Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoKR/5/2016 z 25. 9. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. septembra 2017, sp. zn. 4CoKR/5/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8115224691.1
Krajský súd Prešov | 4CoKR/5/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8115224691.1 | 2017-09-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz
Citované ustanovenia: ZKR, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/188fa875-5ad1-474a-9bbf-642cac944f9c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115224691.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoKR/5/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224691
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115224691.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom
v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42, 064 01 Stará Ľubovňa, proti
žalovanému: SKP, k.s., so sídlom kancelárie Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 44 915 691, správca
úpadcu EUROTECHNIK - SL, s.r.o. v konkurze, so sídlom Továrenská 22, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO:
36 495 514, o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia popretých pohľadávok proti podstate vo výške
6.407,03 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 1Cbi/49/2015-29 zo
dňa 4.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám  nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „určil, že
v konkurznom konaní úpadcu EUROTECHNIK - SL, s.r.o., v konkurze, so sídlom Továrenská 22, 064 01
Stará Ľubovňa, IČO: 36 495 514, sp. zn. 2K/50/2014 pohľadávka žalobcu Sociálnej poisťovne so sídlom
v Bratislave, IČO: 30 807 484, vzniknutá z titulu neuhradenia poistného za obdobie 09/2014 a 11/2014
spolu vo výške 6.407,03 eur, je pohľadávkou proti podstate zmysle § 87 ZKR ods. 2 písm. i) zákona
č. 7/2005 Z. z. (o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov) a súčasne rozhodol, „že
žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je určenie popretej pohľadávky,
ktorú si žalobca ako veriteľ, prihlásil do konkurzu vo výške 6.407,03 eur ako nezabezpečenú pohľadávku.
Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2K/50/2014 zo dňa 21.10.2014, zverejneným v Obchodnom
vestníku dňa 27.10.2014, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a stanovil správcu konkurznej podstaty
(SKP, k. s., so sídlom kancelárie Hlavná 50, 080 01 Prešov do funkcie správcu). Správca poprel
pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu čo do právneho dôvodu vzniku, poradia a jej výšky, a to vo
výške 6.407,03 eur. Žiadal preto žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predmetom žaloby je pohľadávka popretá správcom konkurznej
podstaty, ktorá vznikla z nezaplateného splatného poistného za obdobie po vyhlásení konkurzu, a to za
obdobie september 2014 a za mesiac november 2014.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pohľadávka žalobcu vo výške 6.407,03 eur,
ktorá vznikla z titulu nezaplatenia splatného poistenia za obdobie po vyhlásení konkurzu, a to za obdobie
september 2014 a za november 2014, je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ZKR ods. 2 písm. i)



zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Svoje rozhodnutie
oprel aj o rozhodnutia iných súdov, a to  Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/325/2013-43 zo dňa
12.3.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoKR/43/2013-43 zo dňa 20.3.2014
a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/5/2011 zo dňa 28.6.2012. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 32 ods. 1, § 32 ods. 2, § 32 ods. 9, § 87 ods. 1, § 87 ods.
2, § 87 ods. 4, § 87 ods. 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) a ďalej ustanovenia § 231 ods.
1 písm. a), § 231 ods. 1 písm. f), § 143 ods. 2 a § 169 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“, zákona platného do 30.6.2016 ).

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Okrem iného uviedol v podanom
odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,  ktorý konštatoval, že pohľadávka žalobcu je vo výške
6.407,03 eur, je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, súd svoje rozhodnutie
relevantným spôsobom neodôvodnil a neuviedol ani dôvod priradenia predmetnej pohľadávky pod
písm. i) ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR. Taktiež poukázal, že vo vzťahu k pohľadávkam na poistnom na
sociálne poistenie podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, zákon výslovne zakotvuje, že pohľadávky na daniach,
poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na
starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkami proti podstate len v tom prípade, ak súvisia s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu. Základným znakom týchto pohľadávok je skutočnosť, že ide o verejnoprávne
nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a zároveň súvisia s prevádzkovaním podniku, pričom oba tieto
znaky musia byť splnené kumulatívne. Uviedol, že rozhodnutie o pokračovaní, alebo nepokračovaní
prevádzkovania podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu, patrí do výlučnej pôsobnosti správcu a správca
v tomto prípade sa bezprostredne po vyhlásení konkurzu rozhodol podnik úpadcu ďalej neprevádzkovať
a rozviazal pracovný pomer so zamestnancami úpadcu. Má za to, že nárok uplatňovaný žalobcom,
nemôže nijako súvisieť s prevádzkovaním podniku, a preto nemôže ísť o pohľadávku proti podstate
podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR tak, ako to súd konštatoval vo svojom rozhodnutí. Žiadal preto, aby
odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu (prvej inštancie) a vrátil vec súdu na ďalšie
konanie.

7. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu Prešov
č. k. 1Cbi/49/2015-29 zo dňa 4.5.2016, považuje za vecne správne. Nesúhlasí a nestotožňuje sa s
vyjadrením žalovaného s neuznaním uplatnenej pohľadávky proti podstate. Pohľadávka vzniknutá z
titulu neuhradenia poistného v sume 6.404,03 eur za mesiace september 2014 a november 2014, vznikla
po vyhlásení konkurzu, jedná sa o verejnoprávny nárok a súvisí so správou majetku dlžníka, nakoľko
ide o poistné za zamestnancov úpadcu. Ďalej poukázal, že k výplate dávok garančného poistenia je
výlučne zmocnená Sociálna poisťovňa, ktorej to ukladá zákon a k takémuto plneniu môže dôjsť len
po splnení podmienok, ktoré stanovuje Zákon o sociálnom poistení. Pohľadávka Sociálnej poisťovne
vzniká na základe predpisov verejného práva a nemôže byť zamieňaná s plnením záväzkov z pracovno-
právnych vzťahov. Poukázal, že ustanovenie § 87 ods. 2 ZKR žiadne obmedzenie týkajúce sa výšky
uplatňovanej pohľadávky nepozná a názor žalovaného a jeho postup pri popieraní časti uplatnenej
pohľadávky z dôvodu aplikácie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, považuje za nesúladný so zákonom. Uvedené
ustanovenie sa totiž týka iba zamestnancov, ktorí priamo môžu uplatniť svoje nároky voči konkurznej
podstate v prípadoch, ak nežiadajú o výplatu z garančného fondu, resp. v prípadoch, keď by im zo
zákonných obmedzení vyplývajúcich zo Zákona o sociálnom poistení bola vyplatená nižšia dávka, ako
bola uplatnená. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v plnom rozsahu zamietol.

8. Pred vecným prieskumom predmetného rozhodnutia Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, zaslal
žalovanému vyjadrenie k obidvom vyjadreniam  k odvolaniu žalobcu, na ktoré žalovaný nereagoval.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne.



10. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP
v celom rozsahu.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

13. Je potrebné uviesť, že žalobca riadne a predpísaným spôsobom prihlásil pohľadávku proti podstate,
čo vyplýva z listín označených ako prihlásenie pohľadávky proti podstate zo dňa 7.11.2014 a 7.1.2015,
t. j. ide o nepredpísaný nedoplatok na sociálnom poistení úpadcu ako zamestnávateľa, zistený na
podklade predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov za mesiac september 2014 v
sume 4.269,36 eur a nepredpísaný nedoplatok na sociálnom poistení úpadcu ako zamestnávateľa
prihlásený na podklade predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov za mesiac november
2014 v sume 2.137,67 eur. Ako vyplynulo z oznámenia žalovaného žalobcovi zo dňa 17.8.2015,
správca neuznal pohľadávky proti podstate uplatňované Sociálnou poisťovňou z titulu vyplatených dávok
garančného poistenia.

14. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že konkurz na majetok úpadcu, t. j. žalovaného,  bol vyhlásený
dňa 21.10.2014 s účinkami 28.10.2014, pričom je zrejmé a nepochybné, že v danom prípade ide o
poistné a sociálne poistenie za mesiace 9/2014 vo výške 4.269,36 eur, t. j. pred vyhlásením konkurzu
a za mesiac 11/2014 vo výške 2.137,67 eur. Je však potrebné aj uviesť, že samotná splatnosť ako
vlastnosť pohľadávky, nastala  až po vzniku pohľadávky.

15. Podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, platného v čase vyhlásenia konkurzu, pohľadávky proti všeobecnej
podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty podľa písm. i) aj pohľadávky na daniach,
poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkov na
starobné a dôchodkové sporenie a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Znamená to, že ak  v
danom prípade ide o pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, resp. po jeho vyhlásení, ich
splatnosť však nastala až po vyhlásení konkurzu a bezprostredne súvisia s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu.

16. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Obdo/2/2010, v zmysle
ktorého pohľadávka Sociálnej poisťovne, dávka garančného poistenia upravená zákonom č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení zmien a doplnkov, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou
proti podstate v zmysle § 87 ZKR v znení zmien a doplnkov. V ustanoveniach § 87 ods. 1, 2 ZKR, nie
sú taxatívne vymedzené pohľadávky proti podstate. Pohľadávky, ktoré sú v § 87 ods. 2 ZKR uvedené
za spojkou ako, sú len demonštratívne vymedzené, a teda zákon nevylúčil možnosť považovať aj iné
pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu za pohľadávky proti podstate. Z uvedeného dôvodu
preto odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, ak predmetný nárok
uplatnený žalobcom považoval za pohľadávky proti podstate a návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
Súčasne je aj správne konštatovanie, že išlo o pohľadávky, ktoré súvisia s prevádzkovaním podniku a
vznikli po vyhlásení konkurzu. Ide o nároky a  opätovne odvolací súd poukazuje, že ide o nároky za
mesiace september a november 2014, pričom konkurz bol vyhlásený 21.10.2014, jeho účinky nastali
28.10.2014, a už aj z uvedeného je zrejmé, že tieto pohľadávky musia  súvisieť s prevádzkovaním
podniku.  Žalovaný ako správca, nemôže bezdôvodne  konštatovať, že bezprostredne po vyhlásení
konkurzu podnik prestal prevádzkovať a rozviazal pracovný pomer zo všetkými zamestnancami. Ak by
tomu tak aj bolo, nijako to s pohľadávkou žalobcu nesúvisí a jeho nárok je oprávnený.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

18. Odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
sporovým stranám nepriznal, pretože úspešný žalobca nárok na náhradu trov konania nepožadoval, a
čo je v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.



19. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).