Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/147/2019 z 21. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. januára 2020, sp. zn. 13Cob/147/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5814201617.3 Krajský súd Žilina | 13Cob/147/2019 | ECLI:SK:KSZA:2020:5814201617.3 | 2020-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 34 CSP, § 379 CSP, § 387 ods. 1 CSP, CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/033acad3-ed1c-4166-b487-70e6f3da2ce6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5814201617.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/147/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814201617
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5814201617.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Zásah 7, s.r.o., so
sídlom Jesenského 33, 972 01 Bojnice, IČO: 36 321 885, zastúpeného zástupcom LEGAL POINT s.r.o.,
so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti žalovanému: HERN s.r.o.,
so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 381 047, zastúpenému zástupcom Karkó s.r.o., so
sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o zaplatenie 8.400,- Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/22/2014-263
zo dňa 6. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/22/2014-263 zo dňa 6. februára 2019 p
o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I/). O nároku na náhradu trov súdneho
konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
100%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok II/). Okresný súd v
odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, doručenú súdu dňa 7.3.2014, ktorou žalobca
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 8.400,- Eur s úrokom z omeškania 8,25% ročne od
20.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným
uzavreli dňa 21.12.2007 Zmluvu o komplexnom zabezpečení ochrany objektov č. S-071114/01-001
(ďalej len „zmluva“). Zmluva bola menená, dopĺňaná formou dodatkov č. 1 a 2. Sporové strany sa dohodli
na ukončení platnosti zmluvy ku dňu 30.11.2013. Z obsahu dohody o ukončení Zmluvy o komplexnom
zabezpečení ochrany objektov č. S-071114/01-001 sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal, že žalobcovi
ako vykonávateľovi vyplatí mimoriadnu splátku vo výške 7.000,- Eur na základe faktúry, ktorú žalobca
vystaví. Žalobca vystavil dňa 28.11.2013 žalovanému faktúru č. OFs130321, ktorá bola splatná dňa
19.12.2013. Žalovaný túto faktúru žalobcovi doteraz nezaplatil.

2. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukázal na svoje pôvodné rozhodnutie, a to rozsudok č.k.
2Cb/22/2014-131 zo dňa 30.1.2017, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 8.400,- Eur s úrokom
z omeškania 8,25% ročne od 20.12.2013 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13Cob/136/2017 zo
dňa 12.12.2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci okresný
súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý predložil žalovaný a dospel k záveru, že žalobe
nemožno vyhovieť.



3. Okresný súd poukázal na ust. § 489, § 580, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca sa
voči žalovanému domáhal zaplatenia 8.400,- Eur spolu s úrokom z omeškania 8,25% ročne od
20.12.2013 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel Dohodu o ukončení
zmluvy o komplexnom zabezpečení strážnej služby č. S-071114/01-001, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal zaplatiť žalobcovi mimoriadnu splátku vo výške 7.000,- Eur bez DPH na základe faktúry,
ktorú vystaví žalobca. Túto faktúru žalovaný žalobcovi doteraz nezaplatil. Žalovaný sa bránil voči
žalobcovmu nároku právom na náhradu škody vo výške 9.681,- Eur, ktoré právo započítal s právom
žalobcu na zaplatenie mimoriadnej splátky 8.400,- Eur, ktorú si žalobca v konaní uplatnil. Podľa
obrany žalovaného právo žalobcu na zaplatenie mimoriadnej splátky zaniklo započítaním. Žalovaný
argumentoval, že mu voči žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody, pretože žalobca mal podľa Zmluvy
o komplexnom zabezpečení strážnej služby zo dňa 21.12.2007 vykonávať ochranu majetku, realizovanú
formou strážnej služby s nepretržitou pracovnou dobou, v prospech objednávateľa a jeho dcérskych
spoločností pôsobiacich v areáli objednávateľa, čo zahŕňalo vykonávanie fyzickej ochrany majetku
objednávateľa, u jednotlivých objektov podľa ich umiestnenia v rámci areálu objednávateľa vykonávať
strážnu službu pochôdzkovým spôsobom; strážnu službu vykonávať nepretržite, vrátane dní pracovného
voľna, pokoja a štátom uznaných sviatkov a v noci a v dňoch pracovného pokoja zabezpečovať kontrolu
objektov v areáli objednávateľa z hľadiska ochrany majetku objednávateľa a vykonávanie prevencie,
zabezpečovať kontrolu osôb a vozidiel. Žalovaný v podaní, ktorým uskutočnil jednostranné započítanie
vzájomných pohľadávok uviedol, že opomenutím povinností zo strany zamestnancov žalobcu, tým, že
riadne nevykonávali fyzickú ochranu majetku objednávateľa a nezabezpečili kontrolu objektov v areáli
objednávateľa, nevykonávali riadne prevenciu a nezabezpečili kontrolu osôb a vozidiel, bola žalovanému
konaním neznámych osôb, ktoré konanie je predmetom vyšetrovania OR PZ Dolný Kubín č.k. ORP-250/
OVK-DK-2013, vedeného pre trestný čin krádeže podľa ust. § 212 ods. 1, ods. 5 písm. a) zákona č.
300/2005 Z.z. Trestného zákona spôsobená škoda tak, že tieto neznáme osoby si prisvojili vec patriacu
žalovanému tým, že sa jej zmocnili. Žalobca poprel, že by žalovaný mal voči nemu pohľadávku titulom
náhrady škody, a teda, že je platné následné započítanie vzájomných pohľadávok. Tvrdil, že neporušil
žiadnu zmluvnú povinnosť, ktorá by zakladala jeho zodpovednosť za škodu, ktorá žalovanému vznikla a
tiež tvrdil, že žalobca nepreukázal riadne škodu, ako aj príčinnú súvislosť medzi škodou a jeho konaním.

4. Okresný súd z vykonaného dokazovania skonštatoval, že medzi sporovými stranami nebolo sporné,
že žalobca si voči žalovanému uplatnil právo na zaplatenie mimoriadnej splátky na základe Dohody o
ukončení zmluvy o komplexnom zabezpečení ochrany objektov (strážnej služby) č. S-071114/01-001
vo výške 8.400,- Eur a že žalovaný túto mimoriadnu splátku nezaplatil. Nebolo sporné, že žalovaný
túto mimoriadnu splátku nezaplatil z dôvodu, že žalobcovi doručil jednostranné započítanie vzájomných
pohľadávok, v ktorom si voči žalobcovi uplatnil svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 9.681,-
Eur, ktorá mu mala vzniknúť porušením zmluvných povinností žalobcu, ktorý mal vykonávať stráženie
jeho areálu, no konaním neznámych osôb došlo ku krádeži vecí z areálu žalovaného a ku škode na
majetku žalovaného.

5. Medzi stranami ostalo sporné, či žalobca je voči žalovanému zodpovedný za škodu z dôvodov
špecifikovaných žalovaným v jednostrannom započítaní pohľadávok, pretože žalobca poprel, že by uňho
boli naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, predovšetkým preto, že tvrdil, že neporušil žiadnu
zmluvnú povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by žalovanému vznikla škoda a tvrdil aj, že žalovaný
nepreukázal vznik škody v ním uplatnenej výške.

6. Okresný súd obranu žalovaného voči žalobe považoval za dôvodnú. Ako bolo uvedené v zrušujúcom
uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/136/2017 zo dňa 12.12.2017, z doteraz vykonaných
dôkazov bolo potvrdené, že žalobca nevykonával riadne strážnu službu, ale aj to, že zamestnanci
žalobcu sa podieľali na odcudzovaní vecí z areálu žalovaného. Ak pri výkone strážnej služby žalobcom
dochádzalo ku krádežiam, tak z uvedeného vyplýva nie riadne plnenie si zmluvných povinností
žalobcom, čo znamená, že bolo preukázané, že žalobca porušil zmluvné povinnosti voči žalovanému,
keď nevykonával riadne strážnu službu, následkom čoho dochádzalo ku škodovým udalostiam na
strane žalovaného. Žalovaný si po tom, čo bol v poradí prvý rozsudok zrušený, dal vyhotoviť znalecký
posudok na ocenenie vecí, ktoré boli z jeho areálu odcudzené počas obdobia, kedy žalobca vykonával
preňho strážnu službu. Žalovaný vysvetlil, že znaleckým posudkom dal oceniť veci, ktoré boli z jeho
areálu odcudzené a boli v jeho vlastníctve, pretože odcudzených vecí bolo viac, nielen vo vlastníctve
žalovaného, ale aj jeho zmluvných partnerov. Žalovaný si dal znalcovi oceniť veci, o ktorých v trestnom



konaní ČVS: ORP-250/OVK-DK-2013 uviedol Ing. K., že boli odcudzené z areálu žalovaného. Ing.
S. K. podal dňa 14.5.2013 trestné oznámenie, kde predložil zoznam odcudzených prípravkov, pričom
však upozornil, že tento zoznam je len predbežný a dňa 30.6.2013 doplnil trestné oznámenie a tiež
predložil úplný zoznam odcudzených prípravkov. Ako vyplynulo z ním podaného trestného oznámenia,
zoznam odcudzených prípravkov bol spracovaný podľa výsledkov inventúry a prípravky boli odcudzené
v období od mesiaca november 2012 do 9.5.2013, t.j. v čase, keď žalobca vykonával u žalovaného
strážnu službu. Ing. K. uviedol aj, že areál žalovaného je oplotený a zabezpečený strážnou službou,
takže uvedené výrobky mohli byť z podniku vyvezené len cez hlavnú bránu, ktorá je strážená žalobcom.
Z tohto zoznamu odcudzených výrobkov žalovaný vybral tie, ktoré boli v jeho vlastníctve a zabezpečil
si znalecký posudok. Škoda, ktorá vznikla žalovanému odcudzením výrobkov, podľa Znaleckého
posudku č. 02/2018 znalca Ing. Jána Ovsáka - znalca z odboru strojárstvo, je vo výške 9.078,40
Eur bez DPH. Okresný súd bol názoru, že žalovaný týmto spôsobom dostatočne preukázal všetky
predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu - porušenie zmluvnej povinnosti, škodu aj príčinnú
súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Okresný súd potom skonštatoval, že započítanie
vzájomných pohľadávok, ktoré žalovaný doručil žalobcovi, je platné, a preto žalobcova pohľadávka na
mimoriadnu splátku zanikla započítaním. Okresný súd z týchto záverov žalobu zamietol.

7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal
žalovanému, ktorý mal v konaní úspech.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 27.03.2019.
Ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalobca uviedol, že okresný súd v
napadnutom rozsudku len konštatuje, že obranu žalovaného považoval za dôvodnú, avšak bližšie tento
svoj záver neanalyzuje. Okresný súd veľmi stroho vo svojom rozhodnutí opísal ako dospel k záveru a ani
len nepoukázal na dôkazy, z ktorých vyvodil záver pre svoje rozhodnutie. Žalobca považoval rozhodnutie
okresného súdu za rozhodnutie, ktoré nie je dostatočne odôvodnené a podľa aj rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, absencia dôkladného odôvodnenia
robí rozhodnutie nesprávnym a nezákonným.

9. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Podľa zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/l36/2017 zo
dňa 12.12.2017 bol žalovaný povinný z titulu dôkaznej povinnosti preukázať vznik škody ako takej,
jej výšku. Žalovaný podľa zrušujúceho uznesenia krajského súdu mal dôkaznú povinnosť vymedzenia
škodovej udalosti, vo väzbe ku ktorej sa malo viazať preukázanie výšky škody, majetkovej ujmy na
strane žalovaného. Nebolo postačujúce, aby táto bola len rozpísaná, ale bolo potrebné, aby k vzniku
majetkovej ujmy - škody na strane žalovaného, sa viazali dôkazy. To boli závery odvolacieho súdu, ktoré
mali byť aplikované v rámci nového konania. Tieto závery okresný súd ignoroval. Ak okresný súd uviedol,
že znalecký posudok predložený žalovaným je dostatočným dôkazom k preukázaniu zodpovednosti
žalobcu za škodu, tak žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že ten-ktorý prípravok
obsiahnutý v znaleckom posudku bol v jeho vlastníctve, ako ho nadobudol a že tento mu bol reálne
odcudzený. V tomto prípade žalovaný náležitým spôsobom nenaplnil to, čo považoval odvolací súd za
nevyhnutné, a to vymedziť škodovú udalosť, vo väzbe ku tej-ktorej jednotlivo. Z odôvodnenia rozsudku
okresného súdu vyplýva len to, že uveril tvrdeniu žalovaného a ním predloženému znaleckému posudku.
Samotný znalecký posudok reálne nie je a sám osebe ani nemôže byť dôkazom o škode, o ktorej
žalovaný tvrdí, že mu vznikla. Znalecký posudok má svoje opodstatnenie vo vzťahu k preukazovaniu
výšky škody, ale nie vzniku škody ako takej. V znaleckom posudku nie je uvedené ani len inventárne
číslo jednotlivých prípravkov s uvedením - inventárne číslo: nezistené, čo nasvedčuje tomu, že žalovaný
ani neviedol riadnu evidenciu vecí - prípravkov, ktoré dal znalcovi oceniť a súčasne vyvstáva otázka,
či vôbec ich mal v majetku. Bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že konkrétny prípravok bol
odcudzený konkrétneho dňa, hodiny, a že tento bol odcudzený z dôvodu neplnenia si povinností žalobcu.
Uvedené sa podarilo žalovanému preukázať, ale výlučne vo vzťahu k jedinej veci, a to rysovacej doske,
ktorú žalovaný uviedol do svojho zoznamu odcudzených vecí. Ohľadom tohto konkrétneho skutku -
krádeže rysovacej dosky prebehlo trestné konanie, v rámci ktorého boli G. O. a O. G. uznaní vinnými
z trestného činu krádeže podľa ust. § 212 Trestného zákona formou spolupáchateľstva. Z trestného
spisu Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/124/2013 bolo zrejmé, že predmetný skutok bol spáchaný
za spoluúčasti aj iných osôb, okrem iného aj pracovníkov samotného žalovaného. Žalovaný dokázal
náležite preukázať odcudzenie iba tejto jedinej veci. Rovnakým spôsobom, akým žalovaný preukázal
ukradnutie rysovacej dosky, mal preukázať odcudzenie aj ostatných vecí. Z vykonaného dokazovania,



a to ani z kamerových záznamov, na ktoré žalovaný viackrát poukazoval v rámci sporu, nevyplynulo
odcudzenie jednotlivých prípravkov, tak ako ich špecifikoval vo svojom zozname odcudzených vecí a
ktoré sú súčasťou znaleckého posudku. Znalecký posudok predložený žalovaným ako dôkaz „hovorí“ len
o cene vecí, ktoré sám žalovaný dal znalcovi oceniť. Teoreticky by mal výpovednú hodnotu k výške škody,
ak by žalovaný prostredníctvom iných dôkazov preukázal samotný vznik škody v podobe odcudzenia
jednotlivých prípravkov. Možno konštatovať, že ak by žalovaný dal znalcovi oceniť napr. 30 vecí, znalec
by ocenil 30 vecí, ak by mu dal oceniť 70 vecí, ocenil by 70 vecí a pod. Žalovaný nepreukázal, a to
absolútne žiadnym spôsobom, že tá-ktorá vec, ktorú dal znalcovi oceniť, bola aj skutočne odcudzená, a
to v dôsledku konania žalobcu. Preukázanie vzniku škody musí byť jasné, reálne, aby na druhej strane
škodca bol povinný poškodenému uhradiť skutočne to, o čo sa zmenšila majetková sféra poškodeného,
pretože by bolo v rozpore so zákonom, ak by škodca nahradil poškodenému viac ako je jeho skutočná
škoda, pretože ust. § 379 Obchodného zákonníka znie: Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk. Žalobca ďalej poukázal na vyjadrenie žalovaného pred okresným súdom na
pojednávaní konanom dňa 26.09.2016, kde bolo vyjadrené to, že z areálu žalovaného boli odcudzené
hnuteľné veci, a to 193 ks kovových paliet a prípravkov, jednalo sa o formy na zachovanie totožnosti
vyrábaných dielov, 214 ks kovových prípravkov a paliet zo strediska mechanické opracovanie a zo
strediska údržba 8 ks kovových platní, čím bola žalovanému spôsobená škoda vo výške 10.584,- Eur. Na
rozdiel od tohto vyjadrenia žalovaného, v znaleckom posudku, ktorý bol ním predložený je ocenených
len 26 ks vecí, ktorých hodnotu znalec vyčíslil na sumu 9.078,40 Eur bez DPH. Uvedené preukazuje
nejednoznačnosť počtu odcudzených vecí a tiež nejednoznačnú výšku škody.

10. Žalobca ďalej mal za to, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, a to jednostranný zápočet, tak žalobca mal za to,
že nenastala splatnosť pohľadávky žalovaného. Listinu zo strany žalovaného „Uplatnenie nároku na
náhradu škody + jednostranný zápočet“ nemožno právne kvalifikovať ako výzvu v zmysle ust. § 563
Občianskeho zákonníka, pretože z obsahu tohto podania žalovaného nevyplýva lehota, v ktorej žiada,
aby ním tvrdenú pohľadávku žalobca uhradil. Žalobca poukázal aj na právnickú literatúru, konkrétne
Komentár doc. Fekette, str. 1645, podľa ktorého: Výzva veriteľa je jednostranný právny úkon a teda je
potrebné, aby spĺňala všeobecné náležitosti platného prejavu vôle a z jeho obsahu musí byť zrejmé, že
veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie, ktorého výška musí byť dostatočne a určite špecifikovaná. Z podania
žalovaného možno dedukovať konštatovanie jeho tvrdenej pohľadávky s odkazom na uznesenie OR
PZ Dolný Kubín č.k. ORP/250-ODK-DK-2013, ktoré žalovaný ani nepriložil ako prílohu k predmetnému
listu, a preto absentoval jasný, určitý a zrozumiteľný prejav žalovaného k tomu, aby vyzval žalobcu
na plnenie. Žalobca poukázal na ust. § 581 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Žalobca poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.01.2006, sp. zn. 29Odo 204/2013, podľa ktorého
úkon smerujúci k započítaniu, a to kompenzačný prejav je možné účinne urobiť zásadne len vtedy,
ak je pohľadávka osoby, ktorá taký úkon robí v dobe, kedy kompenzačný prejav dôjde k adresátovi
už splatná. Kompenzačný prejav urobený veriteľom s pohľadávkou, ktorá v dobe kedy kompenzačný
prejav dôjde k adresátovi nie je ešte splatná, nemá čo do započítania žiadne účinky a tieto účinky
nenadobúda ani k okamihu, kedy sa taká pohľadávka stane splatnou. Obdobne žalobca poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 1642/2006, podľa ktorého úkon smerujúci na
započítanie pohľadávok z bezdôvodného obohatenia, ktorý žalovaný urobil v priebehu súdneho konania
bez toho, aby predtým vyzval žalobcu na jeho zaplatenie, nemohol mať žiadne právne účinky a spôsob
zániku žalovanej pohľadávky. Zápočet nesplatnej pohľadávky na splatnú pohľadávku jednostranným
úkonom veriteľa je totiž zo zákona vylúčený v zmysle ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca
bol toho názoru, že započítanie, ktoré realizoval žalovaný je neplatné a neúčinné voči žalobcovi. V jednej
listine žalovaný súčasne uplatnil nárok na náhradu škody a súčasne aj vykonal jednostranný zápočet
- vykonal započítací prejav v čase, kedy nemal splatnú svoju pohľadávku z titulu náhrady škody, preto
nemá úkon právne čo do započítania žiadne účinky. Žalovaný právne kvalifikovaným spôsobom nevyzval
na splnenie potencionálneho záväzku žalobcu, a preto v čase započítania nemal splatnú pohľadávku
voči žalobcovi.

11. Žalobca zotrval na tom, že vykonával svoju zmluvnú povinnosť, napr. pochôdzkovú činnosť, ktorá
bola pravidelne zaznamenávaná v knihe výkonu strážnej služby, kde aj boli zaznamenávané nedostatky
v oplotení, v zabezpečení jednotlivých objektov žalovaným, čo žalobca preukázal fotokópiami z knihy
o výkone strážnej služby. Žalovaný bol aj touto formou upozorňovaný na nedostatky v jeho činnosti.
Nedostatky oplotenia boli evidentné tiež z predloženého dôkazu žalobcu - fotografií, na ktorých bolo



zrejmé, že v blízkosti oplotenia bolo dlhodobo postavené výškové lešenie presahujúce oplotenie. Z
fotografie skladových priestorov, ktoré do spisu založil žalobca bolo zrejmé, že tieto neboli uzamknuté,
boli zabezpečené len obyčajným drôtom, čo značí, že mnoho ľudí malo k nim voľný prístup. Žalobca
komunikoval so žalovaným a mal snahu, aby došlo k prijatiu opatrení, ktoré mu navrhol, a to aj v
podobe listinnej, ako bolo predložené „Analýza súčasného stavu kontroly na vrátnici“, avšak žalovaný
neprijal dôsledne jeho návrhy. Podklady vývozu materiálu zo spoločnosti žalovaného boli častokrát
identifikované ako nebezpečný odpad, pričom takýto vývoz nebolo možné kontrolovať zo strany
strážnikov žalobcu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nezjednal žiadnu nápravu ohľadom lešenia,
ktoré bolo postavené v areáli žalovaného smerom ku zbernému dvoru.

12. Žalobca považoval zoznam odcudzených prípravkov - vyčíslenie škody za fiktívny sumár chýbajúcich
prípravkov, zistený žalovaným pri inventúre. Žalobca mal vedomosť o tom, že v rámci reorganizácie
podniku žalovaného bol likvidovaný sklad prípravkov, tieto boli z riadnej evidencie premiestňované
do rôznych nezabezpečených prístreškov, čo bolo zneužité príslušnými zamestnancami žalovaného,
logicky hlavne manažmentom k neoprávnenému obohateniu formou prisvojenia si jednotlivých
prípravkov, a to aj prostredníctvom toho, že títo si vytvárali vlastné fingované expedičné podklady na
to, aby mohli jednotlivé prípravky vyviesť. Nebolo v možnosti strážnikov žalobcu toto odhaliť. Žalobca
poukázal na ust. § 376 Obchodného zákonníka, podľa ktorého poškodená strana nemá nárok na
náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany
alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

13. Žalobca uviedol, že nemožno nechať bez povšimnutia ani to, že žalovaný v konaní tvrdil, že mu
vznikla omnoho vyššia škoda ako tá, ktorú uplatnil v tomto konaní. Ak žalovaný tvrdil vznik vyššej škody,
tak túto si v takomto rozsahu voči žalobcovi nikdy neuplatnil. Vzhľadom k tomu, že ide o obchodno-
záväzkový vzťah medzi stranami sporu, je to výrazne zarážajúce konanie zo strany žalovaného. To,
že sa žalovaný nedomáha náhrady škody v ním tvrdenom rozsahu, ktorá má byť 100.000,- Eur a
dokonca ani v prevyšujúcej časti, pohľadávka žalobcu je 8.400,- Eur a pohľadávka žalovaného podľa
znaleckého posudku je 9.078,40 Eur, je podľa žalobcu priamou indikáciou toho, že žalovaný má týmto
svojim domnelým nárokom len snahu vyhnúť sa splniť absolútne nepochybný záväzok, ktorý má voči
žalobcovi. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť, s priznaním nároku na
náhradu trov súdneho konania.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 02.05.2019. Žalovaný považoval rozsudok
okresného súdu za vecne správny. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, z akých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa riadil, ako aj právne posúdenie. Žalovaný poukázal na zrušujúce uznesenie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2017, sp. zn. 13Cob/136/2017, podľa ktorého bolo konštatované
porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu pri výkone zmluvných povinností, a to pri výkone strážnej služby,
v príčinnej súvislosti s ktorým porušením zmluvnej povinnosti dochádzalo ku škodovým udalostiam na
strane žalovaného, a to k odcudzovaniu vecí, nachádzajúcich sa v objekte žalovaného, ktorý spadal pod
výkon strážnej služby žalobcom v zmysle uzavretej Zmluvy o komplexnom zabezpečení strážnej služby
č. S-071114/01-001 zo dňa 21.12.2007 (ďalej len „zmluva“) v spojení s dodatkami č. 1, č. 2. Takisto
krajský súd skonštatoval, že výsledky doteraz vykonaných dôkazov svedčia príčinnej súvislosti medzi
porušením zmluvnej povinnosti - záväzkovej povinnosti žalobcu v zmysle uzavretej zmluvy so žalovaným
a dôsledkom vzniku škody na strane žalovaného. Žalovaný zvýraznil to, že v znaleckom posudku boli
ocenené len tie odcudzené veci, ktoré patrili žalovanému, a to je zrejmé z čísel jednotlivých prípravkov.
Z výsluchu Ing. K., ktorý bol uskutočnený a najmä z jeho výpovedi v trestnom konaní, vedenom
pred OR PZ Dolný Kubín pod ČVS: ORP-250/OVK-DK-2013, učinil ich dňa 14.05.2013, 05.06.2013,
30.06.2013, 06.09.2013, ako aj zo zoznamu odcudzených prípravkov a z uznesenia OR PZ Dolný Kubín
zo dňa 05.03.2014, ČVS: ORP-250/OVK-DK-2013 jednoznačne vyplynulo, ktoré prípravky, resp. veci vo
vlastníctve žalovaného a jeho obchodných partnerov boli z areálu žalovaného odcudzené v období od
11/2012 do 09.05.2013. Ak žalobca poukazuje na nesúlad počtu odcudzených prípravkov uvedených
v uznesení OR PZ Dolný Kubín a v Znaleckom posudku č. 02/2018, tak v tejto súvislosti zdôraznil
žalovaný to, že len niektoré odcudzené prípravky boli vo vlastníctve žalovaného, a preto škoda uvedená
v rozhodnutí OR PZ Dolný Kubín zohľadňuje len škodu na majetku žalovaného ako oznamovateľa
trestného činu. Uvedené potvrdzuje aj približne rovnaká výška škody stanovená znaleckým posudkom
a vyšetrovateľom OR PZ Dolný Kubín.



15. Žalovaný poukázal na princíp objektívnej zodpovednosti za škodu, ako aj odsek 16. zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Žiline. Žalovaný ďalej poukázal na obsah trestných spisov pripojených
v tomto konaní, z ktorých vyplýva, že zamestnanci žalobcu vedome a úmyselne porušovali svoje
povinnosti pri strážení majetku žalovaného a na odcudzovaní vecí sa aj priamo podieľali. Zamestnanci
žalobcu za finančnú a inú odmenu neoprávnene púšťali do a z areálu žalovaného nákladné vozidlá bez
kontroly a evidencie, pričom v takýchto prípadoch zakrývali bezpečnostnú kameru pri vchode do areálu.
Ak žalobca tvrdí, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu sám, pretože mal vykonať iné opatrenia
na ochranu svojho majetku, tak tu sa žalovanému naskytla otázka, aké iné bezpečnostné opatrenia
na ochranu svojho majetku mal vykonať, keď práve samotní zamestnanci žalobcu, ktorí mali majetok
žalovaného strážiť, riadne neviedli evidenciu vozidiel, nekontrolovali vozidlá a ich náklad, zakrývali
bezpečnostné kamery a navyše sa priamo podieľali na krádežiach. Žalovaný uviedol úvahy, že či si
mal nájsť inú strážnu službu, ktorá by kontrolovala zamestnancov žalobcu. Naviac, odcudzené veci
nebolo možné z areálu vyviesť iným spôsobom, ako motorovým vozidlom cez vstupnú bránu areálu
žalovaného, čo potvrdil vo svojej výpovedi Ing. K.. Žalovaný mal za to, že v danej sporovej veci bolo
preukázané porušenie zmluvných povinností žalobcu, vznik a výška škody na strane žalovaného, ako aj
príčinná súvislosť medzi porušením zmluvných povinností zo strany žalobcu a vznikom škody na strane
žalovaného.

16. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že ním uplatnená pohľadávka na započítanie, a to náhrada škody sa
nestala splatnou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na dva listy, a to list zo dňa 16.01.2014 a zo dňa
27.01.2014, keď z týchto dvoch listín nepochybne vyplynulo, že došlo k uplatneniu nároku žalovaného na
náhradu škody voči žalobcovi, t.j. k jeho splatnosti a následnému započítaniu s nárokom žalobcu druhým
listom zo dňa 27.01.2014. Žalovaný v priebehu konania netvrdil, že na jeho majetku vznikla škoda
vo výške viac ako 100.000,- Eur. Takáto výška škody skutočne odcudzením vecí z areálu žalovaného
vznikla, no ako už bolo uvedené, nie všetky odcudzené veci boli vo vlastníctve žalovaného a zoznam
odcudzených vecí a ich vlastníkov je súčasťou trestného spisu OR PZ Dolný Kubín, ČVS: ORP-250/
OVK-DK-2013, ktorý je pripojený v tomto konaní. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu škody len za tie
odcudzené prípravky, ktoré boli v jeho vlastníctve.

17. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, s priznaním nároku na
náhradu trov odvolacieho konania.

18. K vyjadreniu žalovaného zaslal stanovisko žalobca v podaní zo dňa 11.06.2019. Žalobca uviedol,
že žalovaný neuvádza žiadne nové informácie, len reprodukuje svoju predošlú argumentáciu používanú
v spore. Žalobca zotrval na dôvodoch svojho odvolania. V danom konaní, ani podľa trestných konaní
nebolo preukázané, že reálne došlo k odcudzeniu jednotlivých prípravkov. Bolo preukázané iba
odcudzenie rysovacej dosky. Žalovaný nepreukázal odcudzenie prípravkov, ktoré dal oceniť znalcovi.
Žalovaný neprijal žiadne opatrenia, ktoré navrhol žalobca, a tým neposkytol potrebnú súčinnosť, čo
nemôže byť na ťarchu žalobcovi. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu, a to na zmene rozsudku
okresného súdu a vyhovenia žalobe.

19. K stanovisku žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu, ako aj
argumentáciu prezentovanú v priebehu konania. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správne rozhodnutie.

20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal
vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a
napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/147/2019-333 zo dňa
13.11.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 14.01.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.



22. Primárne k rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v ním podanom odvolaní zo dňa
27.03.2019 je potrebné uviesť, že pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu mohli byť
vzaté do úvahy len tie námietky žalobcu ako odvolateľa, ktoré nemali charakter nových tvrdení, nových
námietok neuplatňovaných v konaní pred súdom prvej inštancie. K takémuto postupu krajského súdu ho
oprávňovala nielen dĺžka súdneho konania začatého doručením žaloby na okresný súd dňa 07.03.2014,
ale aj samotný priebeh konania, keď žalobca mal postupom nielen okresného súdu, ale aj krajského súdu
v prípade jeho zrušujúceho uznesenia sp. zn. 13Cob/136/2017 zo dňa 12.12.2017, vytvorený dostatočný
časový priestor na uplatňovanie prostriedkov procesného útoku, t.j. tak tvrdení, ako aj dôkazov, resp.
prostriedkov procesnej obrany proti uplatnenému kompenzačnému nároku žalovaným voči žalobcovi,
ktorý predstavoval škodu uplatňovanú žalovaným. Obidve sporové strany, tak žalobca, ako aj žalovaný
boli poučení, vzhľadom k začatiu súdneho konania, v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. S poukazom aj
na ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, teda aj úkonu poučenia okresným súdom v
zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., v tom čase platného procesno-právneho predpisu, zostali zachované.

23. K odvolaciemu dôvodu žalobcu o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného
súdu krajský súd uvádza, že nebol relevantný. Je pravdou, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu je stručné, ale je vyjadrený skutkový a právny záver. Vo všeobecnosti je namieste
sa zo strany súdu vyvarovať stručnosti zdôvodnenia súdneho rozhodnutia, aby sa tak nevyvolával u
dotknutej sporovej strany dojem, resp. názor, že použité prostriedky procesného útoku, resp. obrany
neboli dostatočne vyhodnotené a zdôvodnené. Stručnosť záverov rozhodnutia okresného súdu však
nespôsobovala to, že by napadnutý rozsudok nezodpovedal kritériám vyplývajúcim z ust. §
220 ods. 2 CSP. Krajský súd má za to, že mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania, t.j.
súdne rozhodnutie, ktoré v dostatočnosti bolo odôvodnené vzhľadom aj na predchádzajúce zrušujúce
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/136/2017 zo dňa 12.12.2017, v súlade s ktorým aj v
novom konaní a rozhodovaní postupoval súd prvej inštancie.

24. Základnou obranou, ktorá bola vyhodnocovaná tak v konaní pred okresným súdom, ako aj
pred odvolacím súdom bola skutočnosť, či pohľadávka žalobcu uplatnená podanou žalobou zanikla
s pohľadávkou žalovaného na náhradu škody, použitou žalovaným na započítanie. Krajský súd v
zhode so záverom okresného súdu uvádza, že podľa článku II. bod 2.1. zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným, a to Zmluvy o komplexnom zabezpečení strážnej služby č. S-071114/01-001 zo dňa
21.12.2007 v spojení s dodatkami č. 1 a č. 2 (ďalej len „zmluva“), sa žalobca zaviazal vykonávať ochranu
majetku žalovaného formou strážnej služby s nepretržitou pracovnou dobou v prospech žalovaného.
Pri špecifikácii poskytovaných služieb v článku III. bodu 3.1., 3.2. zmluvy, pri vymedzení strážnej
služby, sa žalobca okrem iného zaviazal vykonávať strážnu službu nepretržite, vrátane dní pracovného
voľna, pokoja a štátom uznávaných sviatkov. Výsledky dokazovania pred okresným súdom potvrdili
to, že žalobca nie riadnym spôsobom vykonával strážnu službu, ale aj to, že zamestnanci žalobcu sa
podieľali na odcudzovaní vecí z areálu žalovaného. Pri výkone strážnej služby žalobcom dochádzalo
ku krádežiam. Zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplynulo, že žalobca si riadne neplnil
svoje zmluvné povinnosti a práve v súvislosti s porušením riadneho plnenia zmluvných povinností
žalobcom dochádzalo ku krádežiam vecí z objektu žalovaného. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom
žalobcu, že doteraz vykonané dôkazy nepreukázali porušenie zmluvnej povinnosti z jeho strany.
Vykonané dôkazy preukázali to, že žalobca v zmysle rozsahu špecifikácie poskytovaných služieb v
článku II., III. zmluvy tieto neplnil riadne, t.j. porušil svoje zmluvné povinnosti, nevykonával ich riadne,
ak dochádzalo ku krádežiam vecí z areálu žalovaného stráženom žalobcom. Žalobca podľa zmluvy bol
povinný poskytovať služby nepretržite. V noci a v dňoch pracovného pokoja mal zabezpečovať kontroly
objektov z hľadiska ochrany majetku žalovaného ako objednávateľa a vykonávanie prevencie, kontrola
osôb, vozidiel, zapínanie a vypínanie osvetlenia v celom areáli objednávateľa - žalovaného, ktoré bolo
ovládané z vrátnice. Žalobca mal zmluvné povinnosti vykonávať strážnu službu nepretržite v prospech
žalovaného ako objednávateľa. Dokazovanie nepochybne potvrdilo to, že žalobca nezabezpečoval
riadny výkon strážnej služby a v príčinnej súvislosti s nie riadnym plnením zmluvných povinností
žalobcom dochádzalo ku krádežiam vecí z areálu žalovaného, ktorý tvoril predmet výkonu strážnej
služby žalobcom. V súvislosti s uplatnenou obranou žalovaným, a to pohľadávkou náhrady škody na
započítanie voči žalobcovej pohľadávke, bolo preukázané porušenie povinnosti žalobcu podľa uzavretej
zmluvy so žalovaným, v príčinnej súvislosti s ktorou porušenou zmluvnou povinnosťou vznikla na
strane žalovaného škoda, a to majetková ujma z titulu krádeží vecí z areálu žalovaného, patriace aj
do vlastníctva žalovaného. V rozsahu vykonaných dôkazov sa poukazuje aj na výpoveď svedka S.
K. pred okresným súdom, ktorý potvrdil odcudzovanie vecí z areálu podliehajúcemu strážnej službe



vykonávanej žalobcom v spojení s jeho výpoveďou pred OR PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-250/OVK-
DK-2013. Je nevyhnutné konštatovať, že okresný súd v rámci nového konania rešpektoval závery
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/136/2017 zo dňa 12.12.2017, ktorý postup
súdu prvej inštancie bol v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP.

25. Práve z titulu rešpektovania záverov krajského súdu vyplývajúcich zo zrušujúceho uznesenia sp.
zn. 13Cob/136/2017 zo dňa 12.12.2017 bolo vykonávané dokazovanie v rozsahu dôkaznej povinnosti
žalovaného o výške škody, ktorú žalovaný urobil predmetom započítania voči pohľadávke žalobcu
uplatnenej v súdnom konaní. Je potrebné dodať, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku v
odseku 6. správne vyjadril, že ak pri výkone strážnej služby žalobcom dochádzalo ku krádežiam, tak
z uvedeného vyplynulo nie riadne plnenie si zmluvných povinností žalobcom. Bolo preto preukázané,
že žalobca porušil zmluvné povinnosti voči žalovanému, keď nevykonával riadne strážnu službu,
následkom čoho dochádzalo ku škodovým udalostiam na strane žalovaného. Oproti tomuto dôkaznému
stavu žalobca nevyvrátil porušenie zmluvných povinností z jeho strany, ani príčinnú súvislosť medzi
porušením zmluvných povinností a vznikom škody na strane žalovaného z titulu krádeží vecí z
areálu žalovaného, ktoré patrili do predmetu výkonu strážnej služby žalobcom. Žalobca pri tvrdení o
podieľaní sa žalovaného na vzniku škody tým, že nevykonal opatrenia, na ktoré mal byť upozornený
žalobcom, uvedené nepreukázal, naviac krajský súd poukazuje na čl. II., III., zmluvy o komplexnom
zabezpečení strážnej služby žalobcom. Ďalej z výpovede svedka p. S. K. bolo preukázané, že žalovaný
so žalobcom spolupracoval v tejto oblasti konkrétnych opatrení, keď bol zavedený kamerový systém
(č.l. 126, 127 spisu). Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, a to, že v príčinnej súvislosti s nevykonaním
opatrení žalovaným, navrhnutých žalobcom, dochádzalo k odcudzovaniu vecí z areálu žalovaného,
ktorý podliehal výkonu strážnej služby žalobcom. Žalobca len poskytol tvrdenie, že žalovaný sa mal
podieľať na vzniku škody, ktorú použil na započítanie voči pohľadávke žalobcu, avšak toto tvrdenie a
príčinnú súvislosť o podieľaní sa žalovaného na uplatnenej škode nedokázal. Z uvedeného preto ani
tento odvolací dôvod žalobcu nemohol byť vzatý do úvahy ako právne relevantný.

26. V novom konaní pred okresným súdom, t.j. po zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn.
13Cob/136/2017 zo dňa 12.12.2017 a v ňom vyjadrených záverov krajským súdom bolo vedené
dokazovanie k výške škody uplatnenej na započítanie žalovaným vo vzťahu k žalobcovej pohľadávke o
zaplatenie sumy 8.400,- Eur s príslušenstvom, ako sumy predstavujúcej mimoriadnu splátku vyjadrenú v
Dohode o ukončení Zmluvy o komplexnom zabezpečení strážnej služby č. S-071114/01-001. V súvislosti
s dôkaznou povinnosťou žalovaného k výške škody, tento predložil Znalecký posudok č. 02/2018
znalca Ing. Jána Ovsáka, znalecký odbor: Strojárstvo, vo veci výšky škody vzniknutej odcudzením
strojárskych zariadení. Týmto znaleckým posudkom si žalovaný splnil svoju dôkaznú povinnosť ohľadom
ním tvrdenej výšky škody spôsobenej nie riadnym vykonávaním strážnej služby žalobcom, keď z areálu
žalovaného, ktorý podliehal výkonu strážnej služby žalobcom boli odcudzené veci, u ktorých znalec
určil výšku ceny. Po oboznámení sa s priebehom, ako aj výsledkami dokazovania uskutočneného
pred okresným súdom, ktorým bol krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP viazaný, bolo zistené,
že i napriek zákonnému priestoru vytvorenému žalobcovi súdom prvej inštancie, tento v konkrétnosti
nezaujal obranu voči znaleckému posudku ako dôkazu predloženého žalovaným. Až v podanom
odvolaní žalobca v konkrétnosti údajov uvádza tvrdenia k Znaleckému posudku č. 02/2018 znalca
Ing. Jána Ovsáka, ktoré neposkytol pred okresným súdom. Žalobca, jeho zástupca podaním zo dňa
14.12.2018 (č.l. 245 spisu) žiadali, aby bol zaslaný dôkaz predložený zo strany žalovaného - znalecký
posudok, prípadne aj iné dôkazy produkované zo strany žalovaného, aby sa s nimi mohli oboznámiť a
následne sa k nim vyjadriť. Okresný súd podľa úpravy na č.l. 250 spisu uložil doručiť žalobcovi vyjadrenie
žalovaného zo dňa 19.11.2018, ako aj znalecký posudok, ktorý žalovaný doručil okresnému súdu. Toto
doručenie podľa doručenky na č.l. 250 spisu bolo uskutočnené zástupcovi žalobcu dňa 01.01.2019.
Žalobca prostredníctvom zástupcu mal doručený znalecký posudok v značnom časovom predstihu pred
vytýčeným termínom pojednávania na deň 06.02.2019, t.j. celý mesiac. I napriek uvedenému sa žalobca
v konkrétnosti k tomuto doručenému znaleckému posudku a v ňom vyjadrených zhodnotení a záverov
pred okresným súdom nevyjadril v takom rozsahu a obsahu, ako to uviedol až v podanom odvolaní,
a to ani na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 06.02.2019 podľa obsahu zápisnice o
pojednávaní. Za tohto procesnoprávneho stavu potom nebolo možné na konkrétnosti tvrdení uvedených
žalobcom až v odvolaní k jednotlivým údajom obsiahnutým v znaleckom posudku prihliadať.

27. Vzhľadom k uvedenému krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že
predloženým znaleckým posudkom žalovaný preukázal aj výšku škody. Nebol namieste odvolací dôvod



žalobcu v tom, že znalecký posudok predložený žalovaným pred okresným súdom, bol hodnotený ako
dôkaz o vzniku škody ako takej. Okresný súd v odseku 6. odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza,
že znalecký posudok ako dôkaz riešil ocenenie vecí, t.j. výšku škody. Právne predpoklady škody 1/
porušenie zmluvnej povinnosti, 2/ príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom
škody žalovaný preukázal v súhrnnosti dôkazov vykonaných pred okresným súdom.

28. Nebol hodnotený ako opodstatnený ani odvolací dôvod žalobcu ktorý tvrdil, že ak na započítanie
žalovaný použil škodu, tak táto nebola splatná, pokiaľ žalovaný neuskutočnil voči žalobcovi výzvu na
zaplatenie škody, ktorá výzva by založila splatnosť pohľadávky žalovaného na náhradu škody (§ 563
Obchodného zákonníka), až po ktorej je možné uskutočniť žalovaným započítanie. Žalobca namietal,
že nie je možné, aby žalovaný súčasne jedným listom uplatnil škodu, aj ju započítal. Nie je namieste
toto tvrdenie žalobcu ako odvolateľa, keďže žalovaný neuskutočnil jedným listom uplatnenie škody a
súčasne aj zápočet.

29. Krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu poukazuje na listiny žalovaného, ktoré tvoria
súčasť spisového materiálu, a to list zo dňa 16.01.2014 (č.l. 30, 31 spisu) o uplatnení nároku na náhradu
škody voči žalobcovi a list žalovaného zo dňa 27.01.2014 (č.l. 29 spisu) voči žalobcovi o uplatnení
nároku na náhradu škody + jednostranný zápočet. Tieto listiny žalovaného vyvrátili tvrdenie žalobcu v
odvolaní v tom, že by žalovaný len jedným listom uplatnil nárok na náhradu škody a súčasne uskutočnil
jednostranný zápočet. Pri existencii týchto samostatne datovaných dvoch listov potom nebolo namieste
odvolanie žalobcu v tom, že žalovaný započítal voči žalobcovi pohľadávku, a to náhradu škody, ktorá
nebola splatná, pretože k uplatneniu náhrady škody a uskutočneniu jednostranného zápočtu žalovaný
pristúpil dvoma samostatnými listami zo dňa 16.01.2014 a následne zo dňa 27.01.2014.

30. Na základe vyššie vyjadrených záverov, zhodnotení, nebol ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu
vyhodnotený ako relevantný, preto Krajský súd v Žiline vo vyvolanom odvolacom konaní napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, za aplikácie aj ust. § 387 ods. 3
druhá veta CSP, keď sa ako odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní, z ktorých boli vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter nových
tvrdení, použitých až v odvolacom konaní.

31. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému
voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.