Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20CoE/70/2013 z 2. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 2. septembra 2013, sp. zn. 20CoE/70/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5105212964.1
Krajský súd Žilina | 20CoE/70/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5105212964.1 | 2013-09-02 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3cd74d4-55bf-4f50-aff2-8ad239c91073
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5105212964.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/70/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105212964
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5105212964.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo PZ v
Banskej Bystrici, so sídlom 9. mája č. 1, Banská Bystrica, proti povinnému: S. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V. XXX/X, L., o vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 eur s príslušenstvom, vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom exekútorského úradu: J. X, G. G. pod č. EX
42/2006, v odvolaniach súdneho exekútora a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.
18Er/182/2006-19 zo dňa 31. 01. 2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Výrok uznesenia okresného súdu  o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e.

Výrok uznesenia okresného súdu  o zastavení exekúcie zostáva n e d o t k n u t ý.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd exekúciu zastavil a zaviazal povinného nahradiť exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 35,22 eur. V odôvodnení uviedol, že povinnému vznikla povinnosť zaplatiť
pokutu za priestupok za účinnosti Zákona o priestupkoch do 31. 08. 2008, kedy v § 88 ods. 1 cit.
zákona bola pre povinného stanovená lehota na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty výhodnejšia,
a preto je v danom prípade nutné postupovať podľa tohto ustanovenia. Exekučný titul - blok na pokutu
nadobudol vykonateľnosť 31. 12. 2003 a trojročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie uplynula 31.
12. 2006. Uplynutím prekluzívnej lehoty exekučný titul stratil účinnosť a preto exekučný súd exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) zastavil. Trovy exekúcie znáša zásadne
povinný (§ 197 ods. 1 EP). Výnimku z tohto pravidla tvorí § 203 EP. Pokiaľ však oprávnený podal včas
návrh na nariadenie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z
dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty. Preto nie je možné
postupovať podľa § 203 ods. 1 EP. Povinný práve tým, že si nesplnil dobrovoľne svoju povinnosť
vyplývajúcu z exekučného titulu, spôsobil, že oprávnený dôvodne podal návrh na výkon rozhodnutia a
preto je povinný znášať trovy exekúcie podľa § 197 EP. Čo sa týka výšky trov, trovy pozostávajú z odmeny
exekútora 6,64 eura za úkony exekučnej činnosti v dĺžke 15 minút (§ 14 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení
účinnom v čase začatia exekučného konania - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie), 16,60 eur
za 5 úkonov (3,32 eur za 1 úkon podľa § 15 ods. 1 vyhlášky), náhrady hotových výdavkov 6,11 eur a
dane z pridanej hodnoty 5,87 eur. Neboli priznané trovy za úkony prevzatie návrhu + založenie spisu,
zúčtovanie trov exekúcie, uplatnenie trov exekúcie, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia
zastavenia exekúcie, výzva k úhrade trov exekúcie a vrátenie poverenia a archivácia spisu, lebo sa jedná
o administratívne práce podľa § 25  cit. vyhlášky. Nebola priznaná odmena za vypracovanie žiadosti za
súčinnosť na živnostenský úrad, nakoľko za tento úkon bola priznaná odmena podľa § 15 ods. 1, ktoré
v sebe zahŕňa aj vypracovanie predmetnej žiadosti. Súd nepriznal hotové výdavky na kopírovanie listín
v počte 48 ks, pretože z pripojeného exekútorského spisu vyplýva, že mohol vykonať kopírovanie listín



najviac v počte 20 ks. Čo sa týka poštovného, z exekútorského spisu vyplýva, že exekútor zaslal žiadosť
o udelenie poverenia okresnému súdu poštou, čo je 40 Sk poštovné, ďalej zaslal povinnému v jednej
obálke, ktorá sa vrátila ako nedoručená, upovedomenie o začatí exekúcie + výzvu na ohláseniu majetku
40 Sk a súčinnosť živnostenskému úradu a Sociálnej poisťovni 2-krát 10 Sk. Iné hotové výdavky na
poštovnom zo spisu súdneho exekútora nevyplývajú, preto mu ich súd nepriznal. Náhradu hotových vo
výške 100 Sk, ako náklady za kancelársky materiál a archiváciu spisu, neboli priznané v celom rozsahu,
ale len vo výške 50 Sk v zmysle obsahu spisu. Náklady na archiváciu exekútor nešpecifikoval, jedná
sa však o náklady súvisiace s administratívnou prácou. Súd zároveň priznal exekútorovi DPH 20 % zo
sumy 29,35 eur vo výške 5,87 eur (aj z priznaného poštovného).

Voči výroku uznesenia o trovách exekúcie podal odvolanie v zákonnej lehote exekútor. Čo sa týka
výšky poštovného, namietal nepriznanie poštovného v celom rozsahu. Hotové výdavky za poštovné sú
objektívne preskúmateľné, exekútor tieto výdavky presne špecifikoval podľa úkonov, ktoré vykonal, ku
každému úkonu pridelil sumu uplatneného poštovného. Žiadal priznať poštovné vo výške 12,49 eur.
Hotové výdavky za tlač a kopírovanie listín sú objektívne preskúmateľné a exekútor tieto výdavky presne
vyšpecifikoval podľa úkonov, ktoré vykonal. Odvolával sa pritom na smernicu Okresného súdu v Banskej
Bystrici č. 3/2009, upravujúcu sadzobník úhrady materiálových nákladov za vyhotovenie jednej strany
formátu A4, na opatrenie predsedu KS v Banskej Bystrici zo dňa 08. 01. 2009 o výške poplatku za
vyhotovenie fotokópie, sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií, ktorý je prílohou č. 3 smernice
Úradu vlády SR č. 6/2007 o sprístupňovaní informácií fyzickým osobám a právnickým osobám, ako aj na
vyhlášku č. 491/2004 Z. z. o  o paušálnej náhrade za vyhotovenie jedného čiernobieleho listu písomne
podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu. Výška náhrady hotových výdavkov za tlač
a kopírovanie listín je porovnateľná s uplatňovanou náhradou za vyhotovenie jednej strany formátu A4
u iných subjektov. Namietal taktiež zaviazanie na náhradu trov povinného. Plynutie času je všeobecne
známou právnou skutočnosťou, t. j. oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia
exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď do uplynutia zákonnej trojročnej
prekluzívnej lehoty zostávalo 11 mesiacov, t. j. od doručenia poverenia uplynuli 3 lehoty. Vyslovil právny
názor, že len v prípade vymoženia pohľadávky znáša trovy exekúcie povinný, avšak v prípade, ak
exekútor pohľadávku od povinného nevymôže, trovy exekúcie znáša oprávnený, nakoľko súdny exekútor
vykonáva exekučnú činnosť ako honorovanú právnu službu. Bolo by nespravodlivé, keby zodpovednosť
za podanie návrhu znášal exekútor. Žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že na
náhradu trov exekúcie 52,07 eur zaviaže oprávneného.

Voči výroku o trovách podal odvolanie aj povinný. Uviedol v ňom, že si nie je vedomý dopravného
priestupku a pokuty vystavenej Okresným dopravným inšpektorátom Zvolen. Na adrese V. X, L. nemá
trvalý pobyt už od septembra 1980. Na území Slovenskej republiky nemá trvalé, ani prechodné bydlisko
už takmer 30 rokov. Od Okresného dopravného inšpektorátu Zvolen nikdy neobdržal žiadny pokutový
blok, preto mu nebolo možné plniť povinnosť, ktorá vznikla údajne 15. 12. 2003. Preto nemohol ani
reagovať, aby na OS Žilina nebolo nutné zahajovať súdne konanie, tiež nebol informovaný o zahájení
exekúcie. Exekútor ho nikdy nekontaktoval a neobrdžal žiadnu poštovú zásielku či iné písomnosti
týkajúce sa exekúcie. Navrhol, aby bol oslobodený od súdnych a exekučných trov, pretože nie je vinný
z neplnenia údajných povinností voči Dopravnému inšpektorátu Zvolen, a nie je zodpovedný vo veci
zahájenia súdneho konania a vykonávania exekúcie voči jeho osobe.

K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 30. 05. 2013. Uviedol, že povinný mal
do 18. 03. 1996 trvalý pobyt na adrese V. XXX/X  L., od 18. 03. 1996 do 14. 08. 1998 trvalý pobyt
vo Švajčiarskej konfederácii a od 14. 08. 1998 má trvalý pobyt na V. XXX/X  L.. Oprávnený považuje
námietky povinného za účelové v snahe vyhnúť sa povinnosti uhradiť uloženú pokutu, ktorá mu bola
uložená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.

Oprávnený sa vyjadril aj k odvolaniu exekútora dňa 30. 05. 2013. Návrh na vykonanie exekúcie bol
zo strany oprávneného podaný dôvodne a včas. V danom prípade oprávnený nezavinil zastavenie
exekúcie, pretože k zastaveniu došlo v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty, teda objektívnej
právnej skutočnosti, nezávisle od vôle oprávneného. Žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.



Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie v jeho výroku o náhrade trov exekúcie, na
základe podaných odvolaní exekútora a povinného v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku
o trovách exekúcie v zmysle § 219 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne.

Vo vzťahu k odvolaniu súdneho exekútora na jeho odvolacie námietky odvolací súd uvádza:

Čo sa týka námietky, že náhradu trov exekúcie nemá byť zaviazaný povinný, ale oprávnený, krajský súd
uvádza, že právny názor exekútora nie je správny. Súdna prax ustálila, že v prípade situácie, ako bola
skutkovo ustálená v danom prípade, náhradu trov exekúcie uhrádza povinný. V tomto ohľade krajský súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 6 M Cdo/4/2010 zo dňa 06. 10. 2010. Ustanovenie
§ 196 a § 197 ods. 1 EP určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej
činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil nevyhnutné trovy exekúcie. (§
203 EP). Ustanovenie § 203 EP teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú
v § 197 ods. 1 EP, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy
exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia
oprávneného. V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov,
teda nebol splnený ani dôvod pre použitie uvedenej výnimky. Totiž pod „zavinením“ oprávnenej v zmysle
vyššieho citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo
strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho
konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V danom prípade neprichádza do úvahy jeho
procesné zavinenie na zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jej vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom
konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, a teda
aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania nemohol ovplyvniť.
Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného
titulu v priebehu konania.

Ak teda bol podaný návrh na vykonanie exekúcie v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty na vymáhanie
pohľadávky oprávneného, týmto spôsobom, hoci by i uplynula určitá časť tejto lehoty, nebol porušený
žiadny procesný predpis zo strany oprávneného, ktorý samotnú dĺžku exekučného konania nemohol
ovplyvniť. Naopak, ak ešte do uplynutia prekluzívnej lehoty zostávalo 11 mesiacov, oprávnený mohol
dôvodne predpokladať, že za ten čas bude exekúcia ukončená vymožením jeho pohľadávky, čo sa však
z určitých príčin nestalo. Je teda nesprávny názor exekútora, že trovy má znášať oprávnený a že len
v prípade vymoženia pohľadávky znáša trovy exekúcie povinný, inak ich znáša oprávnený. Naopak,
aj v prípade zastavenia exekúcie znáša trovy exekúcie povinný. Možnosť zaviazania na náhradu trov
exekúcie oprávneného je len výnimka z tejto zásady, ktorá musí byť riadne preukázaná a odôvodnená.

Čo sa týka námietok exekútora ohľadne výšky priznaných trov, tieto sú v plnom rozsahu nedôvodné.
Je právne irelevantné to, že exekútor presne vyšpecifikoval určité sumy, či už poštovného alebo
hotových výdavkov v prípade, ak táto špecifikácia nie je podporená dôkazmi. To, že exekútor každému
úkonu pridelil určitú sumu uplatneného poštovného je len jeho tvrdenie o realizácii doručenia, ktoré
však nevyplýva zo spisu a nie je teda preukázané. Ak teda z exekútorského spisu vyplýva určitý
počet doručeniek, správne prvostupňový súd priznal poštovné len z preukázaného doručovania týmito
doručenkami. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že samotný exekútor zmätočne poukazuje na
rozličné sumy podľa neho zaplateného poštovného, keď v samotnej špecifikácii poštovného, ktoré si
uplatnil pred vydaním napadnutého uznesenia dňa 22. 01. 2007 je uvedená suma  246 Sk (8,17 eur),
avšak v odvolaní si už uplatnil vo výške 12,49 eur.

Čo sa týka hotových výdavkov spojených s kopírovaním jednotlivých strán v exekútorskom spise,
krajský súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že uplatnené hotové výdavky vyplývajúce zo
špecifikácie zo dňa 22. 01. 2007 za 48 strán po 2 Sk nevyplývajú z exekútorského spisu a sú taktiež
nepreukázané. Je pravda, že exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov aj za kopírovanie, avšak aj
v danom prípade sa musí jednať len o účelne vynaložené výdavky súvisiace s vykonávaním konkrétnej



exekúcie a nie o výdavky fiktívne. Zo samotnej špecifikácie nevyplýva uplatnený rozsah kopírovania listín
v počte 48 ks listín a ani zo spisu exekútora nevyplýva, že by exekútor kopíroval strany v počte 48 ks,
ani ktorým inštitúciám bolo potrebné ktoré konkrétne písomnosti kopírovať atď. Za týchto okolností súd
prisvedčuje prvostupňovému súdu, že bolo potrebné priznať len primerané množstvo týchto výdavkov
podľa obsahu exekútorského spisu. Stanovenú výšku hotového výdavku za kopírovanie jednej strany
formátu A4 okresný súd ani nespochybnil a priznal exekútorovi hotový výdavok v takej výške, v akej si
ho exekútor uplatnil, t. j. 2 Sk za stranu A4 a teda zo strany exekútora nebolo potrebné polemizovať o
tom, že hotovým výdavkom je aj kopírovanie textu a že konkrétne súdy či štátne orgány si výšku týchto
hotových výdavkov stanovujú internými aktmi.

Čo sa týka odvolania povinného, súd konštatuje, že toto odvolanie smerovalo len proti výroku o jeho
povinnosti nahradiť trovy exekúcie exekútorovi. Skutočnosti, ktoré uvádzal povinný v odvolaní, však
nemôžu mať právne následky na toto rozhodnutie. Námietky týkajúce sa uloženia povinnosti zaplatiť
blokovú pokutu mali byť uplatnené v základnom konaní, t. j. v blokovom konaní. Námietky týkajúce sa
nedoručenia exekučného titulu mali byť uplatnené v námietkach proti exekúcii, pričom z exekučného
spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručované na adresu V. XXX/X
L., kde podľa záznamu poštového doručovateľa zásielku neprevzal v odbernej lehote a deň uloženia
zásielky je datovaný 30. 05. 2006, čo znamená, že sa v tomto období na tejto adrese zdržiaval. Tá
skutočnosť, že sa v tomto období zdržiaval na adrese v SR je preukázaná aj výpisom z Registra
obyvateľov SR, z ktorého vyplýva, že od 14.  08. 1998  doposiaľ má povinný vedený trvalý pobyt na
Slovensku práve na tejto adrese. Taktiež z tohto registra vyplýva, že dňa 07. 08. 2006 mu bol na území
SR vydaný cestovný doklad, ktorý vlastnoručne podpísal a svoju totožnosť overil aj fotografiou tváre zo
dňa 07. 08. 2006. Odvolacia námietka, že na území Slovenska nemá od roku 1980 trvalé ani prechodné
bydlisko sa javí po tomto zistení súdu ako účelová a zavádzajúca. Nič teda nebránilo povinnému v
zákonnej lehote vzniesť prípadné námietky proti exekúcii. V tomto štádiu konania je výrok uznesenia o
zastavení exekúcie právoplatný s tým, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej
lehoty na vymoženie pohľadávky oprávneného a  nie z dôvodu, že by exekúcia nebola voči povinnému
vedená od počiatku dôvodne. Súd na záver uvádza, že povinný bol správne zaviazaný na náhradu trov,
pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a táto bola od počiatku vedená dôvodne.

V tejto súvislosti súd poukazuje na svoje odôvodnenie uvedené vyššie ohľadne toho, kto má byť
zaviazaný na trovy exekúcie, v ktorom súd reagoval na námietku exekútora, že trovy exekúcie má znášať
oprávnený, a nie povinný.

Výrok napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie ako nenapadnutý zostáva  nedotknutý.

Oprávnený má právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v odvolacom konaní bol úspešný
(§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Keďže si však náhradu trov konania neuplatnil,
súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu   n i e   j e   odvolanie prípustné.