{"guid": "2a2dd854-4e08-43eb-b34d-5a18773d4b33:9e7c87a0-25ff-4772-b8db-7ccf2813b901", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7613226179.1", "spisova_znacka": "11Co/280/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/280/2015 z 28. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 28. júna 2015, sp. zn. 11Co/280/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7613226179.1", "identifikacne_cislo": "7613226179", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Ondrejová", "sudca_id": 152, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-ondrejova-152", "datum_vydania": "2015-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Spätvzatie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93", "nazov": "§ 93 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e7c87a0-25ff-4772-b8db-7ccf2813b901", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7613226179.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7613226179.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7613226179.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/280/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613226179
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613226179.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu M. J. O. s.r.o., S., M. XX, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. Bratislava, Pribinova 25, proti žalovaným: 1/ U. I., nar.
XX.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou pre konanie D. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXX/XXX, O. a 2/ W. D. rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Za B. XXX/X, O., za účastní
vedľajšieho účastníka L. združenie A. OCN. PRÁV O., zast. T. L. T. firm, JUDr. Bohdan Jakubis - advokát,
Dobrovičova 13, S., o zaplatenie sumy 453,44 Eur s prísl., o späťvzatí návrhu po rozhodnutí Okresného
súdu Spišská Nová Ves rozsudkom z 23. februára 2015 č. k. 8C/24/2014-64 a o odvolaní žalobcu proti
predmetnému rozsudku

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie návrhu na začatie konania, zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a konanie   z a
s t a v u j e.

Žalobca  j e   p o v i n n ý   zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1. a 2. rade  trovy
konania vo výške 143,56 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 23. februára 2015 č. k.
8C/24/2014-64 žalobu zamietol.

V ďalšom výroku žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1.
a 2. rade trovy konania vo výške 95,24 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaným v 1.
a 2. rade  náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa
3.11.2008 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou.
Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaných 1, 2 uplatnil námietku premlčania žalobcovho nároku.
V danej veci platí všeobecná 3- ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa, keď žalobca mohol
právo vykonať po prvý krát. Dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu
celej jeho pohľadávku ku dňu 28.7.2009. Prvý krát sa teda mohol domáhať jeho zaplatenia žalovanými
1,2 už od 29.7.2009. Návrh na začatie konania bol zo strany žalobcu podaný dňa 15.8.2013 t.j. po
uplynutí premlčacej doby.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania, ktorú si riadne a včas uplatnil. Pri vyčíslení



základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z hodnoty sporu, t.j. sumy 453,44 Eur. Túto znížil v
zmysle § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o 50 %, pretože vedľajší účastník vykonal spoločné
úkony pri zastupovaní oboch žalovaných. Trovy boli priznané vo vzťahu k obom žalovaným za 4 úkony
(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie) á 15,77 Eur, t.j. 63,08 Eur + 4x režijný paušál
8,04 Eur, t.j. spolu 95,24 Eur. Neúspešnému žalobcovi a úspešným žalovaným 1,2, ktorí si náhradu trov
konania neuplatnili, súd prvého stupňa náhradu nepriznal.

Podaním z 23. februára 2015, doručeným súdu prvého stupňa 26. februára 2015, žalobca súdu oznámil,
že svoj návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť a konanie navrhuje zastaviť. Náhradu trov
konania žalobca neuplatnil.

Podaním z 24. marca 2015, doručeným súdu prvého stupňa 27. marca 2015, žalobca napadol odvolaním
výrok rozhodnutia o priznaní trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Poukázal na to, že v
náhrada trov v sporovom konaní sa spravuje primárne zásadou úspechu (z ktorej pri posúdení vychádzal
aj súd). Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v
tomto konaní žiadny vzťah (z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi
navrhovateľom alebo odporcom a vedľajším účastníkom), a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie
žiadne právo či nárok ani nie je a nebol povinným na plnenie spoločne s odporcom. Ustanovenie
§ 9 ods. 4 O.s.p. prvá veta (zrejme ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p., poznámka odvolacieho súdu)
neznamená vytvorenie „ďalšieho plnohodnotného“ účastníka v konaní, ale predstavuje len právny rámec
postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje. To je účel
priznania procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu v
tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej
úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Úspechom sa rozumie síce úspech v konaní, ktorý však
reálne spočíva v potvrdení alebo zmene „hmotnoprávneho“ postavenia (uloženie povinnosti plniť alebo
zamietnutie návrhu, či v prípade konštitutívnych rozsudkov ich založenie či potvrdenie jestvujúceho
stavu). Postavenie vedľajšieho účastníka sa rozhodnutím vo veci samej logicky nezmenilo (v prípade
vyhovenia návrhu vo veci samej by nebol povinný na plnenie a preto aplikácia ust. § 142 ods. l O.s.p.
je v tomto prípade vylúčená.

Žalobca napáda rozhodnutie súdu prvého stupňa aj z dôvodu, že toto neobsahuje žiadne zdôvodnenie
účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Pre nespornosť podotýka, že týmto nenapáda
otázku samotného právneho zastúpenia ako takého (v zmysle zásady, že každý sa môže dať zastupovať
advokátom), ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného
ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. Otázka účelnosti
vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ten
má svoj predmet činnosti vykonávať sám.

Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca
účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli
účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. (Uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica z 25. apríla 2012, sp. zn. 17Co/91/20l2). Trovy právneho zastúpenia by pritom mali predstavovať
náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým
opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Vedľajší účastník na strane
žalovaných sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a preto mu právna úprava priznáva osobitné
postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému
subjektu určité osobitné postavenie (viď § 25 zákona č. 250/2007 Z. z.) aj vo vzťahu k súdnemu
konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude  odborne, personálne a
materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V opačnom prípade by bolo minimálne nelogické,
aby osobitné postavenie sa priznávalo subjektu, ktorý nie je schopný a spôsobilý realizovať svoju
činnosť. Predloženie podania vedľajším účastníkom je zhodné, ako predkladá v iných veciach. Teda ich
môže, vzhľadom na svoje osobitné postavenie a odborné zameranie, predkladať sám.



V tejto súvislostí poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, ktoré sa týka
priamo účelnosti náhrady trov konania právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka: Za týchto okolností
dovolací súd dospel k záveru, že súdy správne poukazovali na skutočnosť, že v preskúmavanej veci
ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka,
a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Nepriznanie náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich neúčelnosťou.
Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike
nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Ak súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislostí, nemožno považovať za trovy účelné.

Združenie - vedľajší účastník v tomto prípade namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, aby
vystupovalo prostredníctvom svojich „odborne vyškolených“ zamestnancov a členov, vstupuje do
konania vždy už zastúpené právnym zástupcom, a to pravidelne vo všetkých konaniach a bez výnimky.
Takéto združenia vstupujú do konania vždy zastúpené právnym zástupcom, aj keď o obsahu konania
nemajú žiadnu predstavu. V tomto prípade vedľajší účastník svojím postupom jednoznačne splnil
uvedený „štandardný“ postup týchto združení. Procesná úprava teda v tomto prípade nebola využitá k
účelu, pre ktorú bola prijatá.

Podľa názoru žalobcu odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne
obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade (kam patrí aj zastupovanie šablónovitým spôsobom
a predkladanie formulárových podaní) ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je
zamerané na vykonávanie svojej činnosti, ale je len prostriedkom generovania trov právneho zastúpenia.
Preto tvrdí, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je
nedôvodné a nezákonné.

Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01.01.2015 pre každý takýto subjekt je
stanovená povinnosť (zákon č. 353/2014 Z.z.) predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať,
inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil, tak ako v iných prípadoch
vstúpil do konania spôsobom, kedy o žalovanom má informácie získané od súdu (nehovoriac o tom,
že žalovaný ani nevie, kto vedľajší účastník na jeho strane vôbec je). Procesný úspech žalovaného
nezávisel od intervencie vedľajšieho účastníka. Súd skúma zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska
neprijateľných podmienok, obligatórnych náležitostí a premlčania a pod. ex offo. Ak už samotný vstup do
tohto konania nemožno považovať za nevyhnutý z pohľadu výsledku konania, potom za účelné nemožno
považovať ani nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Skutočnosť, že
združenia vstupujú do konaní automaticky právne zastúpené a namietajú skutočnosti súdu známe. resp.
ktorými sa súd zaoberá ex offo, nemožno považovať za účelne vzniknuté trovy právneho zastúpenia.

Na základe vyššie uvedeného žalobca tvrdí, že napadnutý výrok je nezákonný a preto v súlade s §
205 ods. 2 písm. a) ku § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p.
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu
trov právneho zastúpenia.

Žalovaní boli súdom vyzvaní na oznámenie, či so späťvzatím návrhu a so zastavením konania súhlasia,
prípadne, aby oznámili, z akých vážnych dôvodov so späťvzatím nesúhlasia. Zároveň boli poučení o
následkoch prípadnej pasivity, t.j. že ak v stanovenej lehote svoje stanovisko súdu neoznámia, bude sa
predpokladať, že voči späťvzatiu nemajú výhrady.

Žalovaní ostali v konaní napriek výzve súdu nečinní.



Vedľajší účastník na strane žalovaných podaním z 25. mája 2015 podal vyjadrenie k späťzatiu s
tým, že súhlasí so späťvzatím návrhu. Nakoľko však žalobca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť,
nezbavuje ho to povinnosti nahradiť druhej strane trovy konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Súdna
prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá
veta, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. Na základe uvedeného
vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu navrhuje, aby súd konanie zastavil a zaviazal
žalobcu nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 194,76 Eur na účet jeho právneho
zástupcu ]UDL Bohdana Jakubisa, vedený v Tatra banke, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX  do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

Trovy právneho zastúpenia pri žalovanom v 1. rade vedľajší účastník vyčíslil v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z.: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie vo veci samej 3. vyjadrenie k späťvzatiu á
31,54 Eur, 3x režijný paušál á 8,39 Eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 119,79 Eur. Trovy právneho
zastúpenia pri žalovanom v 2. rade vedľajší účastník vyčíslil zníženú o 50% v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č.
655/ 2004 Z. z.: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie vo veci samej 3. vyjadrenie k späťvzatiu
á 16,60 Eur, 3x režijný paušál po 8,39 Eur, t.j. trovy právneho zastúpenia 74,97 Eur. Spolu trovy právneho
zastúpenia predstavujú sumu vo výške 194,76 Eur.

Vedľajší účastník poukázal aj na judikatúru, podľa ktorej „Občiansky súdny poriadok vo svojich
ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred sudom,
sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov
vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Neúčelným nie je ani úkon označený ako vyjadrenie
k späťvzatiu žaloby (uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. marca 2012, sp. zn. 7Co/34/2012). „Trovy
právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo
na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.“ (Ján
Mazák, Ľudovít Šoltýs, Trovy konania v civilnom procese, Mimoriadne vydanie bulletinu slovenskej
advokácie

1997, str. 53)

Podľa ustanovenia § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého
stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Nakoľko žalovaní neoznámili súdu, že by mali vážne dôvody k nesúhlasu so späťvzatím žaloby,
postupoval odvolací súd podľa citovaného ustanovenia, teda pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa a konanie zastavil.

O trovách celého konania bolo odvolacím súdom rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 16. októbra 2014 oznámil vedľajší účastník, že
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vstupuje do konania na podporu žalovaného a zároveň požiadal o doručenie
návrhu na začatie konania a jeho príloh. Následne vedľajší účastník zaslal súdu prvého stupňa
vyjadrenie k žalobnému návrhu (doručené súdu 16.02.2015), v ktorom vzniesol námietku premlčania.

Na pojednávaní konanom 23. februára 2015 súd žalobu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi priznal
náhradu trov konania. Následne žalobca vzal svoj návrh na začatie konania späť podaním doručeným
súdu 26. februára 2015.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.  V



poznámke pod čiarou k tomuto ustanoveniu je ako osobitný predpis uvedený okrem iného zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch sporov, ktoré majú povahu sporov spotrebiteľských sa môže
konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25 zákona č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Občianske združenie A. L. M. O. je združením na aktívnu ochranu práv spotrebiteľa a samotná táto
skutočnosť mu umožňuje účinne vstúpiť do konania o spotrebiteľskom spore podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
ako vedľajší účastník.

Procesnej úprave vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na § 93 ods. 3 a 4
O.s.p., platnej a účinnej do 1.1.2015, zodpovedal procesný postup súdu, v rámci ktorého súd oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k
tomuto vstupu vyjadrili. Vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko. Prípustnosťou
vedľajšieho účastníctva sa súd zaoberá len na návrh, t.j. až po tom, čo niektorý účastník namietne
neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa výzvou zo 16.10.2014 vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Zo skutočnosti, že žalovaní sa nevyjadrili k výzve súdu,
bolo možné vyvodiť záver, že neodmietli vstup vedľajšieho účastníka do konania na ich strane. Účinné
odmietnutie totiž predpokladalo oznámenie súdu obsahujúce výslovný prejav účastníka o nesúhlasnom
stanovisku.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).

Z uvedeného ustanovenia je možné vyvodiť záver, že vedľajší účastník má jednak právo na právnu
pomoc, ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom právneho
zastúpenia advokátom, rovnako má právo aj  na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne
tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach
nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať
zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v
súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej
miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva
a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako
ako akýkoľvek hlavný účastník), ako bolo uvedené vyššie, jednak právo na právnu pomoc pred súdmi,
čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

V prejednávanej veci zobral žalobca svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia
dôvodu. Tento dispozitívny úkon žalobcu bol dôvodom pre zastavenie konania. Z procesného hľadiska
pritom platí, že žalobca späťvzatím návrhu na začatie konania procesne zavinil zastavenie konania.



Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

V prípade zastavenia konania je povinnosťou súdu skúmať procesné zavinenie za zastavenie konania
a jedine v prípade, ak nie je možné procesné zavinenie zistiť, je možné o trovách zastaveného konania
rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca, čo
znamená, že je povinný nahradiť trovy konania. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaným trovy
konania vznikli, je však nepochybné, že trovy vznikli vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane
žalovaných. Preto žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

V súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu, týkajúcou sa tvrdenej neúčelnosti právneho
zastúpenia, dospel odvolací súd k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka treba považovať za účelne
vynaložené, najmä s prihliadnutím k tomu, že k späťvzatiu návrhu žalobcom došlo aj v súvislosti s úkonmi
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorý vzniesol námietku premlčania (bez ohľadu na to, či je
na túto otázku súd povinný prihliadať ex offo).

Pokiaľ ide o výšku priznaných trov, súd prvého stupňa pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia
aplikoval na úkony právnej služby týkajúce sa zastúpených osôb jedným advokátom základnú sadzbu
tarifnej odmeny u oboch zníženú o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 Advokátskej tarify, keďže pri ich
zastupovaní išlo o spoločné úkony, a tým potom znížil vyčíslenú odmenu u všetkých zastúpených.

Pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny aj odvolací súd vychádzal z hodnoty sporu, t.j. sumy
453,44 Eur. Túto znížil v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o 50 %, pretože vedľajší
účastník vykonal spoločné úkony pri zastupovaní oboch žalovaných. Trovy boli priznané vo vzťahu
k obom žalovaným za 6 úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie, vyjadrenie ku
späťvzatiu) á 15,77 Eur, t.j. 94,62 Eur + 4x režijný paušál 8,04 Eur a 2x režijný paušál 8,39 Eur, t.j. spolu
143,56 Eur.

Z dikcie ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení noviel vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa
zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Zo slovného,
logického, či systematického výkladu znenia tohto ustanovenia možno vyvodiť výklad, že v prípade
zastupovania viacerých účastníkov advokátom patrí advokátovi tarifná odmena za zastupovanie
všetkých zastúpených po jej znížení o 50 %, pričom takto znížená odmena sa násobí počtom
zastúpených osôb v konaní. Uvedený postup zodpovedá jednak zneniu citovaného ustanovenia § 13
ods. 2 vyhlášky a jednak zodpovedá aj zaužívanej súdnej praxi (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo 04. apríla 2007, sp. zn. 1 Sžo 105/2007). Zo žiadneho z ustanovení vyhlášky nemožno bez
akýchkoľvek pochybností vyvodiť oprávnenosť súdu na postup, pri ktorom by pri vyčíslení odmeny
advokáta za zastupovanie viacerých osôb sčasti aplikovať ustanovenie § 10 vyhlášky (pri prvom
zastúpenom) a až následne pri ostatných zastúpených by už postupoval podľa ustanovenia § 13 ods. 2
vyhlášky. (pozri uznesenie Ústavného súdu SR z 9. októbra 2012, sp. zn. IV. ÚS 510/2012-9)

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch  v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ce70ceae-62d2-448a-ab4e-63e8b59197c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 510/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 510/2012 z 9. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-09", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce70ceae-62d2-448a-ab4e-63e8b59197c1"}, {"guid": "f36e3a49-f115-4e71-aaf4-251caf3ec6df:f0b57eb3-eea2-42b2-9627-9b82a862a5d4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8509203918.1", "spisova_znacka": "7Co/34/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/34/2012 z 27. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8509203918.1"}], "citovane_v": []}