{"guid": "29c5c499-6f0f-436c-b352-47f78b1a6041:2844e849-1c95-4d8c-9d5c-c7e9eaca8291", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3111203203.1", "spisova_znacka": "19Co/70/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/70/2012 z 4. 6. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. júna 2012, sp. zn. 19Co/70/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3111203203.1", "identifikacne_cislo": "3111203203", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2012-06-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-2", "nazov": "§ 150 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2844e849-1c95-4d8c-9d5c-c7e9eaca8291", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3111203203.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3111203203.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3111203203.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/70/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111203203
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111203203.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa H., K., C. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného M..
M. Z., advokátom, so sídlom v K., M. X proti odporcovi M. C., bytom E., o zaplatenie 150,96 Eur istiny
a prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. augusta 2011, č.k.
22C/156/2011-30, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania                             p
o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania      n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 150,96 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 150,96 Eur od 18.05.2007 do zaplatenia a
náhradu trov konania vo výške 46,50 Eur, k rukám advokáta navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že poistenie, dohodnuté medzi účastníkmi poistnou
zmluvou, zaniklo nezaplatením poistného za ďalšie poistné obdobie, do jedného mesiaca od doručenia
výzvy navrhovateľa na zaplatenia spolu s upozornením, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené.
Poistenie podľa listu navrhovateľa zaniklo dňom 17.05.2007. V zmysle zákonného ustanovenia § 803
ods. 1 Občianskeho zákonníka má navrhovateľa právo na poistné za dobu do zániku poistenia, čo v
konkrétnom prípade predstavuje sumu 150,96 Eur, ktoré aj navrhovateľ požadoval. Odporca netvrdil
a ani neoznačil dôkaz, z ktorého by sa zistilo, že tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé, preto súd
nemal dôvod spochybniť jeho tvrdenia, ani dôkazy ním predložené a vychádzal z dôkazov, ktoré mal
k dispozícii. Odporca sa nezaplatením poistného ku dňu zániku poistenia dostal do omeškania dňom
18.05.2007 (deň po zániku poistenia a posledného dňa splatnosti poistného určeného vo výzve). Podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľovi právo požadovať popri plnení aj sankciu
vo forme úroku z omeškania. Pri rozhodovaní o náhrade trov aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd
nepriznať alebo znížiť. V danej veci išlo o drobný spor a navrhovateľom uplatnené trovy konania (spolu
72,55 Eur) predstavujú polovicu samotnej pohľadávky, pričom z úradnej činnosti súdu je známe, že na
tamojšom súde sa vedie množstvo konaní vo veciach toho istého navrhovateľa na základe rovnakého
skutkového základu len proti rôznym odporcom. Konštatoval, že cieľom súdnych konaní v drobných
sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na
vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Navrhovateľ, ktorý
takéto pohľadávky hromadne uplatňuje, má možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre
advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Znížil preto trovy konania
navrhovateľa a priznal mu náhradu hotových výdavkov vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50
Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške zhruba 20 % z uplatnenej pohľadávky, t. j. v sume 30
Eur (pri úvahe o výške trov právneho zastúpenia podporne vychádzal z § 7 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004



Z. z.). Celkovo trovy konania navrhovateľa predstavujú sumu                                  46,50 Eur. Ich náhradu
je odporca podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, a to proti výroku o trovách prvostupňového konania a žiadal, aby odvolací súd v zmysle
ust. § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade trov konania a
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na trovách konania sumu 72,55 Eur. Uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania pozostávajúcich z navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku za odvolanie
a trov právneho zastúpenia                    za 1 úkon právnej služby vo výške 28,81 Eur v zmysle vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci. Poukazoval
na to, že z dikcie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že aplikácia predmetného ustanovenia je možná iba
v tom prípade, ak sú súbežne splnené dve podmienky, a to, že ide o drobný spor, t. j. spor, ktorého
hodnota v zmysle ust. § 200ea nepresahuje 500 Eur a hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške
uplatnenej pohľadávky. Vyslovil názor, že zákon síce neobsahuje legálnu definíciu pojmu neprimeraný,
avšak gramatickým výkladom tohto pojmu s použitím synonymického slovníka slovenského jazyka je
možné dospieť k záveru, že o neprimeranosti uplatnených trov je možné hovoriť iba v tom prípade, ak
sú tieto trovy rovnaké alebo vyššie ako nárok, ktorý je predmetom sporu. Pri posudzovaní primeranosti
vyčíslených trov je však potrebné zohľadniť viacero kritérií ako dôvod podania žaloby, počet relevantných
úkonov vykonaných v priebehu konania, a to aj s ohľadom na dĺžku konania, čo znamená, že aj pri
drobných sporoch, pri ktorých by nemali trovy prevyšovať hodnotu uplatnenej pohľadávky, nemožno bez
ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané, aj keď ich výška presahuje hodnotu sporu. V predmetnom
konaní však nemožno hovoriť o neprimeranosti uplatnených trov, nakoľko tieto nedosahujú ani tretinu
hodnoty uplatnenej pohľadávky a boli vyčíslené za skutočne nevyhnutné úkony potrebné pre úspešné
uplatnenie práva. Zákonodarca, ktorý sa pri formulácii od uvedenia prijatia ust. § 150 ods. 2 O.s.p.
odvoláva na Nariadenie EP  a Rady EÚ č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, pominul význam tohto
nariadenia, ktorého cieľom bolo zjednodušenie a zrýchlenie konania s nízkou hodnotou sporu, pričom
v súvislosti s náhradou trov konania sa uvádza, že trovy by mala znášať strana, ktorá nemala vo
veci úspech a mali by sa určiť v súlade s vnútroštátnym právom. Vzhľadom na ich jednoduchosti a
nákladovej efektívnosti by mal súd nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná
zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa
druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou                             s právnickým
vzdelaním, alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú
úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné. Ďalej uviedol, že bol to odporca, ktorý porušil
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, ako aj z poistnej zmluvy a donútil tak navrhovateľa k využitiu
svojho práva upraveného v ust. § 3 O.s.p.,                   v zmysle ktorého každý má právo domáhať
sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ, ani jeho právny zástupca
nevykonávali v priebehu konania žiadne nadbytočné úkony, za ktoré by si následne uplatňovali trovy
konania a úkony predstavujú uplatnenie nároku súdnou cestou. Poukázal na rozhodnutia ESĽP zo dňa
06.02.2001, ako aj Ústavného súdu SR, č.k. II ÚS 56/05-38 a č.k. IV. ÚS 45/06-32. Súdu prvého stupňa
ďalej vyčítal, že nezohľadnil tú skutočnosť, že uplatňovanie pohľadávok voči viacerým žalovaným je
výsledkom ich postupu contra legem, a teda výsledkom porušenia povinnosti žalovaných spočívajúcich
v riadnej a včasnej úhrade poistného. Ak by odporcovia neporušili svoje povinnosti, navrhovateľ by nebol
nútený podávať hromadne žaloby na súd za účelom vymoženia pohľadávky. Zástupca žalobcu sa pred
podaním žaloby pokúšal predísť súdnemu konaniu a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy spolu s
upozornením                        o následných trovách konania spojených so súdnym konaním. Uviedol,
že aj v prípade, ak by eventuálne posudzoval súd iné okolnosti hodné osobitného zreteľa pre zníženie
trov uvedené v § 150 ods. 1 O.s.p., nie je dôvod uvedenú právnu úpravu aplikovať na daný skutkový
stav. Predpokladom aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia skutočne výnimočných okolností,
ktoré môžu spočívať v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov. Podávanie
žalôb, založených na rovnakom skutkovom základe (poistná zmluva) voči väčšiemu počtu žalovaných,
je výlučne dôsledkom porušenia povinnosti žalovaných riadne a včas platiť poistné a nevyvodenie
následkov súdneho konania v podobe uloženia povinnosti nahradiť trovy konania je v rozpore s jednou zo
základných zásad občianskeho súdneho konania vyjadrenej v ust. § 1, podľa ktorého Občiansky súdny
poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov,
na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.



Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania,             t. j. vo
výroku o náhrade trov prvostupňového konania a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok
okresného súdu  potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Ust. § 150 O.s.p. bolo doplnené novelou vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z.                    s účinnosťou
od 15.10.2008, podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predpokladom aplikácie citovaného zákonného ustanovenia je
nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania v tom prípade, ak sú súbežne splnené dve podmienky,
a to, že ide o drobný spor, ktorého hodnota                v zmysle ust. § 200ea O.s.p. nepresahuje 500 Eur
a výška vyčíslených trov je neprimeraná                 k výške uplatnenej pohľadávky. Na tieto predpoklady
správne poukazuje aj navrhovateľ                  v podanom odvolaní.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa správne posúdil existenciu predpokladov pre
aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov.

Odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybňuje, že v danom prípade ide o drobný spor                                   v
zmysle ust. § 200ea O.s.p.

Zo spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci samej bolo zaplatenie 150,96 Eur titulom nezaplatenia
poistného. Je tak zrejmé, že sa jedná o drobný spor v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. Rozsudkom vo
veci samej, a to výrokom, ktorý nebol napadnutý odvolaním,                    a tak nadobudol právoplatnosť
(§ 206 ods. 3 O.s.p.), bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené, keď bolo odporcovi uložené, aby zaplatil
sumu 150,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 18.5.2007 do
zaplatenia, a tým navrhovateľovi vzniklo právo na tzv. plnú náhradu trov v takomto konaní vzniknutých (§
142 ods. 1 O.s.p.). Aplikácia ust. § 150, a to ako odseku 1, tak i odseku 2 prichádza do úvahy zásadne v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, a preto v súvislosti
s posudzovaním podmienok pre aplikáciu odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia je bez významu
zisťovať, či to bol odporca, ktorý porušil právo, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ              v podanom
odvolaní. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia nie je v rozpore so zásadou, že ten, kto neplní
svoje povinnosti a je v dôsledku toho neúspešný v konaní, má následne povinnosť zaplatiť aj trovy
konania. Citovaným zákonným ustanovením však bola pre náhradu trov konania v drobných sporoch
len zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania, ktorá
spočíva v možnosti nepriznania alebo zníženia náhrady trov prisudzovaných účastníkovi konania s
plným prevažným úspechom v spore, a to za splnenia vyššie citovaných podmienok. Bližšie podmienky
nepriznania alebo zníženia náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje, takže
posúdenie splnenia podmienok pre postup podľa tejto úpravy je výlučne na úvahe súdu. Pri svojej
úvahe sa riadi jednak pomerom trov k výške uplatnenej pohľadávky, avšak podľa súdnej praxe nie
je nevyhnutné, aby výška trov presahovala výšku uplatneného nároku. Tak, ako na to poukazuje aj
odvolateľ, súd má v súvislosti s aplikáciou ust. § 150 ods. 2 O.s.p. skúmať aj iné okolnosti. Za významné
konštatovanie v tejto súvislosti je potrebné považovať aj záver odôvodnenia súdu prvého stupňa, ktorý
poukazuje na to, že aj v danom prípade úkony právnej služby boli vykonané v súvislosti so stereotypnou
právnou agendou, ktorá má prvky štandardných a automatických postupov, kedy sa spravidla dopĺňa
iba povinná osoba               a výška pohľadávky, čo je na účely vypracovávania podaní v podstate
len administratívna agenda, ktorá si nevyžaduje právne náročné postupy. V tomto zmysle vyznelo aj
rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 27.12.2011. Neakceptoval tézu, že odmena za zastupovanie
advokátom v civilnom konaní je sama o sebe vždy trovami potrebnými k účelnému uplatňovaniu alebo
bráneniu práva. Okolnosť, že navrhovateľ nežiada odmenu za iné, než nevyhnutné úkony právnej služby,
nemá pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia význam, pretože v prípade, pokiaľ by uplatňoval
náhradu trov spočívajúcich v odmene advokáta za úkony, ktoré neboli účelne vynaložené, nebola by
priznaná náhrada trov                         v uvedenom rozsahu z iného dôvodu (nenaplnenia predpokladov
pre aplikáciu ust. § 142            ods. 1 O.s.p. - účelne vynaložené náklady).



Na rozhodnutie vo veci nie je možné aplikovať ani rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré cituje
navrhovateľ v odvolaní, vzhľadom na to, že boli vydané pred účinnosťou novely O.s.p. vykonanej
zákonom č. 384/2008 Z. z.

Súd prvého stupňa preto správne primeraným spôsobom znížil náhradu trov, ktorá inak patrí úspešnému
účastníkovi, a tak správne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu bol preto odvolacím súdom v napadnutej časti potvrdený.

V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak              v súvislosti s
odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/156/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}], "citovane_v": [{"guid": "468f3040-e3f2-4849-a625-478ad4184e98:a3e48f83-36ce-418f-ae43-3f06ee8fb564", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8206200921.1", "spisova_znacka": "19Co/54/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/54/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8206200921.1"}]}