Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/275/2018 z 10. 3. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. marca 2019, sp. zn. 23Co/275/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2216217079.1
Krajský súd Trnava | 23Co/275/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2216217079.1 | 2019-03-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f53a4b73-77b5-4f40-b0aa-6be9d5919eab
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2216217079.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/275/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217079
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216217079.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO:
35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. ulica XXX/XX,
J. C., o zaplatenie 252,11 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda, č. k. 15Csp/306/2016-50 zo dňa 30. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie  sa  p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol výrokom I., že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta. Žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania, výrokom II. Žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
súd zaviaže žalovanú k zaplateniu sumy 252,11 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. V žalobe
tvrdil, že dňa 19.11.2012 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo
výške 346,- eur, t.j. spolu vo výške 696,- eur, a to v 12 mesačných splátkach po 58,- eur počnúc dňom
25.12.2012. Vzhľadom na to, že si žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých
podmienok, stratila výhodu splátok a žalobca ju vyzval na splatenie zostávajúceho záväzku. Žalovaná
ku dňu podania žaloby uhradila žalobcovi sumu 495,40 eur. Žalobca si v konaní uplatňoval zostatok na
poplatku v sume 89,88 eur, trovy mediačného konania, ktoré malo predchádzať predmetnému konaniu
a neviedlo k urovnaniu sporu, a to v celkovej výške 142,23 eur, poplatok za upomienky vo výške 20,- eur
a vyčíslené zmluvné úroky z dlžných súm od 19.11.2012 do 15.08.2014 a úroky z omeškania z dlžných
súm od 18.05.2014 až do zaplatenia.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca a
žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania a žalovaná ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a
spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva z 19.11.2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa §
2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Zo žaloby jednoznačne vyplýva,
že do jej podania žalovaná uhradila žalobcovi z titulu poskytnutého úveru sumu 495,40 eur.

3. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obsahom úverovej zmluvy je aj dohodnutá výška
„poplatku“ 346,- eur. Podľa vyjadrenia žalobcu mali tvoriť tretinu tohto poplatku úroky a zvyšné dve tretiny
náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Podľa názoru súdu, zo zahrnutia úrokov a nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere do



jedného poplatku, zo spôsobu ich výpočtu (zlomkom zo sumy tohto poplatku), ako aj zo spôsobu ich
splácania (postupne v splátkach poplatku), je zrejmé, že medzi účelom úroku a náhrady nákladov na
vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere nie je žiadny podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa
názoru súdu sledujú účel pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu zisk za uzavretie úverovej zmluvy a
prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to potom treba na obe plnenia pozerať ako
na jedno plnenie, a teda ako na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou cca 99 % z istiny.
Podľa názoru súdu však takáto výška úroku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) odporuje
dobrým mravom, a to napriek tomu, že úver bol poskytnutý v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa
prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (uzn. NS SR sp. zn. 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry
Najvyššieho súdu SR (napr. rozh. sp. zn. 5Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej
pôžičke (podobne aj pri predmetnom spotrebiteľskom úvere) koná v súlade s dobrými mravmi len ten
veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii
pre neho nepriaznivej. Úroková sadzba (odmena) 99 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru
súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer 100 %-né zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej
báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne dostupných údajov inflácia v Slovenskej republike
pohybovala na jednocifernej úrovni (do 4 % ročne). Tak vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená
ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v
slovenskej ekonomike. Okrem toho je v predmetnej sporovej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred
a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne
sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa k výške RMPN. Vzhľadom na to súd dospel k záveru,
že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odplate) je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v
dôsledku čoho je podľa § 39 OZ neplatná.

4. Vyhodnotením dojednania o „poplatku“ vo výške 346,- eur ako neplatného dojednania o odmene
(odplate) za uzavretie úverovej zmluvy a prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi dochádza k
situácii, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere tak úplne absentuje dojednanie o akejkoľvek úrokovej
sadzbe. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve teda
má za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu, poplatok) z poskytnutého úveru.
Súd preto dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez úrokov
a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že predmetná zmluva neobsahuje ani
ďalšie náležitosti určené citovaným ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve
nie je uvedená konkrétna doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (písm. f/), a ani konkrétne termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(písm. k/). Predmetná úverová zmluva taktiež neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) a y)
zákona o spotrebiteľských úveroch, a to presne vymedzenú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru
(bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 7 odôvodnenia tohto rozsudku) a priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov.

5. Pre absenciu povinných obsahových náležitostí zmluvy (aj čo len jednej), je potrebné predmetný
spotrebiteľský úver považovať za úver bez poplatkov a bez úrokov v súlade s cit. ust. § 11 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Tak by mal žalobca právo len
na zaplatenie istiny úveru, resp. vrátenie sumy poskytnutého spotrebiteľského úveru (poskytnutý úver
= 350,- eur). Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalovaná doteraz splatila 495,40 eur,
t.j. zaplatila sumu vyššiu ako tvorí celková suma istiny úveru. Nakoľko už žalovaná splatila celú sumu
poskytnutého úveru, na ktorú mal žalobca výlučne nárok, nie je povinná platiť žalobcovi žiadne ďalšie
sumy nad rámec splatenej istiny úveru, t.j. ani žalovanú sumu vo výške zostatku na poplatku v sume
89,88 eur, poplatku za upomienky vo výške 20,- eur a vyčíslených zmluvných úrokov z dlžných súm od
19.11.2012 do 15.08.2014. Aj akékoľvek trovy, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňoval ako náklady
spojené s uplatnením jeho pohľadávky treba preto posudzovať nad rámec už splatenej istiny úveru -
trovy mediačného konania (142,23 eur), ktoré malo predchádzať predmetnému konaniu a neviedlo k
urovnaniu sporu, za neopodstatnené príslušenstvo pohľadávky, na ktorú žalobca nemá nárok. Súd tu
poznamenáva, že žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal vznik a výšku jeho trov mediačného
konania, resp. samotné uskutočnenie tohto konania. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania
od 18.05.2014 až do zaplatenia, súd tu uvádza, že na základe vyššie uvedeného žalobcovi úroky
z omeškania z neopodstatnených riadnych úrokov nepatria, pričom vzhľadom na rozsah preplatenia
predmetného bezúročného a bezpoplatkového úveru žalovanou, súd mal za to, že tento preplatok mohol
byť jedine započítaný na prípadný nárok žalobcu na úroky z omeškania z istiny úveru, ktorý už bol



takýmto spôsobom v celom rozsahu splnený, Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol (výrok I).

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP, pričom dospel k záveru, že žalovaná by mala právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
z dôvodu jej plného úspechu v tejto veci. Nakoľko však žalovanej v konaní preukázateľne žiadne trovy
nevznikli, súd jej právo na ich náhradu z dôvodu hospodárnosti konania podľa uvedených ustanovení
nepriznal.

7. Odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 362 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) a napáda výrok I. Rozsudku. Žalobca má za to, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v ust.
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“ ďalej
v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.“ k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP „súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ a napokon k vade uvedenej v
ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP „rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“ Žalobca v postavení veriteľa uzavrel dňa 19.11.2012 so Žalovaným v postavení dlžníka
zmluvu o úvere č. 208500103, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške
350,- EUR a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- EUR,
t. j. celkovo zaplatiť čiastku 696,- EUR v 12. pravidelných mesačných splátkach po 58,- Eur počnúc
dňom 25.12.2012 (ďalej len „Zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. V zmysle odseku 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru „Obidve zmluvné
strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú
spravovať Obchodným zákonníkom. Obligatórna pôsobnosť Obchodného zákonníka pri tzv. relatívnych
obchodoch a tzv. absolútnych obchodoch dohodou zmluvných strán rozšírená. Predpokladom platnej
dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je písomná forma prejavu vôle zmluvných
strán, ktorý bola v danom prípade dodržaná. Žalovaný bol oboznámený z predmetnými ustanoveniami
a súhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo - právny vzťah, ktorý vznikol na základe
Zmluvy, na znak čoho ju aj podpísal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné na
Zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Žalobca má za to, že výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane Zmluvy,
t. j. termíny splátok boli nasledovné - 25.12.2012, 25.01.2013, 25.02.2013, 25.03.2013, 25.04.2013,
25.05.2013, 25.06.2013, 25.07.2013, 25.08.2013, 25.09.2013, 25.10.2013, 25.11.2013. Každá vyššie
uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient
je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde
nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii
výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek
absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata
za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája
2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy
uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa
riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Žalovaný uzatvoril Zmluvu so
Žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo
potvrdil svojim podpisom.
Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá
sa nepochybne týka predmetu plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať za
neprijateľnú podmienku v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia.
Hlavným predmetom Zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa
(navrhovateľa) dlžníkovi (odporcovi), pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý
úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí Žalobcovi od vzniku úverového
vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy budú poskytnuté finančné
prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok ako aj jeho zabezpečenie považuje Žalobca za primeraný a v súlade



s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku)
v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom
druhu finančných produktov.
Výška RPMN je uvedená aj vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako aj v dokumente
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol Žalovaný oboznámený pred
poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom. Žalovaný je toho názoru, že úrok
nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo
v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri
podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu,
že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri
poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Čo sa týka poplatok za
poskytnutie úver, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie
oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia Zmluvy
Žalobcovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, Zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky
od Žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí
dlžníka či na dané podmienky Zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento
je v Zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého
úveru, teda Žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní Zmluvy
vedomosť, aká je cena úveru. Žalobca v prípade, že po podpise Zmluvy nadobudol pocit, že podpísal
nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal
právo odstúpiť od Zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil
s obsahom Zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Podľa názoru žalobcu dohodnutá
výška nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp.
dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný poskytuje úvery z vlastných zdrojov,
nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých žalobca poskytol
úver žalovanému (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska žalobcu) a s
ohľadom na ďalšie obchodné riziko žalovaného. Z uvedeného dôvodu ako aj vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca nežiadal od žalovaného zabezpečenie úveru, účastníci dohodli tieto úroky z omeškania a
takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Odvolateľ poukázal na ust. § 53 ods. 1
Občianskeho, z ktorého textu Občianskeho zákonníka vyplýva, že uvedená argumentácia vychádzajúca
zo znenia smernice, je v celom rozsahu aplikovateľná aj na právny poriadok Slovenskej republiky.
Predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto
prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom
dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb. Taká regulácia cien by bolo v priamom rozpore s
čl. 55 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého hospodárstvo Slovenskej republiky je postavené na princípoch
sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné dojednanie,
ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom
na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS je
vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Žalovaný nijakým spôsobom nepoprel
tvrdenia Žalobcu a nevyjadril sa k účelu poskytnutého úveru. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 CSP
„Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti podľa pokynov súdu.“ V prípade, ak sa
žalobca domáha postavenia spotrebiteľa zaväzuje ho povinnosť tvrdenia ale aj preukázania tvrdených
skutočností. Dokazovať je povinný v spore každý kto niečo tvrdí. V danom prípade teda Žalovaný
nejakým spôsobom nepoprel tvrdenia žalobcu. Odvolateľ si vzhľadom na skutočnosti uvedené v čl. I a
II. tohto odvolania týmto dovoľuje úctivo požiadať odvolací súd, aby v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP vydal nasledovné: U Z N E S E N I E : Odvolací súd rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 15Csp/306/2016-50 zo dňa 30.01.2018 zrušuje a vec vracia
súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez



nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v napadnutej
časti vecne správny.

9.  Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v
ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“). Táto zmluva
patrí v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná
pôsobnosť Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaná však uzavrela predmetnú zmluvu
ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu,
sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

10. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

11. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k) r) a y).

12. Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaná ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu
veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva z 19.11.2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Zo žaloby jednoznačne
vyplýva, že do jej podania žalovaná uhradila žalobcovi z titulu poskytnutého úveru sumu 495,40 eur.

13. Obsahom úverovej zmluvy je aj dohodnutá výška „poplatku“ 346,- eur. Žalobca tvrdil, že tretinu
tohto poplatku sú úroky a zvyšné dve tretiny náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Obe však plnenia podľa názoru súdu sledujú účel
pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu zisk za uzavretie úverovej zmluvy a prenechanie peňažných
prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to potom treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, a teda
ako na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou cca 99 % z istiny. Zahrnutie úrokov a nákladov
na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere do jedného poplatku, spôsob ich výpočtu (zlomkom zo
sumy tohto poplatku), spôsob ich splácania (postupne v splátkach poplatku), však ako správne poukázal
súd I. inštancie potvrdzuje , že medzi účelom úroku a náhrady nákladov na vypracovanie a uzavretie
zmluvy o úvere nie je žiadny podstatný hospodársky rozdiel. Podľa názoru súdu však správne takáto



výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že úver bol poskytnutý v relatívne nízkej
sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou ( odkaz na judikatúru:
uzn. NS SR sp. zn. 6 M Obdo 5/2009, NS SR 5Cdo 26/2011 „... totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej
pôžičke (podobne aj pri predmetnom spotrebiteľskom úvere) koná v súlade s dobrými mravmi len ten
veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii
pre neho nepriaznivej.“) Úroková sadzba (odmena) 99 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru
súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer 100 %-né zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej
báze. Úrok vypočítaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna
úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa k výške
RMPN. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odplate) je právnym
úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 OZ neplatná. Vyhodnotením
dojednania o „poplatku“ ako neplatného dojednania o odmene (odplate) za uzavretie úverovej zmluvy
tak úplne absentuje dojednanie o akejkoľvek úrokovej sadzbe. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v
úverovej zmluve teda má za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu, poplatok)
z poskytnutého úveru. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. sa úver pre absenciu
úrokovej sadzby (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch) považuje
za bezúročný a bez poplatkov predmetná zmluva neobsahuje ani ďalšie náležitosti určené citovaným
ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nie je uvedená konkrétna doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f/), a
ani konkrétne termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. k/). Zákonom stanovené členenie
a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby
sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti
zmluvy zákonom č. 258/2001 Z. z. so súčasnou právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z. z., vyplýva jej
totožná formulácia (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca
v dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2, 3 zákona
č. 258/2001 Z. z., vyjadril (po prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch,
resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné
poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno preklenúť výkladom, že
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ len spresňuje, čo splátka zahrňuje. Primárnemu účelu právnej úpravy
normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 pís. i/ zákona č.
258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež
poplatkom, čo je dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (rozsudok NS SR sp. zn.
7 Cdo 128/2016 z 29. novembra 2016). Novelou (zákonom č. 568/2007 Z. z.) bol doplnený nový odsek 2
§ 566 Občianskeho zákonníka. Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri
čiastočnom plnení peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie
môže zmeniť len dlžník (nie veriteľ). Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť)
požadovanou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká
na úroky a ďalšie poplatky (príp. pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby
veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká
na splátky úrokov a poplatkov, prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obchodného
zákonníka). Predmetná úverová zmluva taktiež neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y). Z ustanovenia teda vyplýva, že čo i len jedna absencia náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. a) až k), r) a y spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Bola zistená absencia obsahových náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) , i ) k) a y)
preto je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má právo len na zaplatenie istiny úveru
poskytnutý úver = 350,- eur. Zo skutkového stavu zisteného súdom I. inštancie vyplýva, že žalovaná
zaplatila 495,40 eur, teda sumu vyššiu ako celková suma istiny úveru. Keďže sa vzhľadom na uvedené
zistenia považuje úver za bezúročný a bez poplatkov nie je žalovaná povinná platiť žalobcovi žiadne
ďalšie sumy nad rámec splatenej istiny úveru. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol správne
podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, že žalovaná by mala právo na náhradu trov



konania v rozsahu 100 % z dôvodu jej plného úspechu v tejto veci, ale v konaní jej preukázateľne žiadne
trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu z dôvodu hospodárnosti nepriznal.

15. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I. inštancie
ako vecne správny vo výroku potvrdil.

16. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti
s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).