Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/149/2018 z 10. 12. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. decembra 2018, sp. zn. 2Tos/149/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3118011271.1 Krajský súd Trenčín | 2Tos/149/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3118011271.1 | 2018-12-10 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež Citované ustanovenia: § 194 ods. 1 písm. a) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fd9c9bd-62b8-4a43-9b98-d9b59f8053a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3118011271.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/149/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011271
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118011271.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu
JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému W. Z., nar. XX.XX.XXXX v I.,
trvale bytom T. Y. XXX, okres I., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,
odsek 3 písm. b) Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 11. decembra 2018,
o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
17. októbra 2018 pod sp. zn. 1Pp/178/2018 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 odseku 1 písm. a) Tr. poriadku s a napadnuté uznesenie z r u š
u j e v celom rozsahu.

II. Podľa § 66 odsek 1 písm.a), odsek 2 Tr. zákona s a návrh odsúdeného W. Z. na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a, pretože nie je dôvodný.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27.07.2011 pod sp. zn. 3T/62/2011 bol
odsúdený W. Z., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Tr. zákona na skutkovom základe citovaného
trestného rozkazu a pôvodne uložený podmienečný trest odňatia slobody podľa § 207 odsek 3 Tr.
zákona vo výmere 1 (jeden) rok mu bol uznesením toho istého súdu a v tej istej trestnej veci zo dňa
27.08.2015 nariadený vykonať podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona v ústave na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Predpokladaný koniec výkonu trestu odňatia slobody
u odsúdeného je deň 29.03.2019. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený W. Z. podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. po uplynutí 1 uloženého a nariadeného trestu, mala odsúdenému
uplynúť dňom 29.09.2018.

Dňa 10.09.2018 bol Okresnému súdu Trenčín doručený písomný návrh odsúdeného W. Z. na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý aj odôvodnil.

Okresný súd Trenčín na nariadenom verejnom zasadnutí uznesením dňa 17. októbra
2018 pod sp. zn. 1Pp/178/2018 podľa § 415 odseku 1 Tr. poriadku a § 66 odseku 1, odseku 2 Tr.
zákona odsúdeného W. Z. podmienečne prepustil z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody,
uloženého odsúdenému vyššie citovanými rozhodnutiami a podľa § 68 odseku 1 Tr. zákona mu určil
skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov, spolu s nariadeným probačným dohľadom nad odsúdeným
počas plynutia určenej skúšobnej doby a podľa § 51 odseku 4 písm. j) Tr. zákona uložil odsúdenému aj
príkaz počas určenej skúšobnej doby sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, t. j. v zákonnej lehote troch pracovných dní, teda
včas, podal sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry v neprospech odsúdeného. V odôvodnení svojej



sťažnosti poukázal na hodnotenie odsúdeného z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica
nad Váhom, z ktorého vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je stredne vysoké a
resocializačná prognóza je u neho menej priaznivá. Rizikovými faktormi u odsúdeného sú najmä
opakované páchanie trestnej činnosti, časté požívanie alkoholických nápojov a absencia legálneho
zamestnania. Odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie a
riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody bolo doporučené jeho podmienečné prepustenie s
dohľadom. Podľa názoru prokurátora okresný súd v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vyhodnotil
rizikové faktory recidívy u odsúdeného a nedostatočne sa vysporiadal s jeho trestnou minulosťou. Z
trestnej minulosti odsúdeného vyplýva, že má tendenciu páchať trestnú činnosť a doteraz uložené tresty
nemali na jeho správanie dostatočný pozitívny vplyv. Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia
vyplýva, že toto nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie sa odsúdeného
vo výkone trestu, bez ohľadu na účel trestu. Toto je dôvodné iba v prípade, že existuje dôvodná nádej,
že odsúdený bude na slobode po podmienečnom prepustení viesť riadny život a nie je tu pre spoločnosť
príliš vysoké riziko recidívy. V prejednávanom prípade tomu tak u odsúdeného nie je. Preto navrhol, aby
krajský súd podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil s
tým, aby sám vo veci rozhodol tak, že predmetný návrh odsúdeného zamietne.

Odsúdený sa vyjadril k písomným dôvodom sťažnosti prokurátora tak, že sa s nimi nestotožňuje a
namieta ich. Pokiaľ ide o jeho hodnotenie počas jeho doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody,
z podrobností uvádzaných v jeho písomnom vyhotovení vyplýva, že jeho pozitívne hodnotenie je
výsledkom jeho zodpovedného prístupu k plneniu svojich všetkých povinností, noriem a príkazov
príslušníkov ZVJS, vrátane sebakritického pohľadu na seba samého, pokiaľ ide o jeho trestnú minulosť.
Spĺňa všetky predpoklady pre podmienečné prepustenie a je u neho predpoklad, že bude viesť riadny
život, s podporou jeho družky a ich spoločného dieťaťa - dcéry. Pokiaľ ide o jeho časté požívanie
alkoholických nápojov, čo sa premietlo do jeho hodnotenia, toto vzniklo v dôsledku toho, že sám uvádzal,
že príležitostne požíva alkoholické nápoje, keď v cudzine, v - H., kde žije so svojou rodinou, je
tradíciou po každom jedle vypiť pohár kvalitného dobrého domáceho vína, čo je zvykom aj v Taliansku
či Francúzsku. Pokiaľ ide o legálne zamestnanie, posledných päť rokov pracoval v oblasti turizmu ako
sprostredkovateľ sezónneho ubytovania v Chorvátsku, ale túto prácu nevykonával v pracovnom pomere.
Znalosti, ktoré nadobudol, sú pre neho prínosom do budúcnosti. Chce so svojou družkou poskytovať
príležitostné sezónne ubytovanie v apartmánoch v dome, na ktorom vykonával s družkou potrebné
svojpomocné stavebné úpravy. Ľutuje spáchanie trestnej činnosti, ktorej sa v minulosti dopustil a je
pripravený viesť už iba riadny a zodpovedný život. Tým, že je vo výkone trestu má obavy o svoju rodinu,
o ich existenciu, pretože rodina začína už nepriaznivo pociťovať jeho neprítomnosť ako živiteľa rodiny.
Preto navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená 03. decembra
2018, preskúmal podľa § 192 odseku 1 Tr. poriadku na neverejnom zasadnutí dňa 11. decembra
2018 správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že
sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry je dôvodná.

Podľa § 66 odseku 1 písm. a) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za prečin,
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odseku 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 odseku 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7
rokov a skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.

Krajský súd na rozdiel s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v posudzovanom
prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného W. Z.
uvedené v ustanovení § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona kumulatívne splnené neboli. Odsúdený
vykonal polovicu z uloženého a jemu nariadeného predmetného nepodmienečného trestu odňatia



slobody dňa 29. septembra 2018. Teda formálna podmienka na jeho podmienečného prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody tak bola splnená.

Pokiaľ však ide o ďalšiu, druhú zákonnú podmienku, týkajúcu sa polepšenia odsúdeného plnením
svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, v tomto smere krajský súd sa so záverom
okresného súdu nemohol stotožniť a musel prisvedčiť názoru prokurátora o tom, že odsúdený splnenie
tejto podmienky preukazuje skutočne iba v čiastočnej forme. Odsúdený W. Z., ako to vyplýva z obsahu
podaného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu, vo viacerých smeroch je hodnotený pozitívne,
t. j. pokiaľ ide o jeho správanie, plnenie nariadení a príkazov príslušníkov ZVJS, plnenie si svojich
pracovných povinností, aktivity mimo práce i v kultúrnoosvetovej činnosti a s ním spojených aktivít.
Pozitívne sú hodnotené aj vzťahy odsúdeného s osobami blízkymi, keď jeho družka, ktorá žije s ich
dcérou v Chorvátsku, je ochotná odsúdenému poskytnúť podporu a pomoc po prepustení z výkonu
trestu, keď už aj v súčasnosti ho materiálne podporuje zasielaním balíkov. Taktiež sa konštatuje, že
program zaobchádzania sa u neho plní. Na druhej strane sa však v hodnotení uvádza, že odsúdený spĺňa
podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu iba v čiastočnej miere a rezervy má odsúdený
v oblasti edukácie z dôvodu nedostatočného kritického postoja k opakovane páchanej trestnej činnosti
obdobného charakteru. Krajský súd v tomto smere i napriek inak pozitívnemu charakteru hodnotenia
odsúdeného, ako základný atribút pre hodnotenie naplnenia druhej zákonnej podmienky materiálneho
charakteru je toho názoru, že odsúdený dôsledne túto druhú zákonnú podmienku pre podmienečné
prepustenie nespĺňa a v tomto smere uvádza, že odsúdený má zrejmé rezervy v preukazovaní
adekvátneho stupňa svojho polepšenia s poukazom na to, že si doposiaľ nevytvoril podmienky pre
získanie aspoň jednej disciplinárnej odmeny. Aj v počiatkoch výkonu
trestu mal odsúdený istý nedostatok, popísaný v písomnom hodnotení, čo ako osoba, ktorá už bola vo
výkone trestu, by mať nemala. U odsúdeného podľa názoru krajského súdu, v zhode so sťažnostnými
námietkami prokurátora, sú navyše podstatné rizikové faktory jeho recidívy, ktorými sú jeho časté
požívanie alkoholických nápojov, absencia legálneho zamestnania pred výkonom trestu a opakované
páchanie tej istej trestnej činnosti. Hoci u odsúdeného ide o osobu, ktorá vo výkone trestu odňatia
slobody nie je po prvýkrát, dokonca s tým, že už bol raz podmienečne prepúšťaný z výkonu trestu
(22.02.2007), krajský súd musí vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatovať, že odsúdený dôsledne
nespĺňa ani tretiu materiálnu zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, t. j. predpoklad, že na slobode, po podmienečnom prepustení bude skutočne viesť riadny život.
Tento predpoklad musí byť podložený viacerými pozitívnymi skutočnosťami, čo však u odsúdeného W.
Z., ako je vyššie odôvodnené, tak nie je.

Na základe uvedených skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že odsúdený W. Z. kumulatívne
nespĺňa zákonné materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
tak, ako na to odlišne a podrobne poukazoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými
dôvodmi sa krajský súd v otázke naplnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdeného nestotožnil. Krajský súd pripomína a stotožňuje sa v podstate so sťažnostnými argumentmi
prokurátora v tom smere, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je a
ani nemôže mať skutočne charakter akejsi odmeny iba za relatívne dobré správanie sa odsúdenej
osoby, ale ide o taký mimoriadny inštitút, ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom
kumulatívnom splnení všetkých troch zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom
treste odňatia slobody tak, že u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere
bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode,
za istých zákonných a súdom určených podmienok preukázať, že vie viesť riadny život občana,
predovšetkým bez páchania ďalšej trestnej činnosti.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody musel preto napadnuté uznesenie okresného súdu (s
určením inak neprimerane krátkej skúšobnej doby iba na dolnej hranici zákonného rozpätia 1-7 rokov))
podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. zákona v celom rozsahu zrušiť a vzhľadom k tomu, že okresný súd
vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, na podklade ktorých bolo možné meritórne rozhodnúť,
rozhodol krajský súd sám tak, že podľa § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona návrh odsúdeného
W. Z. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.