{"guid": "2a02df7b-3f7f-4b65-96c4-550f24f8e41d:2c10864a-9b62-42fa-879c-d807fbb68fab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013201567.1", "spisova_znacka": "1So/65/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/65/2014 z 28. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2015, sp. zn. 1So/65/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7013201567.1", "identifikacne_cislo": "7013201567", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 1828, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-1828", "datum_vydania": "2015-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-1", "nazov": "§ 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-112"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c10864a-9b62-42fa-879c-d807fbb68fab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201567.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201567.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201567.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 1So/65/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7013201567\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7013201567.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej\nveci navrhovateľa: W.. Q. B., E.., bytom J. X, K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.\naugusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa\n03.09.2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sd/39/2013-13\nzo dňa 17.02.2014, jednomyseľne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sd/39/2013-13 zo dňa\n17.02.2014   p o t v r d z u j e .\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 03.09.2013,\nktorým odporkyňa podľa § 112 ods. 1, § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)\npriznala navrhovateľovi od dňa 15.03.2010 starobný dôchodok v sume 105,10 € mesačne, zvýšený na\nzáklade opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z.\nod 01.01.2013 na sumu 121,80 €.\n\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ získal\n15 rokov služby v I. kategórii funkcií a 24 rokov služby v II. kategórii funkcií, a preto dôchodkový vek podľa\n§ 132 ods. l písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 57 rokov veku. Pretože navrhovateľ\ndovŕšil dôchodkový vek pred 01.01.2004, a to dňa 19.03.2000, o nároku na starobný dôchodok bola\nodporkyňa povinná rozhodovať v súlade s ustanovením § 259 ods. l zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nzákona č. 721/2004 Z. z. podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. podľa zákona č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z pohľadu ustanovenia § 259\nods. l zákona o sociálnom zabezpečení je právne nerozhodné, že navrhovateľ požiadal o priznanie\nstarobného dôchodku už za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.. Rozhodujúcou skutočnosťou určujúcou\nhmotnoprávny predpis, podľa ktorého sa určí dôchodková dávka, je dosiahnutie dôchodkového veku.\nDôchodkový vek v zmysle uvedeného dosiahol navrhovateľ pred 01.01.2004, a preto o jeho nároku na\nstarobný dôchodok bolo možné rozhodovať iba podľa zákona č. 100/1988 Zb.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že výpočet\nstarobného dôchodku nie je správny a už vôbec korektný. Je presvedčený, že zo strany ústredia\nSociálnej poisťovne ide o nesprávny postup pri výpočte výšky môjho starobného dôchodku. Použitie\n\n(uplatnenie) § 259 ods. l zákona č. 461/2003 Z. z. je v jeho prípade vecne aj logicky (podľa môjho názoru)\nnesprávne z toho dôvodu, že nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne finančné požiadavky a nároky. V čase\ndo 31.12.2003 aj po 01.01.2004 bol riadne zamestnaný a odvádzal všetky povinné odvody do zdravotnej\naj Sociálnej poisťovne. Ďalším dôvodom, prečo žiada zrušenie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n03.09.2013 o priznaní starobného dôchodku je aj absolútne nezrozumiteľný a netransparentný postup\npri jeho výpočte. Napríklad na str. 3 ods. 6 je vo vzorci uvedený údaj v menovateli 45,1644 úhrnom,\npričom tento údaj je určený do marca roku 2000. On však bol poistený ešte ďalších 12 rokov a 6 mesiacov\nod 01.03.2001 do 31.08.2013 a 9 mesiacov od 01.04.2000 do 31.12.2000. V jeho prípade by mal byť\núdaj v menovateli vypočítaný do marca 2010 (približne 55 rokov úhrnom) a snáď aj do marca 2013\n(približne 58 rokov úhrnom). Je to len jeden údaj ktorý je úplne nepochopiteľný. Pri uvádzaných údajoch\nby výška môjho starobného dôchodku bola diametrálne odlišná. Podobných príkladov je v rozhodnutí\nviac. V celom rozhodnutí sa používajú rôzne údaje rokov a to roky 2000, 2003, 2004, 2010, 2013 atď. Ide\no platnosť zákona č. 461/2003. Podľa jeho názoru by sa mali výpočty riadiť termínmi rokov do 01.01.2004\na rokom 2013, kedy požiadal o starobný dôchodok. Navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako\naj rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.\n\nOdporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204\nods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá\nveta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol\njednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n29.09.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\n\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\n\nPodľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje\nsúdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\n\nPodľa § 26 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov účinného do 01.01.2001,\nprofesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak vykonával\nslužbu (§ 47 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/114/20010801>) najmenej 20 rokov.\n\nPodľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výsluhové dôchodky priznané\na vyplácané podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/1998/114/20010801.html> o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo\ndňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili\nku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar\nsociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto\ndôchodkov sa financuje z osobitného účtu.\n\nZ administratívneho spisu má najvyšší súd za preukázané, že podľa potvrdenia Vojenského úradu\nsociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65403008332507 zo dňa 30.01.2013 bol navrhovateľovi podľa\n§ 26 zákona 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný od 01.01.2001 výsluhový\ndôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej\n\nvojenskej služby od 01.11.1960 do 31.08.1961, doba ďalšej služby vo vojenskej škole od 01.09.1961\ndo 31.07.1963 a doba služobného pomeru od 01.08.1963 do 31.12.2000. Doba služby od 01.11.1960\ndo 18.12.1968 a od 01.01.1993 do 31.12.1999 bola zaradená do I. kategórie funkcií, doba služby od\n19.12.1968 do 31.02.1992 bola zaradená do II. kategórie funkcií a doba služby od 01.01.2000 do\n31.12.2000 bola zaradená do III. kategórie.\n\nNavrhovateľ písomnou žiadosťou o dôchodok žiadal priznať starobný dôchodok pôvodne od 01.03.2010.\nVzhľadom k tomu, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred 01.01.2004, t. j. 19.03.2000, o nároku na\nstarobný dôchodok odporkyňa rozhodla v súlade s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona\nč. 721/2004 Z. z. podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými\nv zákone č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Do vzniku nároku na starobný dôchodok\nnavrhovateľ získal 42 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku bolo\nrozhodných 39 rokov; na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliadalo.\n\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nodporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 03.09.2013. V danej veci odvolací súd posudzoval najmä\notázku, či odporkyňa bola oprávnená postupovať v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. a súčasne, či bola\noprávnená krátiť priznanú dávku sociálneho poistenia - starobný dôchodok, ak navrhovateľ súčasne\npoberá výsluhový príspevok priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. účinného do 01.01.2001.\n\nNajvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých\nkrajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa v nadväznosti na navrhovateľove\nnámietky ďalšie dôvody. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil aj s právnym názorom uvedeným\nv rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009, ktorý bol\nuverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2011 pod č. 55.\n\nK námietke týkajúcej sa použitia tej ktorej právnej úpravy na posúdenie nároku navrhovateľa na\nstarobný dôchodok najvyšší súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu podľa ktorého,\nak navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred 01.01.2004, a to dňa 19.03.2000, o nároku na starobný\ndôchodok bola odporkyňa povinná rozhodovať v súlade s ustanovením § 259 ods. l zákona č. 461/2003\nZ. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. podľa\nzákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.\n\nČo sa týka krátenia starobného dôchodku, pokiaľ § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové\ndôchodky (príspevky), na ktoré vznikol nárok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. používa termín\n„považuje sa“, podľa názoru odvolacieho súdu aj naďalej takýto (dôchodok) príspevok za službu podľa\n§ 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. má charakter štátnej sociálnej dávky a nie je výsluhovým\ndôchodkom podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z., hoci sa za taký dôchodok považuje. Z\nprávnej úpravy možno vyvodiť, že cieľom zákona tu zrejme bolo zabezpečiť ďalšie poskytovanie\ndávok výsluhového zabezpečenia, ktoré zákon č. 328/2002 Z. z. nepozná, a ktoré neprevzal z\npredchádzajúcich právnych predpisov, týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia policajtov.\n\nV tejto súvislosti nemožno ponechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že navrhovateľ ukončil výkon\nslužby vojaka v roku 2000 a určenie výšky príspevku za službu (dôchodku) podľa § 26 zákona č.\n114/1998 Z. z. je rozdielne od spôsobu stanovenia výšky výsluhového dôchodku podľa § 39 zákon č.\n328/2002 Z. z..\n\nPodľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie\nvýkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a\nprofesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného\npredpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný\ninvalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.\n\nVzhľadom na vyššie uvedený záver, podľa ktorého sa výsluhový príspevok za výsluhový dôchodok iba\npovažuje, podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa konala zákonne, ak do obdobia dôchodkového\n\npoistenia započítala aj obdobie, ktoré bolo zhodnotené na poskytnutie výsluhového dôchodku a\nnepostupovala podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.\n\nZ ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právna úprava mala zabezpečiť, aby\nod dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)\nvýsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa\n§ 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému\nsociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka\nsociálneho zabezpečenia existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý\nvznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.\n\nSúčasne bolo cieľom zákona č. 328/2002 Z. z. dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška\nvýsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len\nvo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo\nvytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného\nsystému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca,\nktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia\n(zabezpečenia).\n\nOdvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.\n(ďalej len „Dohovor“), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto\nDohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie\nustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok\na v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú\ndávku.\n\nZ článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na\nstarobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia)\nje v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu,\nktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (výsluhového príspevku považovaného za výsluhový\ndôchodok).\n\nVýsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má\nod dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení)\nplniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo\nvýške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel\nk záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového\npoistenia započítať aj doby, hodnotené na účely výsluhového príspevku. Až po takom stanovení\nvýšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku,\npovažovaného za výsluhový dôchodok.\nVzhľadom na vyššie uvedené právne závery, najvyšší súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 4Sd/39/2013-13 zo dňa 17.02.2014 potvrdil ako vecne správny.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1, § 246c\nods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nebol\núspešný a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sd/39/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7bc7602e-f5e4-4a46-86b0-2a2a462982bb:3cddb099-6856-45a9-af8f-d638d32bb61b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8013200445.1", "spisova_znacka": "4Sd/39/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sd/39/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8013200445.1"}], "citovane_v": []}