Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/31/2013 z 10. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 10. júla 2013, sp. zn. 7CoP/31/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4212224844.1 Krajský súd Nitra | 7CoP/31/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4212224844.1 | 2013-07-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1d562e2-c384-4142-82c1-6e72f4f8dff1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4212224844.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/31/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212224844
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4212224844.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľky: T. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XXXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Andreou Koczkás, so sídlom
Elektrárenská 3, Komárno proti odporcovi: V. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom P. 9, T., zastúpený advokátom
JUDr. Gabriel Szabó, so sídlom Kolárovo, Kostolné nám. 32, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletej J. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 16. apríla 2013 č. k. 12P/306/2012-138, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca,
ako aj v časti úpravy styku otca s maloletou J. D., nar. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania V. D., nar.
XX.X.XXXX a T. D., rod. C. , nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa 28.6.2008 pred Matričným úradom
Mesta Kolárovo zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 10, ročník 2008, str. 63 por. č. 29. Maloletú
J. D., nar. XX.XX.XXXX na čas o rozvode zaveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že rodičov
zaviazal zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu , zdravie, výživu a všestranný vývoj
mal. dieťa , zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť na mal. dieťa
výživné vo výške 180 ,- eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že výživné je zročné
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa. Upravil styk otca s maloletým
dieťaťom a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každý druhý párny týždeň (počítajúc
ako druhý, šiesty , desiaty, štrnásty, osemnásty ...) od piatku od 15,00 hod do nedele do 18,00 hod a
každý druhý párny týždeň ( počítajúc ako štvrtý, ôsmy, dvanásty...) od pondelka od 15,00 hod do utorka
do 18,00 hod a každý druhý nepárny týždeň ( počítajúc ako prvý, piaty , deviaty ...) v stredu od 15,00
hod do 19,00 hod a každý druhý nepárny týždeň v nedeľu ( počítajúc ako tretí, siedmy, jedenásty...) od
10,00 hod do 18,00 hod.. Matku zaviazal dieťa na styk riadne pripraviť a včas odovzdať otcovi v mieste
bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný dieťa riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1,2, § 62 ods. 2,až 5, § 25 ods. 1,2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine
ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod
manželstva je dôvodne podaný. Vykonaným dokazovaním zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa
28.6.2008 pred Matričným úradom Mesta Kolárovo . Posledným spoločným bydliskom bolo Kolárovo.
Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa J. D., nar. 11.11.2008. Manželia manželstvo uzatvorili z
lásky. K uzavretiu manželstva predchádzal vzťah, ktorý trval od roku 2005.Uviedol, že navrhovateľka



za príčinu rozvratu manželstva považuje finančnú neistotu a názorové nezhody na spoločný život.
Čo sa týka pomerov na strane navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka je zamestnaná v ING životná
poisťovňa, a.s., do pracovného pomeru nastúpila 1.1.2013. Do uvedeného obdobia bola nezamestnaná.
Predložila súdu na pojednávaní dňa 16.4.2013 príjem od ING životná poisťovňa, a.s. z ktorého vyplýva,
že jej bola vyplatená provízia za január 2013 vo výške 300,- eur a za február 2013 334,82,- eur.
Navrhovateľka spolu s mal. dcérou žijú v spol. domácnosti jej rodičov . Z vyjadrenia navrhovateľky
vyplýva, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti od októbra 2012. Uviedla, že od začiatku ich
manželstva nehospodárili spolu. Každý hospodáril so svojim príjmom. Ona zabezpečovala potreby
mal. dieťaťa. Nadviazanú mimomanželskú známosť nemám. Obnoviť spolužitie za žiadnych okolností
nechce. Poukázal na stanovisko odporcu, ktorý s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, pretože
bol s manželstvom veľmi spokojný, pričom potvrdil vo svojej výpovedi problémy finančného charakteru,
preto súhlasil s tým, aby sa manželka s dieťaťom presťahovali k rodičom navrhovateľky. Súd prvého
stupňa poukázal na zhodné tvrdenia účastníkov konania, že manželské spolužitie prerušili v mesiaci
október 2012 , kedy sa aj naposledy sexuálne stýkali . K zisteným pomerom na strane odporcu uviedol,
že odporca si bral pôžičky avšak tvrdil, že peniaze míňali na spoločné výlety, nákup videokamery
atď. Momentálne je zamestnaný vo Volkswagen BA, jeho čistý mesačný príjem predstavuje 1046,- eur,
zároveň poberá invalidný dôchodok vo výške 150,- eur. Súd prvého stupňa považoval za preukázané,
že navrhovateľka vzhľadom na citové odcudzenie nemá záujem obnoviť spolužitie s odporcom, ktorý
s rozvodom manželstva nesúhlasil. Podľa názoru súdu prvého stupňa z prednesov účastníkov konania
jednoznačne vyplýva, že medzi manželmi sú výrazné názorové nezrovnalosti , ktoré sa prejavujú nielen
vo finančnej sfére, ale aj v každodennom živote, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že odporca si ani
nevšimol , že v ich manželstve nejaký problém existuje, pričom navrhovateľka problémy začala vnímať
už krátko po uzavretí manželstva. Je nesporné , že hospodárenie v rodine neprebiehalo spoločne ,
keďže každý z nich hospodáril s prostriedkami ktoré nadobudol. Sexuálny život partnerov nefunguje
od októbra 2012. Od uvedeného obdobia sa manželia ani nestretávajú a navrhovateľka nemá o to ani
žiaden záujem. Je nepochybné , že medzi účastníkmi konania je problém v komunikácii , v dôsledku
nedostatku vzájomnej dôvery , keďže navrhovateľka sa javí byť uzavretejšia a nehovorí o svojich
pocitoch, alebo o nich hovorí len v obmedzenej miere. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že takýto
nesúlad medzi manželmi nenesie znaky , ktoré by predstavovali atmosféru šťastia, lásky , tolerancie
a porozumenia a vzhľadom aj na časový posun manželstvo považuje za trvalo a vážne rozvrátené,
ktoré predstavuje v súčasnej dobe už len formálny zväzok a preto manželstvo rozviedol. Súd prvého
stupňa na čas po rozvode maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečovala
od prerušenia spolužitia manželov osobnú starostlivosť o dieťa a v jej starostlivosti žiadne nedostatky
zistené neboli . Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu uviedol, že právo
dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom prípade a závisí od fin. pomerov rodičov ako aj potrieb mal.
dieťaťa. V danom prípade sa príjem matky pohybuje okolo 300,- eur a príjem otca okolo 1200,- eur. S
poukazom na potreby mal. dieťaťa ako aj fin. pomery rodičov kde nepochybne odporcove pomery sú
výhodnejšie súd ustálil výšku výživného na mal. dieťa sumou 180,- eur , ktorá sa javí primeraná veku a
potrebám mal. dieťaťa ako aj zárobkovým možnostiam rodičov. Takto určená výška výživného neohrozí
životnú úroveň odporcu a pokryje v prevažnej miere potreby mal. dieťaťa , ktoré pozostávajú z bežných
výdavkov avšak aj s mimoriadnych výdavkov týkajúcich sa škôlky a nákupu liekov. Matkin podiel na
výžive mal. dieťaťa sa premieta nielen vo fin. vyjadrení , ale aj v osobnej každodennej starostlivosti o
mal. dieťa. Maloleté dieťa sa v zmysle zákona podieľa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom v danom
prípade súdom určená výška výživného túto podmienku spĺňa. Rozhodnutie o zverení dieťaťa jednému
z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov ,
ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič aj keď je spravidla prevažne
vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností nie je pozbavený práva dieťa
vychovávať. Je na ňom , aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí
na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie
spoluúčasti rodiča na výchove mal. dieťaťa a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových
vzťahov je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Zdôraznil, že rodič má právo sa stýkať s dieťaťom,
nie však povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V danom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní
vychádzal z vyjadrení rodičov o láskyplnom vzťahu mal. dieťaťa k obom rodičom a vzal do úvahy
skutočnosť, že odporca pracuje na zmeny a teda na celý rok má presný rozpis kedy má voľný čas
(čl.133). Súd z uvedeného rozpisu zistil pravidelne opakujúce sa voľné dni a tieto dni považoval za
vhodné na to, aby otec realizoval styk s mal. dieťaťom. Takto širšie určený styk bude nepochybne v



prospech mal. dieťaťa , ktoré je zvyknuté na záujem zo strany otca a pozná prostredie v ktorom otec žije
a intenzita styku bude v prospech dieťaťa aj z toho pohľadu, že otec sa bude mať dostatok časového
priestoru aj na výchovné pôsobenie dieťaťa a ich vzájomný citový rozvoj. Výrok o trovách konania
odôvodnil ust. § 144 veta prvá OSP.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie písomne v zákonnej lehote odporca a to do
výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal otca platiť na maloleté dieťa výživné vo výške 180,- euro
mesačne a do výroku, ktorým súd prvého stupňa upravil styk otca s dieťaťom. Navrhol odvolaciemu
súdu, aby napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže odporcu platiť výživné
vo výške 50,- eur mesačne a upraví styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletým dieťaťom každý druhý párny týždeň (počítajúc ako druhý, šiesty, desiaty, štrnásty,
osemnásty ...) od piatku 15.00 hod. do nedele 18.00 hod., každý druhý párny týždeň (počítajúc ako
štvrtý, ôsmy, dvanásty...) od nedele 10.00 do utorka 18.00 hod., každý druhý nepárny týždeň (počítajúc
ako prvý, piaty, deviaty...) v stredu od 15.00 do štvrtka 18.00 hod. a každý druhý nepárny týždeň
(počítajúc ako tretí, siedmy, jedenásty) v nedeľu od 10.00 do 18.00 hod., . Alternatívne navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Podľa názoru odporcu, rozhodnutie súdu ohľadom styku otca s dcérou nemá oporu ani
v zákonoch ani v skutkových zisteniach, preto navrhol, aby odvolací súd aspoň o necelé dva dni do
mesiaca rozšíril styk otca s dcérou tak ako je vyššie uvedené. Vo vzťahu k určenej výške vyživovacej
povinnosti uviedol, že v prvostupňovom konaní neboli vykonané nijaké dôkazy, ktoré by odôvodňovali
platenie tak vysokého výživného. Bránil sa tým, že päťročné dieťa nenavštevuje žiadne jazykové kurzy,
nevykonáva žiadne nákladné športy, či iné voľno-časové aktivity, nevyžaduje špeciálnu ošetrovateľskú
starostlivosť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal zisťovaním potrieb maloletej Barbary,
a v konaní ani neboli preukázané výdavky spojené s výživou dieťaťa, pričom navrhovateľka uviedla,
že jej výdavky na výživu dieťaťa sú 47,- eur mesačne. Tieto skutočnosti sú v absolútnom rozpore s
výrokom rozsudku o vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. , ktorým súd určil výživné vo výške 180,-
eur mesačne, čo je priveľa. Poukázal na to, že jeho majetkové pomery sú značne podpriemerné, veľká
časť jeho hrubého príjmu sa zráža exekučnými zrážkami zo mzdy. Vytýkal súdu prvého stupňa aj to, že
dospel k záveru, že odporca má čistý príjem 1.046,- eur mesačne, odporca má však reálne k dispozícii
za mesiac len cca 300,- eur až 400,- eur. Odporca žije buď v dome svojich rodičov, keď nepracuje, alebo
v robotníckej ubytovni, keď pracuje. Nevlastní žiadne motorové vozidlo, nehnuteľnosti ani iný majetok
a jeho spôsob života je veľmi skromný.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že pri pri úprave styku bolo prihliadnuté
na pracovný čas otca a styk bol určený okrem dvoch necelých dní na všetky voľné dni, ktoré otec
nepracuje. Vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti uviedol, že otec má dostatočný príjem, aby vedel
mesačne platiť výživné v stanovenej výške. Argumentácia , že otec má finančné problémy a dlhy je
z hľadiska záujmu dieťaťa neprijateľná, pretože podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine,
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedla, že nesúhlasí s návrhom odporcu na úpravu styku
s maloletou J. a je toho názoru, že doterajšia úprava, tak ako ju súd určil je dostačujúca. Odporcom
navrhnutý styk v odvolaní by navyše znamenal, že maloletá J. bude môcť s navrhovateľkou tráviť iba
jediný víkend v mesiaci, čo je v rozpore s jej záujmami aj v zmysle súčasnej platnej judikatúry súdov.
Pokiaľ ide o odporcov návrh na určenie výživného v sume 50,- eur mesačne z dôvodu jeho zlej finančnej
situácie a splácania dlhov, navrhovateľka uviedla, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Uviedla, že odporcove tvrdenie o jeho zlej finančnej situácii spochybňuje a považuje za zavádzajúce
aj z dôvodu, že zo životného štandardu, ktorým sa prezentuje vyplýva pravý opak. Napr. odporca
si dal urobiť na predlaktí tetovanie, pre maloletú J. chodí na rôznych autách z požičovní, vymieňa si
mobilné telefóny, čo všetko podľa názoru navrhovateľky nasvedčuje tomu, že rozhodne má prostriedky
na platenie výživného v sume určenej súdom prvého stupňa.



Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a),§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s podrobným odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008)
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa
správne rozhodol, keď zaviazal otca prispievať na výživu maloletej J. sumou 180-, euro, ktorá zodpovedá
zárobku otca. V konaní bolo preukázané, že priemerný mesačný príjem otca predstavuje sumu približne
1.200,- eur, ktorú sumu je súd povinný pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadniť, a to s
poukazom na ust. § 62 ods. 2 druhá veta Zák. o rodine, podľa ktorej dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov a tiež s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine, podľa ktorého výživné má
prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Zárobkové možnosti otca dovoľujú, aby prispieval na výživu
maloletej J. sumou 180,- euro, pričom otcovi zostane k dispozícii viac ako 1.000,- euro, z ktorej sumy
môže svoje výdavky vrátane dlhov hradiť. Podľa názoru odvolacieho súdu výživné vo výške 50,- euro je
vzhľadom k mesačnému príjmu otca, ale aj k oprávneným výdavkom maloletého dieťaťa, neprimerané
jeho potrebám a nezodpovedá ani zásade rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Odvolací súd sa
nestotožnil s tvrdením otca, že suma 50,- euro mesačne zodpovedá potrebám dieťaťa vo veku 5 rokov,
pretože z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že matka dieťaťu platí škôlku 27,- euro mesačne
( obedy + školné) a lieky v hodnote 20,- až 30,- eur mesačne. V tejto sume nie sú zahrnuté náklady
na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienu a ďalšie pravidelné výdavky spojené s výživou dieťaťa. Pri
určení výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadňuje aj zárobkové možnosti rodiča, pričom v danej veci
zo zárobku, ktorý otec dosahuje je povinný sa podieľať na výžive maloletej J. sumou zodpovedajúcou
tomuto príjmu. Podľa názoru odvolacieho súdu suma 180, -euro mesačne zodpovedá možnostiam otca,
a ani nepredstavuje takú sumu, ktorá by bola zjavne neprimeraná veku dieťaťa a jeho oprávneným
potrebám. Na životnej úrovni otca má právo podieľať sa aj maloleté dieťa, preto súd prvého stupňa
správne postupoval, keď vychádzal z takto zisteného zárobku otca a správne nezohľadnil obranu otca
spočívajúcu v tvrdení, že zo svojho príjmu hradí dlhy a reálne mu zostáva asi 300,- až 400,- euro
mesačne.

Vo vzťahu k odvolaniu otca, v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou J. odvolací súd uvádza, že
aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Obaja rodičia potvrdili, že dieťa má k obom rodičom pozitívny a vrúcny vzťah. Styk otca s maloletou J.
je upravený podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnom rozsahu na to, aby táto úprava plnila svoj
účel, ktorým je rozvíjanie vzájomného vzťahu otca s maloletým dieťaťom a účasť otca na starostlivosti
o dieťa a jeho výchove. Styk otca s dieťaťom súd upravil nie len cez víkend ale aj počas pracovného
týždňa, pričom v dostatočnej miere zohľadnil pracovné povinnosti otca a jeho záujem pravidelne
sa s maloletým dieťaťom stýkať. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu,
pričom takýmto konaním je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.