Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Sd/34/2015 z 16. 9. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. septembra 2015, sp. zn. 1Sd/34/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8015200448.1
Krajský súd Prešov | 1Sd/34/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8015200448.1 | 2015-09-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (555/2007 Z. z.), zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, OSP, predpis č. 235/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/58a6b208-3af0-418c-8739-9f1372ffb4c7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200448.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sd/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200448
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200448.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou, v právnej veci navrhovateľa J.. Z. K.,
bytom v W., V. XXXX/XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o starobný dôchodok dňa 17. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Súd      p o t  v r d z u j e     rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. marca 2015 č. XXX XXX XXXX 0.

N. trov konania účastníkom    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19. marca 2015 č. XXX XXX XXXX 0 odporkyňa podľa § 65 a §
274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 14 ods. 4,
§ 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla
žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 4. júna 2014.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 3Sd/92/2014-26 z 2.
decembra 2014 bolo zrušené rozhodnutie č. 590 604 6036 0 z 20. augusta 2014 podľa § 250j ods. 2
písm. d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie
konanie. Rozhodnutie bolo zrušení z toho dôvodu, že v odôvodnení rozhodnutia nebolo uvedené, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala Krajský súd jej uložil povinnosť vyrovnať sa
s námietkami navrhovateľa, uvedenými v rámci preskúmavacieho konania a rozhodnutie odôvodniť tak,
aby spĺňalo kritéria uvedené v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Odporkyňa opätovne posúdila nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a konštatovala, že navrhovateľ
žiadosťou zo 17. júna 2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 4. júna 2014 vo veku 55 rokov.
Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z 11. marca 2003 vyplýva, že
navrhovateľovi bol podľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný výsluhový dôchodok od 1. februára 2003
a na určenie sumy priznanej dávky mu bola zhodnotená doba výkonu služby v rozsahu 30 rokov, t. j. bol
vykonaný dopočet doby výkonu služby o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby.

Poukázala na ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého doba
služby získaná pred 1. januárom 2000 v I. a II. kategórii funkcií je dobou zamestnania zaradenom do
I. a II. pracovnej kategórie, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v
znení neskorších predpisov.



Zákon č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom
zabezpečení, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 1992 zrušil pôvodne od 1. januára 1993 zaraďovanie
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Tento dátum bol následne jednotlivými zákonmi predlžovaný,
naposledy zákonom č. 355/1999 Z.z. a zrušilo sa  zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
od 1. januára 2000. Navrhovateľ bol až 31. januára 2003 ste boli uvoľnený z dôvodu reorganizačných
zmien, resp. organizačných zmien, preto nie je možné považovať podmienku nároku na starobný
dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. za splnenú, lebo nebol uvoľnený v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b). Nebol prepustený v čase, kedy bolo možné zaraďovanie
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, ale až v roku 2003, kedy bolo jehoi zamestnanie zaradené
do III. pracovnej kategórie.

Navrhovateľ nespĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č.
100/1988 Zb., lebo nezískali potrebný počet rokov, t. j. 20 rokov v zamestnaní I. kategórii funkcií, a teda
nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok uvedenú v ustanovení § 21 ods. 1 písm. c) zákona
č. 100/1988 Zb.

Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku mu bola podľa potvrdenia Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia sp. zn. 6540724271804 z 20.12.2013 zhodnotená doba náhradnej služby vo
vojenskej škole od 1. augusta 1980 do 31. decembra 1980 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru
od 1. januára 1981 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 31. januára
2003 v III. pracovnej kategórii, t. j. celkom 19 rokov a 157 dní v I. kategórií funkcií, 6 rokov a 19 dní v
III. pracovnej kategórií.

Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba
I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.

Vzhľadom na uvedené, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne podľa § 174 ods. 1 a ods.
2 písm. a) dovŕšením 56 rokov veku, t. j. 4. júna 2015..

Z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky nároku na starobný dôchodok, t. j.
síce vykonával zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií, ale služobný pomer skončil v súvislosti
s organizačnými opatreniami k 31. januáru 2003, keď sa už zamestnania nezaraďovali do kategórií, je
žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas návrh na jeho preskúmanie, ktoré odôvodnil tým,
že nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia odporkyne, že nesplnil podmienky pre priznanie starobného
dôchodku a s výkladom ust. § 21 ods. 1 písmeno b) zákona č. 100/88 Zb. Poukázal na argumentáciu
odporkyne, že z dôvodu, že v konaní o dôchodkovej dávke preukázal, že až 31.01.2003 bol uvoľnený z
dôvodu reorganizačných zmien, resp. organizačných zmien, nie je možné považovať podmienku nároku
na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písmeno b) zákona č.100/88 Zb. za splnenú, lebo nebol
uvoľnený v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) a nebol prepustený v čase, kedy bolo možné
zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, ale až v roku 2003, kedy bolo jeho zamestnanie
zaradené do III. pracovnej kategórie.

Uviedol, že zastáva rozdielne stanovisko. V § 14 ods. 2 je vysvetlené, prečo boli vytvorené uvedené
kategórie, a to z dôvodu vysokého pracovného zaťaženia, či fyzikálneho alebo psychického dochádza k
takému opotrebeniu organizmu, že je pre štát nevýhodné a neefektívne tieto osoby ďalej zamestnávať
v uvedenom zamestnaní. To znamená, že bol vytvorený zoznam zamestnaní a im bol priradený príznak
I. a II. kategórie, ktorý ale nič nemení na náročnosti jednotlivých zamestnaní, ani na ich vlastnostiach.

V 3. podmienke ustanovenia § 21 cit. zákona sa už nespomína kategória, ale vyžaduje sa len rovnaké
zamestnanie a dôvod prepustenia z neho. Podľa jeho názoru, zmena -vyrovnanie kategórií neurobilo
nič iné, len zmenilo z 1 na 3. Uvedené zamestnanie naďalej je v zákonoch uznávané ako obťiažne. Kým
v 2 podmienke priamo podmieňuje potrebu odpracovať minimálne 15 rokov v I. kategórii, domnieva sa,
že splnil podmienky dané zákonom na vznik starobného dôchodku.



Zároveň sa domáhal aj náhrady škody voči odporkyni z dôvodu zbytočných prieťahov pri rozhodovaní
o jeho nároku.

Odporkyňa navrhla v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku potvrdiť jej rozhodnutie ako vecne
správne.

Argumentovala tým, že podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Dôchodkový vek je 62 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhovateľ dovŕši 62 rokov veku dňa 4.
júna 2021. Ust. § 274 ods. 1 zákona stanovuje, že nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej
kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Ďalej citovala ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení, § 21 ods. 1 písm. b) a písm. c) tohto zákona a § 174 ods. 1 a ods. 2 tohto
zákona a uviedla, že p podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa uvedeného ustanovenia
je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru
1999. Navrhovateľ v období od 1. januára 1981 do 31. januára 2003 bol v služobnom pomere vojaka z
povolania. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 22. januára
2014 pre nárok na výsluhový dôchodok bolo mu zhodnotené obdobie poistenia
- od 01.08.1980 do 31.12.1980 náhradná služba vo vojenskej škole - I. kategória nej funkcií
- od 01.01.1981 do 13.7.1985 práporčík z povolania - I. kategória funkcií
-     od 14.07.1985 do 31.12.1999 vojak z povolania - I. kategória funkcií
-     od 01.01.2000 do 31.01.2003 vojak z povolania - III. pracovná kategória, celkom
19 rokov a 157 dní v I. kategórii funkcií

Navrhovateľovi bola zhodnotená doba služby celkom 19 rokov a 157 dní v I. kategórií funkcií, 6 rokov a 19
dní v III. pracovnej kategórií. Navrhovateľovi bol priznaný od 1. februára 2003 výsluhový dôchodok podľa
ustanovenia § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ bol prepustený
zo služobného pomeru dňa 31. januára 2003. Dôchodkovým vekom poistenca, ktorý získal dobu služby
zaradenú do I. kategórie funkcií podľa § 174 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov je vek 56 rokov, ak získal 19 rokov doby služby v I. kategórii funkcií a doba  služby
I. kategórie funkcií trvala do 31. decembra 1999. Pretože nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi
podľa § 174 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vznikne vo
veku 56 rokov, t. j. 4. júna 2015, jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku k dátumu 4. júna 2014
nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ v konaní o dôchodkovej dávke preukázal, že dňa 31. januára 2003
bol uvoľnený z dôvodu reorganizačných zmien, resp. organizačných zmien. Nakoľko však navrhovateľ
nebol uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., nie je možné
považovať podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988
Zb. za splnenú. Navrhovateľ nebol prepustený v čase, kedy bolo možné zaraďovanie zamestnaní do I.
a II. pracovnej kategórie, ale až v roku 2003, kedy bolo jeho zamestnanie zaradené do III. pracovnej
kategórie. Zákon č. 235/1992Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v
sociálnom zabezpečení, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 1992 zrušil pôvodne od 1. januára 1993
zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Tento dátum bol následne jednotlivými zákonmi
predlžovaný, a naposledy zákonom č. 355/1999 Z. z. (ktorý nadobudol účinnosť 22. decembra 1999) sa
zrušilo zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie od 1. januára 2000. Zároveň navrhovateľ
nespĺňa ani podmienku nároku na starobný dôchodok podľa §21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.,
nakoľko nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, t. j. 20 rokov v zamestnaní I. kategórii
funkcií a teda nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok uvedenú v ustanovení § 21 ods. 1 písm.
c) zákona č. 100/1988 Zb.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, vypočul navrhovateľa, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne a zistil tento
skutkový stav:

Navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok žiadosťou zo dňa 17.06.2014 a žiadal ho priznať od
04.06.2014.

Navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. b) v zmysle ust. § 14 ods. 2 písm.
b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb.



Navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.02.2003 podľa zákona 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, a to podľa § 123 ods. 2 a § 38 citovaného právneho predpisu.

Z listu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z 20.12.2003 vyplýva, že navrhovateľ
vykonával I. kategóriu funkcií v dobe od 01.08.1980 do 31.12.1980, od 01.01.1981 do 13.7.1985 a od
14.07.1985 do 31.12.1999, teda spolu 19 rokov a 157 dní.

Z listu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vyplýva, že u navrhovateľa došlo k skončeniu
služobného pomeru z organizačných dôvodov dňa 31. januára 2003.

Podľa § 21 ods. 1 písm. b) a písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má občan nárok
na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a vek aspoň
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak bol z tohto
zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení
c) 55 rokov, ak bol dôchodkovo zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom

Podľa § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne
službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v S 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až I) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľ nie je dôvodný.

Navrhovateľovi bola zhodnotená doba služby celkom 19 rokov a 157 dní v I. kategórii funkcií, 6 rokov a
19 dní v III. pracovnej kategórií. Výsluhový dôchodok mu bol priznaný od 1. februára 2003 podľa ust. §
123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nárok navrhovateľa na starobný dôchodok nemožno posudzovať podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b) a písm.
c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože občan má nárok na starobný dôchodok
podľa tohto ustanovenia, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a vek aspoň 55 rokov, ak bol
zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených
v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, alebo 55 rokov, ak bol
dôchodkovo zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.



Navrhovateľ nebol zamestnaný v zamestnaní uvedenom v ust. § 14 ods. 2 písm. b) cit. zákona (ostatné
zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach), ani nebol zamestnaný najmenej
20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) tohto zákona a nezískal ani potrebný
počet rokov, t. j. 20 rokov v zamestnaní v I. kategórii funkcií, preto správne konštatovala odporkyňa, že
navrhovateľ nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok uvedenú v ust. § 21 ods. 1 písm. b) a
c) zákona č. 100/1988 Zb.

Správne postupovala odporkyňa, ak posudzovala nárok navrhovateľ podľa § 174 ods. 1 písm. a) a ods.
2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pretože navrhovateľ
odpracoval v službe I. kategórie funkcií 19 rokov, a teda mu vznikne nárok na starobný dôchodok
dovŕšením 56 rokov veku podľa tohto ustanovenia. K 31.12.1999 navrhovateľ podľa potvrdenia
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava získal dobu služby zaradenú do I. kategórie
funkcií. Od 01.01.2000 do 31.03.2003 získal dobu služby v III. pracovnej kategórii podľa tohto potvrdenia.
Z toho vyplýva, že navrhovateľ získa nárok na starobný dôchodok dovŕšením 56 rokov veku, t. j. 4. júna
2015 podľa § 174 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.

Správne preto postupovala odporkyňa, ak zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného
dôchodku od 1. júna 2014, pretože k tomuto dátumu mu nárok na starobný dôchodok nevznikol, lebo
navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky nároku na starobný dôchodok, lebo služobný
pomer skončil v súvislosti s organizačnými zmenami až 31.01.2003, keď sa už zamestnania
nezaraďovali do kategórií.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie odporkyne ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a náhradu
trov konania účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa zo zákona
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako  navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.