Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/62/2015 z 28. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. apríla 2015, sp. zn. 17Co/62/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3211204524.2 Krajský súd Trenčín | 17Co/62/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3211204524.2 | 2015-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a731a8e4-0112-431f-b161-91d2e9c8117f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3211204524.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/62/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211204524
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3211204524.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: N. G. - N., s miestom
podnikania J. XXXX/XX, U. nad U., IČO: 44 679 653, zastúpeného advokátom Mgr. N. T. so sídlom N.
XXX/X, U. nad U., proti odporcovi: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, U. nad U., v konaní
zastúpeného advokátom R. W., so sídlom Q. XXXX/XX, U. nad U., o zaplatenie 6.595,28 eur istiny a
prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 04.
novembra 2014, č. k. 5C/154/2011-282 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh v celom rozsahu. O trovách rozhodol tak, že
navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vrátane trov
odvolacieho konania vo výške 100% uplatnených účelne vynaložených trov s tým, že o konkrétnej výške
náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo, pričom predmetom
zmluvy bolo vykonanie stavebných úprav v byte odporcu. Po vytopení bytu odporcu prestali vzájomne
komunikovať, pričom dôvodom prerušenej komunikácie bola požiadavka navrhovateľa na uhradenie
polovice faktúry 01/01/2010, avšak navrhovateľ fyzicky nemohol dielo dokončiť a odovzdať. V súčasnom
období je už dielo dokončené. Vyslovil názor, že nedokončenie diela navrhovateľom samo o sebe
nemôže byť dôvodom na zamietnutie akýchkoľvek nárokov navrhovateľa, ktorý má právo na úhradu
prác, ktoré skutočne vykonal, avšak nie nad rámec ceny celého diela dohodnutej v zmluve o dielo
a v dodatku č. 1. Cenu za dielu tak, ako bola dohodnutá v zmluve o dielo a v tomto dodatku
považoval za cenu dohodnutú pevnou sumou s možnou odchýlkou - podľa cien materiálov a nie
za cenu podľa rozpočtu podľa § 547 Obchodného zákonníka. Dohoda o obsahu a rozsahu diela
bola pomerne všeobecná a podľa nej sa mala vykonať prestavba elektroinštalácie a vodoinštalácie
na mieru, zhotovenie kúpeľne pre ZŤS osobu, obklady a dlažby v kúpeľni, vstupe, kuchyni, parkety,
plávajúce podlahy, omietky, priečky a prímurovky podľa potreby, sadrokartónové podhľady, montáž
kuchyne, vstavaných skríň a doplnkov interiéru podľa dohody, úprav stropov sadrovou omietkou, obklady
prírodným kameňom, montáž svietidiel a spotrebičov, interiérové doplnky a dekorácie, zariadenie
interiéru jednotlivých miestností nábytkovými zostavami. V zmluve o dielo ani dodatku č. 1 neboli
špecifikované materiály, ktoré majú byť použité, najmä pokiaľ ide o druh a hodnotu obkladov a dlažieb,
parkiet, plávajúcich podláh, prírodného kameňa na obklad, interiérových doplnkov a nábytkových zostáv.
Takáto špecifikácia materiálov k zmluve o dielo ani v dodatku č. 1 nebola pripojená ani ako príloha.
Pokiaľ ide o tzv. rekapituláciu rozpočtu 014/2009 s prílohami, tento dokument predstavuje finálne
vyúčtovanie nákladov po vykonaní podstatnej časti prác, teda napriek jeho označeniu nejde o rozpočet,



ale o vyúčtovanie skutočných nákladov. K tzv. rekapitulácii rozpočtu 014/2009 s prílohami uviedol,
že obe vyhotovenia predložené účastníkmi konania považoval za autentické napriek odlišnostiam v
opečiatkovaní jednotlivých strán a v podpise odporcu na poslednej strane. Považoval za prirodzené, že
vyhotovenie, ktoré odovzdával navrhovateľ odporcovi na znak pravosti opečiatkoval na každej strane,
kým vyhotovenie, ktoré si navrhovateľ ponechal, nebolo potrebné takto opečiatkovať. Konštatoval, že
podstatný obsah, a to vyúčtovanie dodaných materiálov a prác vrátane cien pri každej položke je v oboch
vyhotoveniach tohto dokumentu totožný a odporca potvrdil, že rekapituláciu rozpočtu od navrhovateľa
prevzal a podpísal ho, a preto medzi účastníkmi bolo sporné len to, či sa tak stalo 22.12.2009, alebo
neskôr. Dospel k záveru, že týmto podpisom a prevzatím rekapitulácie rozpočtu zo strany odporcu
nedošlo k zmene podmienok zmluvy o dielo v tom zmysle, že by tým odporca odsúhlasil vyššiu cenu
diela než bola dohodnutá v zmluve o dielo v znení dodatku č. 1- vôľa odporcu odsúhlasiť vyššiu cenu by
musela byť výslovne prejavená napr. slovom súhlasím, alebo schvaľujem. Nárok na úhradu odmeny za
skutočne vykonané práce však má navrhovateľ len do výšky určenej v súlade so zmluvou o dielo v znení
dodatku č. 1, teda v dohodnutom rozsahu 25.500 eur + prípadne 15% na odchýlku podľa cien materiálov,
ak by navrhovateľ preukázal, že skutočná cena niektorých konkrétnych materiálov bola vyššia než bolo
očakávané pred uzavretím zmluvy o dielo. Navrhovateľ síce v dokumente označenom ako rekapitulácia
rozpočtu 014/2009 s prílohami podrobne rozpísal jednotlivé použité materiály vrátane ich cien a
vykonanej práce, avšak v zmluve o dielo a v dodatku č. 1 nebolo presne špecifikované aké materiály
a v akej cene majú byť súčasťou dohodnutej ceny bez odchýlky. Navrhovateľ ani iným spôsobom
nepreukázal takúto dohodu o použití konkrétnych materiálov v konkrétnej cene. V celom súdnom konaní
navrhovateľ ani netvrdil, že by vopred s odporcom dohodol jednotlivé materiály, ktoré by mali byť použité
pri zhotovení diela a ich cenu a navrhovateľ súdu nepredložil ani nenavrhol žiaden iný dôkaz o takejto
dohode vopred na konkrétnych materiáloch. Z toho vyvodil záver, že finálne vyúčtovanie použitých
materiálov a vykonaných prác nie je s čím porovnať, a preto nie je možné zistiť, či k navýšeniu skutočných
nákladov oproti dohodnutej cene došlo v dôsledku rozdielu v cenách materiálov, alebo z iného dôvodu,
a preto ani nie je možné navrhovateľovi priznať nárok na odchýlku 15% podľa cien materiálov. Z
vykonaného dokazovanie vyplynulo, že zmluvu o dielo, ako aj dodatok č. 1 koncipoval navrhovateľ, a
teda v prípade, ak ako dodávateľ napriek tomu, že do zmlúv vložil klauzulu o možnej odchýlke podľa
cien materiálov koncipoval zmluvy takto stručne, bez výslovného uvedenia konkrétnych materiálov
vstupujúcich do dohodnutej ceny za dielo, potom musí znášať riziko, že v prípade, ak skutočné ceny
materiálov budú vyššie než pôvodne predpokladal, nebude mať ako preukázať, že skutočne došlo
k navýšeniu cien materiálov. Navrhovateľ ako dodávateľ a zhotoviteľ diela mal už pri koncipovaní
zmluvy postupovať s náležitou opatrnosťou. Ak odsúhlasené alebo aspoň ním predpokladané materiály
neuviedol priamo v zmluve o dielo, resp. dodatku č. 1, potom pri dohodovaní konkrétnych materiálov
a ich zmien počas realizácie diela mal odporcu upozorniť, že sa „nezmestí“ ukončiť do dohodnutej
ceny a žiadať podpis ďalšieho dodatku s primeraným navýšením ceny. Na pojednávaní dňa 16.09.2014
navrhovateľ uvádzal, že vykonávali rekonštrukciu bez architekta a bez realizačného projektu, a preto
mal postupovať s náležitou opatrnosťou a vopred písomne odsúhlasiť s odporcom materiály, ktoré
majú byť použité a ktoré sú súčasťou dohodnutej ceny. Preto nepovažoval za opodstatnenú námietku
navrhovateľa, že za šesť týždňov urobiť rekonštrukciu bez architekta, realizačného projektu tak, aby
sa dalo „zmestiť“ do ceny, je prakticky nemožné. Ako zhotoviteľ si mal navrhovateľ vopred s odporcom
dohodnúť použité materiály, vykonať prepočet ich ceny a ceny prác a podľa toho stanoviť cenu a lehotu
na zhotovenie diela. Ak navrhovateľ ako zhotoviteľ s odporcom nedohodol konkrétne materiály a ich ceny
vopred, potom prípadné následné navyšovanie ceny diela a omeškanie s odovzdaním diela treba pričítať
výlučne nedôslednosti navrhovateľa pri koncipovaní zmluvných podmienok. Navrhovateľ neuviedol, aký
konkrétny nábytok bol drahší, než bolo pôvodne predpokladané v zmluve o dielo a v dodatku č. 1 a tak
počas súdneho konania nielenže nepreukázal ani neuviedol, na akých konkrétnych materiáloch sa s
odporcom dohodol pred podpisom zmluvy o dielo, resp. dodatku č. 1. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o
navýšenie ceny diela v dôsledku použitých materiálov bolo pritom na navrhovateľovi. Súd prvého stupňa
pripomenul, že cena bola v zmluve o dielo aj v dodatku č. 1 bola dohodnutá ako pevná cena, len s
možnou odchýlkou, nie ako cena podľa rozpočtu. Zároveň navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy o tom,
že počas realizácie diela sa stal platcom DPH, čo by malo navýšiť cenu diela. Navrhovateľ mal preto
nárok na cenu za vykonané práce v súlade so zmluvou o dielo v znení dodatku č. 1, teda na sumu
25.500 eur bez 15% odchýlky. Pri výpočte výsledného nároku navrhovateľa tak súd vychádzal z ceny
za dielo bez odchýlky, t. j. 25.500 eur, od ktorej odpočítal odporcom vopred zaplatené zálohy vo výške
23.319,39 eur, a preto navrhovateľ by mal nárok na doplatenie sumy 2.180,61 eur ako doplatku ceny
za dielo. Započítaciu námietku odporcu považoval za opodstatnenú v časti, ktorá presahuje poistné
plnenie, ktoré bolo odporcovi vyplatené poisťovňou. V konaní preukázal svoje náklady v súvislosti s



likvidáciou následkov vytopenia bytu, za ktoré zodpovedá navrhovateľ v celkovej sume 2.661,19 eur,
pričom navrhovateľ nespochybnil žiaden z týchto odporcom predložených dokladov. Odporca má nárok
na úhradu ním preukázaných nákladov na odstraňovanie následkov zatopenia bytu a dokončenia diela
vo výške 7.661,19 eur a po odpočítaní poistného plnenia vo výške 4.706,22 eur výsledný nárok odporcu
voči navrhovateľovi, t. j. 2.954,97 eur je vyšší než nárok navrhovateľa voči odporcovi, t. j. 2.180,61 eur,
a preto vzhľadom na oprávnenú započítaciu námietku bol návrh v celom rozsahu zamietnutý.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne
zmenu tak, že návrhu na začatie konania bude v celom rozsahu vyhovené. Súdu prvého stupňa vyčítal,
že mu nepriznal právo na navýšenie ceny diela o 15%-tnú odchýlku podľa cien materiálov. Poukázal
na svoje tvrdenia o tom, za akých komplikovaných podmienok predmetné dielo realizoval v pomerne
krátkom čase a ako aj na okolnosť, že dielo vykonával bez pomoci architekta a realizačného projektu, v
ktorom prípade bolo veľmi zložité stanoviť pri uzatváraní zmluvy o dielo fixnú cenu diela a z toho dôvodu
bola obojstranne zmluvne dohodnutá dovolená cenová odchýlka. Koncipovanie zmluvných podmienok
bolo prispôsobené vzniknutej situácii a nemožno súhlasiť s tým, že navrhovateľ bol pri tomto koncipovaní
nedôsledný. Keďže cena diela nebola dohodnutá fixne, navrhovateľ bol pri konečnej kalkulácii oprávnený
pohybovať sa v zmluvne dohodnutých medziach, ktoré neprekročil. Oprávnenosť účtovanej výšky ceny
diela podľa neho potvrdzuje aj záverečná rekapitulácia rozpočtu, z ktorej nebola zásadným spôsobom
rozporná žiadna časť.

Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľ v konaní len tvrdil, že cenu diela navýšil nábytok a
príslušenstvo, avšak pokiaľ ide o nábytok, tento bol zakúpený v hodnote celkom 1.983,80 eur a na tento
poskytol odporcovi 14.12.2009 sumu 5.000 eur. Tá okolnosť, že v priebehu vykonávania diela prejavil
záujem aj o zariadenie interiéru nábytkovými zostavami pritom viedla k tomu, že účastníci 11.12.2009
uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o dielo, ktorým sa v závislosti od toho dohodli aj na zvýšení pevne
dohodnutej ceny diela tak, že pôvodne dohodnutá cena diela 18.526,65 eur sa zvyšuje na sumu 25.500
eur. V tejto sume navýšenej o takmer 7.000 eur v porovnaní s pôvodnou cenou diela už muselo byť
logicky počítané nielen s približnou cenou dovtedy vykonaného diela, ale aj s približnou cenou nábytku.
Tvrdenie navrhovateľa o tom, že cenu diela o 15% resp. o 4.414,67 eur navýšil práve nábytok je celkom
nepochopiteľné, najmä keď v konaní s priložených dokladov vyplýva, že za nábytok navrhovateľ zaplatil
len 1.983,80 eur. Samotná okolnosť, že odporca podpísal rekapituláciu rozpočtu a túto od odporcu
prevzal neznamená, že s touto súhlasil a že s touto rekapituláciou odporca preukázal oprávnenosť
navýšenia ceny diela. Túto rekapituláciu naviac navrhovateľ odovzdal až po vytopení bytu v čase, keď
od neho prevzal faktúru zo dňa 07.01.2010. Považoval za nepochopiteľné, aby sa za daných okolností
v priebehu 11 dní, t. j. od uzavretia dodatku k zmluve do 22.12.2012 navýšila cena diela o takmer 4.000
eur za situácie, keď odporca ho ubezpečoval, že zabezpečí veci čo najlacnejšie.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 2 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia doplnil
dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vydané rozhodnutie náležite odôvodnil.

Zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/275/2013-250 zo dňa 06.05.2014
vyplýva, že v ďalšom konaní mal súd prvého stupňa povinnosť vyporiadať sa s otázkou výšky dohodnutej
ceny diela, najmä jej zvýšenia o 15% a svoj záver aj náležite odôvodniť.

Už v prechádzajúcom odvolacom konaní bolo zrejmé, že súd prvého stupňa považoval za opodstatnený
nárok navrhovateľa za úhradu prác, ktoré skutočne aj v súvislosti s rekonštrukciou bytu odporcu vykonal.



Súd prvého stupňa v predchádzajúcom rozhodnutí vychádzal z maximálnej ceny za dielo, t. j. 29.325
eur, ktorá predstavuje sumu 25.500 eur + 15%-tnú odchýlku, ktorá bola v predchádzajúcom odvolacom
konaní spochybnená.

V ďalšom konaní a v novom rozhodnutí však súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil
prečo nepovažoval za preukázané navýšenie ceny diela o 15%, pôvodne dojednané ako odchýlku cien
materiálov, pričom odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a považuje ich za
správne.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní súdu prvého stupňa výslovne vyčíta, že nesprávne vyhodnotil vykonané
dôkazy týkajúce sa preukázania práve tejto skutočnosti.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, alebo
vieryhodnosti a logický rozpor alebo ak zhodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - 135 O.s.p..
Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako
k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy týkajúce sa výšky dohodnutej
ceny za dielo, a to najmä opodstatnenosť 15% odchýlky ceny diela a v súlade s ustanovením § 132
O.s.p. a na základe toho dôvodne nepovažoval takto navýšenú cenu diela za opodstatnenú.

Za správny je preto potrebné považovať záver súdu prvého stupňa o tom, že výsledný nárok
navrhovateľa na doplatenie kúpnej ceny, t. j. 2.180,61 eur je nižší než opodstatnený nárok odporcu voči
navrhovateľovi titulom zodpovednosti za škodu, ktorý uplatnil formou započítacej námietky (2.954 eur),
v dôsledku čoho správne návrh na začatie konania zamietol.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 224 ods.
4 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .