{"guid": "2a1d1bd8-deff-434a-9d1c-a02cc2656031:e37e8e81-9c58-4fd6-87bd-97192c387489", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5313201861.2", "spisova_znacka": "6Co/147/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/147/2017 z 24. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. júna 2019, sp. zn. 6Co/147/2017, ECLI:SK:KSZA:2019:5313201861.2", "identifikacne_cislo": "5313201861", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2019-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e37e8e81-9c58-4fd6-87bd-97192c387489", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5313201861.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5313201861.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5313201861.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/147/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313201861
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5313201861.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: PaedDr. L. G. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX T., zastúpenej JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom,
so sídlom F. G. XXXX, XXX XX T., proti žalovanému: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX
XX Z., zastúpenému JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom T. G. XXX, XXX XX
T., o odstránenie vady diela a náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 16C/54/2013-186 zo dňa 27.01.2017, takto

r o z h o d o l :

M e n í   rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 16C/54/2013-186 zo dňa 27.01.2017
vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 6.688,00 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, tak, že žalobu žalobkyne v tejto časti  z a m i e t a .

Vo zvyšnej časti (výrok II.) zostáva rozsudok Okresného súdu Čadca                                     č.k.
16C/54/2013-186 zo dňa 27.01.2017  n e d o t k n u t ý .

Žalovaný  m á  voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 6.688,00
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 22.02.2013
v spojení s podaním zo dňa 10.12.2013, (ktorým žalobkyňa v zmysle výzvy súdu odstránila vady
podanej žaloby), sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť vady diela, a
to odstránenie vady - stavby rodinného domu žalobkyne č. XXXXX/XX postaveného na parcele CKN č.
14517/20 a č. 14517/21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 103 m2 zapísaného na LV č. XXXXX
kat. úz. T., spočívajúce v zatekaní pivničných priestorov do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku;
uložiť povinnosť žalovanému vrátiť jej sumu 6.906,00 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia do 15 dní
odo dňa právoplatného rozsudku a uhradiť jej sumu 3.000,00 Eur z titulu náhrady škody, taktiež do 15
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vrátane náhrady trov konania.
3. Na pojednávaní dňa 11.04.2014 súd na návrh žalobkyne pripustil zmenu žaloby v znení: „Odporca
je povinný odstrániť vady diela, ktoré bolo vykonané a nedokončené v zmysle zmluvy o dielo zo dňa
20.03.2009 spočívajúce v zatekaní do pivničných priestorov a nerovností stien a stropov, a to tak, že
vykoná riadne odizolovanie pivničných priestorov a odstráni nerovnosti stropov a stien v rodinnom dome
žalobkyne (označenom tak, ako je uvedené vyššie), do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je
povinný zaplatiť navrhovateľke škodu vo výške 9.688,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %



ročne zo sumy 6.688,00 Eur                         od 04.03.2010 do zaplatenia a vo výške 9,75 % ročne zo sumy
3.000,00 Eur od 23.02.2013                   do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.
4. Z vykonaného dokazovania mal konajúci súd preukázané, že medzi stranami sporu dňa 20.03.2009
došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo písomnou formou podľa zákona                     č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník  v spojení s jej dodatkom č. 1 zo dňa 20.03.2009, (ďalej len „zmluva
o dielo“), v ktorej sa zmluvné strany dohodli na predmete diela a jeho cene. Predmetom diela bolo
zhotovenie rodinného domu O. za dohodnutú cenu 44.812,00 Eur s DPH (1.350.000,- Sk s DPH). V
zmysle zmluvných dojednaní bolo možné cenu diela znížiť alebo zvýšiť v prípade zmeny projektovej
dokumentácie v preukázanom rozsahu a taktiež aj v prípade zvýšenia cien z dôvodu finančnej politiky
štátu a iných nepredvídateľných opatrení. Zhotoviteľ mal zdokladovať prípadné zvýšené náklady v
dodatku k tejto zmluve, ktoré odsúhlasil s obstarávateľom (článok V.5.3.). Zhotoviteľ poskytol záruku na
kvalitu diela 5 rokov odo dňa jeho písomného odovzdania a prevzatia a zodpovednosť za vady diela
bola medzi účastníkmi dohodnutá v zmysle ust. § 560 až § 563 Obchodného zákonníka (článok VI.
bod 6.1, 6.2 zmluvy). Zmluvné strany sa tiež dohodli, že meniť a dopĺňať obsah tejto zmluvy je možné
iba formou písomných dodatkov riadne potvrdených a podpísaných zástupcami oboch zmluvných strán
(článok IX. záverečných ustanovení bod 9.1 zmluvy). V konaní bolo preukázané,                       že
žalobkyňa spoločne s manželom ešte pred dokončením a odovzdaním diela zaplatili žalovanému dňa
29.10.2009 sumu 16.600,00 Eur a dňa 03.03.2010 sumu 34.900,00 Eur (t.j. spolu 51.500,00 Eur) ako
preddavky za cenu diela.
5. V konaní zostalo medzi stranami sporu sporné, či došlo medzi nimi k uzatvoreniu ústnej dohody
o vykonaní terénnych prác naviac za dohodnutú cenu 6.688,00 Eur a či žalobkyni vznikol nárok na
zaplatenie požadovanej sumy, vrátane úrokov z omeškania a tiež nárok na odstránenie vád diela.
6. Z výpovede žalovaného a svedka M. G. vyplynulo, že terénne úpravy, ktoré boli súčasťou písomnej
zmluvy o dielo, sa týkali len odstránenia ornice pod hrubou stavbou a vykopania základov pod hrubou
stavbou. Tieto sa však netýkali terénnych prác naviac, ktoré mal žalovaný vykonať na základe ústnej
dohody s manželom žalobkyne - svedkom M. G.. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že práce naviac sa
týkali terénnych úprav okolo rodinného domu, vrátane záhrady, (a to o odkopanie zeminy nad rámec
rozpočtu, vybudovanie prístupovej cesty vrátane vybudovania kanalizácie a zasypania prístupovej cesty
makadamom), žalovaný tieto svoje tvrdenia v konaní nepreukázal. Žalovaný bol súdom dvakrát vyzvaný
na predloženie podrobnej špecifikácie prác vykonaných naviac, (t.j. ktoré práce, v akom rozsahu a za akú
cenu vykonal), no napriek tomu túto špecifikáciu súdu nepredložil. Súdu preto nebolo zrejmé, akú zeminu
naviac okolo rodinného domu či v záhrade žalovaný odkopal, akú dlhú kanalizáciu vykopal, v akej dĺžke
vysypal prístupovú cestu makadamom a tiež za akú cenu uvedené práce vykonal. Z výpovede svedka
M. G. a žalobkyne vyplynulo, že žalovaný prístupovú cestu k stavbe rodinného domu nevybudoval.
Z potvrdenia predloženého žalobkyňou o vykonaní pozemných úprav na pozemku žalobkyne a pri
rodinnom dome vyplynulo,                že pozemné práce, bagristické výkopy a úpravy terénu na tejto
adrese vykonal v júni 2013 M. N., T. Tieto úpravy terénu v záhrade a okolí rodinného domu boli teda
boli vykonané na žiadosť žalobkyne inou firmou, za ktoré  žalobkyňa zaplatila čiastku v dohodnutej
výške. Svedok M. G. uviedol, že na žiadnych prácach naviac sa so žalovaným nedohodol. Pripustil,
že nad rámec písomnej zmluvy o dielo, ústnou formou mohlo byť medzi nimi dohodnuté, že žalovaný
dodá makadam na prístupovú cestu a vybuduje odvodňovací kanál. Okresný súd konštatoval, že v
tomto konaní nemal jednoznačne preukázané, že by medzi žalovaným a manželom žalobkyne došlo k
platnému uzavretiu ústnej zmluvy o dielo (§ 631 OZ zmluva o dielo). Rovnako nebolo v súdenej veci
preukázané, že by žalovaný uzatvoril dohodu o vykonaní práce naviac so žalobkyňou; túto skutočnosť
ani žalovaný netvrdil.
7. Východiskom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bola zmluva o dielo uzatvorená medzi stranami
sporu dňa 20.03.2009, platnosť ktorej žiadna zo strán nespochybnila. Nakoľko medzi žalobkyňou a
žalovaným došlo k dohode o cene diela, žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému za zhotovené a
odovzdané dielo dohodnutú cenu diela 44.812,00 Eur s DPH. Žalovaný netvrdil, že by vykonával nejaké
práce naviac, čo sa týka predmetu diela - hrubej stavby rodinného domu v O., a preto mu ani nevznikol
nárok na zaplatenie zvýšenej ceny za toto dielo. Ak žalovaný tvrdil, že suma 6.688,00 Eur predstavuje
cenu za ďalšie dielo, ktoré vykonal na základe ústnej zmluvy o dielo s manželom žalobkyne. (vykonanie
terénnych úprav a výkopových prác), ktoré s hrubou stavbou nesúvisia, súd nemal preukázanú platnosť
tejto ústnej zmluvy a nemal preukázaný ani rozsah vykonaných terénnych úprav a výkopových prác, aby
mohol určiť výšku priemernej náhrady žalovanému za ich realizáciu.
8. V tejto časti žalobu posúdil okresný súd v zmysle § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka ako
bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne, ktoré predstavuje rozdiel medzi dohodnutou
cenou diela (44.812,00 Eur vrátane DPH) a skutočne zaplatenou sumou (51.500,00 Eur). Suma 6.688,00



Eur teda predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať ako majetkový
prospech získaný žalovaným bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovaného
k úhrade tejto sumy žalobkyni.
8. Úroky z omeškania z priznanej sumy z dôvodov vyslovenej námietky premlčania                    zo
strany žalovaného súd zamietol s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 a § 397 Obchodného zákonníka.
Konštatoval, že úroky z omeškania začala žalobkyňa požadovať až v súvislosti                   so zmenou
žalobného návrhu doručeného súdu 11.04.2014. Ak teda žalobkyňa požadovala úrok z omeškania z
predmetnej sumy od 04.03.2010, dňa 04.03.2014 jej uplynula štvorročná premlčacia doba, a teda jej
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania je premlčaný. Z tohto dôvodu jej tento nárok súd nepriznal a
v tejto časti žalobu zamietol.
9. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na odstránenie vád diela spočívajúci v zatekaní do pivničných
priestorov a nerovností stien a stropov tak, že žalovaný vykoná riadne odizolovanie pivničných priestorov
a odstráni nerovnosti stropov a stien v rodinnom dome žalobkyne, z vykonaného dokazovania mal
okresný súd preukázané, že o vadách diela spočívajúcich v zatekaní do pivničných priestorov sa
žalobkyňa s manželom dozvedeli najneskôr v letných mesiacoch roku 2011 a bezprostredne po zistení
vady, túto u žalovaného nereklamovali. Manžel žalobkyne tieto vady začal sám odstraňovať. Obdobne
ďalšie vady - nerovnosti stien a stropov manžel žalobkyne zistil v letných mesiacoch roku 2011. Tieto
vady nereklamovali u žalovaného a tieto vady odstraňoval manžel žalobkyne sám. Neoznámením vád
diela žalovanému bez zbytočného odkladu po tom, čo tieto boli zistené s poukazom na ust. § 562 ods. 2
v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka boli dôvodom, pre ktoré súd nepriznal žalobkyni právo
z vád diela a v tejto časti žalobu zamietol.
10. Súd zamietol tiež žalobu žalobkyne v časti žalovaného nároku na náhradu škody v sume 3.000,00
Eur, vrátane uplatneného príslušenstva, ktorá mala žalobkyni vzniknúť odstraňovaním vád diela po
žalovanom tretími osobami. Vady diela spočívajúce v odstraňovaní horľavej hmoty okolo komína,
nerovnosti stien a stropov, nikdy u žalovaného nereklamovala a o týchto vadách diela nemal žalovaný
až do doručenia žaloby vedomosť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal, že v zmysle § 440
v spojení s § 564 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého
z nárokov vád diela (§ 436 a § 437 Obchodného zákonníka) nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z
iného právneho dôvodu. Nie je možné obísť účel ustanovení o zodpovednosti za prípadné vady diela
tým, že by sa objednávateľ mohol domôcť nahradenia prípadnej ujmy z vadného plnenia, nie uplatnením
nároku z vád diela,                               ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho dôvodu,
napr. bezdôvodného obohatenia,                     či náhrady škody. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno,                               že by bez zbytočného odkladu podala žalovanému ako
zhotoviteľovi správu o vadách diela, riadne si tieto vady u žalovaného uplatnila a poskytla mu primeranú
lehotu na odstránenie vád. S poukazom na ust. § 440 Obchodného zákonníka okresný súd uzavrel, že
žalobkyňa sa nemohla tohto nároku domáhať od žalovaného titulom náhrady škody (uznesenie NS SR
sp.zn.                       1Co 3/2009).
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko ani jedna                  zo
strán nemala v konaní úspech v celom rozsahu, no súčasne každá strana mala v konaní len čiastočný
úspech, súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti výroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý sa domáhal, aby odvolací  rozsudok prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol,
alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
13. Odvolateľ svoj opravný prostriedok odôvodnil ust.  § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Uviedol, že
súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu s odôvodnením, že mal preukázané, že žalovaný porušil
ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka - vydanie bezdôvodného obohatenia. Pôvodnou žalobou
sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému (okrem iného) domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a
odstránenia vád diela z dôvodu údajného porušenia povinností žalovaným. Podaním zo dňa 07.04.2014
žalobkyňa navrhla, aby prvoinštančný súd pripustil zmenu žaloby na tom skutkovom základe, že
žalovaný porušil svoje povinnosti a z dôvodu,                    že neodovzdal a nevykonal záverečné
vyúčtovanie diela. Žiadala preto zaviazať žalovaného                 na náhradu škody. Pripustenou
zmenou žaloby, (v zmysle upraveného žalobného návrhu zo dňa 11.04.2014), sa predmetom konania
stala náhrada škody. Rozdiel medzi dohodnutou cenou diela v zmysle zmluvy a skutočne vyplatenou
cenou požadovala žalobkyňa od žalovaného v zmysle ust. § 383 Obchodného zákonníka. Uhradením
uvedenej čiastky za vykonanie prác žalobkyňa uznala nárok žalovaného, čo do dôvodu a výšky, a preto
bolo povinnosťou žalobkyne navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenia, teda dôkazná povinnosť sa v danom



prípade presunula na žalobkyňu. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Žalovaný nežiadal zvýšenie ceny diela, ale požadoval od žalobkyne iba úhradu za vykonanie
ďalších prác, ktoré boli odsúhlasené účastníkmi zmluvy. Bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že cena
za vykonanie iných prác bola primeraná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila
žalovanému ňou uvedenú sumu najneskôr dňa 03.03.2010. Súd pripustil zmenu žaloby                        na
pojednávaní dňa 11.04.2014. Ak prvoinštančný súd posudzoval nárok žalobkyne v zmysle ust. §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka - vydanie bezdôvodného obohatenia, tento nárok žalobkyne je
premlčaný. Zároveň je premlčaný nárok žalobkyne aj v zmysle Obchodného zákonníka, porušenie
zmluvnej povinnosti sa žalobkyňa dozvedela najneskôr dňa 03.03.2010. Zmena žaloby, ktorá bola
doručená prvoinštančnému súdu bola pripustená uznesením až dňa 11.04.2014, t.j.                po
uplynutí premlčacej lehoty. Žalovaný vzniesol námietku premlčania k uvedenému žalobnému nároku.
Prvoinštančný súd však iba čiastočne vyhovel tejto námietke žalovaného a nepriznal žalobkyni úroky z
omeškania zo sumy 6.688,00 Eur (strana 15, bod 46. a nasl. odôvodnenia rozhodnutia).

14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Zároveň žiadala, aby jej bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
15. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považovala za účelové, nepravdivé a irelevantné. Uviedla, že
žalovaný podmienil dokončenie diela zaplatením vyššej sumy (cena diela bola zvýšená o sumu 6.688,00
Eur), než ako bola písomne dohodnutá v zmluve o dielo. Uvedenú sumu žalobkyňa žalovanému uhradila,
aby žalovaný dielo riadne dokončil. K písomnej zmluve o dielo však nebol uzatvorený žiadny jej písomný
dodatok, ktorý by odôvodňoval zvýšenie ceny diela. Žalobkyňa preto neuznala vykonanie prác na
prístupovej ceste a údajnej kanalizácii. Žiadna kanalizácia nebola vybudovaná. Cestu mala žalobkyňa
už vybudovanú. Žalovaný nevykonal žiadne ďalšie práce, ktoré by boli účastníkmi zmluvy odsúhlasené.
Vykonal len práce v rámci rozpočtu, i to nie všetky. Žalobkyňa akcentovala, že žalovaný ako zhotoviteľ
diela jej neoznámil potrebu prekročenia rozpočtovej sumy, ale dokončenie stavby podmienil vyplatením
sumy 51.500,00 Eur bez toho, aby žalobkyni, alebo jej manželovi preukázal, z čoho táto suma pozostáva.
Dohodnutá pevná cena za vykonanie diela nebola žiadnym dodatkom zvýšená. Zároveň žalovaným
neboli vykonané žiadne práce naviac. Všetky práce boli vykonané v rámci odsúhlaseného rozpočtu.
Žalobkyňa si musela veľa prác urobiť sama. Vady a nedorobky, ktoré si žalobkyňa uplatnila aj žalobou
v tejto veci, boli odstránené, resp. dorobené v jej vlastnej réžii.

16. Vyjadrenie k odvolaniu bolo zaslané žalovanému, ktorý už vo veci nepodal odvolaciu repliku. Iné
podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu
doručené.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v
spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP) toto rozhodnutie v časti dotknutej odvolaním, (t.j. vo výroku
I.), v súlade s ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobkyne o zaplatenie sumy 6.688,00 Eur zamietol.

18. Vzhľadom na potrebu doplnenia odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd v zmysle
§ 382 CSP oboznámil strany sporu o možnosti použitia na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení
(ust. § 52 ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o dielo, ako
aj ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), ktoré v doterajšom rozhodovaní neboli použité na
prejednávanú vec (§ 382 CSP).

19. Žalobkyňa súhlasila s aplikáciou zákonných ustanovení uvedených vo výzve odvolacieho súdu;
žalovaný sa k výzve súdu o možnosti ich použitia na prejednávanú vec nevyjadril.

20. Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, že právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý bol založený
zmluvou o dielo zo dňa 20.03.2009 je vzhľadom na charakter účastníkov tohto zmluvného vzťahu ku
dňu uzatvorenia zmluvy (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy
o dielo) vzťahom spotrebiteľským. Žalobkyňa ako fyzická osoba (spotrebiteľ) uzatvorila túto zmluvu so
žalovaným - označeným ako H. Z., bytom: XXX XX Z. XXX (identické s miestom podnikania podľa
živnostenského registra), IČO:             34 361863, DIČO: Sk 1020453962 (dodávateľ služby), ktorý na
rozdiel od žalobkyne (spotrebiteľky) konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Až následne
po podaní žaloby bolo v konaní preukázané, že žalovaný ako podnikateľský subjekt (fyzická osoba -



podnikateľ) ukončil svoju činnosť ku dňu  05.01.2013. V súlade s týmto zistením bola preto žalobkyňa
vyzvaná na opravu žaloby. Aj keď v priebehu konania žalovaný už nemal postavenie podnikateľa,
charakter právneho vzťahu založeného predmetnou zmluvou o dielo sa nezmenil. Pre jeho charakter
je totiž smerodajné postavenie jeho účastníkov v čase uzatvorenia zmluvy (20.03.2009). Z uvedeného
dôvodu, napriek dohode účastníkov zmluvy, že na práva a povinnosti z tejto zmluvy sa má vzťahovať
režim Obchodného zákonníka, v ostatných vzťahoch je prioritný režim Občianskeho zákonníka, napr.
v otázke premlčania.
21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka                (v znení
účinnom od 01.05.2014), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,           ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vtedy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované zákonné ustanovenie ukladá orgánu
aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako
slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa mali použiť
normy obchodného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že prechodné ustanovenia neriešia účinnosť
právnych vzťahov založených pred týmto dňom, čo znamená, že od účinnosti novely Občianskeho
zákonníka v § 52 ods. 2 vety tretej, sa prednostná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
22. Je potrebné uzavrieť, že na zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo, ktorá je zároveň
spotrebiteľskou zmluvou je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo bolo ustálené v aplikačnej praxi súdov aj pred novelou
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 102/2014 Z.z. (účinnú od 04.04.2015),
ktorým sa definitívne normatívne vyriešila otázka, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, (tieto podľa autentického
výkladu zákonodarcu sa použijú okrem iných                              aj na posudzovanie otázky premlčania a
to aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka). Predmetné zákonné
ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy.

23. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR                       sp.
zn. 5 MCdo 20/2009, z ktorého vyplýva, že „v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva                                 na spotrebiteľský
právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. S
účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (01. 01. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva.
Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým
ustanovením § 54 ods. 1, podľa ktorého „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“.
Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva                  a nie občianskeho práva na spotrebiteľský
právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Dualistický
systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne
zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava
zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od
01. 01. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na konštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky
vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v
zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto
úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Odvolací súd preto odmietol názor žalobcu, podľa ktorého
na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil v konaní premlčané právo, bolo plne v súlade s právnou
úpravou Občianskeho zákonníka zamietnuť jeho návrh.“ Uvedené závery prijal Krajský súd v Prešove
v rozsudku č. k. 6Co/81/2012-279 zo dňa 14.2.2013, ktoré rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou
sťažnosťou. Následne Ústavný súd v uznesení I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 predmetnú sťažnosť
odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť a uzavrel, že  „nezistil možnosť porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru rozsudkom krajského súdu“.

24. Vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozsudku súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav
veci, z ktorého vychádzal aj odvolací súd. Vysporiadal sa so všetkými skutkovými tvrdeniami strán sporu



a tieto vyhodnotil v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania                   vo veci. Dospel ku správnym
záverom, že zmluvné záväzky zo zmluvy o dielo porušené neboli a práce naviac tvorili samostatný základ
právneho posúdenia okresného súdu ako nárok z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka). S týmto záverom sa v plnom rozsahu stotožnil i odvolací súd. Z vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie vyplynulo,            že v danom prípade chýbal právny dôvod na zaplatenie sumy
6.688,00 Eur v prospech žalovaného. Medzi účastníkmi zmluvy o dielo bola totiž dohodnutá cena diela
vo výške 44.812,00 Eur a žalobkyňa zaplatila žalovanému preddavky v celkovej sume 51.500,00 Eur.
Keďže v konaní nebolo preukázané vykonanie prác naviac žalovaným, je zrejmé, že žalovaný prijal
plnenie za dohodnuté práce v rozpore zo zmluvou a preto sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne.
Pokiaľ okresný súd posúdil práce naviac ako nárok z bezdôvodného obohatenia, odvolaciemu súdu
nebolo zrejmé, (a nevyplýva to ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), z akého dôvodu otázku
premlčania, (ktorú konajúci posúdil len vo vzťahu k časti uplatneného príslušenstva nároku) aplikoval
úpravu Obchodného zákonníka.
25. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že predmetom civilného sporového konania je v konaní
uplatnený nárok (procesný nárok), ktorý vymedzuje žalobca, a to nielen určením predmetu, teda
žalobného petitu, ale aj určením rozhodujúcich skutočností, o ktoré tvrdené právo opiera.
26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových tvrdení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu a táto činnosť je výhradne v právomoci súdu, t.z.
že nie je povinnosťou žalobcu v žalobe vymedzený skutkový základ uplatneného nároku právne posúdiť,
resp. súd nie je viazaným právnym posúdením uplatneného nároku žalobcom.

27. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa                    na
úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať, tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto,
že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo vykonaní určitých prác), prípadne sa predmet
obohatenia zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada). V tomto právnom inštitúte
je vyjadrená zásada občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a
pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia
je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na
základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia).
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých zákonných
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (žalovaného),
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 92/2010 z 19.01.2012, obdobne uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 MCdo 17/2009 zo dňa 23.11.2010).

28. Zároveň je potrebné uviesť, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom,
a preto sa premlčuje . Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najneskôr sa právo                 na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre premlčanie práva z bezdôvodného
obohatenia je stanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. objektívna a subjektívna premlčacia doba.
Tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Ak sa povinný subjekt premlčania
dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak
márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
29. Začiatok objektívnej a subjektívnej doby je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na
sebe nezávislé čo do svojho plynutia, t.j. začiatku a konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa
premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).

30. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna doba nemôže začať plynúť skôr, než
vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka.                   O tom, že došlo
k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň



v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť
na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v
ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod
neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený
začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť                   odo dňa,
keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.

32. Zároveň je nutné dodať, že v prejednávanom prípade sa jedná o otázku právnu, a nie otázku
vyhodnotenia skutkových okolností  na strane žalobcu, na základe ktorých by sa oprávnený (žalobca)
dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a o osobe, ktorá ho na jej úkor získala, t.j. relevantných
skutočností nevyhnutných k iniciovaniu súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do
pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva
patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,
aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva
majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (pozri napr. uznesenie NS SR 5Sžo/44/2011 zo dňa 31.10.2011.)

33. Otázkou právneho posúdenia odvolacieho súdu bola aj námietka premlčania vznesená žalovaným v
konaní pre súdom prvej inštancie voči uplatnenému nároku žalobkyňou po zmene žaloby. Odvolací súd
uvádza, že zo znenia námietky premlčania a celého kontextu jednoznačne vyplýva, že žalovaný vzniesol
námietku premlčania voči nároku ako takému, to znamená                    vo vzťahu k sume 6.688,00 Eur
spolu s príslušenstvom. Odvolací súd poukazuje na znenie tejto námietky: „Predpokladám, že táto suma
6.688,00 Eur od 04.03.2010 je zrejme preplatok z vady diela, teda tu vznášam vo vzťahu k tejto položke,
okrem iného vznášam aj námietku premlčania. Zmena návrhu bola doručená procesnému súdu, a teda
aj žalovanému 11.04.2014. Predpokladám, že súdu bola doručená 07.04.2014 a samotný navrhovateľ
žiada úrok z omeškania od 04.03.2010, to znamená, aj keď pripustím aplikáciu Obchodného zákonníka,
tak takto došlo k zmene návrhu a k požadovanému nároku až po uplynutí 4 rokov.“ Preto, ak súd
prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania uplatnenú žalovaným na pojednávaní dňa 05.11.2014
len vo vzťahu                      k uplatnenému príslušenstvu (po zmene žaloby) a v tejto časti
žalobu zamietol, jeho postup bol nedôsledný a námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany
žalovaného nevyhodnotil komplexne.

34. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu
dobu) nevykonáva, alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde                      či u príslušného
orgánu, nemôže byť po jej uplynutí oprávanému subjektu (žalobkyni) priznané. Ak žalobkyni márne
uplynula dvojročná subjektívna doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovanému, ktorý v konaní účinne vzniesol proti žalobou uplatnenému nároku námietku premlčania,
nemožno žalobkyni jej nárok priznať. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému ku
dňu 03.03.2010 sumu 51.500,00 Eur hoci cena diela bola v zmluve dohodnutá na sumu 44.812,00 Eur.
Žalobu podala žalobkyňa na súd až dňa 22.02.2013, z čoho je evidentne zrejmé, že už v čase podania
žaloby jej márne uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Tá totiž začala v súlade s ust. § 122 ods. 1 vety prvej a  § 122 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka plynúť
nasledujúcim dňom po poskytnutí plnenia, t.j. 04.03.2010 a uplynula dňom 04.03.2012. Nárok žalobkyne
o zaplatenie sumy 6.688,00 Eur je teda premlčaný i bez ohľadu na následne súdom pripustenú zmenu
žaloby. Právna kvalifikácia nároku uplatneného žalobou je totiž vždy vecou súdu, a nie strany sporu.

35. S prihliadnutím na účinne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného voči nároku
uplatnenému žalobou, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti (výrok I.) zmenil tak,
že žalobu žalobkyne o zaplatenie sumy 6.688,00 Eur zamietol.

36. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku II. ) zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

37. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1, ods. 2 CSP. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní neúspešná s uplatneným nárokom



v celom rozsahu a  v prípade zmeny rozhodnutia okresného súdu odvolací súd rozhoduje o trovách
celého konania, s prihliadnutím na zásadu úspechu v spore priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal              za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo                          od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol  o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/54/2013", "guid": "97930c32-881a-4e3a-8b16-6d83c59be50e:4d41af4b-b73e-45da-92f1-b5cc48d79a10", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90"}], "citovane_v": []}