Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/130/2018 z 28. 3. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. marca 2019, sp. zn. 7CoE/130/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4217216552.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/130/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4217216552.1 | 2019-03-28 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d51c172a-52d0-4d56-8dfc-f4fe604f8e91 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4217216552.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/130/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217216552
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217216552.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: M. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. V. XXX/X, L. Q., o vymoženie 934,73 eura s príslušenstvom a trov exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k. 13Er/874/2017-19 zo dňa
24.augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj skutočnosťami zistenými z
obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.

2. Spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom dňa 01.03.2017
oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinnej
a vymožením pohľadávky s prísl. a trov exekúcie, pričom exekučným titulom v tomto konaní bol
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 01397/15, ktorý vydal dňa 20.06.2016 Stály rozhodcovský súd
zriadený pri Asosiácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava. Súd preskúmal zmluvu o pôžičke
č. 9093260293 zo dňa 19.09.2009 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a
povinnou, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, dotazník k dohode o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve a rozhodcovskú zmluvu a zistil,
že zmluvou o pôžičke sa založil záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného
ako dodávateľom, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnou ako
spotrebiteľom. Súd mal za nesporné, že záväzkový vzťah založený na základe predkladanej zmluvy je
záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto bolo potrebné posudzovať ho podľa príslušných
ust. o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň mal za preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
dňa 22.10.2013, t.j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinnou uzavreli dohodu o uznaní záväzku. Bolo
nepochybné, že dohoda o uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorého cieľom bolo dosiahnutie
uznania záväzku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou. Rovnako aj rozhodcovská
zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah tak povinná nemohla ovplyvniť, pretože celý
obsah zmluvy bol už predtlačený a dopĺňali sa len osobné údaje. Oprávnený v zmysle tejto zmluvy
mohol vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ (povinná) tak stratil právo brániť
sa na všeobecnom súde. Konštatoval, že konanie pred rozhodcovským súdom vo väčšine prípadov



iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej
formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve
o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. V zmysle vyššie uvedeného súd
prvej inštancie skonštatoval, že táto rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie, na základe čoho súd predmetnú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako nekalú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

3. Súd dospel k záveru, že pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný
rozsudok súd nepovažoval za vykonateľný, a preto ani nemohol byť exekučným titulom, pretože nie
je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené
rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bolo predložené
rozhodnutie vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Súd následne
zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňal náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.
Súd skonštatoval, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom
buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že v posledných rokoch právny poriadok SR v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského
konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie. Taktiež prišlo k
novele Občianskeho zákonníka účinnej od 01.01.2008. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského
rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len "ZoSRK") ako samostatný predpis. Oprávnený poznamenal, že sa všetkým legislatívnym zmenám
podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. V tomto smere
poukázal na § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 ZoRK. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje
zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, je pre
súd neprijateľné. Záver súdu považoval za absurdný. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama
a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom
Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy, to znamená,
že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže
sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Na podporu správnosti svojich argumentov poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp. zn. 9CoE/265/2015 a na uznesenie Krajského
súdu v Nitre zo dňa 13.06.2017, sp. zn. 6CoE/17/2017. Oprávnený poukázal na to, že zmluva, na
základe ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 19.09.2009, pričom
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 22.10.2013, teda po viac ako štyroch rokoch od poskytnutia
finančných prostriedkov. Ďalej na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 28.12.2017, č.k. 8CoE/58/2017-43, na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.08.2017 sp.
zn. 8CoE/39/2017 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1.júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom
č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného
mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.



7. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo
dňa 01.03.2017, spísaným pred súdnym exekútorom domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na
vymoženie sumy vo výške 1.051,81 eura s prísl.. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp. zn.
SRSAspA 01397/15, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2017 a vykonateľnosť dňa 26.01.2017.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu prvej inštancie dňa 22.06.2017,
ktorý o žiadosti rozhodol napadnutým uznesením.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o pôžičke zo dňa 19.09.2009 uzatvorená
štandardným formulárovým systémom je spotrebiteľskou zmluvou. V ustanovení § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že
zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom, ktorý pri
uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžníkom, Y. S., ktorý pri
uzatváraní zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Podpísaním dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, povinná pristúpila podľa § 533 Občianskeho zákonníka k záväzku Y. S. voči
veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke č. 9093260293 zo dňa 19.09.2009. V zmysle
uvedeného ust. Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Ak splní nový dlžník, povinnosť pôvodného dlžníka zanikne, a naopak. Rovnako povinná podpísala
dotazník k dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve a
Rozhodcovskú zmluvu. V zmysle vyššie uvedeného oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči
povinnej.

13. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou dňa 22.10.2013. S poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 122/2011
vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

14. Odvolací súd poukázal na článok 3. predloženej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej všetky spory,
ktoré vzniknú z predloženej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli,
že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne



z tejto dohody na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Zmluvné strany
sa tiež dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia
dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde.
Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej
strane.

15. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská
zmluva, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia oprávneného
(veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky
pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie
dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého predmetná rozhodcovská zmluva obsahuje
neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd
potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Odvolací súd poukázal aj
na to, že z rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ
(povinná) poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Predtlačené poučenie
oprávneného v rozhodcovskej zmluve a v dotazníku o rozhodcovskom konaní odvolací súd nepovažoval
za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou uvedená v rozhodcovskej zmluve je len zdanlivá a
v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa,
pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť
alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. Odvolací
súd duplicitne zdôraznil, že o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku nejde, ak zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Dojednanie takejto
zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný. V danom prípade súdny exekútor
žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským
súdom, ktorý nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným
aktom. Súd prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako celok zamietol, a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).