{"guid": "29bd701a-8e8a-4a02-87c6-cdc8a3680179:1cc905ca-5fd2-416c-b45c-ccef285a35a8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8812210494.1", "spisova_znacka": "5Co/124/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/124/2014 z 1. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 1. decembra 2014, sp. zn. 5Co/124/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8812210494.1", "identifikacne_cislo": "8812210494", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2014-12-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cc905ca-5fd2-416c-b45c-ccef285a35a8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8812210494.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8812210494.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8812210494.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/124/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812210494
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812210494.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. , Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/445/2012-58 zo dňa 26.03.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrhy navrhovateľa.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, §§ 5 ods. 1 až 3; 6 ods.
1 až 4; 9 ods. 1, 2; 15 ods. 1, 2; 16 ods. 1, 2; 17 ods. 1 až 5; 19 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení platnom do 31.12.2012, § 3
ods. 1, 2; 4 ods. 1 písm. a); 9 ods. 1 až 4; 16 ods. 1 až 5; 19 ods. 1 až 3; 25 ods. 1 až 4 zákona č.
514/2009 Z.z. v platnom znení, pričom konštatoval, že z  exekučných spisov Okresného súdu Vranov
nad Topľou súd zistil, že  vo veciach sp. zn.:

- 7Er 136/2009 - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej A. S., exekučné
konanie začaté dňa 28.5.2009 pre vymoženie 126,78 eur, žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu
dňa 10.6.2009, exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 4.11.2008, uznesením zo
dňa 8.12.2009 zamietnutá žiadosť v časti úroku z omeškania, uznesenie právoplatné dňa 13.2.2010,
poverenie pre súdneho exekútora vydané dňa 1.3.2010

- 8Er 575/2009 - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému U. Q., exekučné
konanie začaté dňa 15.10.2009, pre vymoženie 447,46 eur, žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu
dňa 4.11.2009, exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.7.2009, uznesením zo
dňa 12.1.2010 zamietnutá žiadosť v časti úroku z omeškania, uznesenie právoplatné dňa 27.2.2010,
poverenie pre súdneho exekútora vydané dňa 5.3.2010, exekučné konanie zastavené uznesením zo
dňa 17.2.2011



- 12Er 2074/2009 - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej P. V., exekučné
konanie začaté dňa 12.10.2009, pre vymoženie 563,62 eur, žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu
dňa 4.11.2009, exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.7.2009, uznesením
zo dňa 12.1.2010 zamietnutá žiadosť v časti úroku z omeškania, uznesenie právoplatné dňa 4.2.2010,
poverenie pre súdneho exekútora vydané dňa 17.2.2010

- 7Er 392/2009 - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej B. Q., exekučné
konanie začaté dňa 13.8.2009, pre vymoženie 225,72 eur, žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu
dňa 25.9.2009, exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24.6.2009, uznesením
zo dňa 12.1.2010 zamietnutá žiadosť v časti úroku z omeškania, uznesenie právoplatné dňa 2.3.2010,
poverenie pre súdneho exekútora vydané dňa 5.3.2010

- 6Er 60/2009 - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej S. I., exekučné
konanie začaté dňa 7.3.2009, pre vymoženie 356,32 eur, žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu
dňa 6.4.2009, exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.10.2008, uznesením zo
dňa 31.7.2009 zamietnutá žiadosť v časti úroku z omeškania, uznesenie právoplatné dňa 28.8.2009,
poverenie pre súdneho exekútora vydané dňa 5.10.2009

- 3Er 100/2009 - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej U. V., exekučné
konanie začaté dňa 23.4.2009, pre vymoženie 580,86 eur, žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu
dňa 13.5.2009, exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 5.12.2008, uznesením zo
dňa 23.11.2009 zamietnutá žiadosť v časti úroku z omeškania, uznesenie právoplatné dňa 23.12.2009,
poverenie pre súdneho exekútora vydané dňa 4.1.2010

- 3Er 389/2009 - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému X. B., exekučné
konanie začaté dňa 10.8.2009, pre vymoženie 378,38 eur, žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu
dňa 25.9.2009, exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 3.6.2009, uznesením zo
dňa 31.12.2009 zamietnutá žiadosť v časti úroku z omeškania, uznesenie právoplatné dňa 28.1.2010,
poverenie pre súdneho exekútora vydané dňa 3.2.2010

- 9Er 53/2009 - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej P. R., exekučné
konanie začaté dňa 14.8.2009, pre vymoženie 485,96 eur, žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu
dňa 25.9.2009, exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 1.7.2009, poverenie pre
súdneho exekútora vydané dňa 30.12.2009

- 3Er 456/2008 - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej U. J., exekučné
konanie začaté dňa 30.10.2008, pre vymoženie 11.640,- Sk, žiadosť o udelenie poverenia doručená
súdu dňa 1.12.2008, exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 4.7.2008, poverenie
pre súdneho exekútora vydané dňa 3.12.2008

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd prvého stupňa za
preukázané, že návrhy navrhovateľa nie sú dôvodné. V konaní navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu spôsobenú tým, že Okresný súd Vranov nad
Topľou podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nerozhodol o návrhu  súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie.

Všeobecnými podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody: existencia nezákonného rozhodnutia resp.  nesprávneho úradného postupu,
škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu
nesprávneho úradného postupu , teda základnej podmienky pre uplatnenie náhrady škody ani škodu
samotnú  navrhovateľ nepreukázal , čím neuniesol dôkazné bremeno pre úspech v konaní.



Vo vzťahu k procesnej námietke odporcu o zmätočnosti podaní súd prvého stupňa konštatoval, že návrhy
majú  náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 a  79 Občianskeho súdneho poriadku.  Petit  žaloby je zrejmý a
sú splnené podmienky pre to, aby takto podané návrhy boli prejednané.

Súd prvého stupňa neuznal ani námietku odporcu o predčasnom podaní návrhu na súd  pred uplynutím 6
mesačnej lehoty od predloženia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku príslušnému orgánu, pretože
v čase rozhodovania súdu daná lehota uplynula. Je nepochybne zrejmé, že odporca jeho nárok neuznal.

Rozhodnutia rozhodcovských komisií , ktorých sa týkala novela exekučného poriadku platná od
01.06.2011 sa nedotkla inštitútu rozhodcovských rozsudkov.

Prvostupňový sú ďalej konštatoval, že súhlasí s  námietkou navrhovateľa spočívajúcou v tom, že
aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý podobne upravuje podmienky, na
základe ktorých možno usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní,
nie je možné aplikovať na právny vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi
účastníkmi konania pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri
aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona bolo zavedené s účinnosťou od 01.01.2013, preto
je toto zákonné ustanovenie priamo aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené
zákonom 514/2003 Z.z. len tie, ktoré vznikli od 01.01.2013. Odporca  vzniesol vo vyjadrení k návrhom
námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009.

Súd  preskúmal vznesenú námietku premlčania prihliadnuc k ust.  § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané až na vec povinnej A. J.. Vo všetkých ostatných
exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, boli doručené žiadosti
o udelenie poverenia až po dni 23.04.2009 .

Navrhovateľovi  začala plynúť  3-ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhrady
škody najskôr 16. deň od doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu. Právo navrhovateľa sa z tohto
dôvodu až na jeden prípad nepremlčalo, pretože návrhy boli doručené súdu v premlčacej  dobe dňa
27.09.2012. K premlčaniu nároku navrhovateľa došlo vo veci povinnej A. J. ,u ktorej došlo k vydaniu
poverenia dňa 3.12.2008, z ktorého dôvodu je námietka premlčania dôvodná a prihliadnutím ku ktorej
bolo potrebné návrh týkajúci sa tejto povinnej zamietnuť, pretože navrhovateľ podal návrh po uplynutí
zákonnej premlčacej doby.

Ustálená súdna prax napriek zneniu ustanovenia § 44 ods. 2 exekučného poriadku a výkladu podaného
ústavným súdom k lehotám na vydanie poverenia, resp. zamietnutia návrhu na vydanie poverenia
umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností, či neexistuje rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je oprávnený uznesením
zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie . Materiálny prieskum súladnosti
exekučného titulu i návrhu  so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z. z.,
ktorý v zmysle ust. § 45 ods. 1,2 zákona umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b alebo c, teda
ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písmeno a) a b), ak rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.  Exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku aj bez
návrhu v prípade zistenia  takýchto nedostatkov.

V žiadnej z predmetných vecí nedošlo k disciplinárnemu postihu sudcu alebo vydaniu právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by
prieťahy v konaní konštatoval. Navrhovateľ nečinnosť súdu pri rozhodovaní o návrhu súdneho exekútora



na vydanie poverenia odvodzuje nesprávne od začatia exekučného konania, teda doručenia návrhu
oprávneného  súdnemu exekútorovi. V každej prejednanej veci bol súdu návrh exekútora  na vydanie
poverenia, odkedy je súd povinný konať,  doručený až  v neskoršom období tak, ako to vyplýva z
exekučných spisov. V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku,
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný
súd. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 01.01.2013,
avšak i keď žaloby boli vo veci podané v r. 2012 predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie
§ 9 ods. 1 predmetného zákona, preto je ho možno aplikovať ako interpretačné pravidlo aj pri
uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred 01.01.2013.
O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je
oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po
zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne
v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných
titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia
výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
exekútora je potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému
exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej
lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy, z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že navrhovateľ  neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní
vzniku škody.  V konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky
v období, ktoré zbytočne uplynulo v dôsledku tvrdenej nečinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch,
keď samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Navrhovateľ rovnako  v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vznik
škody  ako vynaloženie určitých  extra nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky v čase po uplynutí
lehoty na vydanie poverenia. Nestačí samotné  tvrdenie navrhovateľa  o tom, že mu vznikli dodatočné
náklady, ktoré vyčíslil  vo všetkých veciach paušálne  jednou sumou. Pritom v žiadnej   exekučnej veci
lehota omeškania uvedená navrhovateľom nezodpovedá skutočnosti.  Napr. u povinného A. Q. súd
rozhodol do 3 mesiacov, K. I. do 3 mesiacov a pod. Za rozhodnutie je nepochybne potrebné považovať aj
uznesenie, ktorým súd zamietol žiadosť exekútora o vydanie poverenia v časti uplatneného exekučného
titulu (napr. úroky z omeškania). O zostávajúcej časti žiadosti  súd mohol objektívne rozhodnúť až po
právoplatnosti uznesenia, čo sa v primeranej lehote stalo.

Navrhovateľ  uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej  uviedol , že v dôsledku nesprávneho úradného
postupu súdu došlo k ohrozeniu jeho legitímnych očakávaní, k zániku povinného, zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného.

Navrhovateľ  nepreukázal teda ani výšku škody, tak majetkovej  ako aj nemajetkovej ujmy.

Súd prvého stupňa nevidel dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe analógie Nálezov
Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné



prieťahy v súdnom konaní vychádzajúc zo spriemerovania výšky priznaného zadosťučinenia Ústavným
súdom za každý mesiac omeškania 55,- eura konštatujúc, že ani jeden z dôvodov pre priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ ničím nepodložil, a preto nemožno akceptovať ako dôvod
pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, alebo k insolvencii povinného,
prípadne, že táto situácie si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a
príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného
podloženia a preukázania. Ide iba o hypotetické uvažovanie navrhovateľa, bez preukázania konkrétneho
zásahu do sféry navrhovateľa.

Pretože nebol preukázaný vznik škody, nemal dôvod postupovať pri jej vyčíslení podľa svojej úvahy
za podmienok ust. § 136 O.s.p. Sám navrhovateľ spochybnil možnosť ustáliť výšku škody znaleckým
posudkom, ktorý od podania návrhu na súd nepredložil.

Napokon navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik
škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd prvého stupňa návrh zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy konania
nevznikli a náhradu trov konania si neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol,
že postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, súd
prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistil skutkový stav, pretože  nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci na základe „inšpirácie“ novou právnou
úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku  právnej skutočnosti
a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má
dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa bol jednoznačne viazaný ust. § 9
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred  prijatím zákona č. 412/2012 z. z. a nemohol
interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.  v znení
zákona č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím súd prvého stupňa de iure a de facto aplikoval  princíp
priamej retroaktivity. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie právnej neistoty určením zákonnej
lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len exekučného súdu. Súdu neprísluší polemizovať
o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami.  Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,, na ktorom nemožno zakladať meritórne
rozhodnutie.  Svojimi úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé,
aký môže mať dopad na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také
skutočnosti, ktoré s predmetom nesúvisia.



Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s.
p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a  bez  nariadenia
pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 25.11.2014 zistil, že odvolanie navrhovateľa  nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo
veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd konal a rozhodol
nesprávne. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje ( § 219 ods. 2 O. s. p. ).

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu,
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom ( článok 46 ods. 3 Ústavy  SR ).

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo

d/ nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov).

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti SR ak

1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu  ( § 4 ods. 1 písm. a/ cit. zákona ).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej
pôsobnosti podľa článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy SR ( § 9 ods. 1 cit. zákona ).

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo
v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,



žiadosti o prešetrenie vybavovania sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov ( § 9 ods. 2 cit. zákona ).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku ( ďalej „žiadosť“ ) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11 ( § 15 ods. 1 cit. zákona ).

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nárokov alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý
bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade
škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť
najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6-mesačnej lehoty
na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr ( § 16 ods. 4 cit. zákona ).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak
iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym  úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak ( § 17 ods. 1, 2 cit. zákona ).

Právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia ) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie ( § 19 ods. 1 cit. zákona ).

Odvolací súd jednoznačne konštatuje, že súd prvého stupňa v predmetnej veci sa dôsledne riadil vyššie
uvedeným, preto vo veci aj správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou
navrhovateľa v tom, že ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné aplikovať na právne vzťahy,
pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto
ustanovenia, lebo by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. Uvedené ustanovenie bolo do
zákona č. 514/2003 Z. z. zavedené zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013. Je ho preto
možné aplikovať len na právne vzťahy upravené síce zákonom č. 514/2003 Z. z ., ale len tie, ktoré vznikli
od 01.01.2013. Toto však nevylučuje, aby súd prvého stupňa nemohol v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviesť významné okolnosti uvedené aj v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Pri posudzovaní a
hodnotení otázky nesprávneho úradného postupu však prvostupňový súd jednoznačne vychádzal z ust.
§ 9 ods. 1 cit. zákona, účinného v čase,  keď mal deklarovaný zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi
konania vzniknúť, a to v exekučných konaniach uvedených jednak v návrhu na začatie konania, ako aj
v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu.

Odvolací súd ustálil, že v predmetnom konaní špecifikovaných exekučných veciach vedených Okresným
súdom Vranov nad Topľou nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu
v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
Ústavného súdu SR, kedy by prieťahy v konaní boli konštatované. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je súd povinný
preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a



exekučný titul. Iba ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, pritom táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul, ktorým je
notárska zápisnica alebo rozhodnutie rozhodcovských súdov. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonná
15-dňová lehota je určená na poverenie exekútora, a to iba v prípadoch, ak exekučným titulom okrem
iného, nie je rozhodcovský rozsudok.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, exekučný
súd nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

Vzhľadom na uvedené je dôležité uviesť, že ak vznikne neodstrániteľný nedostatok v procesných
podmienkach alebo odstrániteľný nedostatok, ktorý aj po úkonoch exekútora, prípadne exekučného súdu
zostal neodstránený, príslušný súd ( § 45 Exekučného poriadku ) žiadosť o vydanie poverenia zamietne a
nadväzne na to zastaví exekučné konanie. Ako bolo vyššie uvedené, 15-dňová lehota na vyporiadanie sa
súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v exekučných konaniach, v ktorých
exekučným titulom je okrem iných rozhodcovský rozsudok. Dôvodom ustanovenia tejto výnimky, ktorá
bola do zákona zavedená s účinnosťou od 01.06.2010 a vzťahuje sa i na exekučné konania začaté pred
účinnosťou zákona č. 144/2010 Z. z., je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúcie preskúmavaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie ( napr. zmluva
zakladajúca hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným, rozhodcovská zmluva alebo doložka ).

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa správne ustálil, že navrhovateľ v predmetnom
konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, t.
j. existenciu nesprávneho úradného postupu, škodu a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Neboli preukázané ani žiadne dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy,
ktorú navrhovateľ v návrhu na začatie konania žiadal. Navrhovateľom nebol preukázaný ani jeden z
dôvodov pre priznanie  nemajetkovej ujmy v peniazoch. Neobstojí preto argumentácia odvolateľa o
vzniku jeho právnej neistoty, ak exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok vydaný bez splnenia
zákonných podmienok.

Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovateľ nepreukázal
existenciu zákonných podmienok na priznanie mu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Na základe uvedeného, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne
a preto bolo postupom podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bol úspešný odporca, tento
nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný navrhovateľ takýto návrh tiež nepodal,
ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania nemohol byť
priznaný. Keďže ide o návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám
nemohol rozhodovať.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/445/2012", "guid": "905d806a-21bc-4997-bee5-8679622ee8b0:864ddfd8-26b7-4886-bc08-86842ea707a3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}