Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/39/2013 z 28. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. apríla 2014, sp. zn. 6Co/39/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7711200503.1 Krajský súd Košice | 6Co/39/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7711200503.1 | 2014-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/625db480-7d6a-4799-867c-b3ecc610d725 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7711200503.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/39/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711200503
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7711200503.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu B.. G. C., R. H. A. U. O.
Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku
č. 8, proti žalovanému CO.BE.R. spol. s r.o., so sídlom v Humennom, Suchý Jarok 6215 (predtým so
sídlom v Sobranciach, Michalovská č. 1), IČO: 31 704 166, zastúpenému JUDr. Máriou Urbanovou,
advokátkou, so sídlom v Michalovciach, Okružná 112, o zdržanie sa užívania nehnuteľnosti a o vydanie
bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 6. novembra 2012 č.k. 5C/10/2011-90 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa
6. novembra 2012 č.k. 5C/10/2011-90 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX, okres Michalovce, Obec
Rakovec nad Ondavou, L. Ú.Q. A. U. O., a to parcely registra E č. 780/1 - orná pôda o výmere 4277
m2, parcely registra E č. 1136 - orná pôda o výmere 5975 m2, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Prevyšujúcu časť nároku žalobcu vylúčil na samostatné konanie s tým, že v tomto konaní
rozhodne súd aj o trovách celého konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a nie vrátenia a prevzatia pozemku podľa § 12 zákona
č. 504/2003 Z.z., na ktorý sa žalovaný odvoláva. O vrátenie a prevzatie pozemku by išlo vtedy, ak
by žalobca žiadal o vydanie nehnuteľností na účely vlastného poľnohospodárskeho (vy)užívania pôdy.
V takomto prípade, by o vydaní nehnuteľností rozhodoval Obvodný pozemkový úrad podľa zákona
č. 331/1991 Zb.. Žalobca nežiadal o vypratanie (svojich) pozemkov, len toho, aby sa žalovaný zdržal
užívania. Ide o žalobu vlastníka na ochranu vlastníckeho práva. Z listu vlastníctva č. XXXX L. Ú.Q. A. U.
O. mal súd preukázané, ktoré parcely vlastní žalobca, a ktoré sú predmetom tohto konania. Z predloženej
katastrálnej mapy mal súd preukázané, kde sa predmetné parcely nachádzajú, a že v tejto časti katastra
ich žalovaný užíva. Podstatným pre rozhodnutie vo veci samej bolo to, že žalovaný užíva pozemky bez
súhlasu vlastníka, a bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca ako vlastník nehnuteľností nebol nikdy
v žiadnom právnom vzťahu so žalovaným, a to ani na základe zmluvy, ani na základe zákona, a preto ak
žalovaný užíva nehnuteľnosti žalobcu (na poľnohospodársku výrobu), robí tak v rozpore so zákonom.
Žalovaný povýšil nájomné, resp. podnájomné právo nad právo vlastníka s odôvodnením ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, resp. spoločenským záujmom na obrábaní pôdy. Poznamenal, že
nájmom poľnohospodárskych pozemkov sa sleduje aj ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu,



a je spoločenský záujem na tom, aby sa poľnohospodárska pôda obrábala (zák. č. 220/2004 Z.z.,
predtým zák. č. 307/1992 Zb.).. Tento dôvod však nemôže byť ospravedlnením, jeho legalizáciou
neoprávneného užívania cudzieho pozemku na úkor vlastníka a bez jeho súhlasu. Nariadením vlády
SR č. 208/1994 Z.z., ako aj zák. č. 504/2003 Z.z. sa iba podrobnejšie upravovali práva a povinnosti
pri uzatváraní nájomných zmlúv alebo nájomných vzťahov, ktoré vznikli zo zákona (napr. podľa zák. č.
229/1991 Zb.). O nájme pozemkov platí všeobecná úprava nájomného vzťahu podľa § 663 až 684 OZ,
so zohľadnením špecifík oboch uvádzaných noriem. To platí aj pre podnájomné vzťahy (§ 1 ods. 1 zák.
č. 504/2003 Z.z.). Z dokazovania vyplynulo, že nájom poľnohospodárskych pozemkov medzi vlastníkmi
a nájomcom Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou bol ukončený ku dňu 30. septembru 2003,
a z tohto dôvodu bola aj dodatkom upravená doba podnájmu medzi roľníckym družstvom a žalovaným.
Pretože bol ukončený nájomný vzťah ku dňu 30. septembru 2003, nemohol pokračovať ani podnájomný
vzťah. Odporuje to zmluve, ako aj samotnej podstate podnájomného vzťahu upraveného v Občianskom
zákonníku. Podnájomný vzťah končí aj uplynutím doby (§ 676 ods. 1 OZ, resp. § 719 ods. 3 OZ), čo
sa v prípade žalovaného aj stalo. Doba podnájmu nesmie presahovať dobu nájmu. Ak niekto nie je
nájomcom, nemôže poskytovať podnájom. Ak netrvá nájom, nemôže trvať ani podnájom. Aplikácia §
676 ods. 2 OZ v nadväznosti na ustanovenie § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. by prichádzala do úvahy
v tom prípade, ak by nájom medzi družstvom a vlastníkmi naďalej trval, a nájomca by podnájomcu po
ukončení doby podnájmu nevyzval na vydanie pozemkov, a podnájomca by ich riadne užíval. V prípade
žalobcu, žalovaného a bývalého nájomcu, bol nájom aj podnájom ukončený súčasne, a to ku dňu 30.
septembru 2003, čomu zodpovedali právne úkony zúčastnených strán. Námietku žalovaného, že mu
neboli doručené výpovede z nájomnej zmluvy, súd neakceptoval. Vychádzal zo zhodného vyjadrenia
žalobcu a správkyne konkurznej podstaty, že nájomné zmluvy boli vypovedané k 30. septembru 2003.
Súd neprihliadol ani na námietku žalovaného, že je treba aplikovať ustanovenie § 12 ods. 5 zákona
č. 504/2003 Z.z., lebo uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 1. novembra 2009, teda po
ukončení nájmu. Je však pravdou, že žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobcu bez zmluvy. Bolo by možné
vychádzať z vyššie citovaného ustanovenia zákona, ktorý uvádza, že ak užívateľ, ktorý pozemok užíva
bez nájomnej zmluvy preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol, a tento uzatvorenie nájomnej
zmluvy odmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, predpokladá sa, že
medzi nimi vznikol nájomný vzťah podľa tohto zákona, to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu
s inou osobou, ako je užívateľ pozemku. Postup podľa § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. je však
vylúčený, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou akou je užívateľ. Žalobca preukázal, že od
roku 2005, teda pred 1. novembrom 2009 má uzavretú nájomnú zmluvu so spoločnosťou TRIOSPOL, a
preto nedošlo zo zákona k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v zmysle § 12 ods. 5
zákona č. 504/2003 Z.z.. Za neopodstatnené považoval súd tvrdenie žalovaného, že žalobca neosvedčil,
že žalovaný užíva obe sporné parcely v L. Ú. A. U. O.. Žalovaný totiž uznal, že užíva iba jednu parcelu č.
780/1 že a parcelu č. 1136 neužíva. Porovnaním polohy užívaných a neužívaných parciel na katastrálnej
mape súd zistil, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný neužíva sa nachádzajú na pravej strane obec Rakovec
nad Ondavou v jazde zo smeru od Moravan a sú súčasťou honov, ktoré užíva žalovaný v tomto katastri.
Za nepravdepodobné považoval súd, aby parcely, ktoré žalovaný podľa vlastného tvrdenia neužíva,
pri poľnohospodárskych prácach obchádzal alebo vynechal. Naviac žalovaný priznal, že za užívanie
parcely č. 780/1 žiadnu náhradu žalobcovi neplatí.

Nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia súd vylúčil na samostatné konanie podľa § 112
O.s.p..

Proti výroku rozsudku, ktorým bolo vyhovené žalobe, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhol zmeniť napadnutú časť rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že povinnosť
uložená v rozsudku sa v lehote do 3 dní splniť nedá, lebo súd nezohľadnil založenie úrody na
predmetných parcelách žalovaným, náhradu škody, ktorá by tým žalovanému vznikla, náhradu dane
z pozemkov a ušlý zisk. Vlastníctvo k pozemkom na LV č. XXXX L.. Ú.. A. U. O. nadobudol žalobca
kúpnou zmluvou až 14. marca 2007, a tak uvedené parcely nemohli byť súčasťou výpovede zo strany
správkyne konkurznej podstaty. Po citácii § 680 ods. 2 OZ a § 677 ods. 1 OZ konštatoval, že v
odôvodnení rozsudku sa súd nevyporiadal ani s lehotou nájmu pozemkov žalovaným, a jeho právnym
vzťahom medzi účastníkmi konania a zákonom na ochranu poľnohospodárskej pôdy od 1. októbra 2003.
Poukázal na zákon č. 328/1991 Zb., a na to, že žalovanému zmluva o podnájme pôdy skončila 30.
septembra 2003. Od 1. októbra 2003 medzi ním a vlastníkmi pôdy, teda i „žalobkyňou“ vznikol riadny



nájomný vzťah podľa vtedy platného „zákona“ (správne nariadenia vlády SR - poznámka odvolacieho
súdu) č. 208/1994 Z.z. na dobu neurčitú. Neexistencia písomnej formy nájomnej zmluvy, nemá podľa
„uvedeného“ zákona za následok neplatnosť tohto nájomného vzťahu, a žalovaný (ako právnická osoba
podnikajúca v poľnohospodárstve) mal v nájme pozemky najmenej na dobu piatich rokov z dôvodu
stability podnikania na pôde. Žalovaný v konkurze odkúpil hospodársky dvor v Rakovci nad Ondavou, a
preto aj Slovenský pozemkový fond uzavrel s ním zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy v L. Ú. A. U.
O. K. G.. Od 1. januára 2004 vstúpil do platnosti zákon č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy,
ktorým bol zrušený „zákon“ č. 208/1994 Z.z. a žalovaný zisťoval, kto je vlastníkom parciel vedených na
evidenčnom liste č. 348 a 366. Právnej predchodkyni žalobcu predložil žalovaný návrh nájomnej zmluvy,
ale na uvedený návrh nereagovala, ani ho neodmietla, a tak nájomný vzťah medzi ňou a žalovaným
nevznikol. Teda o tom, že žalovaný užíva jej pozemky vedela. Vlastníctvo žalobcu žalovaný nijakým
spôsobom nespochybňuje a neohrozuje, a preto záver súdu, že ide o ochranu jeho vlastníckeho práva
je vyvrátený zákonom o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Výkon vlastníckeho práva a jeho
ochrana podľa § 126 OZ, nemôže byť neobmedzená, lebo je potrebné prihliadnuť aj na účelné využitie
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a na zodpovednosť žalobcu podľa § 77 ods. 3 O.s.p.. Súd sa
nezaoberal postavením a kompetenciou pozemkových obvodných úradov pri vrátení pôdy podľa § 12
a § 12a zákona č. 504/2003 Z.z.. Poukázal na záver rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa
21. apríla 2011 č.k. 4Co/102/2011-35, ktorým zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Žalovaný má uzavreté nájomné zmluvy s vlastníkmi pôdy v L. Ú. A. U. O. K. G., a títo mu nikdy
nespomenuli, že mali od správkyne konkurznej podstaty výpoveď. Výpoveď z nájmu bola daná iba
ojedinele pre tých, ktorí sa žalobou domáhajú vypratania na súde, a to svedčí o vytvorení individuálnych
dôkazov za účelom získať pôdu, ako aj antidatovanie nájomnej zmluvy s družstvom TRIOSPOL, ktorú
žalovaný oprávnene užíval a užíva po celý čas od roku 2003. Ak by nájomná zmluva medzi žalobcom a
TRIOSPOLOM bola platná, aktívnu legitimáciu na podanie žaloby by mal TRIOSPOL.

Žalobca v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol napadnutú časť rozsudku potvrdiť.
Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a správne právne posúdil
predmetnú vec. K námietke žalovaného, že návrh žaloby a znenie petitu sú rozporné, nie je
opodstatnená, lebo iba označenie žaloby znie na vypratanie nehnuteľností, a v petite žaloby sa
žalobca domáha uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek užívania nehnuteľností. Predmetom
konania nepochybne je povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalobcu. Žalobca v konaní ako aktívne legitimovaný sa domáhal toho, aby žalovaný
nepracoval na nehnuteľnostiach na užívanie ktorých nemá žiaden právny titul. Žalovaný v odvolaní
potvrdil, že užíva obe žalované parcely, a tak je zrejmé, že nárok žalobcu je daný. Tvrdenie žalovaného,
že medzi ním ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom mal vzniknúť riadny nájomný vzťah,
treba považovať za scestné a účelové. Bolo preukázané, že medzi známymi vlastníkmi a Roľníckym
družstvom Rakovec nad Ondavou bol ukončený nájom ku dňu 30. septembru 2003 a to tým spôsobom,
že správkyňa konkurznej podstaty roľníckeho družstva (JUDr. Alžbeta Jordánová) vypovedala všetky
nájomné zmluvy so známymi vlastníkmi pôdy. Pretože medzi žalobcom ako prenajímateľom a Roľníckym
družstvom Rakovec nad Ondavou ako nájomcom, na ktorú nájomnú zmluvu bola priamo nadviazaná
podnájomná zmluva (medzi nájomcom Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou a podnájomcom -
žalovaným), ktorá bola vypovedaná ku dňu 1. októbru 2003, nemohol pokračovať ani podnájomný vzťah,
lebo to odporuje priamo Občianskemu zákonníku, a v neposlednom rade aj dohode medzi správkyňou
konkurznej podstaty a samotným žalovaným. Poznamenal, že žalobca sa domáhal ochrany svojho
vlastníckeho práva podľa § 126 OZ, a nie vrátenia (a prevzatia) prenajatého pozemku slúžiaceho na
poľnohospodársku výrobu podľa § 12 zákona č. 504/2003 Z.z.. Žalovaný nepochopil, že žalobca sa
v konaní domáha ochrany svojho vlastníckeho práva a nie vrátenia a prevzatia poľnohospodárskeho
majetku. Žiada, aby sa žalovaný zdržal užívania predmetných pozemkov, ku ktorým nemá (absolútne)
žiadny právny nárok.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.



Výrok rozsudku, ktorým bola časť nároku žalobcu vylúčená na samostatné konanie odvolaním
napadnutý nebol a v tejto časti nadobudol právoplatnosť podľa § 206 ods. 2 O.s.p..

Predmetom odvolacieho prieskumu bol len vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností označených vo výroku rozsudku. Uvedený výrok rozsudku
je vecne správny, a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. apríla 2014 o 9.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 211 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 1,3 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaný neuviedol odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že vyčíta súdu, že dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p.).

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p. alebo že by na
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola
zistená vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd



rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p..

Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.).

Žalovaný v odvolaní poukazuje na okolnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvého
stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia v danej veci, a preto
odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam žalovaného považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné :

Nepatričná je argumentácia žalovaného, ktorý svoje užívacie právo odvodzuje od podnájomnej zmluvy
s Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou.

Nepochybne totiž bolo preukázané, a účastníci konania to ani nespochybňujú, že žalovaný uzavrel s
Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou dňa 3. januára 2002 zmluvu o podnájme, predmetom ktorej
bol podnájom pôdy vo vlastníctve známych vlastníkov pozemkov, na ktoré boli doložené a uplatnené
vlastníckeho práva, ktoré boli nájomnými zmluvami prenajaté Roľníckym družstvom Rakovec nad
Ondavou. Podnájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 31. decembra 2002. Po vyhlásení
konkurzu - správkyňa konkurznej podstaty - JUDr. Alžbeta Jordánová uzatvorila so spoločnosťou
CO.BE.R., s.r.o. dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, ktorým doba nájmu bola stanovená do 30. septembra
2003.

Uvedený termín bol dohodnutý z dôvodu zosúladenia trvania nájmu s vlastníkmi, ktorý mohla správkyňa
konkurznej podstaty vypovedať už iba k termínu 1. októbru 2003. Na základe tejto skutočnosti zmluva so
žalovaným zanikla uplynutím času, t.j. 30. septembra 2003. Treba poznamenať, že uznesením Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 28. marca 2002 č.k. 3K 49/02-9 bol vyhlásený konkurz na majetok Roľníckeho
družstva Rakovec nad Ondavou a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Alžbeta
Jordánová.

Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak (§ 666 ods. 1 OZ).

Podnájomný vzťah, z ktorého žalovaný odvodzoval svoje užívanie, je odvodený od hlavného vzťahu,
ktorý bol nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Pokiaľ je nájomný pomer časovo
obmedzený, najatú vec možno dať do podnájmu inému len na dobu, na ktorú je obmedzený nájomný
pomer. Obsah a trvanie podnájmu je determinované hlavným nájomným pomerom. Zánikom (hlavného)
nájomného vzťahu zaniká aj podnájom.

Treba zdôrazniť, že podnájomný vzťah je iba pomerom medzi nájomcom a podnájomníkom, z čoho je
zrejmé, že podnájomník nemá žiadne práva voči prenajímateľovi (a naopak).

Po skončení nájmu (a tým aj podnájmu), ak podnájomník vec ďalej užíva, prenajímateľ môže voči
nemu uplatniť všetky oprávnenia vyplývajúce z jeho vlastníckeho práva, teda aj právo iné než
vyplývajúce zo samotného nájmu. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo nepochybne
preukázané, že správkyňa konkurznej podstaty vypovedala v mene nájomcu nájomnú zmluvu vo vzťahu
k vlastníkom, teda prenajímateľom, a tak zo zákona došlo aj k zániku subsidiárneho podnájomného
vzťahu žalovaného. Žalobca ako vlastník pozemkov je oprávnený domáhať sa svojich vlastníckych
nárokov voči bývalému podnájomcovi (aj nájomcovi) vrátane práva zdržať sa užívania nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto konania.

Tá skutočnosť, že došlo k platnému ukončeniu nájomnej zmluvy medzi správkyňou konkurznej podstaty
a vlastníkmi pozemkov, teda aj žalobcom, (resp. jeho právnou predchodkyňou) znamená, že pre
podnájomný vzťah so žalovaným nie je v žiadnom prípade aktuálna právna úprava podľa § 12 ods. 3
zákona č. 504/2003 Z.z..



Možnosť trvania podnájomného vzťahu nad rámec trvania nájomného vzťahu vylučuje § 666 OZ. Aj
naďalej totiž platí zásada, že nájomca nemôže na podnájomcu previesť práv ako má sám.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol
tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

O trovách celého konania rozhodne súd v konaní, ktoré bolo vylúčené na samostatné konanie, t.j. o
vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.