Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/136/2014 z 11. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. júna 2014, sp. zn. 25Sd/136/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014200610.1 Krajský súd Žilina | 25Sd/136/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5014200610.1 | 2014-06-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. a) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/117d4128-fb86-4fe0-8053-1a8dc8fa4022 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200610.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/136/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200610
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200610.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: W. X., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom G., Q. XX, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o výplatu vdoveckého dôchodku,
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. apríla 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX . 0 zo dňa 2. apríla 2014 podľa § 74 a § 112
Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla navrhovateľovi žiadosť o uvoľnenie
výplaty vdoveckého dôchodku od 28. augusta 2011

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, ktorým žiadal napadnuté
rozhodnutie odporkyne preskúmať z dôvodu, že aj keď deti, ktoré vychovával so zomrelou manželkou
spolu, neboli jeho a ani si ich neosvojil, nikde v Zákone o sociálnom poistení nie je definovaný pojem
„výchova dieťaťa“ na účely podmienky nároku na vdovecký dôchodok.

Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku. Poukázal na to, že s H.
U. uzavrel manželstvo dňa 9. 6. 1979, táto zomrela dňa XX. X. XXXX. . Spolu v manželstve vychovávali
dve dcéry z prechádzajúceho vzťahu H. U. - G. U., nar. XX. XX. XXXX a T.B., nar. X. XX. XXXX. Neskôr
bola manželke H. U. zverená do výchovy dcéra G. U. - H. U., nar. XX. X. XXXX. Rozhodnutie o zverení
H. U. jeho nebohej manželke nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 10. 1986. Má za to, že splnil podmienku
výplaty vdoveckého dôchodku a žiadal, aby súd predmetnú vec v tomto zmysle posúdil.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci
zo dňa 15. 5. 2014 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 2. apríla 2014
ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne,
oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.



Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 4. marca 2014 požiadal o uvoľnenie výplaty vdoveckého dôchodku, ktorý
poberal od 28. augusta 2010 do 28. augusta 2011.

Podľa § 74 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. po uplynutí obdobia
uvedeného vo odseku 2 má vdovec nárok na výplatu vdoveckého dôchodku, ak

a) sa stará o nezaopatrené dieťa,

b) je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo

c) vychoval aspoň tri deti,

d) dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti,

e) dovŕšil dôchodkový vek.

V žiadosti o uvoľnenie výplaty vdoveckého dôchodku navrhovateľ uviedol, že sa spolu s manželkou H.
X., nar. XX. B. XXXX, zomrelou XX. Z. XXXX starali o tri deti - U. G., nar. XX. S. XXXX, Q. T., nar. X. B.
XXXX a U. H., nar. XX. I. XXXX. Manželstvo s H. U. navrhovateľ uzavrel až dňom 9. 6. 1979.

Dieťa - H. U., nar. XX. I. XXXX (dcéra G. U.) bola zverená do výchovy manželke navrhovateľa
rozhodnutím Okresného súdu v Martine, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. októbra 1986. Deti
manželky navrhovateľa - G. U., nar. XX. S. XXXX a T.B., nar. X. B. XXXX sa narodili pred uzavretím
manželstva, t. j. pred 9. júnom 1979 a navrhovateľ si tieto deti neosvojil.

Zákon o sociálnom poistení rieši otázku nezaopatreného dieťaťa na účely podmienky nároku na
vdovecký dôchodok, a to v ust. § 74 ods. 5 v znení zákona č. 449/2008 Z. z., z ktorého vyplýva,
že nezaopatrené dieťa podľa ods. 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomrelom rodičovi nárok na
sirotský dôchodok a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa
alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas
trvania manželstva.

Podľa § 74 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke
platia odseky 1 až 5 rovnako.

Výchova dieťaťa je riešená vo vyhláške č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o sociálnom
zabezpečení, a to konkrétne v § 15, z ktorého vyplýva, že podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa
žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov.
Pokiaľ sa však žena ujala výchovy dieťaťa po dosiahnutí ôsmeho roka jeho veku, je podmienka výchovy
dieťaťa splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti
aspoň po dobu piatich rokov (ods. 1 citovaného ust. § 15).

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky podľa § 74 ods. 3
Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., a to podmienku uvedenú pod písm.
c) citovaného ustanovenia - vychoval aspoň tri deti. Spolu so zomrelou manželkou H. X. vychoval od
uzavretia manželstva (9. 6. 1979) dve dcéry H. U. - G. U., nar. XX. S. XXXX a T.B., nar. X. B. XXXX
a od roku XXXX aj dcéru G. U. - H. U., nar. XX. I. XXXX, ktorá bola zverená do výchovy manželke
navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 2. apríla 2014 podľa §
250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie
správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.



V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne posúdiť nárok navrhovateľa naznačeným smerom a vo veci
opätovne rozhodne.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ
v konaní nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii
§ 246c ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).



Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.