Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/81/2016 z 5. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 5. júla 2017, sp. zn. 7To/81/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7114010674.15 Krajský súd Košice | 7To/81/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7114010674.15 | 2017-07-05 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: TZ, § 221 ods. 1 TZ, § 221 ods. 3 písm. a) TZ, § 321 ods. 1 písm. d) TP, § 322 ods. 3 TP, TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/492cd63a-c02a-4348-8637-534a80072b33 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7114010674.15 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/81/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114010674
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114010674.15

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. júla 2017,
v trestnej veci proti A.. E. E., obžalovaného pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.6.2016 sp.zn. 5T
26/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d/ Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. a podľa § 221 ods.1,2 Tr.zák. obžalovaného A.. E. E., X.. XX.X.XXXX Y. K.,
trvale bytom F.A., N. L. Č.. XX, uznáva za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák.
na tom skutkovom základe, že

v F. na ulici C. Č. XX na X. Ú. E.. C. S., dňa 30. septembra 2010 v presne nezistenom čase na základe
plnej moci zo dňa 28. apríla 2009, ktorej podpis vylákal od U. Y. pod zámienkou obstarania súhlasu s
prevodom nehnuteľnosti, v mene U. Y. uzatvoril bez jeho vedomia a súhlasu kúpnu zmluvu na predaj
nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľnosti Košice, Správy katastra Košice, okres F. A., katastrálne
územie F. X. Y., na - Liste vlastníctva číslo XXX, parcela číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 112 m2, parcela číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, parcela číslo XXX
záhrady vo výmere 890 m2, parcela číslo XXX/X záhrady vo výmere 583 m2, rodinný dom stojaci na
parcele číslo XXX so súpisným číslom XXX pod B1 v podiele 1/1, - Liste vlastníctva číslo XXX, parcela
číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 381 m2 pod B1 v podiele 1/1, - Liste vlastníctva číslo
XXX, parcela číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, parcela číslo XXX zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 12 m2, rodinný dom stojaci na parcele číslo XXX so súpisným číslom XXX
pod B1 v podiele 1/1, - Liste vlastníctva číslo XXX, parcela číslo XXX/X, záhrady vo výmere 146 m2 pod
B1 v podiele 1/1, s kupujúcou Y. E., ktorú predložil na Kataster nehnuteľnosti Košice, Správa katastra
F. a na základe čoho boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na Y. E., pričom o prevode nehnuteľnosti
poškodeného U. Y. neinformoval, ani mu neodovzdal finančnú hotovosť získanú z predaja nehnuteľnosti
a takto svojim konaním poškodenému U. Y. spôsobil škodu vo výške 5.000,- Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr.zák.

Za to sa odsudzuje



Podľa § 221 ods.2, § 38 ods.2, ods.3, § 36 písm j) Tr.zák. mu súd ukladá trest odňatia slobody v trvaní
1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr.zák. súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 1 a 1 (jeden a pol) roka.

Podľa § 288 ods.1 Tr.por. súd poškodeného U. Y., X..XX.XX.XXXX Y. F.A., trvale bytom R. Č.. XX s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 29.6.2016 sp.zn. 5T 26/2014 bol obžalovaný A.. E. E.
uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zák, na tom skutkovom
základe, že

v F. na ulici C. Č. XX na X. Ú. E.. C. S., dňa 30. septembra 2010 v presne nezistenom čase na základe
plnej moci zo dňa 28. apríla 2009, ktorej podpis vylákal od U. Y. pod zámienkou obstarania súhlasu s
prevodom nehnuteľnosti, v mene U. Y. uzatvoril bez jeho vedomia a súhlasu kúpnu zmluvu na predaj
nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľnosti Košice, Správy katastra Košice, S. F. A., katastrálne
územie F. X. Y., na- Liste vlastníctva číslo XXX, parcela číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 112 m2, parcela číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, parcela číslo XXX
záhrady vo výmere 890 m2, parcela číslo XXX/X záhrady vo výmere 583 m2, rodinný dom stojaci na
parcele číslo XXX so súpisným číslom XXX pod B1 v podiele 1/1,- Liste vlastníctva číslo XXX, parcela
číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 381 m2 pod B1 v podiele 1/1, - Liste vlastníctva číslo
XXX, parcela číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, parcela číslo XXX zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 12 m2, rodinný dom stojaci na parcele číslo XXX so súpisným číslom
XXX pod B1 v podiele 1/1,- Liste vlastníctva číslo XXX, parcela číslo XXX/X, záhrady vo výmere 146
m2 pod B1 v podiele 1/1, s kupujúcou Y. E., ktorú predložil na Kataster nehnuteľnosti Košice, Správa
katastra Košice a na základe čoho boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na Y. E., pričom o prevode
nehnuteľnosti poškodeného U. Y. neinformoval, ani mu neodovzdal finančnú hotovosť získanú z predaja
nehnuteľnosti a takto svojim konaním poškodenému U. Y. spôsobil škodu vo výške 93.247,04 Eur.

Za to bol obžalovanému A.. E. E. podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň
určil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd pri určení probačného dohľadu ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu
na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa
ospravedlniť poškodenému.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného U. Y., X.. XX.XX.XXXX Y. F.A., trvale bytom R. Č.. XX s
nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A.. E. E., ktoré písomne
zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch odvolania navrhol napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie,
resp. po zrušení napadnutého rozsudku oslobodiť ho spod skutku obžaloby okresného prokurátora.

V písomných dôvodoch obžalovaný A.. E. E. v prvom rade poukázal na predchádzajúce rozhodnutia v
predmetnej trestnej veci, a to predovšetkým rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2016
sp.zn. 7To/118/2015, z dôvodov ktorého je zrejmé, že predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa
zo dňa 19.10.2015, na podklade ktorého bol uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods.1,



ods.3 písm.a/ Tr.zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 rokov, bol podľa § 321
ods.1 písm.a/, b/, c/, d/ Tr.por. zrušený v celom rozsahu a vec bola podľa § 322 ods.1 Tr.por. vrátená
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolacím súdom vo vyššie citovanom rozhodnutí bol vyslovený právny názor, že prokurátor v konaní
na súde dostatočným spôsobom v rámci kontradiktórneho konania neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal jednoznačné zavinenie obžalovaného zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213
ods.1,3 Tr.zák.

V konaní pred súdom boli prezentované dve skupiny dôkazov, jedna skupina svedčiaca v prospech
obžalovaného a druhá svedčiaca v jeho neprospech. Ani po vrátení veci na opätovné prejednanie
a rozhodnutie sa podľa jeho názoru nepodarilo vykonaným dokazovaním odstrániť rozpory v týchto
dôkazoch, a preto existujú dôvodné pochybnosti o jeho vine. Teraz napadnutý rozsudok bol vydaný v
rozpore s princípom „in dubio pro reo“, a preto mal byť spod obžaloby oslobodený.

V priebehu dokazovania pred súdom sa nepreukázalo, aby došlo k zapožičaniu peňazí na jednej strane
bratmi U. C. O. Y. a na strane druhej, ako dlžníkom obžalovaným A.. E. E.. Navyše je nelogické, aby
údajná pôžička v sume 20.000,- Eur bola kompenzovaná protihodnotou, ktorá viac ako štvornásobne
prevyšuje sumu údajnej pôžičky.

Preto nie je možné objektívne požadovať od neho, aby preukazoval niečo, čo sa de facto nestalo, t.j.
zaplatenie kúpnej ceny a prijatie pôžičky a napokon toto by odporovalo negatívnej dôkaznej teórii.

Plná moc zo strany poškodeného U. Y. zo dňa 28.4.2009 bola udelená výslovne a s plným vedomím
toho, na aký účel sa udeľuje. K jej podpisovaniu došlo pred notárom a poškodený U. Y. bol v danom
čase plne spôsobilý na právne úkony.

Spor existujúci medzi ním ako obžalovaným a poškodeným U. Y. má podľa jeho názoru zjavne
občianskoprávnu povahu, preto jeho prejednávanie v rámci trestného konania je nerešpektovaním
chápania trestného práva ako prostriedku ultima ratio.

Obžalovaný A.. E. E. v ďalšom poukázal na tú skutočnosť, že okresný prokurátor na jeho osobu podal
obžalobu pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.3 Tr.zák. a podľa vysloveného právneho
názoru odvolacím súdom do úvahy prichádzal postup podľa § 285 písm.a/ Tr.por., t.j. jeho oslobodenie
spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

Súd prvého stupňa nerešpektoval vyslovený právny názor a v snahe za každú cenu obhájiť svoj pôvodný
verdikt, čo je prejavom neprípustnej svojvôle, znamenajúcej tiež porušenie ústavne zaručeného práva na
spravodlivý proces, opätovne vyhlásil odsudzujúci rozsudok a uznal ho za vinného zo zločinu podvodu
podľa § 221 ods.1,3 písm.a/ Tr.zák., hoci ho nepoučil o zmene právnej kvalifikácie. Toto pochybenie
procesného charakteru malo za následok nemožnosť uplatniť pred súdom primeranú obhajobu, a tak
reagovať na zmenu právnej kvalifikácie. Takto došlo k porušeniu práva na obhajobu, zaručenú mu
ústavou podľa článku 50 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky.

V ďalších doplňujúcich podaniach poukázal na chronológiu prípadu, a to od začatia trestného stíhania
a vznesenia obvinenia, cez podanie obžaloby až po opakované vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku,
a to aj teraz napadnutého odvolaním z jeho strany. V prípade zamýšľanej zmeny právnej kvalifikácie
už prokurátor pred podaním obžaloby bol povinný upozorniť v tej dobe obvineného, jeho obhajcu a
poškodeného a zistiť, či so zreteľom na ňu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie,
čo sa nestalo.

Keďže obžalovaný nie je povinný pred súdom dokazovať svoju nevinu, navyše má právo nevypovedať.
Obžalovaný má právo navrhovať dôkazy, ale nie je to jeho povinnosť. Obhajobu obžalovaného treba
vždy preveriť, a to aj v prípade, ak ju uplatní až v konaní pred súdom.

Obžalovaný A.. E. E. opakovane vyslovil názor, že v teraz posudzovanej trestnej veci došlo ku
kriminalizácii občianskoprávneho vzťahu a je nelogické, aby okresný súd pri hodnotení vykonaných



dôkazov nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti výpovedí svedkov L. U., U. Y. C. O. Y., hoci rozsudkom
Okresného súdu Košice I zo dňa 1.10.2014 sp.zn. 13C/254/2008 v spojitosti s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 27.9.2016 sp.zn. 6Co/859/2014 v spore žalobcu A.. E. E. proti žalovanej
L. U., táto bola právoplatne zaviazaná zaplatiť mu sumu 21.933,85 Eur s 8,5 % ročným úrokom z
omeškania od 11.9.2008 do zaplatenia, a to z titulu užívania nehnuteľnosti patriacej A.. E. E.Š.. Z obsahu
týchto rozhodnutí je pritom zrejmé, že svedkyňa L. U. nepravdivo a manipulatívne uvádzala dôkazy na
svoju obhajobu. Obdobne tomu bolo aj v ďalšom konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp.zn.
36C/268/2009.

Úlohou súdu prvého stupňa preto bolo po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní ustáliť
skutkový stav veci tak, aby neexistovali dôvodné pochybnosti, prinajmenšom za konkrétnej dôkaznej
situácie pribrať znalca do konania z odboru psychológia, odvetvia klinickej psychológie dospelých na
posúdenie osobnosti svedkov L. U., U. Y. C. O.Š. Y., či majú sklony ku konfabulácii a ku skresľovaniu
výpovedí.

O konfabuláciách na strane svedkyne L. U. svedčí aj tá skutočnosť, že na základe jej udania bola voči
jeho osobe podaná obžaloba pre prečin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák., spod ktorej
bol rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 26.1.2015 sp.zn. 3T/30/2011 podľa § 285 písm.a/ Tr.por.
právoplatne oslobodený.

O dôvodnosti nevypovedať pravdu zo strany svedka O. Y. svedčí vydanie právoplatného platobného
rozkazu Okresným súdom Košice - okolie zo dňa 24.4.2012 sp.zn. 10Ro/137/2012, a to z titulu dlžoby
za prenájom nehnuteľnosti v sume 13.447,07 Eur.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, preto nemal dôvod si požičiavať peniaze od toho, kto mu
dlhuje peňažné prostriedky a z tohto dôvodu si ich ani nepožičal, a to ani prostredníctvom poškodeného
U. Y..

Obžalovaný A.. E. E. ďalej vyslovil názor, že poškodenému U. Y. nemohla vzniknúť škoda 93.247,04
Eur z titulu predaja nehnuteľnosti, keď samotný U. Y. chcel predmetnú nehnuteľnosť previesť na L.
U.Ú. za kúpnu cenu 5.000,- Eur, teda za cenu, za akú mal v zmysle odsudzujúceho rozsudku predať
nehnuteľnosť Y. E., K.. J.. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že v celom prípade podvedeným je vlastne
on - obžalovaný A.. E. E. a nie ako sa mu to dáva opakovane rozsudkom súdu prvého stupňa za vinu.

Ohľadne týchto svojich tvrdení obžalovaný A.. E. E. predložil aj fotokópie predmetných rozhodnutí súdov
v civilnom konaní vrátane zmlúv, na podklade ktorých bolo vo veci rozhodované.

Obžalovaný A.. E. E. v štádiu odvolacieho konania pred Krajským súdom v Košiciach navrhol doplniť
dokazovanie výsluchom svedkov, a to E.. E. J., Ľ. H. C. D. Ň., ktorí svedkovia by podľa jeho názoru mohli
potvrdiť jeho obhajobu, t.j. že kúpna zmluva zo dňa 16.4.2009, na podklade ktorej poškodený U. Y. kúpil
sporné nehnuteľnosti od neho a plnomocenstvo zo dňa 28.4.2009 boli vypracované dnes už zosnulou
E.. P. J. a boli podpisované v priestoroch advokátskej kancelárie menovanej advokátky.

Vykonanie takéhoto dôkazu neuplatnil v štádiu vykonávania dôkazov pred súdom prvého stupňa, lebo
o nich v tej dobe nevedel a dozvedel sa ich len niekoľko dní pred podaním takéhoto návrhu. Tento svoj
návrh na doplnenie dokazovania obsahovo rozviedol v ďalšom podaní zo dňa 29.6.2017.

Záverom obžalovaný A.. E. E. opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
25.2.2016 sp.zn. 7To/118/2015, ktorého právnym názorom vysloveným v rozhodnutí je súd prvého
stupňa viazaný. Súd prvého stupňa, ktorému bola vec prikázaná na opätovné prejednanie a rozhodnutie,
nemá žiaden priestor na úvahy, či bude alebo nebude rešpektovať jeho právny názor. Preto pokiaľ
nedôjde k zmene skutkových okolností alebo právnej situácie, k čomu nedošlo, súd prvého stupňa
vyslovený právny názor musí bezpodmienečne rešpektovať.

Pripustenie možnosti, že odvolací sú nebude rešpektovať svoje vlastné skoršie rozhodnutie pri
nezmenených skutkových okolnostiach a za nezmenenej právnej situácie, by viedlo zo strany
odvolacieho súdu k porušeniu článku 144 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a k neprípustnej
nepredvídateľnosti rozhodovania odvolacieho súdu v tej istej veci a tým aj k popretiu princípu



právnej istoty ako jedného z nosných princípov právneho štátu. Viazanosť vlastným právnym názorom
vysloveným v zrušujúcom uznesení, je nielen zákonnou, ale i ústavnou povinnosťou odvolacieho súdu.

Obžalovaný A.. E. E. z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu zrušiť a jeho spod obžaloby okresného prokurátora v celom rozsahu oslobodiť,
resp. vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade odvolania obžalovaného A.. E. E. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd považuje za nutné,
vzhľadom na veľmi rozsiahle argumenty uvádzané v jednotlivých podaniach odvolania obžalovaného
A.. E. E. v prvom rade zdôrazniť, že obžaloba na jeho osobu bola podaná na vecne a miestne príslušný
súd dňa 16. mája 2014, a to pre skutok v podstate ako je uvedený aj v teraz napadnutom rozsudku a
ktorý bol obžalobou právne kvalifikovaný ako prečin (správne malo byť uvedené pre zločin) trestného
činu sprenevery podľa ustanovenia § 213 ods.1, 3 Tr.zák.

V zmysle ustanovenia § 278 ods.1 Tr.por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia, ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní
o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods.4 alebo 5 Tr.por., súd môže pri svojom rozhodnutí
prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré
boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa ods.3 citovaného zákonného ustanovenia súd nie je
viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.

Podľa § 284 ods.2 Tr.por. uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho
ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, ak
obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil
dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada, treba mu poskytnúť znova
lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej o päť pracovných dní.

Argument obžalovaného A.. E. E. uvádzaný v dôvodoch odvolania, že súd prvého stupňa procesne
pochybil, pokiaľ ho neupozornil na zmenu právnej kvalifikácie žalovaného konania a neumožnil mu
pripraviť si náležitú obhajobu, vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Trestného poriadku neobstojí,
nakoľko zločin sprenevery podľa ustanovenia § 213 ods.1, 3 Tr.zák. a zločin podvodu § 221 ods.1, ods.3
písm.a/ Tr.zák. má zákonom stanovenú rovnakú sadzbu trestu odňatia slobody, t.j. na tri až desať rokov.

Z tohto dôvodu súd prvého stupňa preto nebol povinný v zmysle ustanovenia § 284 ods.2 Tr.por.
upozorňovať obžalovaného na zmenu právnej kvalifikácie žalovaného skutku. Odvolací súd navyše
považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa už v prvom odsudzujúcom rozsudku zo dňa
19.10.2015 žalovaný skutok obžalovaného A.. E.Á. E. právne posúdil ako zločin podvodu v zmysle
ustanovenia § 221 ods.1, ods.3 písm.a/ Tr.zák., a preto nie je možné sa stotožniť ani s názorom
obžalovaného o tom, aby nemal vedomosť, že žalované konanie súdom prvého stupňa je právne
kvalifikované ako zločin podvodu a nie ako zločin sprenevery a že z tohto dôvodu nemohol náležitým
spôsobom pred súdom uplatňovať svoju obhajobu.

K návrhu obžalovaného A.. E. E. v štádiu odvolacieho konania, ktoré bolo viackrát odročené, a to
predovšetkým z dôvodov jeho zlého zdravotného stavu, aby odvolací súd doplnil dokazovanie v rozsahu,
ako sa toho domáhal, a to výsluchom svedkov E.. E. J., Ľ. H. C. D. Ň., odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 326 ods.5 Tr.por., t.j. že odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na
to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa po zrušení rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 19.10.2015 riadil sa pokynmi vyslovenými v dôvodoch uznesenia Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 25.2.2016 sp.zn. 7To/118/2015. Stranami konania skutkový stav veci pred súdom
prvého stupňa bol zistený v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie, a preto odvolací súd na
verejnom zasadnutí konanom dňa 6. júla 2017 aplikujúc ustanovenie § 272 ods.3 Tr.por. per analógiam,
rozhodol o odmietnutí doplnenia dokazovania v rozsahu, ako sa toho domáhal obžalovaný A.. E. E.,



nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu sa jednalo o vykonanie dôkazov nepodstatných pre rozhodnutie
vo veci samej, resp. vykonaním navrhovaných dôkazov by sa len zisťovali skutočnosti, ktoré už boli
zistené inými vo veci vykonanými dôkazmi.

V zmysle § 1 Tr.por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora
na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu na strane druhej. Strany trestného konania pred súdom
predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú, pričom ich posúdenie
je úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu. Platí teda, že súd má rozhodnúť spor medzi
prokurátorom (štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie
iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady
rovnosti strán v konaní pred súdom, ale aj zásady spravodlivého procesu.

Pokiaľ obhajoba v písomných dôvodoch odvolania opakovane vytýkala tak súdu prvého stupňa, ako aj
odvolaciemu súdu, že neakceptujú právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 25.2.2016 sp.zn. 7To/118/2015, t.j. že prokurátor v konaní na súde po podaní obžaloby dostatočným
spôsobom v rámci kontradiktórneho konania neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačné
zavinenie obžalovaného A.. E. E. zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.3
Tr.zák., a preto v prípade tohto trestného stíhania prichádzal zo strany okresného súdu do úvahy postup
podľa § 285 písm.a/ Tr.por., t.j. jeho oslobodenie spod podanej obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Odvolací súd na svojom právnom názore vysloveným v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa
25.2.2016 sp.zn. 7To/118/2015 aj naďalej zotrváva a nie je ho možné vykladať tak, ako to robí obhajoba,
t.j. že obžalovaného A.. E. E. je potrebné na základe vysloveného právneho názoru oslobodiť spod
skutku obžaloby prokurátora.

Ak by odvolací súd plniac si prieskumnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por. v štádiu
už po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 19.10.2015 sp.zn. 5T/26/2014 bol takého názoru,
že skutkový stav veci postačuje na konečné rozhodnutie o obžalobe okresného prokurátora, nič by mu
nebolo bránilo, toto zákonné právo využiť a po zrušení napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia §
321 ods.1 písm.d/ Tr.por. a § 285 písm.a/ Tr.por. vyhlásiť oslobodzujúci rozsudok.

Odvolací súd ale vyššie citovaným uznesením napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa
§ 321 ods.1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr.por. a keďže odvolací súd nesmie napomáhať stranám trestného
konania, zrušením napadnutého rozsudku v celom rozsahu práve umožnil obžalovanému A.. E. E. a jeho
obhajkyni pred súdom prvého stupňa v zmysle zásad trestného konania a ustanovenia § 1 Tr.por. uplatniť
kontradiktórnym spôsobom konania svoje právo na obhajobu a tým aj právo na spravodlivý proces.

Odvolací súd svoj záver o tom, že súd prvého stupňa v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné
rozhodnutie na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, zvýrazňuje predovšetkým tým, že opätovne
poukazuje v krátkosti na celkovú chronológiu ohľadne nadobúdania vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam.

Z obsahu trestného spisu, a to predovšetkým listinných dôkazov (č.l. 203 - 242), je zrejmé, ako
obžalovaný A.. E. E. R. R. L. U.N., K.. X., X.. X.X.XXXX nadobúdali predmetné nehnuteľnosti spoločne,
každý v jednej polovici. Neskôr, a to na základe darovacej zmluvy (č.l. 226) svoje podiely L. U. v jednej
polovici darovala obžalovanému A.. E. E., ktorý sa tak stal ich výlučným vlastníkom.

Následne obžalovaný A.. E. E. na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.2009 (č.l. 162 - 165, resp. 284
-286) predmetné nehnuteľnosti odpredal U. Y., X.. XX.XX.XXXX, a to za 5.000,- Eur, pričom kúpna cena
bola kupujúcim vyplatená predávajúcemu pri podpise tejto zmluvy.

Námietka obžalovaného A.. E. E., že je nelogické a ani vykonanými dôkazmi pred súdom prvého
stupňa nepreukázané, aby do hodnoty prevádzaných nehnuteľností mala byť zarátaná aj údajná pôžička
vo výške 20.000,- Eur, k tomu odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že na podklade odvolania
obžalovaného A.. E. E. odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a po úprave skutku
pri zachovaní totožnosti skutku žalované konanie právne kvalifikoval len ako prečin podvodu podľa
§ 221 ods.1, 2 Tr.zák., lebo sa stotožnil s argumentmi obžalovaného A.. E. E., že škoda spôsobená



poškodenému U. Y. v prípade prevádzaných nehnuteľností nebola v sume 93.247,04 Eur, ako to bolo
stanovené znaleckým posudkom, ale len vo výške 5.000,- Eur, čo bol nepochybne zistený údaj, v akej
hodnote sa sporné nehnuteľnosti opakovane predávali, resp. vlastnícke právo k nim malo previesť na
ďalšiu osobu.

V tomto smere odvolací súd potrebuje predovšetkým poukázať na zmluvu o budúcej kúpnej zmluve
(č.l. 197 - 199), z obsahu ktorej je zrejmé, že poškodený U. Y. sa dohodol s budúcou kupujúcou
L. U., K.. X., X.. X.X.XXXX na kúpnej cene nehnuteľnosti 5.000,- Eur, pričom kúpna cena mala byť
budúcou kupujúcou vyplatená predávajúcemu pri podpise tejto zmluvy. Pravosť podpisov predávajúceho
a kupujúcej bola osvedčená na X. Ú.K. E.. Y. S. dňa 7.9.2010.

Z obsahu vyššie uvádzanej zmluvy je ďalej zistiteľné, že zmluvné strany sa dohodli, že ak by z
dôvodov vyššej moci „vis major“ (napr. smrť niektorého účastníka a pod.), nemohol byť predaj alebo
kúpa nehnuteľnosti uskutočnená, má táto zmluva právne účinky aj na právnych nástupcov - dedičov
obidvoch zmluvných strán, čo je nárokom aj v dedičskom konaní. Ak výlučne predávajúci zaviní, že
nedôjde ku vkladu vlastníckeho práva z tejto zmluvy na kupujúcu, alebo nadobudnuté vlastnícke právo
ku kupovaným nehnuteľnostiam len zavinením predávajúceho dodatočne stratí, je predávajúci povinný
zaplatiť kupujúcej zmluvnú pokutu v sume 100.000,- Eur do piatich dní od písomnej výzvy kupujúcej po
tom, čo taká situácia nastala.

Poukazujúc na vyššie uvedené preto v žiadnom prípade nie je možné uveriť obhajobe obžalovaného A..
E. E., aby poškodený U. Y. vedome dňa 28.4.2009 (č.l. 171-172) podpísal plnú moc za účelom prevodu
sporných nehnuteľností v jeho zastúpení, a to obžalovaným A.. E. E. na Y. E., K.. J., nar. X.X.XXXX
(č.l. 167). Sporná kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 30.9.2010, čomu predchádzala zmluva o budúcej
kúpnej zmluve, ktorá bola podpísaná dňa 7.9.2010, t.j. len s rozdielom dvadsiatich troch dní predtým.

V tomto smere aj odvolací súd dal za pravdu tvrdeniu poškodeného U. Y., že plnú moc podpísal za
účelom zrušenia ťarchy, lebo na katastri nehnuteľnosti zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú založené
v prospech Slovenskej sporiteľne, o čom v čase nadobúdania vlastníctva nevedel. Keď túto skutočnosť
vytýkal obžalovanému A.. E. E., bol to sám obžalovaný, ktorý mu povedal, že to dá do poriadku. Práve z
tohto dôvodu poškodený U. Y. podpísal plnú moc, a to dňa 28.4.2009 s tým obsahom, ako mu ju predložil
obžalovaný A.. E. E..

Aj odvolaciemu súdu sa preto javilo úplne nelogické a nereálne, aby poškodený U. Y. v tak krátkej dobe
od podpísania zmluvy o kúpe nehnuteľnosti (16.4.2009) s overením podpisov dňa (28.4.2009), keď ešte
nebol urobený vklad vlastníctva v jeho prospech v katastri nehnuteľností, k tomu došlo až dňa 6.5.2009
(č.l. 162), aby už dňa 28.4.2009 udelil plnú moc obžalovanému A.. E. E., aby tento v jeho zastúpení
predmetné nehnuteľnosti už predával, a to navyše matke obžalovaného Y. E., K.. J., od ktorého predtým
nehnuteľnosti kúpil.

Vierohodnosť tvrdenia obžalovaného A.. E. E. bola navyše spochybnená aj tým, že kúpna zmluva o
predaji nehnuteľnosti poškodeným U. Y. s použitím plnej moci o jeho zastúpení pri tomto úkone, v
prospech Y. E., K.. J. bola spísaná až 30.9.2010, t.j. viac ako rok a päť mesiacov od podpísania plnej
moci.

Poškodený U. Y. až pri opätovnom overovaní na katastri nehnuteľnosti, či ťarcha viaznuca na ním
nadobudnutých nehnuteľnostiach bola zrušená zistil, že obžalovaný A.. E. E. ho podviedol a na základe
ním udelenej plnej moci, ktorú podpísal dňa 28.4.2009 predmetné nehnuteľnosti previedol bez jeho
vedomia a súhlasu na Y. E., K.. J., v prospech ktorej už bol povolený vklad vlastníctva do katastra
nehnuteľností, a to dňa 28.10.2010 (č.l.166). Toto všetko sa zrealizovalo na podklade spornej kúpnej
zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 30.9.2010 (č.l. 167-170).

Z obsahu trestného spisu je nepochybne zistiteľné, že na spornej nehnuteľnosti viazla ťarcha, a to
zriadenie záložného práva banky, ktorá poskytla obžalovanému A.. E. E. predtým úver a s tým súvisiaca
oznamovacia povinnosť, resp. vyžiadanie súhlasu banky s prevodom nehnuteľnosti (č.l. 274-276). Návrh
na vklad do katastra nehnuteľností nebol zrealizovaný z dôvodu práve vyššie uvádzaného záložného
práva (č.l. 294) a k tomu sa viažucej žiadosti o zmenu zmluvných podmienok (č.l. 282 - 283), všetko
listinné dôkazy obsiahnuté v trestnom spise.



Odvolací súd v tomto smere poukazuje na logické argumenty súdu prvého stupňa, ktorý okrem vyššie
uvedeného odvolacím súdom, v dôvodoch napadnutého rozsudku zrozumiteľne a vyčerpávajúcim
spôsobom poukázal na to, že obžalovaný A.. E. E. zneužil plnú moc podpísanú poškodeným U. Y. na
prevod nehnuteľnosti z poškodeného U. Y. formou kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.2010 na Y. E.X., K.. J..
Tieto argumenty súdu prvého stupňa si odvolací súd v celom rozsahu osvojuje.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd uveril tvrdeniam poškodeného U. Y. a
jeho brata O. Y. o zarátaní sumy 20.000,- Eur do hodnoty nehnuteľnosti. Odvolací súd vzhľadom na
pochybnosti, na ktoré poukazuje v odvolaní obžalovaný A.. E. E., t.j. že o tej istej okolnosti nevypovedali
svedkovia zhodne a napokon svedok O. Y. o tej istej okolnosti vypovedal pri opakovanom výsluchu
odlišne, dospel k záveru, že v prípade takýchto pochybností je potrebné vychádzať zo zásady v
pochybnostiach v prospech obžalovaného, a preto upravil skutok tak, že žalovaným konaním bola
spôsobená škoda len v sume 5.000,- Eur.

Všeobecne možno pripustiť, že súd v zmysle § 2 ods. 11 Tr. por. môže vykonať na
hlavnom pojednávaní aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli alebo ktoré vôbec nevykonali. Iniciatíva súdu
pri vykonávaní dôkazov má však svoje hranice a tie končia tam, kde začínajú hranice spravodlivého
procesu (§ 2 ods. 7) a hranice rovnosti strán v konaní pred súdom a kontradiktórneho procesu.

Keďže odvolací súd nezistil také pochybenia v rozhodnutí súdu prvého stupňa, aby bol sám doplňoval
dokazovanie, a to už hoci aj v rozsahu navrhovanom obžalovaným A.. E. E., resp. nezávisle od tohto
návrhu, napokon ani súd prvého stupňa pred opakovaným rozhodnutím o skutku obžaloby nedospel
k takému záveru, aby nezávisle od strán trestného konania, bol vykonal aj ďalšie dôkazy za účelom
zistenia skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie. Odvolací súd tak urobil
záver, že skutkový stav veci bol súdom prvého stupňa zistený v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné
rozhodnutie.

Pokiaľ súd prvého stupňa konanie obžalovaného A.. E. E. právne posúdil ako zločin podvodu podľa § 221
ods.1, ods.3 písm.a/ Tr.zák., t.j. že žalovaným konaním spôsobil značnú škodu, čo v zmysle ustanovenia
§ 125 ods.1 Tr.zák. sa rozumie suma dosahujúca najmenej 100-násobok sumy 266,- Eur, lebo vychádzal
zo záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny Pangrácovej (č.l.120-136), ktorá určila všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti a stavieb v sumu 93.247,04 Eur. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil,
napadnutý rozsudok preto na podklade odvolania obžalovaného A.. E. E. zrušil a vo veci sám rozhodol.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že sporné nehnuteľnosti sa
zakaždým prevádzali len za 5.000,- Eur. Aj na podklade zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi
poškodeným U. Y. a budúcou kupujúcou L. U., K.. X. predmetné nehnuteľnosti sa mali predávať opätovne
za 5.000,- Eur, preto odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným konaním bola spôsobená len väčšia
škoda, t.j. škoda v nespornej sume 5.000,- Eur.

Odvolací súd preto dodáva, že neuveril tvrdeniam poškodeného U. Y. a jeho brata O.F. Y., že pri kúpe
nehnuteľnosti od obžalovaného A.. E. E. sa do kúpnej ceny zarátala predchádzajúca pôžička od brata
poškodeného U. Y., t.j. od svedka O. Y., ako nesplatený dlh obžalovaného A.. E. E. v sume 20.000,- Eur,
čím by reálna hodnota nehnuteľnosti mala byť v sume 25.000,- Eur. Celková hodnota nehnuteľnosti by aj
pri takejto úvahe neprekročila zákonný znak spôsobenia značnej škody (§ 221 ods.1,3 písm.a/ Tr.zák.),
t.j. 26.600,- Eur, a preto odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku v celom rozsahu upravil skutok
v prospech obžalovaného A.. E. E. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Konanie obžalovaného A.. E. E. odvolací súd preto právne posúdil len ako prečin podvodu § 221 ods.1,2
Tr.zák., ktorého znaky obžalovaný naplnil tak po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej. Subjektívna
stránka konania obžalovaného A.. E. E. bola preukázaná formou priameho úmyslu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd prihliadol na zdravotný stav obžalovaného A.. E.
E.Á., ktorý v priebehu odvolacieho konania viackrát súdu predložil lekárske správy o svojom zdravotnom
stave, pre ktorý dôvod napokon odvolacie konanie bolo opakovane odročované. Keďže obžalovaný
A.. E. E. doposiaľ trestne stíhaný a odsúdený nebol a skutok, z ktorého spáchania ho uznal odvolací
súd za vinného bol spáchaný takmer pred siedmimi rokmi, odvolací súd tak dospel k záveru, že na



dosiahnutie účelu trestu formou individuálnej prevýchovy, ale aj generálnej prevencie, ako to má na
zreteli ustanovenie § 34 ods.1, 3, 4 Tr.zák., bude postačovať uloženie obžalovanému A..E. E. trestu
odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, a to aplikujúc ustanovenie § 38 ods.2, 3 Tr.zák., kde pri
zistení jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm.j/ Tr.zák., t.j. že viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život, výkon uloženého trestu mu podmienečne odložil v zmysle ustanovení § 49 ods.1
písm.a/ a § 50 ods.1 Tr.zák. na skúšobnú dobu v trvaní 1 a 1 (jeden a pol) roka, ktorý trest považuje
za primeraný na dosiahnutie účelu trestu.

Odvolací súd z tých istých dôvodov, ako na to už poukázal v dôvodoch napadnutého rozsudku súd
prvého stupňa, nerozhodoval o náhrade škody, ktorú si uplatňoval v trestnom konaní poškodený U. Y. a
tohto s týmto nárokom odkázal na civilný proces. Navyše odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa
bolo podané len zo strany obžalovaného A..E. E. a poškodený U. Y. a ani prokurátor proti výroku o
náhrade škody odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodali.

Záverom odvolací súd považuje za nutné vo svojom rozhodnutí poukázať na tú skutočnosť, že
predmetné nehnuteľnosti, boli predávané neustále za sumu 5.000,- Eur, hoci ich tržná hodnota
bola stanovená na sumu 93.247,04 Eur, preto nie je možné vylúčiť, že takýmto konaním mohlo
dochádzať k obchádzaniu daňových povinností stranami zmluvného vzťahu, a to v súvislosti s prevodom
nehnuteľnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.