{"guid": "2a1c3266-7c94-445a-90d5-ddf9c0cd2c96:fad8b9c4-4d10-475d-99fc-fff0ffad5b56", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7517205285.1", "spisova_znacka": "16CoE/416/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/416/2017 z 24. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 24. apríla 2018, sp. zn. 16CoE/416/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7517205285.1", "identifikacne_cislo": "7517205285", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Oľga Lichnerová", "sudca_id": 290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-lichnerova-290", "datum_vydania": "2018-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fad8b9c4-4d10-475d-99fc-fff0ffad5b56", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7517205285.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7517205285.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7517205285.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/416/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517205285
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517205285.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska
kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej G.Í. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX, o vymoženie 1 139,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 12Er/1735/2017-29 zo dňa 22.08.2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr.  Rudolfa Krutého,
so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 280/17
zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca
oprávneného (Consumer Finance Holding, a.s.) a povinná uzavreli dňa 15.10.2007 zmluvu označenú
ako „Žiadosť o aktiváciu Karty T-Mobile“ č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý
úver, ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Predmetnú zmluvu súd
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 04.12.2013 došlo
k postúpeniu pohľadávky proti povinnej spolu s príslušenstvom a všetkými právami z postupcu
(Consumer Finance Holding, a.s.) na postupníka (oprávnený). Dňa 16.09.2014 bola medzi oprávneným
a povinnou uzavretá Dohoda o uznaní záväzku č. XXXXXXX ako aj Rozhodcovská zmluva, v ktorej
bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Súd mal za to, že rozhodcovská zmluva bola v danom
prípade vyhotovená na samostatnom liste, avšak nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná.
Išlo o formulárový vopred pripravený text, ktorý svojím obsahom spôsobil značnú nerovnováhu medzi
účastníkmi právneho vzťahu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie posúdil rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na
rozhodnutie v predmetnej veci z neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, exekučný titul je vydaný
v rozpore so zákonom. Preto žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie
zamietol.

3. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie a žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



4. V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Citoval § 3 ods. 1,
2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“) a uviedol,
že napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3
ZoSRK, táto bola uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená
od Dohody o uznaní záväzku. Povinná podpísala rozhodcovskú zmluvu sama a dobrovoľne, mohla ju
odmietnuť, čím by zároveň neodmietla žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej
zmluve nenachádzali. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016,
sp. zn. 9CoE/265/2015, z ktorého vyplýva, že pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na
platnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v súlade so
zákonom a mohol byť spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený nesúhlasil s posúdením rozhodcovskej
zmluvy ako neprijateľnej podmienky, nakoľko povinná mala nielen možnosť rozhodcovskú zmluvu
nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 tejto zmluvy mohla od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Rozhodcovská
zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský,
resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu mal teda nielen dodávateľ ale aj
spotrebiteľ. Oprávnený ďalej uviedol, že súd vôbec nezdôvodnil, ako by mala rozhodcovská zmluva
spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na
dôvodovú správu ZoSRK bol oprávnený názoru, že ZoSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za
určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, a teda nie je
možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZoSRK nebol považovaný za exekučný titul.
Oprávnený dal do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej
vyplýva, že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať
spor iba v rozhodcovskom konaní a zákon považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, nemá to za
dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi
ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale
spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluva, ktorá by mu v tom bránila,
bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. V závere oprávnený poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011.

5. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP je
povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

9. Oprávnený v podanom odvolaní namietal  nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXX zo dňa 16.09.2014 ako neprijateľnej podmienky a že rozpor
rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky.

10. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právny predchodca oprávneného (Consumer Finance
Holding, a.s.) a povinná uzavreli dňa 15.10.2007 Zmluvu o aktivácii Karty T-Mobile č. XXXXXXXX, na
základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver. V Dohode o uznaní záväzku č. XXXXXXX uzavretej medzi
oprávneným a povinnou dňa 16.09.2014, povinná uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči



oprávnenému, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom. Dňa 16.09.2014 bola
medzi účastníkmi uzavretá Rozhodcovská zmluva, ktorá upravovala riešenie sporov vzniknutých medzi
účastníkmi. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 09.06.2016, sp. zn. SRSAspA 08043/16. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2016 a vykonateľnosť dňa 24.11.2016.

11. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej
v rozhodcovskej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

12. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05. decembra
2012, sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 16.09.2014.

14. Podľa čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku
uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedená v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej zmluvy,
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej
zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,



ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie  na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

20. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje
s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

21. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej
zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s Dohodou o uznaní
záväzku, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní
zmluvných podmienok (ide o Dohodu o uznaní záväzku a Rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden
deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.  Oprávnený
nijako nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že by
si povinná osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva,
ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto
dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa
so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka.

22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu
neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní
preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

23. Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na
časť plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a  rozhodcovský
rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.



27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/1735/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}