Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/259/2017 z 30. 1. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. januára 2018, sp. zn. 1Co/259/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7506213951.3 Krajský súd Košice | 1Co/259/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7506213951.3 | 2018-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ed2a9ee-8c1c-45f6-9359-4fee640f25ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7506213951.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/259/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7506213951
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7506213951.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Remesloslužba, výrobné družstvo,
so sídlom v Košiciach, Barčianska 66, IČO: 00 168 581, zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Pribinova 8, proti žalovaným: 1/ Q. U., Y. S., K.. XX.X.XXXX, O.Ý.
B. Q., Z. XXX/XXX U. X/ J. S., K.. XX.X.XXXX, O.D. B. Q., Z. XXX/XX, zastúpeným JUDr. Adrianou
Krajníkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o určenie neúčinnosti právnych úkonov,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21. apríla 2017 č.k.
16C/287/2006 - 239 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovaným nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že priznáva žalovaným v 1.
a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak v spore o žalobe žalobcu zo dňa 19.12.2006, pôvodne smerujúcej aj proti Q.. A. E., Y.
I., K. XX.X.XXXX, O. B. Q., S. XXX/X, vystupujúcej v postavení žalovanej v 3. rade, ktorou sa žalobca
domáhal: I/ určenia, že voči žalobcovi je právne neúčinná darovacia zmluva, uzavretá XX.XX.XXXX
medzi dlžníčkou žalobcu Q. S., Y. I., K. XX.X.XXXX - matkou žalovaných a žalovanými, ktorou na
žalovaných previedla svoje spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Q., zapísaným na
LV č. XXX ako dom súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou
472 m2 v podiele 1/4 z celku a k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Q., zapísaným na LV č. XXX
ako parcela č. XXX/X - záhrady s výmerou 908 m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
s výmerou 135 m2 a k domu súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, ako aj II/ určenia, že voči žalobcovi
je právne neúčinná dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území Q., P. W.. Č.. XXX na parcele č. XXX/X U. S. V. Č.. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria s výmerou 365 m2, ktorou tieto nehnuteľnosti boli prevedené na žalovanú v 3. rade, uzavretá
dňa XX.X.XXXX medzi žalovanými v 1., 2., a 3. rade, s tvrdením, že uvedenými právnymi úkonmi došlo
k zmenšeniu majetku dlžníčky žalobcu Q. S., Y. I., a to potom, ako:

a/ uznesením zo dňa 18.3.2014 č.k. 16C/287/2006-150 z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby bolo
zastavené konanie o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
medzi žalovanými, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice - okolie pod V 234/2005 a proti
žalovanej v 3. rade Q.. A. E. a bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu nahradiť tejto žalovanej trovy
konania v sume 102,84 eur, ktoré bolo napadnuté odvolaním v časti zastavenia konania o určenie
neúčinnosti právneho úkonu a vo výroku o trovách konania, a



b/ rozsudkom zo dňa 19.12.2014 č.k. 16C/289/2006-196 bola zamietnutá žaloba proti žalovaným v 1. a 2.
rade o určenie neúčinnosti uvedenej darovacej zmluvy, ktorý Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa
7.12.2016 č.k. 1Co/59/2016-224 potvrdil, stranám nepriznal náhradu odvolacieho konania a súčasne
zrušil uznesenie zo dňa 18.3.2014 č.k. 16C/289/2006-150 vo výroku o zastavení konania, zmenil jeho
výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na odstránenie nejasností
týkajúcich sa rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby.

3. Súd prvej inštancie dôvodiac, že žalobca podaním zo dňa 16.3.2017 oznámil, že berie späť žalobu
v časti určenia neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorej vklad
bol povolený Správou katastra Košice - okolie dňa 27.4.2005 pod číslom XXX/XXXX, pričom žalovaní
na výzvu súdu zo dňa 20.3.2017 vyjadriť sa k tomuto procesnému úkonu žalobcu a oznámiť dôvody
prípadného nesúhlasu so späťvzatím žaloby, ktorá bola doručená ich právnej zástupkyni dňa 28.3.2017,
v určenej lehote neoznámili nesúhlas s uvedeným úkonom žalobcu, po právnom posúdení podľa § 144,
§ 145, § 146 CSP, konanie zastavil.

4. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade prvoinštančný súd
rozhodol podľa § 265 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania bude podľa § 262
ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením. Dôvodil, že žalovaní v 1. a 2. rade mali plný úspech
v konaní o určenie neúčinnosti uvedenej darovacej zmluvy a zastavenie konania o určenie neúčinnosti
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva procesne zavinil žalobca, ktorý vykonal
späťvzatie žaloby.

5. Proti výroku o trovách konania tohto uznesenia podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Majúc za to, že v danom spore sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, žiadal zmeniť napadnutý výrok
uznesenia súdu prvej inštancie tak, že žalovaným náhradu trov konania neprizná. Podčiarkol, že pri
vypracovaní žaloby nemal k dispozícii dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva, ani darovaciu
zmluvu a až na základe žiadosti z 11.4.2007 mu bolo umožnené s týmito sa oboznámiť, a hoci vzal žalobu
späť v časti o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva následne
na najbližšom pojednávaní dňa 9.11.2007, prvoinštančný súd o späťvzatí rozhodol až uznesením zo
dňa 18.3.2014 a pretože na vyjadrenie k späťvzatiu nevyzval všetkých žalovaných, ďalšie rozhodnutie
vydal až 21.4.2017. Pripomenul, že právna zástupkyňa žalovaných až na pojednávaní dňa 28.11.2014
uplatnila námietku premlčania, na základe ktorej bola jeho žaloba o určenie neúčinnosti darovacej
zmluvy zamietnutá rozsudkom zo dňa 19.12.2014, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 7.12.2016 a predmetom konania tak ostalo určenie neúčinnosti dohody o zrušení podielového
spoluvlastníctva. Napokon žalobca zdôraznil, že prieťahy v danom spore konštatoval aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v náleze zo dňa 24.4.2014 sp. zn. III. ÚS 140/2014 a žalobcovi priznal aj finančné
zadosťučinenie.

6. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli potvrdiť uznesenie v jeho napadnutom
výroku o trovách konania ako vecne správne. Uviedli, že okolnosti špecifikované v odvolaní žalobcu,
nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa odôvodňujúcimi aplikáciu § 257 CSP a žalovaní nemôžu
niesť zodpovednosť za stav opísaný žalobcom v jeho odvolaní.

7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaných namietol argument žalovaných, že za stav opísaný
žalobcom v jeho odvolaní, nemôžu niesť zodpovednosť. Poukázal na znenie čl. 2 ods.1, čl. 3 ods. 1 CSP
a tvrdil pritom, že by bolo v rozpore s princípmi civilného sporového konania, aby trovy znášal žalobca,
keď žalobca urobil všetko preto, aby tieto trovy nevznikli. Zopakoval, že výnimočnosť aplikácie § 257
CSP je odôvodnená konkrétnymi okolnosťami posudzovaného prípadu, naviac, ak súd prvej inštancie
aplikoval ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktoré na predmetnú vec nedopadá.

8. Odvolací súd (§ 34 CSP) na základe toho prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle §
385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a uznesenia v jeho napadnutom výroku o trovách konania (uznesenie
vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, a preto nebolo



v odvolacom konaní preskúmavané) odvolací súd konštatuje, že nie sú naplnené žalobcami uplatnené
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

10. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver
a vecne správne rozhodol, ak vyslovil, že priznáva žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % v súlade s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, za stavu, ak žalobca bezpochyby
procesne zavinil zastavenie konania o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť odvolacia námietka žalobcu, že pri
vypracovaní žaloby nemal k dispozícii dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva, ani darovaciu
zmluvu a až na základe žiadosti z 11.4.2007 mu bolo umožnené s týmito sa oboznámiť, a hoci vzal žalobu
späť v časti o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva následne
na najbližšom pojednávaní dňa 9.11.2007, prvoinštančný súd o späťvzatí rozhodol až uznesením zo dňa
18.3.2014 a pretože na vyjadrenie k späťvzatiu nevyzval všetkých žalovaných, ďalšie rozhodnutie vydal
až 21.4.2017. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne citoval § 265 ods.
1 CSP, avšak toto ustanovenie pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil, lebo bezpochyby na vec
správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Nemožno preto ako opodstatnenú vyhodnotiť odvolaciu
námietku žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách zastaveného konania o určenie neúčinnosti
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa zákonného ustanovenia, ktoré na
predmetnú vec nedopadá.

11. Pokiaľ žalobca spochybňoval správnosť napadnutého výroku o trovách konania tvrdením o existencii
dôvodov hodných osobitného v okolnostiach zreteľa v zmysle § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré navrhoval
nepriznať žalovaným náhradu trov konania, je potrebné prisvedčiť žalovaným v ich vyjadrení k odvolaniu
žalobcu v tom, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne také relevantné skutočnosti a okolnosti
posudzovaného sporu, ktoré by mohli založiť záver o existencii dôvodov hodných osobitného a ktoré by
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovaným.

12. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP totiž prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti
konkrétneho prípadu a okolnosti tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité,
ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný, nakoľko použitie tohto ustanovenia
prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti
zákona.

13. V prejednávanom spore odvolací súd nevzhliadol dôvody, ktoré by aplikáciu ustanovenia § 257
CSP odôvodňovali. Samotná skutočnosť, že pri vypracovaní žaloby nemal k dispozícii dohodu o zrušení
podielového spoluvlastníctva, ani darovaciu zmluvu a až na základe žiadosti z 11.4.2007 mu bolo
umožnené s týmito sa oboznámiť, a hoci vzal žalobu späť v časti o určenie neúčinnosti dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva následne na najbližšom pojednávaní dňa 9.11.2007,
prvoinštančný súd o späťvzatí rozhodol až uznesením zo dňa 18.3.2014 a pretože na vyjadrenie k
späťvzatiu nevyzval všetkých žalovaných, ďalšie rozhodnutie vydal až 21.4.2017 a ani fakt, že v danom
spore konštatoval prieťahy Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 24.4.2014 sp. zn. III. ÚS
140/2014 a žalobcovi priznal aj finančné zadosťučinenie, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu bez
ďalšieho takými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, ktoré by mohli zakladať dôvod na nepriznanie
náhrady trov konania žalovaným. Odvolací súd je v zhode so žalovanými v ich písomnom vyjadrení k
odvolaniu žalobcu v tom, že žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť za stav opísaný žalobcom v jeho
odvolaní.

14. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

15. Výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.



16. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.
Žalovaní úspech v odvolacom konaní mali, preto im odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej



hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).