{"guid": "29a19e4f-3c1d-4637-ae19-6e2d1b97b29e:38852012-b882-4701-94a6-9ac021011990", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6413209571.2", "spisova_znacka": "13Co/514/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/514/2016 z 30. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2017, sp. zn. 13Co/514/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6413209571.2", "identifikacne_cislo": "6413209571", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2017-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38852012-b882-4701-94a6-9ac021011990", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6413209571.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6413209571.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6413209571.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/514/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413209571
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6413209571.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej ako členiek, v právnej
veci žalobkyne E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, v konaní právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti
žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009
Paríž, Francúzsko, zapísaná v Obchodnom registri obchodu a spoločnosti pod č. 54209790 konajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, podľa aktuálneho
výpisu z Obchodného registra, zastúpený Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom
Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Viktória Nagyová Tenkač, advokátka a
konateľka, v konaní o zaplatenie 1.873,60 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C/99/2013-158 z 04. 04. 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd namiesto pôvodného žalovaného CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom v Bratislave,
Panenská č. 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 v konaní pokračuje s jeho právnym nástupcom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
zapísaná v Obchodnom registri obchodu a spoločnosti pod č. 54209790 konajúca na území Slovenskej
republiky  prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, 811 09  Bratislava, IČO: 47 258 713, podľa aktuálneho výpisu z Obchodného
registra.
II. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C/99/2013-158 zo dňa 04. 04. 2016 vo výroku
III., ktorým súd prvej inštancie žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 82,08
€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 753,99 €, a to ich zaplatením právnej zástupkyni žalovaného
Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169 v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku  z r u š u j e  a v rozsahu zrušenia
v r a c i a  vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 226,86 € s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z tejto sumy od 23.08.2013
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (výrok
I.). Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol (výrok II.). Žalobkyňu zaviazal nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 82,08 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 753,99 €, a to
ich zaplatením právnej zástupkyni žalovaného Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so
sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169 v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním
napadnutého rozsudku (výrok III.).

2. V odôvodnení k odvolaním napadnutom výroku III. rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že o
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej



v texte len ,,OSP“) vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán. Žalobkyňa bola úspešná v sume 22,86
Eur, žalovaný vo zvyšku v sume 1.646,74 Eur (pôvodne žalovaná suma 1.873,60 Eur mínus 226,86 Eur).
Úspech žalobkyne zo žalovanej sumy potom v percentuálnom vyjadrení predstavoval po zaokrúhlení 12
%, zvyšok v rozsahu 88 % je úspechom žalovaného. Čistý úspech žalovaného tak predstavoval rozdiel,
t.j. 76 %. Náhradu trov konania súd prvej inštancie priznal za súdny poplatok v sume 82,08 Eur (76 %
zo súdneho poplatku zaplateného za odvolanie voči rozsudku zo dňa 07.02.2014) a za trovy právneho
zastúpenia v sume 753,99 Eur (76 % z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 9992,09 Eur), ktorú
je žalobkyňa povinná podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného.

3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia  jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Proti III. výroku uvedeného rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Podľa žalobkyne rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalobkyňa má za to, že v tomto prípade bolo namieste postupovať podľa § 150 OSP pri
posudzovaní miery priznania trov právneho zastúpenia. Za osobitosť konania považovala jednak, že šlo
o spotrebiteľský spor, v ktorom žalobkyňa bola spotrebiteľ, ktorý sa domáhal ochrany svojich práv a bol v
časti úspešný. Ide o spotrebiteľa s priemerným zárobkom proti spoločnosti, ktorá vedome niekoľko rokov
predkladá zmluvy, ktoré nespĺňajú náležitosti predvídané zákonom. Zároveň časť, v ktorej spotrebiteľ
nebol úspešný, bola vyhodnotená ako premlčaná a teda neznamená, že na bezdôvodné obohatenie
v rozsahu premlčanej sumy spotrebiteľ nemal právo, ale iba nemá nárok z dôvodu premlčania. V
tomto prípade žalobkyňa uplatňovala nárok na ktorý mala právo ale nemala nárok. Zároveň treba
zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa pri podávaní návrhu na vydanie nároku z titulu bezdôvodného
obohatenia vychádzala z ustálenej rozhodovacej praxe, kde sa priznával nárok v objektívnej 3 ročnej
lehote od momentu preplatenia istiny úveru. V tomto prípade s prizretím na rozhodovaciu prax väčšiny
súdov v SR nemohla počítať s výkladom, s ktorým prišiel Krajský súd Banská Bystrica, ktorý vrátil
predmetnú vec späť Okresnému súdu a ten rozhodol následne v súlade s uznesením krajského súdu s
odôvodnením, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu a je potrebné
pri plnení v splátkach rozlišovať z čoho daná splátka pozostávala. Podľa žalobkyne krajský súd prišiel s
pomerne novým chápaním premlčania splátok, ktoré sa vymyká ustálenej rozhodovacej praxi, s takýmto
rozhodnutím žalobkyňa nemohla počítať pri zvažovaní či a v akom rozsahu podá návrh na vydanie
nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Na preukázanie vyššie uvedených tvrdení poukázala na iné
rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 13Co/936/2015 zo dňa 29.03.2016. V odôvodnení
súdu prvej inštancie ani v odôvodnení krajského súdu sa neposudzuje premlčanie podľa splatnosti
jednotlivých splátok, ktoré vo svojej časti obsahujú aj odplatu aj poplatky ale premlčanie bezdôvodného
obohatenia je počítané štandardne od preplatenia istiny (vzniku bezdôvodného obohatenia) podľa
ustálenej rozhodovacej praxe. Rovnako poukázala aj na rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom,
sp. zn.: 10C/184/2014 - 116, ktorý uviedol, že objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť
odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Na základe týchto skutočností by bolo podľa žalobkyne
neprimerané, aby ju súd postihol platením tak vysokých trov právnemu zástupcovi žalovanému a má
za to, že vykreslený skutkový stav zakladá odôvodnenosť použitia ustanovení § 150 OSP. Pre úplnosť
všetkých skutkových okolností a zároveň ďalšou skutočnosťou odôvodňujúcou použitie § 150 OSP je
miera finančných prostriedkov, ktoré ako žalobkyňa doposiaľ žalovanému zaplatila. Súhrnne zaplatila
3.467,07 Eur. Istina úveru bola 1.593,47 Eur. Je teda podľa žalobkyne zrejmé, že žalovaný, aj napriek
tomu, že dlhodobo používa zmluvy v rozpore so zákonom a majú byť posudzované ako bezúročné a
bezpoplatkové získal od nej platby vo viac ako dvojnásobku jej požičanej sumy.

6. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa navrhla, aby súd rozhodujúci o odvolaní zmenil výrok III.
rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovanému nepriznáva náhradu trov právneho zastúpenia.

7. Žalovaný sa k uvedenému odvolaniu žalobkyne vyjadril.

8. Podľa žalovaného v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné použiť ust.
§ 150 OSP. Žalovaný uviedol, že na strane žalobkyne nie sú dané žiadne dôvody osobitného zreteľa, na
ktoré by mal súd prvej inštancie prihliadať pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Samotná skutočnosť,



že žalobkyňa je v postavení spotrebiteľa, nemôže byť žalovanému na ujmu v prípade, ak je úspešným
účastníkom konania. Navyše, je podľa žalovaného potrebné prihliadať aj na skutkové okolnosti, ktoré
vyšli v priebehu tohto súdneho konania najavo, a z ktorých je zrejmé, že súd prvej inštancie zo
žalobkyňou uplatňovanej sumy 1.873,60 Eur priznal žalobkyni 226,86 Eur. Z tejto skutočnosti je potrebné
aj vychádzať pri posúdení veci; pri posudzovaní a rozhodovaní o náhrade trov konania sa prihliada na
výsledok konania z hľadiska úspechu alebo neúspechu. V konaní pre súdom prvej inštancie žalovaný
oprávnene vzniesol námietku premlčania, čo bolo súdom aj uznané. Právo žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia bolo tak podľa žalovaného v dotknutej časti premlčané, čo malo za následok
procesný čiastočný neúspech žalobcu. Nie je teda prípustné sa zameriavať pri určení náhrady trov
právneho zastúpenia na dôvodnosť či nedôvodnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Sociálne rozdielnu situáciu strán žalovaný ako relevantný argument nepripúšťal, pretože
táto okolnosť existovala už v čase uzavretia zmluvy a tento pomer bol jasný žalobkyni v príslušnom čase
založenia zmluvného vzťahu. Nepomer sa nedá konštatovať medzi fyzickou a právnickou osobou, ide
o dva znakovo odlišné subjekty práva. Vždy bude právnická osoba vo všeobecnom ponímaní v lepšom
sociálnom postavení ako fyzická osoba, keďže zmyslom právnickej osoby je predovšetkým dosahovať
zisk, pričom fyzická osoba nepodnikateľ nemá toto zameranie, ide je hlavne o zabezpečenie si vlastných
potrieb. Toto konanie bolo začaté na základe žaloby žalobkyne, a podľa názoru žalovaného je práve
táto skutočnosť rozhodujúcou, ktorú je potrebné zohľadniť. Ak sa raz žalobca rozhodne podať žalobu,
musí si byť vedomý celého procesného konania, ako aj dôsledkov, ktoré na konci súdneho konania budú
záväzné pre strany sporu. Adekvátnym nemôže byť dôvodenie žalobkyne o očakávaní iného súdneho
rozhodnutia. Žalovaný takisto uviedol, že predmetom sporu nebolo posudzovanie, či žalovaný doposiaľ
používal rovnaké zmluvy ako v minulosti; tento argument preto nemá podľa neho opodstatnenie pri
posudzovaní nároku žalovaného na náhradu trov konania. Podľa žalovaného rozdiel a nepomer fyzickej
a právnickej osoby nemôže byť akceptovaný ako dôvod osobitného zreteľa, pretože takéto procesné
postavenie v súdnom konaní je bežné a postavenie v súdnom konaní s osobitosťou na povahu a právny
status subjektu nemôže byť nikomu na ujmu a v konečnom rozhodnutí súdu sa nesmie zhodnotiť ako
skutočnosť svedčiacu v neprospech tohto subjektu. Žalovaný preto trval na uplatnenom nároku na
náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 2 OSP, ktorý mu patrí ako účastníkovi konania, ktorý
mal vo veci čiastočný úspech. Žalovaný si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania.

10. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu vyjadrila.

11. Žalobkyňa s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení absolútne nesúhlasí a aj naďalej trvá
na podanom odvolaní zo dňa 18.04.2016 tak, ako bolo doručené súdu. Na základe vyššie uvedeného
navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle jej odvolania zo dňa
18.04.2016.

12. Žalovaný sa k uvedenému vyjadreniu žalobkyne vyjadril tak, že sa pridržiava všetkých svojich
doterajších vyjadrení.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP) a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutom výroku zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v
tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ust. § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.



15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

16. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

17. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

18. Podľa § 65 ods. 2 CSP, procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.

19. Podľa § 65 ods. 3 CSP,  právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota
doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.

20. Odvolací súd konštatuje, že došlo k zmene právneho subjektu na strane žalovaného k 01.07.2016
s tým, že právnym nástupcom žalovaného je spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v Obchodnom registri obchodu a
spoločnosti pod č. 54209790 konajúca na území Slovenskej republiky  prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09  Bratislava,
IČO: 47 258 713, podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol
o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom (§ 64 CSP).

21. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na skutočnosť, že v tomto prípade bolo namieste postupovať podľa
§ 150 OSP pri posudzovaní miery priznania trov právneho zastúpenia. Odvolací súd po preštudovaní
odvolania žalobkyne konštatuje, že je dôvodné a to z nasledovných dôvodov:

22. O trovách konania medzi účastníkmi konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 2
OSP účinného do 30.06.2016.

23. Ustanovenia § 255 až § 261 CSP účinného od 01.07.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých
majú strany konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

24. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

25. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. Podľa § 150 ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

28. Okolnosti uvádzané žalobkyňou vo svojom odvolaní týkajúce sa výnimočných okolnosti prípadu,
môžu mať význam pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 ods. 1 CSP.

29. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v



prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.

30. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a
je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
strán v priebehu konania a pod.

31. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
CSP len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,R
23/1989).

32. Keďže sa súd prvej inštancie s aplikáciou výnimočného ust. 150 ods. 1 OSP (§ 257 CSP) nevyrovnal,
jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné.

33. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť
trovy konania žalovanému zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec v rozsahu zrušenia
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

35. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vo vyššie
naznačených intenciách, pričom sa musí vyrovnať so všetkými argumentmi strán konania tak, aby jeho
rozhodnutie pôsobilo presvedčivo (§ 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods.2 CSP).

36. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3
CSP).

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/99/2013", "guid": "ac987418-a1e6-444d-be7a-c56674ff7a55:f0dce594-9124-4c95-ae6a-d30e7d59aba7", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "29a19e4f-3c1d-4637-ae19-6e2d1b97b29e:dff91d5d-21ea-4297-88c8-2782814c317b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6413209571.2", "spisova_znacka": "13Co/514/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/514/2016 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6413209571.2"}, {"guid": "51469677-8285-4f9c-bf7f-4b4c78667ddb:4a7c9874-430f-40cb-9178-fcbcbc06b82f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6415201744.1", "spisova_znacka": "13Co/936/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/936/2015 z 28. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6415201744.1"}], "citovane_v": []}