoci táto nebola spochybnená žalovaným ani odvolacím súdom, v neskoršom rozhodnutí konštatoval, že žalobcovi patria úroky z omeškania v súlade so zákonnými ustanoveniami vo výške 9,80% (t.j. diskontná sadzba 8,80% + 1%), pričom v konaní nebolo spomenuté, že by výška úrokovej miery mala byť uplatnená v rozpore so zákonom a súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Súd ustálil, že výška percentuálnej sadzby úrokov sa má určiť podľa diskontnej sadzby, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil v tom čase platnými právnymi predpismi, ktoré nesprávne aplikoval a žalobcovi nedal možnosť ku zmene jeho právneho názoru sa vyjadriť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného a dôvodnosti výhrad žalobcu voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa o príslušenstve priznanej pohľadávky. Podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil logicky a vecne správne a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalovaného vrátane jeho námietok, opakovaných v odvolaní, týkajúcich sa existencie bezpodielového spoluvlastníctva k zrekonštruovanej nehnuteľnosti, priznania dane z pridanej hodnoty, či nesprávnosti fakturácie žalobcu v súvislosti s omeškaním žalovaného, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, spôsob, ako na základe záverov znalcov dospel k výslednej sume 15 155,15 €, ktoré žalobcovi priznal. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce správnosť súdom prvého stupňa prijatých záverov, jeho nekonkrétne námietky (možno iba dedukovať, že tvrdením o tom, že nebol daný okruh účastníkov mal na mysli, že účastníkom konania mala byť aj jeho bývala manželka, neuviedol ani, či postupom súdu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom jemu alebo bývalej manželke) vyplývajú nesporne z neakceptácie jeho výlučného postavenia ako zmluvnej strany zmluvy o dielo (z hľadiska zodpovednosti za zmluvný záväzok zaplatiť cenu diela nie je významnou skutočnosť, že žalovaný nie je výlučným účastníkom rekonštruovanej nehnuteľnosti), ako aj neakceptovanie nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela s daňou z pridanej hodnoty, hoci jej účtovanie podľa platných predpisov bolo zaznamenané aj v obsahu nedatovanej verzie zmluvy účastníkov (čl. 42 spisu) a žalovaný s ním bol uzrozumený aj podľa obsahu výzvy z 21.7.1997 adresovanej žalobcovi (čl. 46 spisu), ktorou sa domáhal vystavenia záverečnej faktúry na 270 000,- Sk a DPH. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvého stupňa o žalovanej istine 15 155,- € a jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil a rozsudok v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Naproti tomu, v súlade s výhradami žalobcu, možno konštatovať, že súd svoje rozhodnutie o príslušenstve pohľadávky aj vzhľadom na obsah predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 18.2.2010 nedostatočne zdôvodnil, pričom súdom citované ustanovenia §§ 369 ods. 1 a 502 ods. 1 Obch.zák. zjavne nekorešpondujú so stručným odkazom súdu na výšku diskontnej sadzby 8,80% . Nakoľko nedostatky odôvodnenia rozhodnutia o príslušenstva pohľadávky a spôsob jeho prijatia vykazujú znaky postupu súdu odnímajúceho žalobcovi možnosť konať pred súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí, ktoré súd odôvodní dôsledne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.