Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/119/2015 z 27. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. júla 2015, sp. zn. 14Cob/119/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5115210913.1 Krajský súd Žilina | 14Cob/119/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5115210913.1 | 2015-07-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 212 ods. 1 OSP, § 211 ods. 2 OSP, § 76 ods. 1 písm. f) OSP, § 75 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f77a56c6-4a8e-45d6-8072-4b2463578e06 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5115210913.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/119/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115210913
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5115210913.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: EcoPlan 7 s.r.o., so sídlom Lazovná 53 ,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 641 111, právne zastúpenému: SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 244 780, proti žalovanému: 1/ Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, 2/ Stredoslovenská
energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, v konaní o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.4.2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Žilina č.k. 19Cb/202/2015-264 zo dňa 13.5.2015

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/202/2015-264 zo dňa 13.5.2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.4.2015 v
celom rozsahu zamietol.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd s poukazom na § 74 ods. 1 veta prvá Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), § 76 ods. 1 písm. f/
OSP návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uviedol, že žalobca sa návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.04.2015 doručeným okresnému súdu dňa 14.04.2015
domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil žalovanému v rade 1/
povinnosť poskytovať žalobcovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom na
skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu v každom kalendárnom mesiaci roka 2015
a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu znemožniť alebo
obmedziť a žalovanému v rade 2/ povinnosť odoberať od žalobcu elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu
za cenu elektriny na straty v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 a tiež zdržať sa všetkých úkonov,
ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu znemožniť alebo obmedziť.

Svoj návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že „je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov
prevádzkujúcim v obci Prša zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie FVE Prša 3 s
inštalovaným výkonom 0,990 MW. Navrhovateľ je zároveň poberateľom podpory výroby elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 309/2009
Z.z.), pričom podpora má podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“)
č. 0566/2014/E-OZ z 9.10.2013 trvať až do roku 2025. Poskytovateľom podpory vo forme doplatku je
odporca v rade 1/ a poskytovateľom podpory vo forme výkupu elektriny za cenu na straty je odporca
v rade 2/, a to na základe poverenia zo strany odporcu v rade 1/. Za účelom poskytnutia podpory v
priebehu kalendárneho roka 2014 bola medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ dňa 24.1.2014 na
dobu určitú do 31.12.2014 uzatvorená Zmluva o doplatku a Zmluva o výkupe elektriny na krytie strát.
Cenovým rozhodnutím Úradu č. 0566/2014/E-OZ z 9.10.2013 bola schválená pevná ceny elektriny
pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2025 vo výške 425,12 eur/MWh. Vzhľadom na uvedené



skutočností a rozhodnutia sa navrhovateľ domnieva, že má právo vyrábať elektrinu z obnoviteľných
zdrojov a dodávať ju do distribučnej sústavy odporcu v rade 1/ za cenu 425,12 eur/MWh.“

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch žalobca zaslal žalovanému v rade 1/ dňa 5.1.2015 žiadosť o
uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku na rok 2015. Listom zo dňa
8.1.2015 oznámil žalovaný v rade 1/ žalobcovi stratu nároku na podporu v roku 2015 z dôvodu porušenia
zákonných povinností ustanovených v § 4 zákona č. 309/2009 Z.z.. Dodatočne bolo ozrejmené, že sa
jedná o porušenie oznamovacej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č.
309/2009 Z.z., t.j. žalobca neoznámil prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy (žalovanému
v rade 1/) uplatnenie podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny do 15. augusta
predchádzajúceho roka. Z uvedeného dôvodu žalovaní odopierajú žalobcovi poskytnutie podpory v roku
2015.

Potrebu upraviť pomery účastníkov konania nariadením predbežného opatrenia žalobca odôvodnil
vážnou finančnou ujmou, ktorá bude mať preňho likvidačné následky. Výrobné zariadenie FVE Prša
3 bolo vybudované z finančných prostriedkov čerpaných prostredníctvom bankového úveru, ktorého
splátky istiny v roku 2015 dosahujú výšku 143.000,- Eur. Náklady na prevádzku a údržbu elektrárne v
roku 2015 odhaduje žalobca na 61.793,12 Eur. Podpora, ktorá mala žalobcovi v priebehu roka 2015
patriť, predstavuje 461.255,20 Eur a bez jej poskytnutia nebude schopný riadne splácať bankový úver,
nakoľko nemá žiadny iný relevantný zisk, čo povedie k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého úveru v
sume 2.376.000,- Eur. Splatenie úveru je zabezpečené záložným právom k pohľadávkam, hnuteľným
a nehnuteľným veciam patriacim žalobcovi, preto mu hrozí odobratie výrobného zariadenia FVE Prša
3 ako aj pozemkov, na ktorých stojí. Porušenie platobnej disciplíny zo strany žalobcu voči banke
môže mať za následok aj vážnu ujmu na právach jediného spoločníka žalobcu, obchodnej spoločnosti,
EUROTRAST, spol. s r.o.. Skutočnosť, že odopretie podpory by viedlo k faktickému zániku žalobcu
ako podnikateľského subjektu odôvodňoval aj tvrdením o výsledku hospodárenia v roku 2014, ktorým
bola strata vo výške - 98.407,- Eur a o neuhradenej strate za minulé roky vo výške - 410.892,- Eur.
Navrhované predbežné opatrenie žalobca považuje za legitímne a primerané sledovanému cieľu a
keďže skutočným poskytovateľom požadovanej podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. je štát, nemožno
hovoriť ani o nepomernom dotknutí práv žalovaných.

Vo veci samej sa žalobca mieni domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaných uzatvoriť so žalobcom
zmluvu o doplatku a zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát na rok 2015. Dôvodnosť nárokov vo veci
samej žalobca odvodzuje zo skutočnosti, že sankcia v podobe straty nároku na podporu sa z dôvodu
aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. nevzťahuje na výrobcov
elektriny, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013, teda ani na žalobcu,
ktorého zariadenie bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014. Žalobca zároveň tvrdil, že si oznamovaciu
povinnosť voči Úradu aj žalovanému v rade 1/ splnil pred uplynutím stanovenej lehoty, nakoľko zo
žiadosti o vydanie potvrdenia o pôvode elektriny z 31.8.2011 adresovanej Úradu, z návrhu ceny výrobcu
elektriny z 28.8.2013 ako aj z vyplneného formulára - Povinnosť výrobcov elektriny predložiť údaje do
30.5.2014 vyplývajú všetky požadované údaje týkajúce sa výroby elektriny v roku 2015. Oznámenie o
uplatnení podpory učinil žalobca vo vzťahu k Úradu aj osobitným podaním odoslaným dňa 15.8.2015.
Voči žalovanému v rade 1/ bola oznamovacia povinnosť splnená doručením podkladov pre uzavretie
zmluvy o doplatku a zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát zo dňa 4.2.2014. Žalobca taktiež vyjadril
názor, že žalovaný v rade 1/ nie je subjektom oprávneným rozhodovať o zániku práva na podporu.

Dňa 17.4.2015 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného 1/ obsahujúce návrh na nariadenie
pojednávania a vypočutie žalovaného 1/ pred rozhodnutím okresného súdu o vydaní predbežného
opatrenia a vyjadrenie k návrhu na vydanie predbežného opatrenia (č.l. 235-244 spisu). V označenom
podaní žalovaný 1/ objasňuje svoje postavenie ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy
v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež ako
regulovaného subjektu, ktorého všetky výnosy sú určené a regulované Úradom. Zákonom č. 309/2009
Z.z. bola žalovanému 1/ uložená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných
zdrojov formou výkupu všetkej vyrobenej elektriny po dobu 15 rokov za garantovanú výkupnú cenu, ktorá
je výrazne vyššia než cena trhová. Finančné zdroje na poskytovanie podpory sa vytvárajú účtovaním
osobitnej tarify - tarify za prevádzkovanie systému - odberateľom pripojeným k distribučnej sústave
popri distribučných poplatkoch. Osobitnú tarifu určuje Úrad na kalendárny rok ako pevnú cenu, a to v
závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v akom rozsahu si bude uplatňovať nárok na podporu.



Pre správne určenie osobitnej tarify a zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov na poskytovanie
podpory je nevyhnutné poskytnutie informácií od výrobcov elektriny o uplatnení podpory na nasledujúci
rok a o jej predpokladanom rozsahu, t.j. splnenie oznamovacej povinnosti podľa ustanovenia § 4 ods.
2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. Žalovaný 1/ nemá žiadne ďalšie finančné prostriedky na vyplatenie
doplatku alebo výkup elektriny za cenu na straty od výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu
v dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti. Nariadením predbežného opatrenia, ktorým súd uloží
žalovanému 1/ povinnosť poskytnúť takýmto výrobcom elektriny podporu, tak vznikne žalovanému 1/
priama škoda vo výške niekoľko miliónov Eur, žalovaný 1/ bude vystavený platobnej neschopnosti a
výrobcovia elektriny budú voči žalovanému 1/ nezákonne zvýhodnení. Súčasťou označeného podania
žalovaného 1/ je aj vyjadrenie žalovaného 2/ zo dňa 17.2.2015 (č.l. 242 spisu), ktorým oznamuje, že
s účinnosťou od 1.1.2015 bol poverený žalovaným 1/ zabezpečiť odber elektriny podľa ustanovenia §
4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. a na základe tohto poverenia uzatvorí zmluvy o dodávke
elektriny s výrobcami elektriny, ktorí spĺňajú podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu
elektriny na straty a sú pripojení do distribučnej sústavy žalovaného 1/. Zároveň žalovaný 2/ vyhlasuje,
že je pripravený s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom
elektriny za cenu elektriny na straty, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu, t.j. za cenu 34,61 Eur/MWh
vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny.

Dňa 29.4.2015 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Vyjadrenie k podaniu
odporcu v rade 1/“ (č.l. 246-262 spisu), v ktorom okrem opätovného zdôraznenia ujmy jemu hroziacej
označil vyššie uvedené tvrdenia žalovaného 1/ za účelové, zavádzajúce a ničím nepodložené. Odňatie
podpory takmer 1200 výrobcom elektriny v roku 2015 sa do zníženia osobitnej tarify vôbec nepremietlo,
ale naopak došlo k jej zvýšeniu z pôvodných 19,82 Eur/MWh na 21,82 Eur/MWh, v dôsledku čoho je
nepravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že nemá zabezpečené finančné prostriedky na poskytnutie podpory.
S účinnosťou od 1.1.2014 bola pre výrobcov elektriny zavedená povinnosť platiť novú platbu za prístup
do distribučnej sústavy tzv. G-komponent, ktorá pre žalobcu predstavuje 17.268,65 Eur. Žalovaný 1/ tak
podľa žalobcu v roku 2015 disponuje výrazne vyšším balíkom finančných prostriedkov ako v minulosti.
Žalobca ďalej poukazuje na výrazný vplyv žalovaného 1/ pri určovaní výšky osobitnej tarify, ako aj pri
výstavbe nových výrobných zariadení. Uzatvorenie zmluvy so žalovaným 2/ o výkupe elektriny za trhovú
cenu podľa žalobcu nie je prijateľné riešenie, nakoľko by mohlo oslabiť jeho postavenie v súdnom spore.
Za nepravdivé považuje aj tvrdenie žalovaného 1/ o hrozbe vyvolania stavu platobnej neschopnosti v
prípade nariadenia predbežného opatrenia a vyhlásenia konkurzu. Okrem skutočnosti, že tieto svoje
tvrdenia žalovaný 1/ ničím neosvedčil, z účtovných výkazov vyplýva jeho zisk vo výške 47.007.000,- Eur
v roku 2013 a 57.819.000,- Eur v roku 2014 a nerozdelený zisk za predchádzajúce účtovné obdobia
vo výške 117.922.000,- Eur. Konanie žalovaného 1/ vyhodnotil žalobca ako protiprávne a odporujúce
zákonu č. 309/2009 Z.z. aj Ústave Slovenskej republiky.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom,
ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu
ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd
nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať
na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o
nariadení predbežného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov
predložených alebo označených navrhovateľom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv.
osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v
návrhu obsiahnutých skutočností.

Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v prípade potreby dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi konania, ako aj v prípade existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia
v budúcnosti bude ohrozený, pričom uvedené dva druhy predbežných opatrení sa líšia v niektorých
osobitných podmienkach, ktoré musí podaný návrh spĺňať. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu obsiahnuté
v návrhu na nariadenie predbežného oparenia je nepochybné, že žalobca sa domáha nariadenia
predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vo
vzťahu k takto vymedzenému druhu predbežného opatrenia bude súd skúmať opodstatnenosť podaného
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.



Z tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania je
sporné splnenie oznamovacej povinnosti ako základnej podmienky pre uplatnenie práva na podporu
v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. a rozdielny názor zastávajú účastníci
konania aj na konkrétnu právnu úpravu, ktorou sa ich vzájomný právny vzťah má spravovať. Definitívne
vyriešenie uvedených otázok bude predmetom konania vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia okresný súd hodnotil výlučne skutočnosti významné pre záver, či
navrhovaná úprava pomerov účastníkov konania pomocou predbežného opatrenia je skutočne potrebná
pre zabezpečenie účelu sledovaného žalobcom, ktorým je poskytnutie ochrany pred bezprostredne
hroziacou ujmou vedúcou až k jeho likvidácii, všetko vo väzbe na to, čoho sa žalobca mieni domáhať
návrhom vo veci samej. Vzhľadom na väčšie množstvo návrhov na nariadenie predbežných opatrení v
skutkovo obdobných veciach, ktoré časovo predchádzali návrhu v prejednávanej veci, si okresný súd
v doterajšej rozhodovacej činnosti osvojil právny názor, v zmysle ktorého konštatoval, že sú splnené
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pričom vychádzal predovšetkým z priamej hrozby
ujmy spočívajúcej vo finančnej strate spôsobnej absolútnym výpadkom akýchkoľvek príjmov z výroby
elektriny v priebehu roka 2015, ktorá bude mať podstatný vplyv na schopnosť výrobcov elektrickej
energie z obnoviteľných zdrojov plniť svoje peňažné záväzky. Podobnú argumentáciu predostrel
okresnému súdu vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj žalobca, keď poukazuje na
stratu príjmu zo svojej hlavnej podnikateľskej činnosti vedúcu k znemožneniu ďalšej činnosti žalobcu a
jeho likvidácii. Vyššie oboznámeným vyhlásením žalovaného 2/ zo dňa 17.2.2015 sa situácia žalobcu
výrazne zmenila, preto ho okresný súd považoval za významný vo vzťahu k záveru o osvedčení alebo
neosvedčení potreby zásahu do právnych vzťahov medzi účastníkmi predbežným opatrením podľa
návrhu žalobcu. Z obsahu vyhlásenia vyplývalo, že žalobca má možnosť zabezpečiť odber elektrickej
energie vyrobenej v jeho výrobnom zariadení FVE Prša 3 v priebehu roka 2015, a to uzatvorením zmluvy
so žalovaným 2/ o výkupe elektriny za trhovú cenu. Okresný súd si je vedomý skutočnosti, že ponúkaná
trhová cena vo výške 34,61 Eur/MWh je výrazne nižšia než cena, na ktorú by mal žalobca nárok podľa
rozhodnutia Úradu (425,12 Eur/MWh), nakoľko sa však jedná o obchodnoprávny záväzkový vzťah, nie
je vylúčené ďalšie jednanie zmluvných strán v otázke konečnej výšky ceny. Finančná ujma hroziaca
žalobcovi v podobe úplnej straty tržieb v priebehu roka 2015 sa v prípade uzatvorenia tejto zmluvy
podstatne zníži, v dôsledku čoho bude podľa okresného súdu schopný zabezpečiť prevádzku výrobného
zariadenia FVE Prša 3 v priebehu roka 2015, preto tvrdenie žalobcu o bezprostredne hroziacej ujme
vedúcej až k jeho likvidácii nie je osvedčené. Akceptovaním návrhu žalovaného 2/ žalobca môže
čiastočne predísť vzniku hroziacej škody, ktorá by podľa jeho tvrdení mohla mať likvidačný charakter, a
to bez zásahu súdu do právnych vzťahov účastníkov konania.

Vo vzťahu k žalobcu tvrdenej ujme hroziacej obchodnej spoločnosti EUROTRAST, spol. s r.o. ako
jedinému spoločníkovi žalobcu je podľa okresného súdu potrebné uviesť, že označená obchodná
spoločnosť predstavuje samostatný podnikateľský subjekt, preto sa nejedná o ujmu hroziacu priamo
a bezprostredne žalobcovi, ale tretej osobe, ktorá nie je účastníkmi konania v prejednávanej veci.
Nariadením predbežného opatrenia možno poskytnúť ochranu výlučne ohrozenému alebo porušenému
oprávnenému nároku vyplývajúcemu z právneho vzťahu medzi žalobcom a subjektom, proti ktorému
návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Vedľajšie právne záujmy tretích osôb, aj keď
súvisia s nárokom uplatneným žalobcom, nie sú rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti predbežného
opatrenia a pokiaľ dotknuté subjekty trvajú na ich procesnej ochrane, túto je možné uplatniť samostatným
návrhom.

Napriek osobitnému charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý je upravený zákonom
č. 309/2009 Z.z., tak žalobca ako aj žalovaní nestrácajú postavenie podnikateľských subjektov
vykonávajúcich podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku na vlastnú zodpovednosť. Účastníci
konania sú si preto rovní v tom zmysle, že obmedzenie žalovaných, ako subjektov, proti ktorým
predbežné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu.
Okresný súd je preto povinný skúmať, či predbežné opatrenie neprimerane nezasahuje do právnych
vzťahov účastníkov, a či nedochádza k prekročeniu medzí určených predpokladmi na jeho vydanie.
Z informácií verejne prístupných na internetových stránkach Úradu vyplýva, že splnenie oznamovacej
povinnosti výrobcov elektriny z alternatívnych zdrojov je spochybnené v prípade viac než 500 subjektov
v rámci Žilinského a Banskobystrického kraja. Z úradnej činnosti mal okresný súd tiež vedomosť,
podľa ktorej len v senáte 19Cb Okresného súdu Žilina je vedených šestnásť návrhov na nariadenie
predbežných opatrení rôznych žalobcov, založených na obdobných skutkových tvrdeniach, ktorými sa
títo žalobcovia domáhajú návrhmi na nariadenie predbežných opatrení poskytovania podpory podľa



zákona č. 309/2009 Z.z. proti žalovaným. Za takéhoto stavu by ukladanie povinnosti, hoci dočasne
zabezpečiť poskytovanie podpory dotknutým subjektom, mohlo mať pre žalovaných nezvratné následky,
keďže finančné zdroje na poskytnutie podpory výrobcom elektriny podľa zákona č 309/2009 Z.z.
vychádzajú z osobitnej tarify určenej Úradom pre konkrétny kalendárny rok práve na základe celkového
počtu výrobcov, ktorí si do 15. augusta uplatnili právo na podporu na ďalší kalendárny rok, t.j. splnili
oznamovaciu povinnosť. Ak teda Úrad nezaradil žalobcu medzi subjekty, ktorým bude v roku 2015
poskytnutá podpora v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., náklady na jeho podporu neboli zohľadnené
pri určovaní osobitnej tarify a v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia by boli žalovaní povinní
znášať náklady na podporu žalobcu bez zabezpečenia ich finančného krytia a bez akejkoľvek možnosti
žalovaných tento skutkový a právny stav ovplyvniť, čím by došlo k neprimeranému zásahu do ich
právneho postavenia. Vyhovením navrhovanému predbežnému opatreniu by žalobca dosiahol stav
zodpovedajúci stavu pri splnení zákonom stanovených podmienok pre vznik nároku na podporu v
kalendárnom roku 2015, hoci je uvedená skutočnosť medzi účastníkmi sporná. Zároveň by však došlo k
neprimeranému zásahu do postavenia žalovaných, ktorí nemajú zabezpečené finančné prostriedky na
realizáciu štátom garantovanej podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, čím by bola
porušená zásada proporcionality a primeranosti predbežného opatrenia. Okresný súd je pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení povinný prihliadať na záujmy všetkých účastníkov konania a poskytnúť im
procesnú ochranu v závislosti od rozsahu osvedčenia tvrdeného skutkového stavu. „Zohľadňujúc vyššie
oboznámenú možnosť navrhovateľa uzatvoriť zmluvu o komerčnom výkupe elektriny s odporcom v rade
2/a tým spôsobom znížiť svoju stratu na zisku za rok 2015, súd nepovažuje uloženie navrhovaných
povinností odporcom za primerané, a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
zamietol.“

Pre úplnosť okresný súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k argumentu žalobcu uvedenému
písomnom podaní „Vyjadrenie k podaniu odporcu v rade 1/“ doručenému okresnému súdu dňa 20.4.2015
(č.l. 246-262 spisu), v zmysle ktorého osobitná tarifa určená Úradom na rok 2015 je vyššia ako
v predchádzajúcom roku, napriek skutočnosti, že podpora podľa zákona č. 309/2009 Z.z. nebola
v priebehu roka 2015 poskytnutá viacerým výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. Žalobca sa
preto domnieval, že žalovaný v rade 1/ ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bude mať
z osobitnej tarify v roku 2015 vyššie príjmy ako v roku 2014 a tvrdenie o nedostatku finančných
prostriedkov na poskytnutie podpory považuje za nepravdivé. Určenie osobitnej tarify v podmienkach
trhu s elektrickou energiou je ovplyvnené množstvom činiteľov, ktorých súčasné pôsobenie môže
zapríčiniť vznik stavu, pri ktorom ani značné zvýšenie osobitnej tarify nemusí mať v konečnom
dôsledku nevyhnutne za následok väčší objem finančných prostriedkov z nej plynúcich. Okrem žalobcom
zdôrazneného počtu výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorí nesplnili podmienky na poskytnutie
podpory, závisí regulácia osobitnej tarify aj od počtu výrobcov, ktorí na rozdiel od minulých rokov
podmienky splnili, alebo ktorí sa o jej poskytnutie v roku 2014 prihlásili po prvý krát, ako aj od počtu
koncových odberateľov elektrickej energie, ktorí tarifu uhrádzajú. Všetky podstatné aspekty zohľadnil
Úrad v rozhodovacom procese, výsledkom ktorého je rozhodnutie č. 0015/2015/E z 28.11.2014 o
určení tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny s účinnosťou od 1.1.2015 do
31.12.2016. Pokiaľ žalobca len všeobecným tvrdením spochybňuje konečný výsledok mechanizmu
kumulácie finančných prostriedkov na poskytnutie podpory a neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti
majúce väzbu na podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorými by vyvrátil alebo aspoň
efektívne spochybnil vyššie uvedenú argumentáciu o neprimeranosti navrhovaného zásahu do právneho
postavenia žalovaných, okresný súd nepovažoval za potrebné takéto spochybnenie nastaveného
režimu, prípadne rozhodnutia Úradu, ktoré zostalo výlučne len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia
hlbšie skúmať, osobitne v momentálnom procesnom štádiu konania. Okresný súd ďalej uviedol, že
„Do pozornosti navrhovateľa súd kladie aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.4.2015 č.k.
13Cob/103/2015-229, ktorým výrok uznesenia tunajšieho súdu, ktorým nariadil predbežné opatrenie v
skutkovo a právne obdobnej veci, zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.“
O trovách predbežného opatrenia okresný súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa
úspechu účastníkov v konaní v súlade s § 145 OSP.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v
písomnom podaní zo dňa 29.05.2015 doručeným okresnému súdu dňa 01.06.2015, s tým že žalobca sa
s uznesením súdu prvého stupňa nestotožnil ani čiastočne a napádal ho v plnom rozsahu. Súd prvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel podľa žalobcu k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca považoval



za neprípustný názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého pri zohľadnení možnosti žalobcu uzatvoriť
zmluvu o výkupe elektriny so žalovaným 2/ za trhovú cenu vo výške 34,61 Eur za 1 MWh, súd
prvého stupňa nepovažoval uloženie povinností navrhovaných žalobcom za primerané. Zdôraznil, že
súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že ponúkaná cena je o 390,51 Eur/MWh nižšia ako je
cena stanovená žalobcom v cenovom rozhodnutí, čo je zásadný nepomer. Vybudovanie FVE Prša
3 predstavovalo pre žalobcu značnú finančnú záťaž, a preto bol nútený získať finančné zdroje na
vybudovanie FVE formou bankového úveru. V zmysle splátkového plánu je potrebné za rok 2015
uhradiť splátky bankového úveru v celkovej výške 143.000 Eur. V predmetnej sume nie sú zahrnuté
úroky, ktoré v roku 2014 predstavovali 140.617 Eur. K uvedenej sume splátok úveru a úrokov pre
rok 2015 je potrebné pripočítať ostatné náklady potrebné na prevádzku a údržbu elektrárne. Žalobca
je totiž povinný platiť, okrem iného, poistné, daň z nehnuteľnosti, správu a údržbu zariadení FVE,
administratívne práce a technické zabezpečenie chodu elektrárne ako aj platbu za prístup do distribučnej
sústavy (tzv. G-komponent), ktorú je žalobca povinný platiť bez ohľadu na to, či FVE vyrába elektrinu.
V roku 2014 predstavovali náklady na prevádzku pre žalobcu sumu 61.793,12 Eur. V zmysle Zmluvy
o financovaní môže mať jej porušenie za následok okamžitú splatnosť všetkých čiastok úveru, čo v
súčasnosti činí sumu 1.904.417 Eur. Uvedené by malo nepochybne likvidačné následky pre žalobcu.
Navyše žalobca hospodáril v roku 2014 so stratou vo výške -98.407 Eur, s tým že vykazuje neuhradenú
stratu minulých rokov vo výške -410.892 Eur. Aj tieto údaje jasne preukazujú, že odopretie práva na
podporu by predstavovalo skutočný zánik žalobcu. Nemožno podľa žalobcu opomenúť, že Zmluva o
financovaní je zabezpečená viacerými inštitútmi, ktorých výkon by mal pre žalobcu likvidačné následky.
Žalobca uzatvoril s bankou Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu.
Záloh podľa tejto zmluvy predstavujú pozemky na ktorých je postavená FVE Prša 3. Žalobca ďalej
uzatvoril Zmluvu o zriadení záložného práva a mandátnu zmluvu. Záloh podľa tejto zmluvy predstavujú
pohľadávky žalobcu voči jeho obchodným partnerom a banke a samotná FVE Prša 3.

V odvolaní žalobca ďalej uvádzal, že bola uzatvorená aj Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve medzi
bankou ako remitentom, žalobcom ako vystaviteľom a jediným spoločníkom žalobcu - spoločnosťou
EUROTRAST, spol. s r.o. ako avalistom. V zmysle predmetnej zmluvy „vystaviteľ týmto potvrdzuje, že na
zabezpečenie Pohľadávky Remitenta vystavil vlastnú blankozmenku a Avalista zároveň potvrdzuje, že
avaloval vlastnú blankozmenku ako zabezpečovací prostriedok (...)“. Realizáciou tejto zmluvy by jednak
došlo k vážnej ujme na právach žalobcu ako aj jediného spoločníka. Dodal, že Zmluva o úvere je ďalej
zabezpečená aj Zmluvou o zriadení záložného práva k obchodnému podielu a Mandátnou zmluvou, v
zmysle ktorej bolo zriadené záložné právo na obchodný podiel jediného spoločníka žalobcu - spoločnosť
EUROTRAST, spol. s r.o. Výkonom uvedených zmlúv by boli žalobcovi odobraté pozemky, samotná FVE,
spolu s dokumentáciou, čím by existencia žalobcu nemala žiaden faktický zmysel. Žalobcovi by sa tak
znemožnilo podnikať v jedinej oblasti, ktorej sa venuje a z ktorej má príjmy. V riešení, ktoré žalovaný 1/
prezentoval a s ktorým sa súd prvého stupňa stotožnil, by žalobca v roku 2015 dostal namiesto zákonom
garantovaných 461.255,20 Eur iba 37.551,85 Eur, čo je o 92 % menej ako je výška prostriedkov, s ktorými
počítala banka pri nastavení splácania úveru a s ktorými počítal žalobca pri uhrádzaní a objednávaní
služieb od svojich dodávateľov, ktoré sú pre chod žalobcu nevyhnutné. V konečnom dôsledku by situácia,
ktorú navrhol žalovaný 1/, ostala rovnako likvidačná. Preto v súvislosti s uvedeným návrhom bolo podľa
žalobcu konštatovanie súdu prvého stupňa o podstatnom znížení finančnej ujmy žalobcu v prípade
uzavretia zmluvy so žalovaným 2/ potrebné jednoznačne odmietnuť. Zdôraznil, že nepochybne ide o
absurdnú situáciu, keďže celoročný príjem z výkupu energie podľa návrhu žalovaného 1/ by nestačil
ani na 2 priemerné mesačné splátky úveru žalobcu, nehovoriac o tom, že tieto finančné prostriedky
budú chýbať pri uhrádzaní ďalších nákladov, ktoré sú nevyhnutné pre chod FVE; napr. monitoring
zariadení, správa zariadení FVE a technické zabezpečenie chodu FVE. Pritom bez úhrady týchto služieb
dodávateľov dôjde k poškodeniu FVE, jej znehodnoteniu a tým znemožneniu podnikateľskej činnosti
žalobcu a následnému odobratiu podstaty jeho existencie. Navyše žalobca opätovne zdôraznil, že nemá
žiaden iný relevantný príjem na krytie takto výrazných výpadkov financovania, jednotlivé „výdavky sú
spracované v Návrhu na vydanie predbežného opatrenia v bodoch 84 až 101, na ktoré v plnej miere
odkazujeme.“ Žalobca mal za to, že odobratie práva na vyplatenie podpory bude mať za následok
znemožnenie plnenia záväzkov žalobcu a bude viesť k likvidácii žalobcu ako aj jediného spoločníka.

Žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že sa v prípade jediného
spoločníka žalobcu nejedná o ujmu hroziacu priamo a bezprostredne žalobcovi ale tretej osobe, ktorá nie
je účastníkom konania a jej právne záujmy nie sú rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti predbežného
opatrenia. Podľa žalobcu bola interpretácia tohto názoru súdom prvého stupňa nesprávna a príliš



formalizovaná. Podľa právneho názoru Ústavného súdu „rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na
predbežné opatrenie v súdnom konaní možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 37/00, I.ÚS ÚS 46/00)“. (II. ÚS 222/04) „Základné právo
na súdnu ochranu je v demokratickej spoločnosti natoľko favorizované, že pri jeho výkone neprichádza
do úvahy (zo strany orgánu verejnej moci) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné
postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca
popretie (m. m. I. ÚS 2/08).“ (IV. ÚS 284/2012- 35). Príliš formalistický výklad by v tomto prípade
mal likvidačné účinky na jedného spoločníka žalobcu. Podľa žalobcu bolo preto potrebné zvážiť aj
materiálne dôsledky nenariadenia predbežného opatrenia. Nenariadením predbežného opatrenia, ktoré
by zapríčinilo v konečnom následku nemožnosť riadneho plnenia zmluvy o úvere, by spôsobilo výkon
záložnej zmluvy, ktorá zabezpečuje zmluvu o úvere. Z uvedeného bol podľa žalobcu zrejmý vznik vážnej
ujmy jedinému spoločníkovi žalobcu.

V odvolaní žalobca zdôraznil, že zásadne nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého
sa žalobca domáha nariadenia predbežného opatrenia len za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania. Súd prvého stupňa následne uviedol, že „vo vzťahu k takto vymedzenému
druhu predbežného opatrenia bude súd skúmať opodstatnenosť podaného návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia.“ V tomto prípade nebola podľa žalobcu splnená len potreba dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi konania, ale „je tu tiež prítomná existencia obavy, že výkon súdneho
rozhodnutia bude ohrozený. Uvedené je jednoznačne preukázané už v samotnom Návrhu na vydanie
predbežného opatrenia.“ Žalobca trval na tom, že kým dôjde k vydaniu právoplatného rozhodnutia
vo veci samej, tak už nebude existovať, nakoľko nebude schopný plniť svoje záväzky, čo povedie
k jeho zániku. Prípadný úspech žalobcu vo veci samej bude preto už zbytočný. „Ak sa teda súd
prvého stupňa sústredil len na skúmanie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu
potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, rozhodnutie súdu prvého stupňa nemôže
byť správne.“, pričom poukázal na „rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v obdobnej veci, ktorý
v obdobnom prípade nariadil predbežné opatrenie a uviedol, že „stav by totiž mohol viesť k takému
poškodeniu práv navrhovateľa, ktoré by mohlo byť trvané a neodstrániteľné po meritórnom rozhodnutí
vo veci samej, čím vzniká obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.“ (Krajský súd v
Košiciach, 2Cob/26/2015).“ Žalobca mal za to, „že budúci výkon súdneho rozhodnutia je ohrozený
a nariadenie predbežného opatrenia je dôvodné.“ Žalobcovi nemožno odobrať právo na podporu
aplikovaním sankcie podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE. Takýto postup je v rozpore s § 18e ods.
1 Zákona o podpore OZE, čo žalobca „analyzoval v bodoch 37 až 43 Návrhu na vydanie predbežného
opatrenia.“ Mal zato, že preukázal, že aj ak by sa daná sankcia naňho mohla uplatniť, všetky svoje
povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE si riadne a včas splnil, a to voči Úradu ako aj voči
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a uvedené riadne preukázal (body 61 až 82 Návrhu na vydanie
predbežného opatrenia). Práve tieto závažné pochybnosti o zákonnosti aplikácie likvidačnej sankcie
žalovaných odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, čo súd prvého stupňa náležite nezohľadnil.
Uvedené potvrdzovala aj „rozhodovacia činnosť Okresného súdu Žilina, ktorý uviedol, že „vzhľadom na
charakter a rozsah následkov spojených so stanoviskom, ktoré k veci zaujal odporca, súd považuje za
dostatočný dôvod pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia už len osvedčenie pochybností
o splnení oznamovacej povinnosti zo strany navrhovateľa. V tomto procesnom štádiu súd teda hodnotil
výlučne potrebu zabezpečiť účel sledovaný základným konaním pomocou nariadenia predbežného
opatrenia s prihliadnutím na prípadnú ujmu, ktorá by účastníkom konania mohla vzniknúť“ (sp. zn.
10Cb/314/2014).“ Rovnaké stanovisko zaujal Okresný súd Žilina aj vo svojom rozhodnutí o nariadení
predbežného opatrenia sp.zn. 19Cb/90/2015 zo dňa 10.3.2015 ako aj v rozhodnutí sp.zn. 10Cb/89/2015
zo dňa 11.3.2015, pričom obe rozhodnutia žalobca predložil pri podaní návrhu na vydanie predbežného
opatrenia.

Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého ukladanie povinnosti dočasne
zabezpečiť poskytnutie zákonnej podpory žalobcovi by mohlo mať pre žalovaných nezvratné finančné
následky. Namietal, že súd prvého stupňa náležite nezohľadnil závažnosť následkov, na ktoré
upozorňoval žalobca v porovnaní s následkami, ktoré by nastali pre žalovaných v prípade vydania
predbežného opatrenia. Konštatoval, že súd prvého stupňa vôbec nekonkretizoval, aký závažný
dôsledok by mal nastať na strane žalovaných v prípade nariadenia predbežného opatrenia. Žalobca
dostatočne preukázal, vyčíslil a konkretizoval likvidačné následky neposkytnutia podpory a aj napriek
tomu návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, a „to len na základe vágnych a ničím
nepodložených tvrdení, ktoré navrhovateľ jednoznačne vyvrátil vo vyjadrení k prípadnému podaniu



odporcu 1 zo dňa 27.4.2015. Navrhovateľ práve takýto postup súdu prvého stupňa považuje za v rozpore
s kritériom primeranosti, ktoré je kľúčové pri posudzovaní opodstatnenosti predbežného opatrenia.“ Aj
keď súd prvého stupňa nekonkretizoval hroziacu ujmu žalovaných, vo vyjadrení žalovaného 1/ je možné
badať nepriame zastrašovanie tvrdeniami o tom, že v prípade vyplatenia podpory výrobcom, ktorí nemajú
nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, pričom tých je pomerne značné množstvo,
vznikne žalovanému 1/ priama škoda vo výške niekoľko miliónov Eur, čo vystavuje žalovaného 1/
platobnej neschopnosti a vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Uvedené tvrdenie žalobca považoval za
nepravdivé, nepodložené a zavádzajúce a zásadne nesúhlasil s postupom súdom prvého stupňa, ktorý
sa bez akýchkoľvek podkladov priklonil k týmto tvrdeniam žalovaného 1/. Zdôraznil, že „o zavádzaní zo
strany odporcu ohľadom platobnej neschopnosti a konkurzu svedčí aj skutočnosť, že podľa účtovných
výkazov odporcu za rok 2013 a 2014, ktoré sú verejne prístupné v Registri účtovných závierok, odporca
v roku 2013 dosiahol zisk 44 007 000 EUR a v roku 2014 zisk 57 819 000 EUR. Navyše, odporca eviduje
nerozdelený zisk vo výške 117 922 000 EUR.“ Preto zásadne nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa,
podľa ktorého by poskytovanie podpory mohlo mať pre žalovaných nezvratné následky. Podľa informácii
žalobcu tieto sumy výrazne prevyšujú nielen žalobcom uplatnené nároky, ale aj objem odňatej podpory
na území žalovaného 1/. Argumenty o platobnej neschopnosti a vyhlásení konkurzu žalovaného 1/ je
preto potrebné odmietnuť ako zavádzajúce a tiež nepodložené. Súd prvého stupňa nedostatočne zvážil
názor žalobcu o tom, že odňatie podpory pre takmer 1 200 výrobcov na kalendárny rok 2015 sa do
zníženia tarify za prevádzkovanie systému (TPS) vôbec nepremietlo. Považoval za potrebné dodať,
„že aj napriek odňatiu podpory veľkému množstvo výrobcov elektriny, došlo na základe rozhodnutia z
19.8.2014 Úradu k podstatnému zvýšeniu TPS (z pôvodných 19,82 EUR/MWh až na 21,82 EUR/MWh).
Uvedená výška TPS platí aj na rok 2015. Odporca 1 tak len v roku 2015 vďaka zvýšeniu TPS získa
sumu 58 400 000 EUR.“ Navyše žalovaný 1/ získa značné finančné prostriedky aj za platby za prístup do
distribučnej sústavy tzv. G-komponent, pričom táto platba bola zavedená s účinnosťou len od 1.1.2014.
Bolo preto zrejmé, že žalovaný 1/ v roku 2015 disponuje výrazne vyšším balíkom finančných prostriedkov
ako v minulosti. Preto bolo potrebné tvrdenie o nedostatku zabezpečených finančných prostriedkov na
realizáciu podpory odmietnuť ako nepodložené. Zdôraznil, že mechanizmus podpory daný Zákonom o
podpore OZE nebude narušený, pretože stav, ktorý vznikne nariadením predbežného opatrenia nebude
nijako zvýhodňovať žalovaného 1/ ani žalovaného 2/. Tento stav bude fungovať na rovnakých zásadách,
ako fungoval už roky. Zdôraznil, že „jeho právny názor o primeranosti nariadenia predbežného opatrenia
podporuje aj rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Košiciach, ktorý v obdobnom spore uviedol, že
„príkaz obsiahnutý v nariadenom predbežnom opatrení nie je neprimeraným zásahom do práva odporcu,
ktorý predbežným opatrením nie je nijak obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti“ (sp. zn.
2Cob/26/2015). Uvedené rozhodnutie bolo prijaté jednohlasným rozhodnutím senátu.“ Aj Okresný súd
Žilina zastáva obdobný názor, podľa ktorého nariadením predbežného opatrenia súd neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Žalobca považoval právne názory
súdu prvého stupňa, ktorými sa pri zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia riadil, za
právne neudržateľné. Okrem vyššie uvedenej argumentácie a rozhodnutí súdov v nej zahrnutých,
žalobca opätovne poukázal aj na ďalšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov. V súvislosti s vyššie
uvedeným predložil „súdu (okrem vyššie citovaných rozhodnutí) ďalších 7 rozhodnutí Okresného súdu
Košice I, ktorými boli nariadené predbežné opatrenia v obdobných prípadoch.“ Žiadal, aby odvolací súd
vydal uznesenie, ktorým: „Odvolací súd mení uznesenie súdu prvého stupňa tak, že odporca 1 je v
kalendárnom roku 2015 povinný zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust.
§ 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. 0566/2014/E-OZ zo dňa 9.10.2013 a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014, a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi
doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny
vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý kalendárny mesiac kalendárneho
roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu
znemožniť alebo obmedziť a
odporca 2 je v kalendárnom roku 2015 povinný zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa ust. § 3
ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z., podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. 0566/2014/E-OZ zo dňa 9.10.2013, a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014, odberom elektriny za cenu elektriny na straty,
ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý kalendárny mesiac
kalendárneho roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na
podporu znemožniť alebo obmedziť.“



Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods.
1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom
prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 211 ods. 2 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 75 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd z dôvodu aplikácie § 219 ods. 2 OSP k odvolacím dôvodom žalobcu, obsiahnutým v
písomnom podaní zo dňa 29.05.2015 (čl. 273 spisu) a k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia
okresného súdu uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva podanie návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia pred začatím konania v zmysle § 74 a nasl. OSP.

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že hoci predbežné opatrenie ako
procesno-právny inštitút má zabezpečiť dočasnú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka
súdneho konania v rovine dočasnej úpravy pomerov alebo pre prípad obavy, že by budúci výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený, k tomu, aby súd takýto procesno-právny inštitút nariadil, musia
byť osvedčené zákonné podmienky, ktoré sa pre jeho nariadenie vyžadujú a ktoré vyplývajú z § 75
ods. 2 OSP, a to tak pre podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím súdneho
konania, ako aj v priebehu súdneho sporu. Odvolací súd teda akcentuje, že sú stanovené dve základné
kumulatívne podmienky, len za súčasného splnenia, resp. osvedčenia ktorých je možné vyhovieť návrhu
na vydanie predbežného opatrenia. Prvou podmienkou je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana a druhou základnou podmienkou je odôvodnenie, resp. osvedčenie
dôvodnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Je nepochybné, že zákon, a to OSP ukladá
v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia skúmať kumulatívne splnenie
obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie. Aj zo samotného čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky vyplýva, že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V
danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 74
a nasl. ustanovenia OSP, a preto v súlade aj s čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky bolo potrebné
nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom
posudzovať, či sú splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie predbežného opatrenia.

Z dôvodu takto podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bol správny postup okresného
súdu, ktorý pre posúdenie tejto veci a rozhodnutie skúmal, či sú osvedčené obidve podmienky potrebné
k tomu, aby mohlo dôjsť k nariadeniu predbežného opatrenia vyplývajúcich z § 75 ods. 2 OSP, t.j. keď
posudzoval osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná
súdna ochrana a druhou podmienkou, ktorá bola hodnotená - osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu. K tomu, aby mohol byť žalobca v súvislosti so svojim
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia úspešný, bol teda povinný osvedčiť obidve zákonom
vyžadované podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ jedna z nich nie je splnená,
nemôže byť takémuto návrhu vyhovené. Okresný súd vzhľadom k charakteru procesno-právneho



inštitútu predbežného opatrenia vykonal v požadovanom rozsahu a stupni dokazovanie s takýmto
návrhom spojené, a to oboznámením sa v jednotlivosti listinnými dôkazmi tak, ako sú obsiahnuté v
rozhodnutí okresného súdu (na č.l. 266 spisu), a to v miere osvedčenosti tvrdení žalobcu, nie ich
preukázania, keďže uvedené má priestor v rámci konania o veci samej.

Z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.04.2015 bolo zrejmé, že
žalobca sa domáhal dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými, a to až do momentu
rozhodnutia vo veci.

Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalobca „je výrobcom elektriny z obnoviteľných
zdrojov prevádzkujúcim v obci Prša zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie FVE Prša
3 s inštalovaným výkonom 0,990 MW. Žalobca je zároveň poberateľom podpory výroby elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 309/2009
Z.z.), pričom podpora má podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“)
č. 0566/2014/E-OZ z 9.10.2013 trvať až do roku 2025. Poskytovateľom podpory vo forme doplatku je
žalovaný 1/ a poskytovateľom podpory vo forme výkupu elektriny za cenu na straty je žalovaný 2/, a to
na základe poverenia zo strany žalovaného 1/. Za účelom poskytnutia podpory v priebehu kalendárneho
roka 2014 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 24.1.2014 na dobu určitú do 31.12.2014 uzatvorená
Zmluva o doplatku a Zmluva o výkupe elektriny na krytie strát. Cenovým rozhodnutím Úradu č.
0566/2014/E-OZ z 9.10.2013 bola schválená pevná ceny elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014
až 2025 vo výške 425,12 Eur/MWh. Vzhľadom na uvedené skutočností a rozhodnutia sa navrhovateľ
domnieva, že má právo vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov a dodávať ju do distribučnej sústavy
odporcu v rade 1/ za cenu 425,12 Eur/MWh.“ Vo veci samej sa žalobca mieni domáhať nahradenia
prejavu vôle žalovaných uzatvoriť so žalobcom zmluvu o doplatku a zmluvu o výkupe elektriny na krytie
strát na rok 2015.

Krajský súd konštatuje po vykonanom odvolacom prieskume na základe rozdielnej argumentácie
žalobcu a žalovaného 1/ (vyjadrenie zo dňa 17.4.2015 č.l. 235 spisu), že tu existuje spornosť, či žalobca
si splnil oznamovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. Žalobca
poskytol tvrdenia a dôkazy, že túto oznamovaciu povinnosť si splnil, oproti čomu žalovaný 1/ rozporuje
splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom ako podmienky pre uplatnenie podpory (č.l. 235 spisu) podľa
zákona č. 309/2009 Z.z., s čím žalovaný 1/ spájal aj zánik práva na uplatnenie podpory.

Krajský súd má za to, že potom práve z titulu rozdielnosti argumentácie žalobcu a žalovaného 1/
(podanie žalovaného 1/ zo dňa 17.04.2015 - č.l. 235 a nasl. spisu) nielen skutkových, ale aj právnych
tvrdení, či bola alebo nebola splnená oznamovacia povinnosť žalobcom v zmysle § 4 ods. 2 písm. c)
zákona č. 309/2009 Z.z. a právne dôsledky z toho plynúce, vo vzťahu k prvej podmienke pre nariadenie
predbežného opatrenia, a to osvedčenia nároku žalobcu sa nevyhnutne vyžaduje dokazovanie vo
veci samej a zhodnotenie tohto nároku, a to aj napriek odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie
o predbežnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej, že súd ním nie je viazaný, môže ho v
priebehu konania o veci samej zrušiť, prípadne, môže vo veci samej rozhodnúť inak a aj po nariadení
predbežného opatrenia bude žalovanými popieraná existencia práva žalobcu, resp. toto právo medzi
účastníkmi zostane sporné, čo bude sprevádzané stavom objektívnej právnej neistoty, ktorá sa odstráni
až právoplatným rozhodnutím vo veci samej.

Je na mieste pripomenúť, že predbežné opatrenie vo všeobecnosti patrí medzi procesné inštitúty
upravené v rámci činnosti súdu pred začatím konania vo veci samej, pre ktoré predbežné konania
nie je možné vyžadovať do dôsledkov také postupy súdu, ktoré súdy vykonávajú po začatí (riadneho)
konania vo veci samej. Aj keď rozhodovanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení v občianskom
súdnom konaní je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, tak porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami
predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami
obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením, v rovine odňatia možnosti konať
pred súdom, však nemôže byť samo osebe nevyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Osobitosti postupu súdu v rámci predbežného konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vyplývajú tak, ako už odvolací súd uviedol, v tomto rozhodnutí najmä z § 75 OSP, pričom v tomto smere
zvýrazňuje odvolací súd najmä § 75 ods. 4 OSP, z ktorého vyplýva zákonná lehota pre rozhodnutie, a to



bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu, tiež § 75 ods. 8 OSP, podľa ktorého o nariadení
predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie
predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné
opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý,
nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné
odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné
opatrenie. Z uvedenej právnej úpravy teda vyplýva dôraz na rýchlosť, efektívnosť, určitú neformálnosť
rozhodovania, pričom podstatné je urýchlené, predbežné vyhodnotenie všetkých tvrdení a dôkazov,
ktoré má okresný súd v momente rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia k
dispozícii, a to v rovine ich osvedčenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. V štádiu
konania o nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce osvedčenie nároku a nie je potrebné jeho
úplné preukázanie (len primerane a podporne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012). Krajský súd pre účely ďalšieho súdneho konania zvýrazňuje, že tieto
zhodnotenia sú len v štádiu predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia žalobcovho nároku
pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže je možné, že na základe
výsledkov dokazovania vykonaného v konaní o veci samej okresný súd dospeje k iným skutkovým a
právnym záverom (len primerane a podporne viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
22.09.2010, sp.zn. 6 Cdo 171/2010). To, či žalobca splnil podmienky na podporu v zmysle § 4
ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z., je v štádiu konania o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia sporné, preto bolo nevyhnutné tak, ako to uskutočnil aj okresný súd, sa zaoberať, či bola
osvedčená druhá podmienka k nariadeniu predbežného opatrenia, a to osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia. Vo vzťahu k
tvrdeniu žalobcu, že neposkytnutím podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., a to odberom elektriny
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené
za cenu elektriny na straty a vo forme doplatku hrozí na strane žalobcu nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy k fungovaniu samotného žalobcu a jeho spôsobilosti plniť si peňažné záväzky, krajský
súd uvádza, že žalobca neosvedčil naliehavosť pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa má
uložením povinnosti žalovanému 1/ takáto podpora zabezpečiť.

Krajský súd konštatuje, že v danom prípade nebola teda splnená druhá zákonná podmienka pre
nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy na strane žalobcu v prípade nenariadenia predbežného opatrenia. Vo vzťahu k
neosvedčeniu naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, krajský súd poukazuje na list
žalovaného 1/ zo dňa 08.01.2015 (č.l. 84 spisu), ktorým mal žalobca poskytnutú možnosť pre
zabezpečenie prevádzkovania svojho zariadenia na výrobu elektriny, a to tak, aby si od 01.01.2015
zabezpečil odber vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom. Nielen
okresnému súdu, ale aj krajskému súdu z jeho rozhodovacej činnosti v obdobných veciach bolo známe,
že uzavretím takejto zmluvy by sa vytvorila žalobcovi možnosť eliminovať straty na jeho strane, ktoré
sú v rozdiele medzi jeho tvrdeným nárokom na podporu a trhovou cenou za dodanú elektrinu, ktorá by
mu bola uhradená dodávateľom. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v napadnutom
uznesení v tom smere, že ak je spornosť medzi žalobcom a žalovaným 1/, či žalobca splnil podmienky
pre poskytnutie podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., tak v prípade nariadenia predbežného
opatrenia by práve takýmto postupom došlo k zásahu do postavenia žalovaného 1/ neprimeraným
spôsobom, keďže pre kalendárny rok 2015 by žalobca dosiahol stav, že by sa mu aj bez rozhodnutia vo
veci samej vyplácala plná podpora vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky
pre nárok na vyplácanie doplatku splnil, je medzi účastníkmi sporná. Ak aj v prípade uzavretia zmluvy s
dodávateľom by na strane žalobcu došlo k určitej finančnej strate, tak uvedené je počítané s akýmkoľvek
výkonom podnikateľskej činnosti subjektu a v konečnom dôsledku neočakávané straty sú spojené s
výkonom podnikateľskej činnosti, ktorá sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného
opatrenia v konštatovaní osvedčenia naliehavosti pre jeho nariadenie.

V súvislosti s rešpektovaním zásady proporcionality pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a hodnotenia pomerov žalobcu a žalovaného, považuje krajský súd za potrebné poukázať
aj na charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o osobitný
vzťah, do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca,



ako aj žalovaní sú podnikateľmi a jedná sa o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. Pri týchto vzťahoch
sú si v zásade tak žalobca, ako aj žalovaní rovní vo svojich právach a povinnostiach, a preto prípadné
obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom
zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. Z tohto dôvodu
potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory nie
je schopný plniť svoje zmluvné záväzky. Krajský súd považuje za potrebné podporne a primerane
poukázať na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 394/2001, podľa ktorého ...
„základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje“.

Žalobca v odvolaní namietal záver okresného súdu, v zmysle ktorého okresný súd posudzoval pri
dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zabezpečenia potreby dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania a tiež uviedol, že podľa „navrhovateľa, v tomto prípade nie je splnená len
potreba dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, ale je tu tiež prítomná existencia obavy,
že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený. Uvedené je jednoznačne preukázané už v samotnom
návrhu na vydanie predbežného opatrenia.“ Namietal, že okresný súd sa sústredil len na skúmanie
podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasne upraviť pomery medzi
účastníkmi, z ktorého postupu potom vyvodzoval nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. S uvedenou
odvolacou argumentáciou sa krajský súd nestotožnil, pričom poukazuje sa návrh predbežného opatrenia
žalobcu zo dňa 13.04.2015 s dôrazom na bod. č. 84, v zmysle ktorého „Navrhovateľ považuje za
nevyhnutné, aby súd nariadil predbežné opatrenie, nakoľko je potrebné, aby boli dočasne upravené
pomery účastníkov. Nenariadenie predbežného opatrenia by malo bezprostredne za následok vznik
finančnej ujmy, ktorá by mala pre navrhovateľa likvidačné následky“ Z nadväzujúceho odôvodnenia
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však podľa zistení krajského súdu vyplýva odôvodnenie
vo väzbe na predmetný bod 84. s uvedením likvidačných následkov pre žalobcu, v ktorom žalobca
nerozvíjal argumentáciu tak, ako v odvolaní v časti C s označením „Ohrozenie výkonu súdneho
rozhodnutia pri nenariadení predbežného opatrenia“ (ďalej aj len „časť „C““), preto vzhľadom na
odôvodnenie napadnutého uznesenia sa okresný súd podľa krajského súdu dostatočne zaoberal
dôvodmi žalobcu uvádzanými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a tieto správne vyhodnotil,
s ktorými závermi sa odvolací súd cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP stotožnil. Napriek argumentácií žalobcu
v odvolaní, krajský súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva celková presvedčivosť, teda
inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe
týchto premís okresný súd dospel, boli prijateľné pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť, racionálne a v
neposlednom rade aj presvedčivé. Závery prijaté okresným súdom nie sú v nesúlade s osvedčenými
skutkovými zisteniami a dostatočne vyplývajú z odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia a ani
na základe argumentácie žalobcu v odvolaní, podľa zistení záverov krajského súdu, nebol priestor
pre odklon od záverov súdu prvého stupňa, keďže argumentácia žalobcu v odvolaní o ohrození
výkonu súdneho rozhodnutia pri nenariadení predbežného opatrenia, nebola dostatočnou na zmenu
napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Ak žalobca argumentoval svojou likvidáciou, a tým, že v čase
vydania rozhodnutia vo veci samej už nebude existovať, nakoľko nebude schopný plniť svoje záväzky,
tak k uvedenému tvrdeniu žalobca neposkytol žiadne konkrétne dôkazy na ich osvedčenie.

Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dovodila, že zásadne (spravidla) predbežné opatrenie
nemôže byť vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej; vecná zhodnosť
výroku rozhodnutia vo veci samej a obsahu ochrany poskytovanej predbežným opatrením (obsahovo
rovnaké povinnosti, aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej) je prípustná len celkom výnimočne
(porovnaj tiež napr. R 14/1998, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 237/2011).
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je súd povinný v každom jednotlivom
prípade skúmať i to, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov.
V prípade, ak by bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca
by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora
vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie
doplatku splnil, je medzi účastníkmi sporná, avšak až po riadnom dokazovaní vo veci samej táto spornosť
môže byť vyriešená konečným meritórnym rozhodnutím súdu. Ak žalobca v odvolaní argumentoval, že
súd prvého stupňa svojím právnym názorom zbavil žalobcu možnosti účinne sa brániť, tak krajský súd
sa vzhľadom na konštatovanú rozpornosť, spornosť nároku žalobcu, nemohol odkloniť od záverov súdu
prvého stupňa, že práve táto rozpornosť má byť predmetom konania vo veci samej.



Okresný súd podľa krajského súdu správnym spôsobom vyhodnotil, napriek odvolacej námietke žalobcu,
že nariadenie predbežného opatrenia v prejednávanej veci by bolo v rozpore s kritériom primeranosti
a že nariadením predbežného opatrenia by došlo k porušeniu zásady proporcionality a primeranosti
predbežného opatrenia, keď nariadením predbežného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do
právneho postavenia žalovaného 1/, a to vo väzbe na všetky okolnosti v danej veci. V časti týchto
záverov krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.
Za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia,
a to naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov a tiež konštatovaním krajského súdu o
neosvedčení dôvodnosti odvolania žalobcu v časti „C“, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia k
zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Z § 75 ods. 2 OSP vyplýva, tak ako krajský súd uviedol
v tomto svojom rozhodnutí (viď č.l. 11 tohto rozhodnutia), zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia
dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to jednak osvedčenia nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, a jednak osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp.
naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok nie je splnená,
nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok pritom v
súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá súdu povinnosť skúmať
kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Tak, ako už odvolací súd v tomto svojom rozhodnutí
uviedol, tak na tomto mieste opäť zdôrazňuje, že aj zo znenia čl. 46 ods. 4 Ústavy SR predsa vyplýva, že
„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky
pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd nezistil, s ktorým záverom
sa krajský súd po vykonaní odvolacieho prieskumu stotožnil a keďže nebola splnená aspoň jedna z
podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.

Krajský súd preto podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh
žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, potvrdil ako vo výroku vecne správne
rozhodnutie.

Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní poukazoval na rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Košice I,
Krajského súdu v Košiciach v obdobných veciach, tak krajský súd vzhľadom k predvídateľnosti súdneho
rozhodovania, právnej istoty, oproti tomuto poukazuje na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Žiline
ako súdu odvolacieho, ktorý rozhoduje o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam okresného súdu v
druhovo rovnakých veciach. Ak v rámci podaného odvolania žalobca poukázal konkrétne na rozhodnutie
Okresného súdu Žilina sp.zn. 10Cb/314/2014, tak krajský súd pritom poukazuje na rozhodovaciu
činnosť, v rámci ktorej uznesením č.k. 13Cob/103/2015 zo dňa 14.04.2015 zmenil uznesenie Okresného
súdu Žilina č.k. 10Cb/314/2014-67 zo dňa 27.01.2015, tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.
O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval s prihliadnutím na rozhodnutie okresného
súdu, v zmysle ktorého bude o trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodnuté v
konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa § 145 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.