{"guid": "29c38e6e-3255-4a25-84b7-aa127915e042:0d74030c-81d2-4c47-995c-bc093cb3efe5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115203148.1", "spisova_znacka": "21Cob/1/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/1/2017 z 5. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 5. apríla 2017, sp. zn. 21Cob/1/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2115203148.1", "identifikacne_cislo": "2115203148", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2017-04-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d74030c-81d2-4c47-995c-bc093cb3efe5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115203148.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115203148.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115203148.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115203148
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115203148.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: ELLIO, spol. s r.o., Novozámocka
242, Nitra, IČO: 35 960 736, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ján Mošať, s.r.o., Fraňa Mojtu
1, Nitra, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ján Mošať, proti žalovanému: BRANDAL, s.r.o.,
Pekárska 14, Trnava, IČO: 46 648 862, o zaplatenie 617.339,97 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/77/2015-126 zo dňa 03.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté  uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním odmietol odpor, ktorý podal žalovaný proti
platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Trnava č.k. 36Cb/77/2015-75 dňa 27.07.2015 keď
konštatoval, že odpor, ktorý bol doručený súdu dňa 13.08.2015 v zákonnej 15-dňovej lehote bol
podpísaný konateľkou žalovaného I. B.. Z  výpisu z obchodného registra ale súd zistil, že uvedenej
osobe funkcia štatutárneho orgánu - konateľky žalovanej spoločnosti zanikla dňa 10.07.2015, teda v
čase podaného odporu nebola štatutárnym orgánom - konateľkou a tak nebola oprávnená za žalovanú
spoločnosť konať, k čomu súd poukázal na ust. § 13 ods. 1 Obchod. zák., ktorým je upravené
konanie podnikateľov a § 133 Obchod. zák. ktorým je  definovaný  štatutárny orgán spoločnosti s
ručením obmedzeným. Vzhľadom na zistenie, že odpor bol podpísaný osobou, ktorá nemala postavenie
konateľky žalovaného, hoci sa za ňu jednoznačne označila, súd podľa § 174 ods. 3 písm. c) O.s.p. odpor
odmietol ako podaný neoprávnenou osobou, keď právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho
orgánu, ktorým ale I. B. nebola. O trovách konania nerozhodol s tým, že po nich rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby ho
odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na dôvody
uvedené v § 205 ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. podľa ktorých súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal,  že sa súd neoboznámil so skutočnosťou, podľa ktorej
konateľ žalovaného Ivan Búran dňa 03.08.2015 splnomocnil I. B. na všetky právne úkony vo všetkých
veciach týkajúcich sa spoločnosti ELLIO spol. s r.o., Nitra - žalobcu, a najmä  na podanie odporu voči
platobnému rozkazu vydanému dňa 27.07.2015 pod č.k. 36Cb/77/2015-75. V odvolacích dôvodoch
poukázal na to, že mu bolo upreté „domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde, v prípade ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky“, ako vyplýva z čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok upravuje
postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní, kedy má účastník ústavou zaručené právo
osobnej prítomnosti na súdnom konaní, ktoré sa zabezpečuje tak, že sa ukladá súdu, ak zákon



neustanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a
všetkých ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby
mohol byť dostatok času na prípravu, k čomu poukázal na § 115 ods. 2 O.s.p. s tým, že je na účastníkovi,
či svoje právo využije alebo nie a zúčastniť sa prejednávania veci pred súdom je neodňateľným právom
každého účastníka.

3. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho prevzal dňa
15.11.2016, vyjadrenie k nemu nepodal.

4. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak,  platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z
princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a
to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho
konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto
zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie.
Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel
rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich
vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu
v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. K uvedenému odvolací súd poukazuje na článok 2
ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., kedy bolo potrebné podľa § 470
ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania
použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom
prvej inštancie.

5. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem.

7. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku  odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie
a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení
procesného predpisu.

8. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že na základe návrhu žalobcu bol vydaný Okresným
súdom Trnava platobný rozkaz č.k. 36Cb/77/2015-75 dňa 27.07.2015, ktorým bolo v celom rozsahu
vyhovené návrhu žalobcu.

9. Proti platobnému rozkazu bolo súdu prvej inštancie dňa 13.08.2015 doručené podanie označené
ako odpor zo dňa 11.08.2015 a tiež  plnomocenstvo zo dňa 12.08.2015 na zastupovanie žalovaného
advokátom JUDr. Róbertom Spálom. Obe podania a to tak odpor ako i plnomocenstvo sú podpísané I.
B., ktorá sa označuje za konateľku žalovaného.



10. Odpor bol doručený na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý podaním zo dňa 21.09.2015
žiadal, aby súd odpor z dôvodu nesplnenia základnej podmienky odôvodnenia odporu vo veci samej
s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obo/403/1998 odmietol, pretože tvrdenia žalovaného
uvedené v odpore nemožno považovať za relevantné dôvody vo veci samej, pre ktoré by nastali účinky
zrušenia platobného rozkazu.

11. Vyjadrenie k odporu bolo doplnené podaním žalobcu zo dňa 05.02.2016, v ktorom žalobca poukázal
na to, že odpor, ktorý bol podaný žalovaným je podpísaný I. B. - konateľkou žalovaného, ktorá ale podľa
výpisu z obchodného registra v čase podania odporu t.j. 13.08.2015 nebola štatutárnym orgánom -
konateľkou žalovaného, pretože jej funkcia skončila dňa 10.07.2015.

12. Vzhľadom na túto skutočnosť, ktorú si súd overil z výpisy z obchodného registra  podľa § 174 ods.
3 písm. c) O.s.p. odpor odmietol ako podaný neoprávnenou osobou, keď o následkoch bol žalovaný
poučený v platobnom rozkaze.

13. Odvolací súd po vyhodnotení podaného odvolania dospel k záveru, že nie je dôvodné a to napriek
tomu, že žalovaný ho doplnil o originálne  vyhotovenie  splnomocnenia zo dňa 03.08.2015, ktorým
konateľ žalovaného Ivan Búran splnomocňuje I. B. na zastupovanie  vo všetkých právnych úkonoch  vo
všetkých veciach týkajúcich sa spoločnosti ELLIO spol. s r.o. - žalobcu a s poukazom na ktoré v rámci
odvolacích dôvodov vytýkal súdu, že sa neoboznámil s týmto splnomocnením.

14. K uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Obchodný
zákonník v ust. § 13 ods. 1, 2 jednoznačne označuje osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene spoločností
a pri jednotlivých druhoch spoločností špecifikuje označenie štatutárneho orgánu. Podľa ust. § 133
Obchod. zák. pri spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú právnu formu má žalovaný  označuje
konateľa ako  štatutárny orgán, ktorého konaním právnická osoba prejavuje svoju spôsobilosť na
právne úkony. Vznik a zánik funkcie štatutárneho orgánu je relevantnou právnou skutočnosťou, ktorá
sa zapisuje do obchodného registra. Zápis má deklaratórne účinky. Ak z výpisu obchodného registra
vyplýva určitý spôsob konania štatutárneho orgánu, treba ho dodržiavať. Právnické osoby môžu v
právnych vzťahoch konať i nepriamo a to prostredníctvom svojich zástupcov. Prejav vôle právnickej
osoby je právne relevantný dovtedy, kým sa neprekročí pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene
spoločnosti, ktorú zákon tomuto orgánu zveruje a okruh pôsobnosti nadobúdať svojimi úkonmi práva a
povinnosti v spoločnosti, teda kým sa neprekročia zákonné obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
danej právnickej osoby.

15. Odpor, ktorý bol podaný proti platobnému rozkazu bol urobený osobou, ktorá sa označila za
konateľku žalovaného a ako konateľka tiež udelila v mene žalovaného plnomocenstvo na zastupovanie
advokátovi. Na základe informácie od žalobcu súd prvej inštancie zistil  z výpisu z obchodného registra,
že I. B., ktorá vystupovala ako štatutárny orgán žalovaného - konateľka,  v čase podania odporu,
ani udelenia plnomocenstva advokátovi ale konateľkou žalovaného nebola, preto na základe tejto
skutočnosti súd prvej inštancie odpor odmietol ako podaný neoprávnenou osobou. Podľa výpisu z
obchodného registra konateľom žalovaného bol Ivan Búran, ktorý proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie
o odmietnutí odporu podal odvolanie,  ku ktorému doplnil ním udelené splnomocnenie I. B..

16. V súvislosti s dodatočne predložením splnomocnením vzal odvolací súd do úvahy i platnú judikatúru,
ktorá umožňuje zastupovanie účastníka,  konkrétne uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
19S43/02 zo dňa 26.08.2002 (ZSR 58/2003), ktoré rieši otázku nedostatku plnomocenstva podania
osoby, ktorá sa označí za zástupcu účastníka bez preukázania oprávnenia na zastupovanie spôsobom
uvedeným v ust. § 28 ods. 1 O.s.p., ktoré  sa považuje za nedostatok podmienky konania na strane
účastníka a ktorý možno odstrániť. Skutkový stav vyplývajúci z preskúmavaného spisu ale nemožno
subsumovať pod takýto právny názor vzhľadom na to, že konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným
nie je zástupcom spoločnosti, ale štatutárnym orgánom, prostredníctvom ktorého právnická osoba
koná a ktorý môže udeliť plnomocenstvo zástupcovi. I. B. sa ale v podanom odpore ako zástupca
neoznačila, jednoznačne vystupovala ako konateľka, pričom je zrejmé, nakoľko je spoločníčkou
žalovanej spoločnosti, že musela mať , resp. mala mať vedomosť, že  táto funkcia jej skončila dňa
10.07.2015 a tak nebola oprávnená ani k udeleniu plnej moci advokátovi. Za takéhoto skutkového stavu
nebolo dôvodné, aby súd prvej inštancie mal  pochybnosti o jej postavení a vyzýval ju na predloženie



plnej moci a naviac, keď i zápis vzniku a zániku funkcie konateľa do obchodného registra má deklaratórny
charakter.

17. Odpor podpísaný I. B.  nemôže byť posudzovaný ako konanie právnickej osoby podľa § 21 ods.
1 O.s.p. resp. podľa § 24 O.s.p., ktorý platil v čase podaného odporu ako i odvolania, ktoré už bolo
podané konateľom žalovaného. Právna  úprava sa v čase rozhodnutia odvolacieho súdu spravuje už
režimom Civilného sporového poriadku, zák.č. 160/2015 Z.z., ktorý v ust. § 72 C.s.p. odkazuje pri konaní
za právnickú osobu na hmotné právo, a to na konanie štatutárnym orgánom, konanie ktorého nemožno
stotožňovať so zákonným zastúpením. Za právnickú osobu, v tomto spore za žalovaného,  je výlučné
oprávnený konať konateľ . Identifikácia štatutárneho orgánu právnickej osoby vyplýva i z ust. § 20 Obč.
zák., podľa ktorého právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení
zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány) (1) a za
právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo
vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak
tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa
právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý
účastník nemohol vedieť (2)

18. Z hľadiska posúdenia správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd vzal do úvahy
plnomocenstvo, ktoré až v rámci podaného odvolania predložil žalovaný, ktoré ale odvolací súd hodnotí
ako irelevantné , vzbudzujúce pochybnosti o jeho existencii v čase, ktorý je na danom plnomocenstve
uvedený a je možné ho hodnotiť ako zneužitie práva.  Skutočnosť, či plnomocenstvo  bolo skutočne
udelené dňa 03.08.2015 nie je možné overiť, nakoľko sa pre neho nevyžaduje napr. overenie podpisu,
ktorá skutočnosť by mohla preukázať deň jeho udelenia.

19. Odvolací súd  preto pri rozhodovaní o odvolaní považuje za vhodné poukázať i na  článok 5 a
článok 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorých zjavné zneužitie práva
nepožíva právnu ochranu (čl.5)  a dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu čl. 15) . Súd  môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone
odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na
svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v
konaní.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že v danej veci odpor za žalovaného nebol podaný
osobou k tomu oprávnenou, nejednalo sa ani o konanie zástupcu, ktorý by prekročil svoje oprávnenie,
resp. by bolo potrebné zástupcu vyzývať na doplnenie plnomocenstva, I. B. sa jednoznačne označila za
konateľku napriek tomu, že v prípade, ak by súd pripustil, že plnomocenstvo, ktoré predložil žalovaný
v rámci podaného odvolania jej bolo na zastupovanie udelené v deň, ako je v ňom uvedené, nebola
konateľkou ale iba zástupcom na základe plnomocenstva, takto sa ale neoznačila.

21. K odvolacej námietke, ktorou odvolateľ namietol nerešpektovanie práva na spravodlivý proces
odvolací súd uvádza, že právo osobnej prítomnosti na súdnom pojednávaní nebolo porušené, pretože
žiadne pojednávanie nebolo nariadené a zákon nevyžadoval, aby sa o odmietnutí odporu rozhodovalo
na pojednávaní.

22. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, ktoré podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho
konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 C.s.p.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p.  nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.  možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cb/77/2015", "guid": "d67ecb49-cf57-4a2c-b69f-8bd957b2963e:0af19cae-1d92-4ca8-af7b-0628f4ffec64", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "da089ee7-b15e-431f-b994-11b7c494a192:66484430-539a-421a-a28b-2dd1ef0376e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cb/77/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 36Cb/77/2015 z 23. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/da089ee7-b15e-431f-b994-11b7c494a192:66484430-539a-421a-a28b-2dd1ef0376e7"}], "citovane_v": []}