Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/302/2013 z 29. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. septembra 2013, sp. zn. 8Co/302/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4211223213.1 Krajský súd Nitra | 8Co/302/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4211223213.1 | 2013-09-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3dc1c7fd-544e-4bf1-b6d8-3b4b156459f5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4211223213.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/302/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211223213
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4211223213.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka
5, IČO: 36 613 843, zastúpená konateľom a advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, proti odporcovi: H.
Z., nar. XX.XX.W., naposledy bytom E., H.. E. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom
Zuzanou Bölcsovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, za účasti vedľajšieho účastníka
na strana odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086,
zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, zastúpená konateľom
a advokátom JUDr. Rudolfom Priečinským, o zaplatenie sumy 118,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8C/46/2013-78
zo dňa 11. februára 2013 v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu náhradu trov konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým súd prvého stupňa
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo
dňa 15.12.2011 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 118,50 Eur s príslušenstvom. Právny zástupca
navrhovateľa dňa 21.08.2012 oznámil súdu, že svoj návrh proti odporcovi berie v plnom rozsahu späť
a žiadal konanie zastaviť. Dňa 07.06.2012 Spotrebiteľské združenie OSA oznámilo súdu svoj vstup do
konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, súčasne vzniesol námietku premlčania a zároveň
si uplatnil si trovy konania. Súd prvého stupňa vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľa konanie
bez ďalšieho zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c)
OSP. Súd prvého stupňa trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal dôvodiac
tým, že jeho trovy nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, pretože
vedľajší účastník vo veci nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcu a o vstupe do konania
odporca nemal doposiaľ ani vedomosť. Odporcov pobyt nie je známy. Oznámil len vstup do konania
( ako v nespočetnom množstve sporov na tunajšom súde), o predmete konania nemal žiadnu vedomosť
( oznámenie vstupu do konania je v množstve vecí na tunajšom súde totožné a všeobecné). Vedľajší
účastník sa sám, dobrovoľne rozhodol vstúpiť do konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka
si uplatnil trovy konania, ktoré nevyčíslil ( čl. 51 v spise). Súd považoval spôsob konania právneho
zástupcu - oznámenie o vstupe združenia do konania, žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie
trov konania za neobvyklé ( rovnakým spôsobom vstup do množstva vecí o čom má súd vedomosť zo
svojej rozhodovacej činnosti). Ďalej uviedol, že vo vznesenej námietke premlčania právnym zástupcom
vedľajšieho účastníka sa neuvádzajú žiadne konkrétne námietky, ktoré by sa vzťahovali na konkrétnu



vec, sú uvádzané len všeobecne formulované tvrdenia. V danom prípade možno konštatovať, že právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo
prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania ( čl. VI. Stanov).

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu v časti
výroku, ktorým mu súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP. Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa
povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Alternatívne navrhol aby, odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Ďalej namietal, že zo späťvzatia návrhu na začatie konania nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ
svoj návrh späť. Podstatným pre právne posúdenie veci je, že nárok uplatňovaný navrhovateľom nebol
uplatňovaný dôvodne, resp. bol premlčaný. Súd prvého stupňa mal preto v tomto prípade rozhodnúť
o trovách konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol
podaný dôvodne a či navrhovateľ svojim nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo
zastaviť. Mal za to, že tým, že navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. Uviedol, že spotrebiteľské združenie
OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Táto
ochrana spotrebiteľských práv sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Ďalej uviedol,
že výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť
je absurdný a najmä odporujúci zákon SR a tiež predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by
nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a
oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia stanovenú
legislatívou SR a EÚ. Zdôraznil, že bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania
zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté,
pričom je možné a pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli
neúspešný mnohí spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine
zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné podmienky. Mal za to, že je dôvodné,
aby vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania, keďže nie je vylúčené, aby si vedľajší účastník,
ak zostane až do právoplatného skončenia veci, nemohol uplatniť jemu vzniknuté trovy. Zdôraznil, že
nie je možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na početné rozhodnutia krajských súdov ako aj na rozsudok Súdneho dvora zo
dňa 22.12.2010, vo veci C - 279/09 DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft GmbH
proti Spolkovej republike Nemecko. Konštatoval, že nahradenie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi je nanajvýš spravodlivé, nakoľko mu jednak s bránením práv spotrebiteľa (odporcu) vznikli
reálne náklady a jednak ako prevenciu pred konaním navrhovateľa, ktorý zneužíva nízke právne
vedomie spotrebiteľov (vrátane odporcu) tým, že skupuje premlčané pohľadávky a tie následne žaluje
spoliehajúc sa, že odporcovia (spotrebitelia) nevedia o možnosti vznesenia námietky premlčania a
právne služby advokáta si nemôžu dovoliť. Záverom uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd stotožní s
názorom súdu prvého stupňa, vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1
písm. c) OSP konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve
spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady
trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa
a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako
o predbežnej otázke. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 29,29 Eur s DPH za jeden úkon právnej služby /odvolanie/ vrátane režijného
paušálu.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Podľa jeho názoru vedľajší účastník -
združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25
Zák. č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne závery
ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí sp.
zn. 3Cob/259/2011, ktorý v oboch prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zastúpenia. Mal za to, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Obdobný



právny názor vyjadril aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/164/2012. Ďalej
uviedol, že má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a
vôľu odporcu a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do
konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania. Rovnaký právny názor vyslovil aj
Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012. Mal za to, že paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy
konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd
v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012. Namietal, že v danom prípade nemožno hovoriť
o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného
zreteľa podľa § 150 OSP. Zdôraznil, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3
Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s
procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný názor vyslovil Ústavný súd
SR v náleze II. ÚS 78/03, ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012.
Ďalej uviedol, že združenie odporcu v konaní nezastupuje. Podobný právny názor zastal aj Krajský súd
v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13Co/40/2012 a v rozhodnutí sp. zn. 13Co/35/2012. Ďalej dôvodil, že
ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, sa týkajú všeobecne
ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na
ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby
pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Podľa jeho názoru, konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a
nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania nepriznal. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie
uviedol, že tento považoval za nedôvodný a nespĺňajúci podmienky prejudiciálneho konania. Podľa jeho
názoru z prejudiciálneho konania je vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, t.j. Súdny dvor EÚ
nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v
prípade, ak by bolo v rozpore s právo Európskej únie, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by
prekročil svoje právomoci. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
9Co/70/2012. Poukázal aj na skutočnosť, že vedľajší účastník sa prezentuje ako organizácia na ochranu
spotrebiteľov, avšak z urputnej snahy o predloženie prejudiciálnych otázok na SD EÚ ohľadom nároku
združenia na ochranu spotrebiteľa na náhradu trov konania, možno nadobudnúť skôr dojem ochrany
svojich záujmov. Mal za to, že návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky na SD
EÚ je nedôvodný a účelový, nakoľko posúdenie priznania náhrady trov konania patrí jednoznačne do
právomoci vnútroštátneho súdu. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 19,33 Eur s DPH, ktoré pozostávajú z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 Eur s
DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37 Eur s DPH.

Opatrovník odporcu sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým súd prvého stupňa nepriznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1
písm. f) OSP a vec mu vrátiť v tejto časti na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 2 vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal
za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však



hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146
ods. 2 prvá veta.

Otázka zavinenia zastavenia konania má pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa vyššie
uvedeného ustanovenia osobitný význam - pokiaľ totiž účastník konania zavinil, že sa konanie muselo
zastaviť, súd prizná ostatným účastníkom konania (druhej procesnej strane) náhradu trov konania, ktoré
v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie ich práva. Vo všeobecnosti zavinenie toho, že
konanie muselo byť zastavené, môže spočívať v rozmanitých okolnostiach, napríklad v tom, že účastník
podal návrh na začatie konania vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo že podal návrh
proti tomu, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania alebo že vzal návrh na začatie konania späť.
Pri riešení otázky, či účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, treba vychádzať výlučne
z procesného hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok.

O prípad zavinenia zastavenia konania v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá OSP nejde vtedy, ak dôvodom
pre zastavenie konania bolo späťvzatie takého návrhu, ktorý bol podaný dôvodne a navrhovateľ ho vzal
späť len so zreteľom na správanie odporcu (spočívajúce napríklad v tom, že odporca až na základe
proti nemu smerujúceho návrhu pristúpil k splneniu povinnosti označenej v návrhu); v takom prípade sa
uplatní ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá OSP. Ak nie je daný dôvod pre postup podľa § 146 ods. 2
OSP, platí, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ bolo zastavené
(§ 146 ods. 1 písm. c) OSP).

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v
tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. Ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti výroku, ktorým súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov konania je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť v tejto časti súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím bola
účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa nevyplýva, ako súd pri rozhodovaní o
náhrade trov účastníkov konania vyhodnotil zastavenie konania z hľadiska zodpovednosti zavinenia
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie tohto konania vo vzťahu navrhovateľa a
odporcu, tiež z neho nevyplýva ako následne vyhodnotil zastavenie konania z hľadiska zodpovednosti
zavinenia účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania pri rozhodovaní o
náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľa a vedľajší účastník na strane odporcu.



Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že z ustanovení § 137 a nasl. OSP vyplýva, že právo na náhradu
trov konania majú najmä účastníci konania (navrhovateľ, odporca). Zákon však explicitne nevylučuje,
aby súd priznal náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, avšak pri priznaní týchto trov musí súd
dôsledne skúmať, či uplatnené trovy vedľajšieho účastníka sú účelne vynaložené a hospodárne.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne vo veci v zmysle ustanovenia § 226 OSP, podľa
ktorého je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí a zároveň svoje rozhodnutie aj
relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 OSP.

Odvolací súd rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.