{"guid": "29b7465d-7a28-4692-8fa8-d0c2222b4860:93d6ecf1-7426-4cba-8df9-475385c2253c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5615203474.1", "spisova_znacka": "31CoE/64/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 31CoE/64/2016 z 17. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 17. januára 2017, sp. zn. 31CoE/64/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5615203474.1", "identifikacne_cislo": "5615203474", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2017-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93d6ecf1-7426-4cba-8df9-475385c2253c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5615203474.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5615203474.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5615203474.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31CoE/64/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203474
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615203474.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom:
Mgr. Jana Virličová, so sídlom Exekútorského úradu Z. XXX/A, XXX XX K., vo veci oprávneného: PRO
CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený: JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokátka, korešp. adresa: Z. XXX/A, XXX XX K., proti povinnému: N. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, v štádiu konania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 1Er/1631/2015-27 zo dňa 17.08.2016, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu  potvrdzuje.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd pri aplikácii § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 161 ods.
1, 2, § 230 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) exekučné konanie zastavil.
Exekučný titul v predmetnom konaní predstavoval rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.                                sp. zn. IBC12100501 zo dňa
03.02.2012. Okresný súd dospel k záveru, že o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči
povinnému na základe totožného exekučného titulu okresný súd už právoplatne rozhodol, keď exekúciu
zastavil po tom, čo z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu je založená na neplatnom právnom
úkone, v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Er/375/2013 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.09.2013, sp. zn. 10CoE/108/2013 zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prekážka rozhodnutej veci je procesnou prekážkou,
ktorú nemožno odstrániť. Oprávnený sa opakovane domáha voči povinnému plnenia z toho istého
rozhodcovského rozsudku. Súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného
rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.  Podanie svojho
odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Podľa
jeho názoru uvedených pochybení sa exekučný súd dopustil tým, že
1. prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku),
2. porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných
veciach poverenie vydávajú aj zamietajú.
Podľa názoru oprávneného vydanie poverenia nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá
námietku právoplatne rozhodnutej veci. V tomto smere poukázal oprávnený na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 205/2011, sp. zn. 5 ECdo 40/2013, Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2012.
Podľa oprávneného v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré



sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá
vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie
konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nerozhoduje o merite veci,
ale predstavuje len proces. Zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci
rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, a takýmto postupom okresný súd
porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako
aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva a slobôd a súčasne odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom.

3. Odvolací súd vec preskúmaval aplikujúc v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia
zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016, a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných
úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

4. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

5. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

6. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. IBC12100501
zo dňa 03.02.2012. a voči tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod spisovou značkou 6Er/375/2013. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 6Er/375/2013-42 zo dňa 19.06.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10CoE/108/2013 zo dňa 11.09.2013 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu v dôsledku neprijateľnej
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
6Er/375/2013-77 zo dňa 27.03.2014 bolo exekučné konanie zastavené.

7. Krajský súd sa nestotožnil s názorom oprávneného, že rozhodnutie v exekučnom konaní nemôže
založiť prekážku veci rozhodnutej v prípade zastavenia exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie po
tom, čo súd zamietol udeliť poverenie súdnemu exekútori na vykonanie exekúcie pre nedostatok
vykonateľnosti exekučného titulu, jedná sa o hmotnoprávny dôvod zastavenia exekúcie. Preto názory
oprávneného o tom, že v exekučnom konaní prekážka veci rozhodnutej nie je možná, nemajú oporu v
právnom poriadku. Oprávnený aj napriek tomu, že súd exekúciu zastavil pre absenciu vykonateľného
exekučného titulu, sa opakovane domáhal voči povinnému plnenia z toho istého rozhodcovského
rozsudku. Súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského
rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci.  Podľa názoru
odvolacieho súdu v prípade opätovne predloženého nevykonateľného exekučného titulu v exekučnom
konaní sa jedná o  prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. a zároveň túto prekážku
ustanovuje v § 230 aj Civilný sporový poriadok, teda aj po 01.07.2016 táto prekážka v konaní trvá, a
preto okresný súd správne exekučné konanie zastavil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď zistil, že oprávnený
ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným
prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich)
nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.



Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Er/1631/2015", "guid": "668a9251-f324-4d48-95d3-7683f96a7870:e9ecbee1-d65b-4a35-b7d5-c68278ebe2ca", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e"}, {"guid": "18316f84-12f6-4b5d-ad84-d87c642d4804:8f256f21-6328-40e5-9381-e8ac4c7fcd94", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/375/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6Er/375/2013 z 27. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/18316f84-12f6-4b5d-ad84-d87c642d4804:8f256f21-6328-40e5-9381-e8ac4c7fcd94"}], "citovane_v": []}