Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/148/2013 z 26. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. marca 2014, sp. zn. 26Sd/148/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201547.2 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/148/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6013201547.2 | 2014-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/93b9da17-38af-4b4e-aa3f-a96fb1b266b5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201547.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/148/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201547
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201547.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa L. V.,
nar. XX. Y. XXXX, bytom W. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave
ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X
z 10.júna 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 10. júna 2013 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku
zo 4. júna 2013, pretože navrhovateľ nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný pri
konštatovanej 35 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal bez uvedenia konkrétnych výhrad voči jeho
správnosti.

Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Svoju
neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože
navrhovateľovi sa ani podaným opravným prostriedkom nepodarilo spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila, že obidvaja posudzujúci posudkoví lekári dospeli k zhodnému
posudkovému záveru v tom zmysle, že aktuálne zdravotné ťažkosti navrhovateľa vznik jeho invalidity
nepodmieňujú.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov,
so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s jeho zdravotnou dokumentáciou,
s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, s ostatným
relevantným obsahom administratívneho spisu a po prejednaní veci v neprítomnosti navrhovateľa v
súlade s ust. § 250g ods. O.s.p. dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.



Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok
je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o
40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so
zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pre ktoré možno pokles pracovnej schopnosti
zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles pracovnej
schopnosti poistenca, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich
jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 1, 6,7,8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. G, pol. 41.2, písm. a) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre jednostranné obmedzenie pohybu bedrových kĺbov stredného
stupňa vyjadriť v rozpätí 20 -25 %.

Podľa kapitoly XI., odd. B, pol. 2 cit. prílohy zodpovedá pokles pracovnej schopnosti poistenca pre
poruchy vyprázdňovania močového mechúra rozpätiu 15 -25 %.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 4. júna 2010 žiadosťou zo 4.júna 2013. Za účelom rozhodnutia o uvedenej žiadosti
posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene.
V posudku zo 4. júna 2013, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia vychádzal
okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z ortopedických, neurochirurgických, urologických
vyšetrení a z vyšetrenia úrazového chirurga z obdobia od februára do apríla 2013 a za rozhodujúce
zdravotné postihnutie navrhovateľa označil inú posttraumatickú koxartrózu vľavo, obmedzenie pohybu
bedrových zhybov stredného stupňa jednostranné, ktoré zaradil pod kapitolu XV., odd. G, pol. 41.2
písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti
pre toto zdravotné postihnutie vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, 25 %.
Uvedené navýšil o ďalších maximálne možných 10 % pre poruchu vyprázdňovania močového mechúra
v zmysle kapitoly XI., odd. B, pol. 2 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, na celkových 35 %. V
posudku uviedol, že 32-ročný navrhovateľ utrpel v roku 2003 úraz pri autohavárii s následným rozvojom
sekundárnej koxartrózy ľavého bedrového zhybu, so skrátením ľavej dolnej končatiny o 3 cm. Následkom
úrazu sa rozvinula aj porucha vyprázdňovania močového mechúra, so zavedeným stentom. Konštatoval,
že pri týchto zdravotných ťažkostiach nemá podstatným spôsobom obmedzené možnosti pracovného
uplatnenia a pokles jeho pracovnej schopnosti zodpovedá 35 %. Svoje posudkové stanovisko nezmenil
ani po podaní opravného prostriedku.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho
invalidity, posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko
v Banskej Bystrici. V posudku z 1. októbra 2013 zohľadnil popri vlastnom klinickom vyšetrení
navrhovateľa totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené ortopedické vyšetrenie
z 27. septembra 2013 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých
jeho častiach. V posudku uviedol, že v priznanej 35 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti sú
zohľadnené reziduálne zmeny po autonehode s tým, že rozhodujúcim je obmedzenie pohybu v ľavom
bedrovom kĺbe na podklade rozvoja poúrazovej artrózy II., aktuálne podľa posledného ortopedického
vyšetrenia III. stupňa. Redukcia pohybu je hraničná pre ľahký až stredný stupeň so skrátením ľavej dolnej
končatiny o 3 cm. Uvedenému stavu zodpovedá priznaný pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici
možného percentuálneho rozpätia. V percentuálnom navýšení boli zohľadnené jeho urologické ťažkosti,
ktoré bezprostredne po úraze vyžadovali intenzívnu urologickú liečbu, neskôr so zavedením stentu do
močovej rúry. Podľa odborného urologického nálezu sa uvedené prejavuje minimálnymi ťažkosťami.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo



podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou.
Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si
ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti v
dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pretože zákonným predpokladom vzniku invalidity
poistenca je pokles pracovného potenciálu pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z
posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený
aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení
výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich
prípadnej invalidizácie a vyjadrenie konkrétnej percentuálnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti.
Pri zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné
postihnutie ochorenie podporného a pohybového aparátu, obmedzenie pohybu v ľavom bedrovom kĺbe
na úrovni stredného stupňa, pre ktoré mu priznal percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti na
hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Vzhľadom na poúrazový rozvoj trvalých urologických
ťažkostí navrhovateľa správne posudkovo zohľadnil aj poruchu vyprázdňovania močového mechúra
maximálne možným, 10 % navýšením jeho zníženej pracovnej schopnosti. Uvedeným spôsobom boli
zistené zdravotné ťažkosti navrhovateľa zhodnotené v rámci zákonných možností maximálne. Napriek
tomu invalidita navrhovateľa nevznikla, pretože jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť nebola
znížená o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Bez vzniku invalidity nebol naplnený
predpoklad pre možnosť priznania dôchodkovej dávky, preto odporkyňa napadnutým rozhodnutím
správne žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zamietla.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, v súlade
s ust. § 250k ods. 1 O. s. p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha