{"guid": "29a06489-2330-46af-9566-2bfb5c90d0c5:4ca66e49-3741-46b9-a082-14d48afb77d8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3211203174.2", "spisova_znacka": "4Co/64/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/64/2012 z 27. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. augusta 2013, sp. zn. 4Co/64/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3211203174.2", "identifikacne_cislo": "3211203174", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ca66e49-3741-46b9-a082-14d48afb77d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3211203174.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3211203174.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3211203174.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/64/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203174
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3211203174.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: Z. H. D. A. AG, G. 2, XXXX M., T., IČO:
O.-XXX.XXX.XXX, zastúpeného JUDr. H. T., advokátom so sídlom U., X. proti odporkyni H. F., bytom U.
nad U., S. XXXX/XX, o zaplatenie 266,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 08. novembra 2011, č. k. 5C/123/2011-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý  rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáhal zaplatenia sumy  266,48 eur s úrokom z omeškania. Zároveň vyslovil, že je neprijateľná
zmluvná podmienka zmluvy o úvere spoločnosti P. SK s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom O. na Y. X/
A, XXX XX U., podľa ktorej odstúpením od zmluvy nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia,
ktoré vzhľadom k svojej povahe majú trvať i po ukončení zmluvy, a to najmä platobné záväzky vrátane
úrokov a nákladov a záväzky zo zabezpečenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ
a odporkyňa uzavreli dňa 27.11.2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9100016916 (ďalej aj len
zmluva). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 564,30 eur (17 000,- Sk).
Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 48 mesačných splátkach vo výške 18,72 eur (564,- Sk), splatných
vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.12.2006. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní úverovej
karty spoločnosti P. SK s.r.o. (ďalej len obchodné podmienky). Odporkyňa uhradila navrhovateľovi dňa
19.12.2006 sumu 18,72 eur, dňa 02.02.2007 a dňa 27.02.2007 sumu 39,60 eur, dňa 15.03.2007 sumu
20,83 eur, dňa 11.04.2007 sumu 18,72 eur, dňa 13.06.2007 sumu 20,88 eur, dňa 09.07.2007 sumu
39,58 eur, dňa 13.09.2007 sumu 18,71 eur, dňa 09.10.2007 a dňa 30.10.2007 sumu 44,89 eur, dňa
17.12.2007 sumu 19,88 eur, dňa 28.03.2008 sumu 70,93 eur, dňa 16.05.2008 sumu 26,55 eur, dňa
22.09.2008 sumu 99,59 eur, dňa 20.10.2008 sumu 49,79 eur, dňa 17.02.2009 sumu 50,- eur a dňa
19.05.2009 sumu 50,- eur. Odporkyňa tak navrhovateľovi celkovo uhradila 588,67 eur. Vzhľadom k tomu,
že odporkyňa si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, navrhovateľ v súlade s čl.
VI. bod 2, 3 obchodných podmienok zaslal odporkyni list zo dňa 31.03.2008, ktorým od zmluvy odstúpil
a odporkyňu ním vyzval na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od jeho doručenia. Odstúpenie nadobudlo
účinnosť dňa 25.04.2009. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi
účastníkmi konania bola dňa 27.11.2006 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
poskytol navrhovateľ odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 564,30 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala
splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 18,72 eur. Keďže odporkyňa stanovené splátky nesplácala



riadne a včas, navrhovateľ od zmluvy odstúpil a odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 25.04.2009. Tieto
skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila
a odpadol tak právny dôvod, na základe ktorého odporkyňa prijala finančné prostriedky ako úver a
tieto bola povinná vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporkyni bola poskytnutá suma úveru
564,30 eur a navrhovateľovi doposiaľ uhradila 588,67 eur. Odporkyňa teda navrhovateľovi uhradila
nad rámec istiny sumu 24,37 eur. V konaní tak bolo preukázané, že návrh v časti uplatnenej istiny
je nedôvodný, pretože túto celú odporkyňa uhradila. Odporkyňa bola v zmysle odstúpenia od zmluvy
povinná uhradiť dlžnú sumu do 10 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy, t. j. do 05.05.2009, keďže
podľa navrhovateľa odstúpenie nadobudlo účinnosť (čo znamená, že bolo doručené) dňa 25.04.2009.
Odporkyňa do dňa 05.05.2009 uhradila navrhovateľovi sumu 538,67 eur a zostávalo jej uhradiť ešte
25,63 eur. Túto sumu uhradila dňa 19.05.2009 v rámci poslednej sumy úhrady vo výške 50,- eur. So
zaplatením sumy 25,63 eur tak bola odporkyňa v omeškaní od 06.05.2009 do 18.05.2009 a za toto
obdobie patrí navrhovateľovi úrok z omeškania z uvedenej sumy v sadzbe 9,25 % ročne (základná
sadzba ECB 1,25 % + 8 percentuálnych bodov). Úrok z omeškania, ktorý navrhovateľovi takto patrí,
predstavuje sumu menšiu ako 1,- euro, čiže aj tento bol odporkyňou jednoznačne uhradený, keď
táto navrhovateľovi zaplatila nad rámec poskytnutej istiny sumu 24,37 eur. Zmluva, ktorú účastníci
uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou. Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa bola zmluva
zrušená od začiatku, a preto mu bola odporkyňa povinná vydať bezdôvodné obohatenie, t. j. uhradiť
iba to, čo na základe zmluvy dostala, teda sumu 564,30 eur, ktorú už celú uhradila a úhradou nad
rámec tejto sumy zaplatila navrhovateľovi aj úroky z omeškania, ktoré mu patrili. Keďže zmluva bola
odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá nárok na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, iné
sankcie a príslušenstvo a nemôže na základe zrušenej zmluvy započítavať úhrady odporcu na úroky,
poplatky, zmluvné pokuty a náklady na vymáhanie pohľadávky. Uvedené vyplýva z ust. § 48, § 451 a
§ 457 Občianskeho zákonníka. Všeobecne platí, že zmluva sa odstúpením od nej v celosti od začiatku
nezrušuje za podmienky, že sa na tom účastníci dohodli. Takáto dohoda však zároveň musí byť v
súlade s právnymi predpismi. V tomto prípade sa účastníci v obchodných podmienkach dohodli, že
odstúpením od zmluvy nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia, ktoré vzhľadom k svojej
povahe majú trvať i po ukončení zmluvy, a to najmä platobné záväzky odporkyne vrátane úrokov a
nákladov a záväzky zo zabezpečenia. Túto zmluvnú podmienku však považoval súd za neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým aj za neplatnú
pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo navrhovateľa
(dodávateľa, veriteľa) na úrok, poplatky, zmluvné pokuty, zabezpečenie záväzku a možnosť započítať
úhrady navrhovateľom podľa jeho vôle resp. najskôr na príslušenstvo (úroky, náklady) a sankcie z
titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec
povinnosti  vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka  v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Nehovoriac o
vágnosti uvedenej zmluvnej podmienky, keď táto iba príkladmi uvádza, ktoré povinnosti spotrebiteľa (tým
aj práva veriteľa) zostávajú zachované napriek odstúpeniu od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa vrátane platenia poplatkov za odstúpenie od zmluvy, nákladov na vymáhanie pohľadávky,
sankcií a iného príslušenstva popri  vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc
postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa  uvedenej zmluvnej podmienky
dohodnutej medzi účastníkmi konania  sú nevýhodnejšie  ako dôsledky odstúpenia podľa  úpravy v
Občianskom zákonníku. Zároveň uvedené obchodné podmienky vrátane cit. neprijateľnej podmienky
boli koncipované v rámci štandardnej (tzv. formulárovej alebo aj typovej) zmluvy a neboli individuálne
dojednané. Navrhovateľ, ktorý zmluvu vrátane obchodných podmienok sformuloval, sám dobrovoľne
využil ustanovenie zmluvy o odstúpení, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu
komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Z uvedených dôvodov súd návrh v celom
rozsahu zamietol. V dôsledku zrušenia zmluvy od začiatku pre odstúpenie od nej sa zrušuje aj časť
zmluvy o splatnosti jednotlivých splátok, a preto navrhovateľovi nepatrí ani vyčíslený úrok z omeškania
za omeškanie so splácaním splátok do odstúpenia od zmluvy. Súd zároveň ex offo podľa § 153 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku uviedol vo výroku tohto rozsudku vyššie uvedenú neprijateľnú zmluvnú
podmienku, podľa ktorej aj po odstúpení od zmluvy zostávajú zachované záväzky spotrebiteľa, a to
najmä platobné záväzky. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 2 písm. b), § 3 ods. 1,2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, § 48 ods. 1,2, § 53 ods. 1,2,4,5, § 451 ods. 1,2, § 457, § 517 ods. 1,2 Obč.
zákonníka, § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, namietal názor súdu prvého
stupňa, ktorým vyslovil, že v dôsledku odstúpenia sa zmluva zrušila od začiatku. Uviedol, že v danom
prípade bolo odstúpenie od zmluvy zmluvnými stranami dojednané v obchodných podmienkach, ktoré
sú súčasťou zmluvy o úvere a odporkyňa sa s nimi oboznámila, čo potvrdila svojím podpisom. Poukázal
na čl. V ods. 3 Obchodných podmienok, ktoré mu poskytuje istotu, že aj keď dlžník svoj záväzok neplní
riadne a včas, bude mu poskytnutá primeraná kompenzácia za čas, kedy bol odporca v omeškaní
a svoj záväzok neplnil, čím spôsobil navrhovateľovi škodu, pretože tým, že si neplnil svoje záväzky
tak, ako to bolo medzi stranami dojednané, navrhovateľ si musel pokryť náklady, ktoré mu vznikli s
poskytnutým úverom a teda sankcie, ktoré si uplatnil sú iba následkom nedodržiavania zmluvy o úvere.
Pokiaľ sa týka dokumentu, ktorý odporkyňa označila ako odstúpenie od zmluvy, vyslovil ten názor, že
sa pravdepodobne jednalo o upomienku, nakoľko odstúpenie od zmluvy si odporkyňa neprevzala. Ďalej
uviedol,ž e odporkyňa po vlastnej úvahe celkom vedome vstúpila do právneho vzťahu s navrhovateľom
a svojím podpisom zmluvy o úvere vyjadril súhlas nielen s touto žiadosťou, ale aj s obchodnými
podmienkami a sadzobníkom. Nesúhlasil s formuláciou súdu, ktorý uviedol: „ Takáto zmluvná podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa“.
Keby odporkyňa riadne a včas plnila dohodnuté plnenie, nedostala by sa do omeškania a navrhovateľovi
by uvedený nárok nevznikol. Tvrdil, že Občiansky zákonník i samotná logika veci napovedá, že v
prípade akéhokoľvek ukončenia zmluvy existuje tzv. vzájomná reštitučná povinnosť strán. Na základe
tohto je teda absolútne nemysliteľné, že ukončením zmluvy neexistuje akákoľvek povinnosť nahradiť
navrhovateľovi to, čo v prospech odporkyne plnil. Čo sa týka tvrdenia, že podľa § 54 ods. 1 Obč.
zákonníka nie je možné dohodnúť si nevýhodnejšie podmienky odstúpenia ako tie, ktoré upravuje
Občiansky zákonník, uviedol, že právo odstúpiť od zmluvy priznáva Občiansky zákonník rovnako ako
zmluvné podmienky, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi navrhovateľom a
odporkyňou. Neexistuje jediný atribút, ktorý by znevýhodňoval odporkyňu oproti úprave v Občianskom
zákonníku. Naproti tomu je potrebné rozlišovať zmluvnú pokutu, ktorá ako zaisťovací inštitút splní svoju
funkciu až v prípade nesplnenia záväzku. Rovnako ako odstúpenie od zmluvy Občiansky zákonník
upravuje zmluvnú pokutu. Preto mal za to, že úprava zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku povoľuje
podobu zmluvného dojednania v predmetných obchodných podmienkach. Navrhol preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Uplatnil si
náhradu trov konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie  navrhovateľa
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe dôkazov, nachádzajúcich sa v danom spise, v otázke posúdenia
dôvodnosti návrhu navrhovateľa dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa § 219
ods. 2 O.s.p. naň v plnom rozsahu poukazuje.  Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam
žalobcu uvádza nasledovné:

Navrhovateľ vo svojom odvolaní považuje za nesprávny záver súdu prvého stupňa o tom, že v dôsledku
odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k  zrušeniu zmluvy o úvere od začiatku. Právny
záver súdu prvého stupňa, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k zrušeniu
zmluvy vyplýva z ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že momentom odstúpenia od zmluvy
vznikajú práva a povinnosti zo zrušenej zmluvy (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Odporkyňa
je preto povinná navrhovateľovi vrátiť to, čo na základe zmluvy o úvere od navrhovateľa dostala.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností, vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, vždy evidentne zhoršujú
jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvnej pokuty a úrokov
aj po zrušení zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od
zmluvy podľa zmluvy, dohodnutej medzi účastníkmi konania, v danom prípade sú nevýhodnejšie, ako
dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že



zmluvné podmienky, koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo
svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej
istoty, dôvery v objektívne právo). Je potrebné  pritom prihliadať aj na okolnosť, že je to práve dodávateľ
- žalobca, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení,
aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia, s účinkami od momentu
jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má
spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaného
nevýhodnejšie práve v § 48 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto vec správne posúdil, keď
dospel k záveru, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu došlo k zrušeniu zmluvy o úvere
od začiatku. V súvislosti s posudzovaním úveru ako absolútneho obchodu je však potrebné prihliadnuť
na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že aj v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti, a v konečnom dôsledku
tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na
právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na posudzovanie platnosti právneho úkonu,
vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci, nemôže dopadať
právna úprava, regulujúca vzťahy zásadne medzi obchodníkmi, ak Občiansky zákonník akéhokoľvek
občianskeho súkromného práva takúto úpravu má, a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (rozsudok
Najvyššieho súdu SR 5Ncdo 20/09).  Presadzovanie obchodno-právnej úpravy odstúpenia od zmluvy
aj s poukazom na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch je neakceptovateľné, keď tieto
ustanovenia odkazujú v súvislosti s odstúpením od zmluvy na § 48 Občianskeho zákonníka, čo je
evidentné z odkazovej poznámky pod čiarou.

Záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého na odstúpenie zmluvy o úvere dopadá právna úprava
Občianskeho práva, je správna. Pokiaľ teda súd prvého stupňa určil zmluvnú podmienku dohodnutú v
obchodných podmienkach, že odstúpením od zmluvy nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia,
ktoré vzhľadom k svojej povahe majú trvať i po ukončení zmluvy, a to najmä platobné záväzky, vrátane
úkonov a nákladov a záväzky zo zabezpečenia ako neprijateľnú, jeho postup bol správny. S prihliadnutím
k tomu, že odporkyňa uhradila celkom navrhovateľovi sumu 588,67 eur, t.j. viac ako si v skutočnosti
od navrhovateľa požičala (564,30 eur), postupoval súd prvého stupňa správne, keď návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

Odvolací súd preskúmaním nezistil ani opodstatnenosť dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/
(súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), keď
podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré
boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Z odvolania totiž nevyplýva, ktorý z dôkazov mal
súd prvého stupňa hodnotiť spôsobom, ktorý by odporoval ustanoveniu § 132 O.s.p., podľa ktorého
súd hodnotí dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo v
konaní najavo. Dôvody, ktoré podľa odvolania majú predstavovať nesprávne hodnotenie vykonaných
dôkazov - listín, predložených navrhovateľom, v podstate predstavujú právne posúdenie veci, t.j. právne
vyhodnotenie obsahu práv a povinností z týchto listín vyplývajúcich.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu  ako vecne správny potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni v odvolacom konaní táto náhrada priznaná nebola, nakoľko si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/123/2011", "guid": "08c067f2-3186-4201-93ca-e019043a4449:9373973d-2a63-4a5c-b4fc-3f0f322c0903", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}