{"guid": "29c0285a-ffc7-410f-9c75-4139e3287c10:f155bbc9-7400-4eb2-9334-d7af0e945486", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8015200656.1", "spisova_znacka": "6Sp/33/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sp/33/2015 z 3. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. novembra 2015, sp. zn. 6Sp/33/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8015200656.1", "identifikacne_cislo": "8015200656", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Škorpilová", "sudca_id": 912, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-skorpilova-912", "datum_vydania": "2015-11-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f155bbc9-7400-4eb2-9334-d7af0e945486", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200656.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200656.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200656.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/33/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200656
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200656.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor,
Konštantínova 6, Prešov, za účasti S. X., bytom E. XXXX/X, G., o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia odporcu č. V 1971/2015 zo dňa 16. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozhodnutie odporcu č.  V 1971/2015  zo dňa  16. apríla 2015.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca preskúmavaným rozhodnutím č. V 1971/2015 zo dňa 16.04.2015 ako správny orgán príslušný
podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov vo veci povolenia vkladu
záložného práva do katastra nehnuteľnosti na základe záložnej zmluvy č. 11/2015 - PTR uzavretej
medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a S. X. ako záložcom rozhodol podľa § 31 ods. 1 a 3
Katastrálneho zákona tak, že návrh zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 20.03.2015 mu bol doručený návrh na vklad vecného práva -
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola aj záložná zmluva č. 11/2015 -
PTR zo dňa 07.01.2015. Predmetom záložnej zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
v k.ú. Zlatá Baňa a to k parcele C KN č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 460 m2,
C KN č. XXX záhrady vo výmere 396 m2 a stavba súp.č. XX na parcele C KN č. XXX v podiele
1/1. Záložca je v predmetnej záložnej zmluve zastúpený splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, ktoré záložcu zastupuje na základe
dohody o splnomocnení zo dňa 28.01.2013.

Ďalej dôvodil, že z obsahu predloženej dohody o splnomocnenie je zrejmé, že záložca, ktorý je aj
dlžníkom podľa zmluvy o úvere nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pretože podpísal formulárovú
typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt podľa
ustanovenia  § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobodnej vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho záležitosti ( právne ).
To, že záložný veriteľ vybral  konkrétne „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu
splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K tomuto úsudku dospel k s prihliadnutím na všetky dostupné
podklady a to vrátane informácie správnemu orgánu známych z doterajších konaní so záložným
veriteľom, ako aj z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov.



Citoval ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka a argumentoval, že
splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi ( dlžníkovi ) vyberie veriteľ je v rozpore s ustanovením § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr/150/2012 zverejnenom v
Zbierke súdnych rozhodnutí č. 5/2014, podľa ktorého „ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je
odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje
v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí nutne
vyvolávať pochybnosti u konajúceho správneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca
pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach jeho riadneho zastupovania záujmov úverového
dlžníka.“

Ďalej uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku uviedol, že posudzovaná
dohoda o splnomocnení sa priamo viaže k zmluve o zriadení záložného práva a tým je nutné ju
subsumovať pod všetky zásady Európskej únie aplikovateľné pri ochrane spotrebiteľa. Poukázal
na smernicu Rady Európskej únie 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky
neuplatňovali v zmluvách, pričom pod jej režim súdny dvor explicitne zaradil právne vzťahy vyplývajúce
z úverových zmlúv uzatvorených nebankovými spoločnosťami.

Dôvodil, že je nepochybné, že v danej veci existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou
súvisiaca dohoda o splnomocnení je primerne vyvolaná finančnými aktivitami záložcu ( zabezpečovací
úkon viazaný k zmluve o úvere ) a ich vzťah k zabezpečovanému úveru je možné označiť ako subsidiárny
a akcesorický. Právne vzťahy riešené v zmluve o úvere, dohode o plnomocenstve a následne v záložnej
zmluve sú právnymi vzťahmi so spotrebiteľských zmlúv.

Citoval ustanovenie § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a argumentoval, že
vzhľadom k vyššie uvedenému s prihliadnutím na doterajšiu prax je toho názoru, že v riešených právnych
vzťahoch došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a teda ide o neprijateľné podmienky. V rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o
splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú ( typovú ) zmluvnú podmienku, ktorej
znenie nemohol ovplyvniť spotrebiteľ, preto je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá
je absolútne neplatná.

Poukázal aj na § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pravný úkon,
ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa so spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný a argumentoval, že predložená
zmluva o zriadení záložného práva je taktiež podpísaná splnomocnencom a tým je neplatná.

Ďalej citoval ustanovenie § 34 a § 40 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka, ako aj § 39 Občianskeho
zákonníka a dôvodil, že predložená záložná zmluva nie je podpísaná osobou oprávnenou konať v mene
záložného veriteľa - navrhovateľa. V zmluve je iba farebná fotokópia podpisu konateľa spoločnosti P. J. a
preto je toho názoru, že nedošlo k riadnemu prejavu vôle a teda tento písomný právny úkon je neplatný.
Pri záložných zmluvách nie je obvyklé podpis nahradiť akýmikoľvek mechanickými prostriedkami, čo
podľa názoru odporcu ani nebolo úmyslom záložného veriteľa, ale úmyslom veriteľa bolo vytvoriť dojem,
že zmluva je riadne podpísaná a tým uviesť účastníkov zmluvy, ako aj osoby posudzujúce zmluvu do
omylu, čo je zároveň v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi.

V závere odôvodnenia rozhodnutia citoval ustanovenia § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona a
konštatoval, že podmienky na vklad stanovené zákonom čo do platnosti zmluvy neboli splnené, preto
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
odporcu. Citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32
ods. 1 a 2 Správneho poriadku a uviedol, že je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa



podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci
pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a
povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil
záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že
záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a
nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu.

Ďalej uviedol, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci. Podľa ust.
§ 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie; pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav vyplýva aj z ust. § 46 Správneho poriadku. Je toho
názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo
dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a preto konštatoval, že odporca si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného
stavu veci.

Ďalej dôvodil, že ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne
aplikovateľné aj na katastrálne konanie, konkrétne aj konanie o povolení vkladu vecného práva
do katastra nehnuteľností. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy
problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať
skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať
konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí
iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký
je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia takto nepostupoval je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Ďalej argumentoval, že dohoda o splnomocnení je samostatne existujúcim dvojstranným právnym
úkonom, kde jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to
všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, žeby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež
nevyplýva, žeby veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva. Ak odporca z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho
záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách,
ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho
tvrdenia. Pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácia ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, pretože medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí
existovať reálny rozpor, ktorý bol odporca povinný preukázať. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide
o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu.



Na základe týchto skutočností namietal, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil skutkový stav a
nesprávne právne posúdil dohodu o splnomocnení, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie.

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy.  Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie,
ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníčku konania S. X., oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd vec pojednával podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil navrhovateľ písomným podaniam zo dňa 02.09.2015.
Súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporca svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnil. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas dňa
28.08.2015.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal odporcovi dňa 20.03.2015 návrh na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 11/2015-PTR do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto
návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným
veriteľom a S. X. ako záložcom, zastúpenou na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Z čl. I záložnej zmluvy vyplýva, že
predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. X. J., ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve záložcu. Podľa  čl. II predmetnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa
na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na
základe zmluvy o úvere č. 802001661 zo dňa 28.01.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane
veriteľa a záložcom na strane dlžníka.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi S. X. ako
splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava
ako splnomocnencom. Dohoda o splnomocnení bola bol podpísaná jej účastníkmi dňa 28.01.2013,
pričom túto dohodu podpisovala S. X. v G. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v Bratislave.
Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto
dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené,
že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z
uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi
založených práv a povinností v tomto rozsahu, ako aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako
poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie
ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní
svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy



sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom
splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi
platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za
účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení,
ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1
tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných
pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v
súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie
je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej
označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra,  záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona, Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má
byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať



s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení
aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojich kompetencií a v súlade so zákonom.
V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí
predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem
iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom
formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia
vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s
navrhovateľom.

Súd sa v danom prípade stotožňuje s právnou a skutkovou argumentáciou odporcu uvedenou v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že v konaní pred správnym orgánom a pred
tunajším súdom v totožných veciach týkajúcich sa navrhovateľa a návrhu na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností je zrejmé, že existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca
dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k úveru je
možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.

Tak ako odporca aj súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr
150/2012 zo dňa 11.06.2013 v totožnej veci, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení
v takomto prípade sa prejednáva a subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa. Z
odôvodnenia tohto citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozitívnou
zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou, z čoho vyplýva legitímne očakávanie účastníkov
súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročil rámec žalobných námietok navrhovateľa a nevyhlásil
prekvapivé právne názory, tzn. právne názory ani účastníkmi nepožadované. Avšak úniová zásada
lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli tak vysoký stupeň ochrany úniových práv
ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný
záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci  Asturcom
Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že vnútroštátny
súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci, ktorá je
totožná aj s prejednávaným prípadom konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do
formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah
takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril



záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa bola už v takejto dohode
nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné vyvodiť aj z judikatúry
súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro sp.zn. C-168/05
bod 25 zo dňa 04.06.2009, Pannon GSM sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009 Austur com
Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že
pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať
na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské
štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa.
Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých
neprijateľných podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým
minimalizovaná slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca
nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani
následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere sa nezakladá na zistenej realite.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Nepochybným základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je to, že združenie ProHelp
hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, tak obsahom plnomocenstva bola realizácia
zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči navrhovateľovi, to znamená také konanie, ktoré
nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 vyslovil právne vety, že
ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto
skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či
výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho
zastupovania záujmov úverového dlžníka.

Vzhľadom na okolnosti a zistené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu odporcu nesporne
vyplýva, že v prípade uzatvárania dohody o splnomocnení je konanie splnomocniteľa v rozpore s ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základom existencie týchto rozporov je to, že združenie ProHelp
hoci malo svedomite naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, podľa obsahu plnomocenstva realizuje
zabezpečenie záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. - navrhovateľa.
Takéto konanie nie je možné označiť za konanie v záujme splnomocniteľa, ale naopak v prospech
navrhovateľa.

Skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporcu
podporuje aj vyjadrenie účastníčky konania S. X. na pojednávaní pred súdom, ktorá potvrdila, že zmluvu
o úvere a ostatné listiny podpisovala pred pracovníkom navrhovateľa. Nikto iný pri tom nebol prítomný.
Nemá vedomosť o podpise dohody o splnomocnení ani o ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.
Toto združenie sa s ňou nekontaktovalo.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodol v súlade so
zákonom.

Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a zákonné potvrdil.



O trovách konania súd rozhodol  podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,   proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}