Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/29/2019 z 21. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. mája 2019, sp. zn. 24CoP/29/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2517205544.2 Krajský súd Trnava | 24CoP/29/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2517205544.2 | 2019-05-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Rozvod, Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 22 ZoR, § 23 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64afe97b-8880-4d22-8f14-39aa69d08775 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2517205544.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/29/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205544
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2517205544.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci o rozvod manželstva
navrhovateľky: Z. I., rodená K., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. U. XXXX/XXX, K. a druhého manžela:
K. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. U. XXXX/XXX, K., o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom: I. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. U. XXXX/XXX, K., M. I., narodená
XX.XX.XXXX, bytom I. U. XXXX/XXX, K., obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 5053/30, Piešťany, o odvolaní druhého manžela proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/226/2017-162 zo dňa 09.11.2018 vo výroku o rozvode
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie manželstvo manželov Z. I., rod. K. a K. I., ktoré
bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Piešťany vo
zväzku XXIX., roč. 2012, na str. 84, pod por. č. 138 sa rozviedol, schválil rodičovskú dohodu ohľadom
práv a povinností k mal. deťom tohto znenia: „Mal. I., nar. XX.XX.XXXX a mal. M., nar. XX.XX.XXXX
sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživné pre mal.
I. sumou 125 eur mesačne a pre mal. M. sumou 125 eur mesačne k rukám matky vždy do 18. dňa v
mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.“, do výroku rozsudku
pojal aj dohoda rodičov ohľadom styku s mal. deťmi tohto znenia: „Na žiadosť rodičov sa styk otca s mal.
I. a M. neupravuje.“ a napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1,
2, 3, § 24 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 52, § 55, § 100
Civilného mimosporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku o rozvode manželstva vecne argumentoval
tým, že manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva
vo vytváraní zdravého rodinného prostredia vhodného na výchovu detí, ako aj v prostredí, kde
manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu. Súd
prvej inštancie sa pokúsil aj o zmierenie účastníkov, avšak neúspešne. Súd prvej inštancie mal za
to, že vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva účastníkov tu nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k



obnoveniu manželského spolužitia. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, a to zo zhodných
výpovedí účastníkov, že títo stále bývajú v jednej domácnosti, intímne sa nestýkajú cca dva roky, spolu
nehospodária. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru,
že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, manželstvo neplní svoj účel, a preto ich
manželstvo rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie videl v odcudzení manželov,
v rozdielnych povahových vlastnostiach účastníkov, v rozdielnosti názorov na spoločný život, ďalej v
ukončení ich spolužitia ako manželov, v narušení dôvery zo strany navrhovateľky k druhému manželovi,
ktorý návrh nepodal. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozvode prihliadol i na záujem maloletých detí,
keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že rozvod manželstva nie je v rozpore s ich záujmami,
keď je pre ne rozhodne priaznivejšie výchovné prostredie u jedného z rodičov v kľudnom prostredí, ako
s oboma rodičmi v nezdravom výchovnom prostredí.

4. Súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by mal navrhovateľke priznať náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva podal odvolanie druhý manžel.
V odvolaní uviedol, že odmieta záver súdu prvej inštancie, že návrh na rozvod manželstva je podaný
dôvodne, že manželstvo je vážne rozvrátené, že je len formálnym zväzkom, že majú rozdielne povahové
vlastnosti, rozdielne názorové vlastnosti na život. Kompletná rodina je pre neho to najdôležitejšie, nevie si
život bez manželky a svojich detí predstaviť. Apeluje, že manželstvo je plne funkčné, trvalé a harmonické
a plní úlohu spoločnosti, kde rodina, rodinná pohoda, pomoc, podpora a výchova detí sú dokázateľne
preukázané. Poukazuje na spoločné puto, ktoré ich spája, na zdravé a trvalé rodinné prostredie, v ktorom
vychovávajú ich deti a kde dlhodobo žijú s manželkou spolu, poskytujúc si navzájom pomoc, podporu
a porozumenie. Opakuje, že navrhovateľku a maloleté deti neskutočne miluje a nikdy by nedovolil, aby
maloleté deti vyrastali a boli vychovávané v neúplnej rodine, kde bude chýbať milujúci otec a milujúci
manžel. Navrhovateľka si však nezmyselne postavila hlavu proti nemu, odmieta a neuvedomuje si
dôsledky svojho konania a počínania do budúcna. Týmto akoby ho trestala za životnú situáciu, kde
nepochopiteľne zlyhal. Navrhuje, aby odvolací súd ich manželstvo nerozviedol.

6. Navrhovateľka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

7. K odvolaniu druhého manžela sa vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení uviedla, že nesúhlasí so
všetkým, čo druhý manžel v odvolaní uviedol, druhý manžel píše o nejakej inej domácnosti, keď tvrdí,
že žijú harmonickým rodinným životom. Manželstvo si neplní svoj účel, je iba formálnym zväzkom, ona
úplne rezignovala a s druhým manželom komunikuje iba ohľadom detí. Zatiaľ sú s druhým manželom
iba spolubývajúci, kým si nevyriešia finančné záväzky. Neplánujú ani spoločné dovolenky, ani víkendy,
ani výlety, jediný spoločný čas trávia v domácnosti, pretože nemá kam ísť. Navrhuje, aby odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

8. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu druhého manžela sa vyjadril druhý manžel. V odvolaní
zopakoval, že si navrhovateľku veľmi váži, veď ešte aj v týchto pre neho ťažkých časoch dostáva od
neho pravidelne kvetinky, či darčeky. Jeho ochota vychádzať jej v ústrety je nespochybniteľná, v jej
koníčkoch ju absolútne podporuje. S jeho zmenou zamestnania sa oveľa viac venuje rodine, dcérky berie
pravidelne v obedňajších hodinách zo škôlky domov, kde sa všetci traja tešia, kedy budú s manželkou
spolu. Samozrejme navrhovateľku kontaktuje, aby sa po svojej práci k nim pridala, poprípade prišla
za nimi do mesta, do detského kútika, na prechádzku, či na detské ihrisko, prípadne na nejaký výlet.
Funguje to tak, že raz príde, inokedy nepríde. Trpko oľutoval ten mesiac, kedy sa to u nich doma vyhrotilo
a on navrhovateľke v afekte a pod emóciami niečo povedal. Príčinou toho bolo, že to náročné obdobie
ťažko zvládali, dnes jej to už nedokáže vysvetliť, pretože sa nezmyselne, tvrdohlavo a spätne stále
navrhovateľka k tomu obdobiu vracia. Oni obaja, ako aj ich maloleté deti, potrebujú kompletnú rodinu,
lásku matky a otca pre správnu výchovu a smerovanie.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§
359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu



prvej inštancie v napadnutom výroku o rozvode manželstva a v závislom výroku o náhrade trov konania
v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 Civilného sporového poriadku) a bez viazanosti dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu druhého manžela nie je možné priznať úspech,
keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o rozvode manželstva a v závislom výroku
o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o rozvode manželstva navrhovateľky
a druhého manžela a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
pochádzajúcim z ich manželstva. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku
o rozvode manželstva manželstvo navrhovateľky a druhého manžela rozviedol a schválil rodičovskú
dohodu tak, že maloleté deti sa zverujú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým,
že navrhovateľka a druhý manžel budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, druhý manžel
sa zaväzuje platiť výživné na maloletú I. v sume 125 eur mesačne a na maloletú M. v sume 125 eur
mesačne vždy do 18. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, styk druhého manžela
s maloletými deťmi sa neupravil a napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody druhého manžela predostreté v
odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na rozhodnutie o rozvode manželov navrhovateľky a
druhého manžela.

11. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky druhého manžela, ako aj
predchádzajúce konanie spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie napadnutým odvolaním vo výroku o
rozvode manželstva a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, osvojuje si dôvody rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
a 2 Civilného sporového poriadku na tieto v celom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a
súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a
stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky
na rozvod manželstva manželov. Odvolacie námietky druhého manžela, ani ostatný obsah spisu, neboli
podkladom pre privodenie zmeny rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním vo výroku o
rozvode manželstva, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom
prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku).

14. Preskúmaním veci dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že v
prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľky a druhého
manžela a pre vyhovenie návrhu na rozvod manželstva. Uzavretie manželstva nie je bezúčelné, ale
má plniť spoločenské funkcie, a to najmä funkciu výchovnú, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti,
funkciu vzájomnej pomoci, funkciu ekonomickú a funkciu biologickú, ktorých dôležitosť a preferovanie
sú rôzne v závislosti od konkrétneho životného obdobia manželov a nimi založenej rodiny. Preto možno
k rozvodu manželstva pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch, teda vtedy, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský



účel. Vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním. Intenzita
rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú
podstatných vecí manželského spolužitia, t. j. spoločenských funkcií manželstva. Trvalosť rozvratu
vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania
návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Obsahom úvahy
súdu o existencii podmienok na rozvod manželstva s maloletými deťmi má byť nielen hodnotenie vývoja
a stavu vzájomných vzťahov medzi manželmi, ale aj hodnotenie záujmov maloletých detí na trvaní a
zrušení manželstva ich rodičov.

15. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a druhého
manžela si neplní svoje spoločenské funkcie, pretože manželia netvoria spoločnú domácnosť (i
keď naďalej žijú obaja v jednom byte), prakticky o osobných veciach nekomunikujú, netrávia spolu
čas, nehospodária spolu a ani nežijú spolu intímne. K obnoveniu riadneho manželského spolužitia
nedošlo ani v priebehu konania, ktoré začalo v decembri 2017. V manželstve dlhšiu dobu pretrvávajú
nezhody ohľadne podstatných otázok manželského života, ktoré prerástli až do odcudzenia a rozvratu
manželských vzťahov najmä zo strany navrhovateľky. I keď druhý manžel s rozvodom manželstva
nesúhlasil, manželské vzťahy sú obojstranné, manželstvo nemožno udržať proti výslovne prejavenej vôli
jedného z manželov, keď sú inak splnené znaky rozvratu manželských vzťahov. V prejednávanej veci
navrhovateľka výslovne a opakovane zotrvala na svojom rozhodnutí na rozvode manželstva a odmietla
aj poskytnutie odbornej pomoci Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zameranej na riešenie
krízovej situácie v manželstve, čo je tiež jedným z prejavov rozvratu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
rozvod manželstva navrhovateľky a druhého manžela nie je v rozpore so záujmami ich maloletých detí,
ktorých pomery sa ani v prípade rozvodu nezmenia k horšiemu. Skutkový stav vo vzťahu k naplneniu
predpokladov na rozvod manželstva mal súd prvej inštancie dostatočne zistený z písomných podaní a
výpovedí navrhovateľky a druhého manžela. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie
o rozvode manželstva manželov stotožnil.

16. Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie námietky druhého manžela, tento v prvom rade spochybňuje
skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Skutkové zistenia,
z ktorých súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, však vyplývajú z vykonaného dokazovania,
najmä z písomných podaní a z výpovedí navrhovateľky a druhého manžela a z ktorých vyplynulo,
že navrhovateľka a druhý manžel sa navzájom odcudzili, netvoria spoločnú domácnosť a spoločne
nehospodária (naďalej žijú v jednom byte), intímne sa nestýkajú cca dva roky. Súd prvej inštancie
dokonca uznesením č. k. 13P/22/2017-114 zo dňa 18.06.2018 uložil navrhovateľke a druhému manželovi
navštíviť referát poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany
za účelom poskytnutia psychologického poradenstva, avšak navrhovateľka odmietla odbornú pomoc
z dôvodu jednoznačného postoja k rozvodu manželstva, ktoré rozhodnutie považuje za definitívne.
Ani počas tohto konania trvajúceho na súde prvej inštancie desať mesiacov nedošlo k náprave
vzťahov medzi manželmi, navrhovateľka zotrvala na požiadavke rozvodu manželstva, napriek nesúhlasu
druhého manžela, jeho opakované pokusy o nápravu vzájomných vzťahov striktne odmieta. Rozvod
manželstva nemôže byť v rozpore so záujmami maloletých detí na vyriešení situácie a uvoľnení napätia,
keďže je nepochybné, že maloleté deti situáciu v rodine vnímajú cez napätie medzi manželmi. Pod
záujmom maloletých detí, na ktorý je súd povinný pri rozhodovaní vždy prihliadať, nie je totiž možné
rozumieť záver, že záujmom maloletých detí je len zachovanie manželstva rodičov, pretože v takomto
prípade by nemohlo dôjsť k rozvodu žiadneho manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti. Pokiaľ
druhý manžel opakovane (aj v odvolaní) prejavuje záujem o zotrvanie v manželstva s navrhovateľkou,
toto nie je možné, nakoľko navrhovateľka nadobudla presvedčenie, že vzťahy sú tak narušené, že
považuje akékoľvek ďalšie pokusy o obnovenie manželského spolužitia za vylúčené. Za danej situácie,
najmä vzhľadom na postoj navrhovateľky, ktorá kategoricky odmieta obnovenie spolužitia a zotrvanie v
manželskom zväzku, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že boli splnené zákonné
podmienky rozvodu manželstva. Ak potom druhý manžel neposkytol ani v odvolaní žiadne iné argumenty
a riešenia spôsobilé podľa neho presvedčiť navrhovateľku o obnoviteľnosti ich vzťahu, musel odvolací
súd vychádzať z úvahy, podľa ktorej na udržanie manželstva (rovnako ako na jeho založenie) treba
slobodné a dobrovoľné rozhodnutie oboch partnerov, z čoho zároveň plynie, že nikoho nemožno nútiť,
aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku, ktorý ho neuspokojuje.

17. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby súd prvej inštancie manželstvo
navrhovateľky a druhého manžela rozviedol.



18. Odvolací súd nepristúpil k preskúmaniu aj výroku rozsudku súdu prvej inštancie o schválení
rodičovskej dohody, pretože nová právna úprava účinná od 01.07.2016 neumožňuje rodičom podať
odvolanie proti výroku o schválení rodičovskej dohody (§ 100 Civilného mimosporového poriadku v
spojení s § 122 Civilného mimosporového poriadku). Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o schválení
rodičovskej dohody tak nebolo možné preskúmať ako závislý výrok (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku; § 367 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku), pretože by tým došlo k obchádzaniu
neprípustnosti odvolania proti tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

19. V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ani v obsahu spisu,
neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia navrhovateľky a druhého manžela, s ktorými by sa súd prvej
inštancie nevysporiadal.

20. Druhý manžel podané odvolanie odôvodnil ťažiskovo tým, že v prejednávanej veci súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o splnení zákonných podmienok na
rozvod manželstva navrhovateľky a druhého manžela na základe riadne vykonaného dokazovania,
nepovažoval odvolací súd odvolacie námietky druhého manžela za dôvodné.

21. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
rozvode manželstva a v závislom výroku o náhrade trov konania (ktorý inak odvolaním ani spochybnený
nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti) podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).