{"guid": "2a15eca9-1259-4884-bdbf-6ccd717b45df:bcd82c72-4202-4883-ae19-66e6a41c1013", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2215217876.1", "spisova_znacka": "26Co/242/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/242/2016 z 20. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. februára 2018, sp. zn. 26Co/242/2016, ECLI:SK:KSTT:2018:2215217876.1", "identifikacne_cislo": "2215217876", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2018-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-103", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcd82c72-4202-4883-ae19-66e6a41c1013", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2215217876.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2215217876.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2215217876.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/242/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215217876
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215217876.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Ivety Jankovičovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, adresa sídla Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, adresa sídla Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: C. U., nar. XX. Y. XXXX, adresa
trvalého bydliska Y. F., M. XXXX/X, o 663,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo 14. júna 2016 č.k. 16C/514/2015-34, takto

r o z h o d o l :

I.  Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II.  Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho  konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. žalobkyni náhradu
trov konania nepriznal. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 35 ods. 2, § 53 ods. 9,  § 54 ods.
2,  § 103, § 111 a § 565 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník  v znení jeho neskorších
zmien a doplnení) a vecne  považujúc nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní voči žalovanému za
nedôvodné, pre nemožnosť ich priznania súdom z dôvodu ich premlčania márnym uplynutím premlčacej
doby (premlčacia doba vzhľadom na zosplatnenie pôžičky začala plynúť dňa 20. júla 2012 a uplynula
dňa 20. júla 2015, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 12. októbra 2015, teda po uplynutí premlčacej
doby), vyhodnotiac Zmluvu o pôžičke číslo 024390883  z 20. februára 2012 uzatvorenú medzi právnou
predchodkyňou žalobkyne -  spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, adresa
sídla Kežmarok, Hlavné námestie číslo 12, ako veriteľom  a žalovanou ako dlžníkom (z ktorej si
žalobkyňa v tomto konaní ako právny nástupca pôvodného veriteľa uplatňovala právo na plnenie) za
spotrebiteľskú (inak typovú, uzatvorenú podľa predtlače veriteľa) z dôvodu, že na jednej strane vystupuje
fyzická osoba - spotrebiteľ (v tomto konaní žalovaná), ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba
- dodávateľ (v tomto konaní právna predchodkyňa žalobkyne), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

1.2  Dohodu zmluvných strán uvedenú v odseku 12.2 všeobecných obchodných podmienok vyhodnotil
ako dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 O.z. s tým, že vychádzajúc z jej znenia  veriteľ
mohol kedykoľvek a bez akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu kedykoľvek
počas trvania zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že podobnosť s § 565 O.z. a tým aj
podobné posudzovanie právnych dôsledkov tejto dohody má význam aj z hľadiska § 53 ods. 9 O.z., ktoré
ustanovenie viaže využitie práva podľa § 565 O.z. na určité obmedzujúce podmienky, ktorých cieľom
je ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Na takúto
dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda podľa § 565 O.z.) treba potom aplikovať všetky



tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu podľa § 565 O.z. a to najmä osobitnú úpravu premlčania
(§ 101 a § 103 O.z.). V tejto súvislosti ďalej zaujal právny názor, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie
je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 O.z. veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky,
kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa jeho názoru tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je
obsiahnutá v odseku 12.2 všeobecných obchodných podmienok. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje
veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace
dlžníka pred možnou snahou veriteľa \"predlžovať\" premlčaciu dobu  s otáľaním s výkonom tohto práva.
Na základe toho potom dospel k záveru, že ustanovenie § 103 O.z. treba aplikovať aj na premlčanie
dlhu zosplateného na základe oprávnenia daného veriteľovi v odseku 12.2 všeobecných obchodných
podmienok v prerokúvanej veci.

1.3  Pokiaľ ide o určenie začiatku plynutia premlčacej doby ďalej dôvodil, že  z ods. 6.2 všeobecných
obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Žalovaná ako
prvú nezaplatila splátku splatnú 20. júna 2012 ani žiadnu ďalšiu splátku. Splátku za jún 2012 teda posúdil
ako prvú splátku, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu (vypovedaniu) úveru. Právna predchodkyňa
žalobkyne celý dlh zosplatnila listom z 25. októbra 2012. Prejav vôle obsiahnutý v tomto liste podľa
zisteného skutkového stavu žalovanej došiel (dostal sa do jej dispozičnej sféry, kde mala možnosť sa s
ním oboznámiť, v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka) 30. októbra 2012, kedy jej bol uložený
na pošte na adrese, na ktorej žije a preberá aj súdne zásielky. Ustanovenie § 53 ods. 9 O.z. umožňuje
vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na
dátum listu (25. októbra 2012) tak k zosplatneniu mohlo dôjsť v dôsledku omeškania so splátkou splatnou
20. júna alebo 20. júla 2012, keďže od ich splatnosti do 25. októbra 2012 uplynuli viac ako tri mesiace. V
zmysle už citovaného § 103 O.z. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu
doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá
založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú
20. júna alebo 20. júla 2012, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku
dlhu žalovanej. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. júna
alebo 20. júla 2015. Následná zmena v osobe veriteľa (postúpenie pohľadávok na žalobkyňu) nemala
vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 111 O.z.). Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 O.z.
umožňuje uplatniť právo podľa § 565 O.z. až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti
je toto ustanovenie lex specialis k        § 565 druhej vete O.z., podľa ktorého možno toto právo uplatniť
len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť
trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky.
V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565
O.z.. To je však v rozpore s § 565 O.z., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam
uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565
O.z. po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli
zročné ďalšie splátky. To však, ako už bolo uvedené, nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením §
53 ods. 9 O.z. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 O.z., preto aj v prípade spotrebiteľských
zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie
žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 O.z. umožňuje predčasné splatenie
uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre
nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 O.z.. Preto od jej zročnosti (a nie až
uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.

1.4  Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom
žalovanej v konaní, ktorá si však právo na náhradu trov konania neuplatnila. Žalobkyňa si  právo na
náhradu trov konania uplatnila, avšak v konaní mala plný neúspech a tak jej súd  náhradu trov konania
nepriznal.

2.1 Rozsudok napadla v celom rozsahu  včasným odvolaním len žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu
úplným vyhovením žalobe,  prípadne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
nové konanie a rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento nedostatočne zistil skutkový stav veci
a vec aj nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnemu záveru o premlčaní nárokov
žalobkyne uplatnených v tomto konaní.



2.2  Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci ďalej dôvodila, že žalobkyňa svoje
právo zosplatniť pohľadávku využila listom z 25. októbra 2012 v súlade s     § 53 ods. 9 O.z. pre nesplnenie
splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu troch mesiacov, t. j. splátky splatnej dňa 20. júna
2012. Teda aj v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby by
začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade
s § 103 O.z. od 3. novembra 2012 (t. j. po uplynutí lehoty uvedenej v liste z 25. októbra 2012), pričom
pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula samostatná trojročná premlčacia
doba odo dňa ich splatnosti (pre každú samostatne).

2.3  Posúdiac práva veriteľa upravené v § 565, § 53 ods. 9 a  § 103 O.z. žalobkyňa ďalej namietala,
že podľa jej názoru v prejednávanej veci právne nemohlo dôjsť k účinnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru (pri dodržaní podmienky - práva veriteľa zosplatniť dlh len do splatnosti nasledujúcej
splátky) a tak žalovaná nestratila výhodu splátok a premlčacia doba všetkých splátok podľa § 103
O.z. plynula odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. V takomto prípade potom nemožno považovať za
premlčaný celý nárok žalobkyne, ale súd sa mal zaoberať splatnosťou každej splátky - dôvodila ďalej
žalobkyňa.

3.  Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila.

4.  Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p..

5.  Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.),  a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

6.  Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 16C/514/2015
je žaloba o zaplatenie 663,59 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 663,59
eur od 3. novembra 2012 do zaplatenia, titulom nároku žalobkyne navrátenie poskytnutej pôžičky s
príslušenstvom.

7.  S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na  uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a tak dospel k nesprávnemu záveru o premlčaní nárokov žalobkyne uplatnených v tomto
konaní, majúcemu za následok zamietnutie žaloby a nepriznanie žalobkyni náhrady trov konania.

8.  Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.(2).

9. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo



vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym
skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o
potrebe považovať nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní voči žalovanej za nedôvodné, pre
nemožnosť ich priznania súdom z dôvodu ich premlčania márnym uplynutím premlčacej doby -
premlčacia doba vzhľadom na zosplatnenie  dlhu začala plynúť dňa 20. júla 2012 a uplynula
dňa 20. júla 2015, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 12. októbra 2015, teda po uplynutí
premlčacej doby) s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Aj odvolací súd dospel k záveru, že pri vyhodnotení
vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo
v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z
pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Pokiaľ ide o vec samu odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa
v odvolacom konaní nepredniesla žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie
v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého
sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

10.  Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

11.  V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12.  Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

13.  Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o  náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analógia legis
alebo iuris).

14.  Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

15.  K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta  C.s.p.).

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/514/2015", "guid": "355f18d1-643f-4444-acc1-9dfa81e731a1:0757e09a-4641-48a2-9c39-cd82a06bce4f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}