Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/24/2019 z 10. 9. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 10. septembra 2019, sp. zn. 4To/24/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7516010444.1 Krajský súd Košice | 4To/24/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7516010444.1 | 2019-09-10 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 213 ods. 1 TZ, TP, § 319 TP, § 285a TP, TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e25f82f-36d5-4a89-ac33-fb8988508216 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7516010444.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516010444
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7516010444.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.
septembra 2019, v trestnej veci proti obžalovanému P. W., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.
zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 1.10.2018,
sp. zn. 3T/104/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného P. W. spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice- okolie sp. zn. 1Pv/135/16/8806 zo dňa 23.8.2016 pre
skutky právne kvalifikované ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že

v V. N. A., okres K.-Y., potom ako bol dňa 9.10.2015 odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva
a zároveň predsedu Y. A. F. - B. A. so sídlom na T. Č.. XX, aj napriek písomnej výzve na vrátenie
technického zariadenia - televízneho prijímača zo dňa 16.10.2015, ktorú prevzal dňa 20.10.2015 nevrátil
technické zariadenie - televízny prijímač zn. Samsung L., v.č. D., zakúpený Y. - B. A. dňa 28.3.2012 za
sumu 1.087,67 eur, ktorého súčasná hodnota je 412,- eur, a
taktiež v zmysle uhradenej faktúry č.XXX/XXXX zo dňa 22.4.2014 fakturovanej na sumu 1.557,- eur s
DPH za výmenu o opravu ležatého rozvodu studenej vody na objekte Y.-B. A. na ulici T. Č..XX, V. N. A.,
dodávateľom Ľ. V. R.+V. so sídlom K.Š., W. Č..XX , odberateľovi Y. - B. A., ul. T. Č..XX, V. N. A., okres K.-
Y., kde predmetnú finančnú čiastku bez DPH vo výške 1.297,50 eur z dôvodu nerealizácie predmetnej
zákazky osobne odovzdal v objekte Y. - B. A. Q. D., spolupracovník dodávateľa obžalovanému P. W.,
ktorý ju prevzal, avšak ju neodovzdal k zaúčtovaniu pre Y. - B. A., ale si ju prisvojil, čím takto svojím
konaním pre Y. - B. A., ul. T. Č..XX, V. N. A., okres K.J.-Y. spôsobil celkovú škodu v sume 1.709,50 eur,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, za ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného Y. B.É. A. F. - B. A. so sídlom V. N. A., T. XX, IČO: XX XXX
XXX s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že má za to,
že rozhodnutie okresného súdu je vydané predčasne. V priebehu prípravného konania, ako aj v priebehu
hlavných pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný v čase výkonu funkcie predsedu predstavenstva
a zároveň predsedu Y. A. F. - B. A. so sídlom T. Č.. XX, V. N. A. obdržal TV prijímač zn. Samsung, ktorý
bol inštalovaný v jeho kancelárii, teda v kancelárii predsedu družstva. Poukázal na jednotlivé výpovede
svedkov Ing. A. A., Š. C.Ú.T. a Ing. V. B., z ktorých je preukázané, že obžalovaný si prisvojil TV prijímač,



ktorý mu bol inštalovaný, a tento si odniesol domov. Následne mal záujem tento TV prijímač zlegalizovať
a to tak, že svedkovi Š. C.Ú.T. opakovane uviedol, že TV prijímač si ponechá a zaplatí Y. - B. A. jeho
zostatkovú hodnotu. Taktiež od svedka Ing. A. A. sa snažil zistiť zostatkovú hodnotu TV prijímača, ktorý
pre Y. - B. A. dodal samotný Ing. A. A.. Navyše, uvedení svedkovia TV prijímač videli pri návšteve v
byte obžalovaného.

Ďalej prokurátor poukázal na to, že je irelevantné zisťovať kto, a akým spôsobom odniesol TV prijímač z
budovy Y. - B.M. A.. V prípade, že okresný súd by dospel k záveru, že konanie obžalovaného je potrebné
právne posúdiť ako iný trestný čin, pri zachovaní totožnosti skutku mohol tak vykonať.

Vo vzťahu k druhému skutku obžaloby prokurátor má za to, že zo spáchania tohto skutku je obžalovaný
usvedčený výpoveďami svedkov Q.N. D., Ľ. V., ako aj nepriamo svedkami Ing. F. C., V. B., D. Š., ako
aj listinnými dokladmi - zmluvou o dielo č. XX/XX/XXXX, faktúrou č. XXX/XXXX a najmä písomným
prehlásením Q. D. zo dňa 17.12.2015.

S poukazom na vyššie uvedené je toho názoru, že v danom prípade nie je možné aplikovať zásadu
„in dubio pro reo“, nakoľko z výpovedí svedkov Ľ. V. a najmä Q. D. nevyplynuli žiadne pochybnosti,
títo presne a podrobne popísali skutok a ich výpovede korešpondujú aj so zabezpečenými listinnými
dokladmi. Svojimi výpoveďami usvedčili obžalovaného zo spáchania skutku.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie
je dôvodné.

Okresný súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k prvému skutku odôvodnil tak, že z vykonaných dôkazov
nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že obžalovanému bol zverený TV
prijímač, ktorý si tento prisvojil. Nebol vykonaný žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že obžalovaný TV
prijímač z budovy Y. odniesol, a že TV prijímač, ktorý u neho doma videl svedok C.Ú.T. je skutočne ten,
ktorý bol pôvodne v kancelárii predsedu.

Vo vzťahu k druhému skutku mal za to, že rozpory medzi popretím skutku obžalovaným a tvrdením
Q. D. a Ľ. V. vykonaným dokazovaním odstránené neboli. Okresný súd argumenty a dôvody vrátenia
peňazí nepresvedčili. Poukázal na skutočnosť, že peniaze boli pripísané na účet Ľ. V. dňa 28.4.2014
za účelom vykonania prác, ktoré mali trvať maximálne týždeň, bez preukázania lehoty vykonania prác.
Avšak už 30.4.2014 mal Ľ. V. vybrať peniaze z účtu za účelom ich vrátenia z dôvodu, že práce nestihnú
vykonať pre nepriazeň počasia a pokazený bager a zaslanú sumu bez sumy DPH mal dať Q.N. D.,
aby ich obžalovanému v hotovosti vrátil. Z uvedeného vyplýva, že práce už nemal záujem vykonať, ale
dobropis nevystavil. V rozpore s výpoveďami svedkov Q. D. a Ľ. V. je list Q.Á. D., ktorý adresoval Y. - B.
A., v ktorom uviedol, že obžalovanému na jeho požiadanie vrátil celú fakturovanú cenu prác vo výške
1.557,- eur z dôvodu, že ho o túto službu požiadal obžalovaný v rámci dobrých vzťahov s tým, že touto
sumou mu pomôže v rámci „akcie družstva“.

Keďže ďalší dôkaz, ohľadom tohto skutku, ktorý by prispel k náležitému zisteniu skutkového stavu, a
to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie
vykonaný nebol a pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovaných skutočnostiach trvali
aj po vykonaní a zhodnotení dostupných dôkazov, okresný súd za použitia zásady „ in dubio pro reo“
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že sa
stali skutky, za ktoré je obžalovaný stíhaný.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné a potrebné dôkazy, v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení všetkých
základných zásad trestného konania uvedených v ust. § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného
procesu - § 2 ods. 7, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - §
2 ods. 14.



V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých
dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej
časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd takmer v
celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu
odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú
postup podľa § 285 písm. a) Tr. por. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych
dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho
spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže
byť teda založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny
dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo
druhej skupiny dôkazov.
Ak po vykonanom dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej udalosti dôležitej pre posúdenie
veci, treba rozhodnúť v prospech obvineného.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd
a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne
závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len
do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný
súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu
nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania,
nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo
uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci
kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi, a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v
ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu
vo vykonanom dokazovaní.

Záverom odvolací súd pripomína, že ak súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.
12 Tr. por. t.j., že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia,
nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné
napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku,
odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné, neakceptoval ich, a preto odvolanie
prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.