Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/99/2019 z 20. 11. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 20. novembra 2019, sp. zn. 24CoP/99/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8118210113.1 Krajský súd Prešov | 24CoP/99/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8118210113.1 | 2019-11-20 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d68ba3b-7410-40f9-bfea-3901aac49127 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118210113.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/99/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210113
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118210113.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. K. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
dieťa matky R.. E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, D. a otca F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, o
zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/246/2018-21
zo dňa 16.1.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zvýšenie výživného na mal. K. I..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„Súd mení rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 28C/11/2007 zo dňa 22.06.2007 a to tak, že
z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. K. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70,00 Eur mesačne na
sumu 90,00 Eur mesačne, počnúc dňom 07.09.2018, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky,
opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 07.09.2018 do 31.01.2019 vo výške 100,00 Eur je otec oprávnený splácať
v splátkach po 20,00 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. 62, ods.1,2,4,5, § 63, ods. 1,2, § 75, ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného
rozvodovým rozsudkom uplynula doba 11 rokov, maloletá dcéra bola v čase pôvodného rozhodnutia
súdu vo veku dvoch rokov, v súčasnosti navštevuje druhý stupeň základnej školy. Je nesporné, že už len
tým sa náklady na výchovu a výživu maloletej dcéry vzrástli. Je potrebné zabezpečovať nielen stravu
pre maloletú, ale aj obliekanie, hygienu, výdavky spojené s jej vzdelávaním, športovými aktivitami a
trávením voľného času. Na druhej strane súd pri zvýšení výživného musel brať do úvahy aj majetkové
a príjmové pomery otca maloletého dieťaťa. Otec sa aktívne podieľa v starostlivosti o maloletú dcéru
a okrem platenia výživného uhrádza polovicu nákladov spojených s jej športovou aktivitou a náklady
v prípade ak absolvuje nejaký školský výlet. Príjem otca je vo výške 403,17 eur, býva v podnájme. Z
uvedených dôvodov mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, avšak je limitovaný
príjmovými možnosťami otca. Z uvedených dôvodov súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú dcéru



na sumu 90,-eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Súd zvýšil výživné zo strany otca
odo dňa podania návrhu matkou na zvýšenie výživného od 7.9.2018, pričom dlžné výživné za obdobie
od 7.9.2018 do 31.1.2019 vo výške 100,-eur umožnil otcovi splácať v splátkach po 20,-eur mesačne
spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

III. Obsah odvolania matky
6. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie matka maloletej. Navrhla, aby odvolací
súd zmenil rozsudok tak, že zvýši výživné zo strany otca na mal. K. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70
EUR mesačne na sumu 120 EUR mesačne, počnúc dňom 1.9.2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
k rukám matky, opakovane do budúcna a zaviaže otca mal. K. I., nar. XX.XX.XXXX, zaplatiť dlžné
výživné do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odvolaní uviedla, že má za to, že súdom učená
výška výživného v sume 90 EUR mesačne nie je úmerná životnej úrovni otca a oprávneným potrebám
maloletej. Je nesporné, že náklady na výchovu a výživu maloletej vzrástli. Napriek uvedenému súd
zvýšil výživné len o sumu 20 EUR, čo je v konečnom dôsledku reálnym zvýšením o 5 EUR mesačne,
pretože otec po rozhodnutí súdu prestal prispievať maloletej na športový krúžok 10 EUR a 5 EUR
na voľný lístok, ktoré dovtedy uhrádzal nad rámec súdom určeného výživného. Súd pri rozhodovaní
vo veci vychádzal zo zistenia, že otec má príjem 403,17 EUR mesačne. S určitosťou vie, že otcov
reálny mesačný príjem je vyšší ako 403,17 EUR, že časť mesačného príjmu je otcovi vyplácaná v
hotovosti. Otec prichádza pre maloletú v piatok večer s odôvodnením, že bol v práci a v nedeľu popoludní
prichádza okolo druhej tiež z dôvodu, že ide do práce. Je vylúčené, aby pri uvedenom pracovnom
vyťažení mal otec príjem len okolo 400 EUR mesačne. Otec je schopný platiť výživné na maloletú v
oveľa väčšom rozsahu ako 90 EUR mesačne.Súd pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadal na
výšku odôvodnených mesačných výdavkov na starostlivosť o maloletú a skutočné schopnosti, možnosti
a majetkové pomery otca.Súd vôbec neskúmal, či otec nemá vyšší príjem, ako preukázal, aké sú
jeho reálne schopnosti a možnosti pri plnení vyživovacej povinnosti- Z ust. § 62 ods. 1 Zákona o
rodine jasne vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a
pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či
vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá
je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia
vlastných potrieb. Súd sa dostatočne nezaoberal zisťovaním životnej úrovne otca a jeho rozhodnutie o
výške výživného nemožno považovať za spravodlivé.

7. Otec vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že je namieste zvýšenie
výživného, otázku primeranosti výšky výživného ponechal na zvážení súdu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. V ust. § 75, ods. 1 ZoR sú vymenované základné pravidlá pre určenie výšky výživného. Okrem
iných kritérií súd na strane povinného skúma jeho majetkové pomery. Majetkové pomery treba
posudzovať komplexne. Zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k
veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.), jednak
jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady). Pri uplatnení



princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu)
príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,
ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné,
aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin
ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za
zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má
úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby
a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k
poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality
príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže
byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol
k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči
oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
„zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2.
2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018)
11. Matka v odvolaní namieta, že súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného vychádzal z príjmu otca
mal. K., ktorý predložil a v ktorom podľa názoru matky nie sú zahrnuté práce nadčas a ani odmeny.

12. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, súd sa pri zisťovaní zárobkových možností a schopností
ako aj majetkových pomerov otca obmedzil len na zistenie jeho príjmu u zamestnávateľa. Uzavrel, že
jeho čistý príjem predstavuje sumu 403,17 Eur mesačne. Minimálna mzda od 1.1. 2018 po odpočítaní
odvodov pritom predstavovala 454,32 eur. Súd v konaní nezisťoval, aké je vzdelanie otca, na akej
pracovnej pozícii otec mal. pracuje, či je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vyšší než
deklarovaný príjem a či okrem mzdy mu nie sú vyplácané ďalšie plnenia a benefity v súvislosti s
pracovným pomerom. Súd vôbec neskúmal majetkové pomery otca.

13. Keďže súd súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
dokazovanie so zameraním sa na určenie výšky výživného, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil
súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).

14. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie so zameraním sa na určenie
výšky výživného posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií pre jeho priznanie ( § 75, ods. 1
ZoR). V súvislosti s touto úlohou súd zistí na akej pracovnej pozícii otec pracuje, presnú výšku jeho
príjmu zo zamestnania vrátanie všetkých peňažných plnení a benefitov, ktoré otec od zamestnávateľa
v súvislosti s jeho pracovným pomerom dostáva ( odmeny, mimoriadne odmeny, príplatky za prácu
nadčas, stravné, cestovné náhrady a pod.). Súd sa náležite vysporiada s otázkou, či príjem otca zo
zamestnania zodpovedá jeho kvalifikácii a či nie je vzhľadom na situáciu na trhu práce neprimerane
nízky. V tejto súvislosti sa ako vhodným dôkazným prostriedkom javí dopyt na príslušný úrad práce
a porovnanie podobných pracovných ponúk na trhu práce. Súd takisto zistí a vyhodnotí majetkové
pomery otca. Pri rozhodovaní o výživnom je vždy nutné zohľadniť nielen príjmy povinného, ale aj
celkový majetok v jeho vlastníctve a jeho životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na to, že vyživovaciu
povinnosť majú obaja rodičia. Zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, je potrebné na osobnú
starostlivosť prihliadnuť ako na formu plnenia vyživovacej povinnosti. Po tom, ako súd ustáli výšku
čistého príjmu povinného rodiča, odvolací súd v súvislosti s určením primeranej výšky výživného dáva
do pozornosti súdu, že hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo
možné vychádzať a určenie výživného je zo zákona potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na
okolnosti prípadu, je možné ako pomocné kritérium, vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri
určovaní jeho výšky, zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom
„Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe
soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ ( https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-
agenda ), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 10 - 14 rokov zodpovedá 15 - 19



% čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica, pričom spodná hranica
bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu povinnosť. V prípade, ak
mal. deti majú štandardné potreby, je použitie danej tabuľky pri úvahe o výške výživného v súlade s
rozhodnutiami odvolacieho súdu v obdobných veciach.

15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).