Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/31/2012 z 12. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. mája 2013, sp. zn. 18Co/31/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8403899970.1 Krajský súd Prešov | 18Co/31/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8403899970.1 | 2013-05-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0263de9-f77e-4e60-837c-a4ea0534aa8d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8403899970.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/31/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8403899970
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8403899970.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej vo veci žalobkyne: C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z., H. XX, zastúpená JUDr. Martou Petríkovou, advokátkou v Poprade, ul. Štefánikova 96/63; proti
žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., H. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Tomášom Mačejným,
advokátom v Poprade, Námestie sv. Egídia 95, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu v Kežmarku č.k. 4C164/2003-220 z 22.11.2011, o odvolaní JUDr.
Tomáša Mačejného proti uzneseniu Okresného súdu v Kežmarku č.k. 4C/164/2003-165 z 14.12.2010
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Zrušuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanému
trovy konania vo výške 99,58 Eur do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku. Zaviazal žalobkyňu zaplatiť
trovy štátu vo výške 240,96 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že dňa 29.5.1997 vydal notár JUDr. Štefan Siskovič ako súdny komisár poverený
prejednaním dedičstva Okresným súdom v Poprade, rozhodnutie č.k. D493/93. Dedičia po nebohej
poručiteľke H. F., ktorá zomrela XX.X.XXXX uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a dohodu o zriadení
vecného bremena, ktorého obsahom bolo právo žalobkyne až do času uzavretia manželstva bezplatne
užívať domovú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Z., k.ú. Z., na LV č. XXX ako rodinný dom, súp. č.
XXX na parcele č. 742 a pozemok na parcele č. 742 - zastavaná plocha o výmere 1.219 m2 a parcele
č. 3634/15 - zastavaná plocha o výmere 56 m2. V dohode bolo uvedené, že dom pozostáva z dvoch
obytných miestností, dvoch kuchýň, kúpeľne v prízemnej časti domu a z pivnice situovanej v suteréne.
Na LV č. XXX k.ú. Z. ako výlučný vlastník bol vedený žalovaný. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia
znalca Ing. J. v znaleckom posudku č. 28/2009, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pozostávajú
z dvoch bytových jednotiek z pôvodnej stavby a z prístavby, ktorá bola dokončená v roku 1998. Zo
zhodných vyjadrení účastníkov vyplynulo, že po dokončení rekonštrukcie pôvodnej časti domu žalovaný
začal užívať suterén pôvodného domu a žalobkyňa samostatnú bytovú jednotku v prízemí pôvodného
domu pozostávajúcu zo zádveria, chodby, komory, kúpeľne, kuchyne a izby. Žalobkyňa bývala v dome 3
roky. Neskôr začalo dochádzať medzi účastníkmi k nezhodám kvôli úhrade nákladov na dodávku energií



(plynu a elektriny). Do bytovej jednotky užívanej žalobkyňou bola prerušená dodávka elektrickej energie.
Žalobkyňa prestala v roku 2003 v označenej časti domu bývať, chodí si len pre veci a nemá záujem o
využívanie vecného bremena.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) a výrok o náhrade trov štátu odôvodnil podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa.

Uviedla, že v dedičskom konaní po nebohej matke H. F. bola uzavretá dohoda o vyporiadaní dedičstva,
na základe ktorej žalovaný nadobudol podiel nebohej poručiteľky týkajúci sa rodinného domu v celosti.
Zároveň konštatovala, že v prospech nej bolo zriadené vecné bremeno, ktoré spočívalo v práve
bezplatného užívania celej domovej nehnuteľnosti až do času, kedy uzavrie manželstvo. Žalovaný
uskutočnil prestavbu svojho bývania tým, že urobil prístavbu k pôvodnému rodičovskému domu a
vykonal aj prestavbu v pôvodnom rodičovskom dome so zámerom znemožniť žalobkyni jej bývanie
v zmysle uzavretej dohody. Nemôže súhlasiť ani s odôvodnením súdu prvého stupňa, že nie je
aktívne legitimovaná pre podanie žaloby o zrušenie vecného bremena, keďže podľa nej došlo k
disproporcii práva medzi záťažou povinného, teda žalovaného a výhodou oprávneného. V tejto súvislosti
poukázali na súdnu prax Najvyššieho súdu Českej republiky z 6.11.2008 sp. zn. 22Cdo/3619/2008. Súd
prvého stupňa dostatočným spôsobom neodôvodnil, prečo nemohol použiť toto rozhodnutie českého
Najvyššieho súdu na pomery žalobkyne. Žalovaný sa o svoju nehnuteľnosť stará, vykonáva údržbu v
podobe zateplenia garáže, stajne, stodoly a nehnuteľnosť, v ktorej by mala bývať žalobkyňa chátra.
Preto žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú skutkovo nepresné,
účelové a zavádzajúce. Žalobkyňa nie je nijakým spôsobom poškodená na svojich právach vyplývajúcich
z vecného bremena. Odôvodnil svoj postoj k celej veci tým, že realizoval na základe právoplatného
stavebného povolenia prístavbu dvojpodlažného rodinného domu k rodičovskému domu a rekonštrukciu
rodičovského domu. Realizáciu rekonštrukcie vykonal so súhlasom žalobkyne s cieľom vytvoriť jej
samostatnú bytovú jednotku, ktorou značne vylepšil jej bytové podmienky, čo v celom rozsahu potvrdili
aj závery znaleckého posudku. Jeho postavenie ako vlastníka nehnuteľnosti nemožno zamieňať s
právnym postavením žalobkyne vyplývajúcim z vecného bremena k spornej nehnuteľnosti, na základe
ktorej si nemôže vynucovať plnenie takých povinností, ktoré neboli upravené a sú nad rámec dohody,
resp. odporujú platnej právnej úprave. Poukázal na to, že žalobkyňa svoje právo vyplývajúce z vecného
bremena nepretržite užívala po dobu piatich rokov od roku 1998 do roku 2003, kedy nastali vážne
nezhody medzi účastníkmi konania a to v dôsledku správania sa žalobkyne, ktorá odmietla uhrádzať
pomernú časť nákladov na energiu spojenú s vykurovaním, odberom elektrickej energie, ohrevom teplej
vody za časť pôvodného rodinného domu, v ktorej bývala a ktorú užívala. Ani v súčasnosti nevidí
najmenší problém, aby sa žalobkyňa ujala výkonu svojich práv vyplývajúcich z vecného bremena za
predpokladu, že bude náklady za spotrebované energie uhrádzať v pomernej časti. Neexistuje najmenší
vecný dôvod na zrušenie vecného bremena, keďže dohoda, ktorá medzi účastníkmi právneho vzťahu
bola uzavretá, je z jeho strany plne akceptovaná. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.



Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za
primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že pri prejednaní dedičstva po nebohej poručiteľke
a právnej predchodkyne účastníkov konania H. F., podiel po nebohej poručiteľke na nehnuteľnosti
zdedil v celosti žalovaný a dedičia uzavreli dohodu o zriadení vecného bremena, ktoré pozostávalo
v bezplatnom užívaní pôvodnej domovej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne po dobu, kedy uzavrie
manželstvo. Nepochybne bolo tiež preukázané, že žalovaný od roku 1995 na základe právoplatného
stavebného povolenia realizoval prístavbu dvojpodlažného rodinného domu k pôvodnému rodičovskému
domu a zároveň rekonštrukciu pôvodného rodičovského domu. V dôsledku rekonštrukcie pôvodného
rodičovského domu bola vytvorená pre žalobkyňu samostatná bytová jednotka, ktorá pozostávala zo
zádveria, chodby, komory, kúpeľne, kuchyne a izby, v ktorej bývala žalobkyňa po dobu najmenej troch
rokov. Nezhody medzi účastníkmi vznikli po tom, čo žalobkyňa neprispievala žalovanému na náklady za
spotrebovanú energiu v časti domu, ktorú užívala.

K odvolacím námietkam žalobkyne je potrebné uviesť, že výsledky vykonaného dokazovania nesvedčia
o skutočnostiach, ktoré uvádza odvolaní. Je nepochybné, že žalobkyňa je oprávnenou osobou titulom
zriadenia vecného bremena, na ktorej dohode sa dohodli všetci dedičia - súrodenci pri prejednávaní
dedičstva po nebohej matke. Toto vecné bremeno spočívalo v práve bezplatného užívania domovej
nehnuteľnosti - rodičovského domu. Z výsledkov vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nie je
pravdou, žeby žalovaný uskutočnil prestavbu rodičovského domu bez rešpektovania dohody v čase,
kedy pracovala žalobkyňa v N.. Z výpovede samotných účastníkov konania, ale aj sestry žalobkyne pani
O. vyplynulo, že rekonštrukcia rodičovského domu sa robila v čase, kedy aj samotná žalobkyňa bola
prítomná v tomto dome. Rekonštrukcia rodičovského domu bola vykonaná s cieľom vytvoriť samostatnú
bytovú jednotku pre žalobkyňu, keďže v prístavbe rodinného domu a jednej suterénnej miestnosti býva
žalovaný s rodinou. Túto snahu o vytvorenie bytovej jednotky pre žalobkyňu potvrdil aj vypočutý svedok
Y. F., brat účastníkov konania, ktorý pomáhal pri tejto rekonštrukcii.

Ďalšia námietka týkajúca sa toho, že žalovaný po celú dobu sa snažil znepríjemniť bývanie žalobkyne,
zasahoval do jej práv v podobe vytvorenia otvoru v stene medzi nehnuteľnosťou, ktorú užíva on a
nehnuteľnosťou, ktorú mala užívať žalobkyňa je nutné konštatovať, že tak urobil až po tom, čo sa prestala
žalobkyňa zdržiavať pravidelne v tejto nehnuteľnosti. Dôvodom bola potreba prístupu pre žalovaného do
bytovej jednotky žalobkyne pre prípady havarijného stavu. Vzhľadom k tomu, že znalec konštatoval, že
obidve bytové jednotky sú samostatne užívania schopné so samostatným vchodom do týchto jednotiek a
nič nebráni ani vytvoreniu samostatných odberných miest pokiaľ išlo o elektrickú energiu alebo plyn, nie
je možné prisvedčiť žalobkyni, že vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a jej výhodou užívať
bezplatne túto nehnuteľnosť a povinnosťou žalovaného znášať toto vecné bremeno. Ako vyplynulo
z § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno, ktoré pozostávalo v bezplatnom užívaní
rodičovského domu, teda časti terajšej nehnuteľnosti, nemožno chápať tak, že oprávnený nie je povinný
primerane sa podieľať sa na nákladoch v podobe odberu elektrických energií, príp. aj oprave na týchto
nehnuteľnostiach, tzn., že nemožno hodnotiť skutočnosť, že o časť nehnuteľnosti, v ktorej býva žalovaný
sa stará, udržuje ju a časť nehnuteľnosti, ktorú užívala žalobkyňa sa nestará a chátra. Je v súlade so
vzťahmi medzi vlastníkom nehnuteľnosti a oprávneným titulom vecného bremena, že je tu povinnosť
participovať na týchto nákladoch.

Nijakým spôsobom nebolo preukázané v konaní, žeby mal žalovaný snahu znemožniť užívanie
nehnuteľnosti žalobkyňou. Práve naopak, v priebehu celého konania a aj vo vyjadrení k odvolaniu
žalovaný uviedol, že nemá výhrady k tomu, aby sestra, teda žalobkyňa užívala právo vecného bremena
pozostávajúce v užívaní pôvodnej časti rodičovského domu.



Pokiaľ išlo o to, že suterén rodičovského domu užíva v súčasnej dobe žalovaný, rovnako z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že práve pri prístavbe a rekonštrukcii pôvodného rodičovského domu sa
účastníci konania dohodli na takejto prestavbe a na takom rozsahu užívania nehnuteľnosti každého z
nich osobitne. Pokiaľ ide o stavebný otvor, resp. otvor do steny týkajúci sa prechodu medzi rodinným
domom žalobcu a žalovanej, ten vznikol v čase, kedy došlo k nezhodám medzi účastníkmi konania.
Znalec, ktorý vykonal ohliadku na mieste samom skonštatoval, že sa dá uviesť do pôvodného stavu
úplne jednoduchým zamurovaním tohto otvoru. Odvolací súd s poukazom na takto ustálený skutkový
stav a výsledky z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je na mieste nárok žalobkyne na
zrušenie vecného bremena za náhradu.

Pokiaľ išlo o odôvodnenie súdu prvého stupňa týkajúce sa naliehavého právneho záujmu na takomto
zrušení, je možné skonštatovať, že nie je možné vylúčiť podanie žaloby zo strany oprávneného z
vecného bremena za podmienok, ktoré by boli preukázané v konaní. Vzhľadom k tomu, že v tomto
prípade súd nezistil žiaden hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a povinnosťou povinného
(žalovaného), naliehavosťou právneho záujmu zo strany žalobkyne bližšie nezaoberal.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Súd prvého stupňa uznesením 4C/164/2003-165 zo 14.12.2010 uložil poriadkovú pokutu právnemu
zástupcovi žalovaného JUDr. Tomášovi Mačejnému vo výške 200 Eur za neospravedlnenú neúčasť na
pojednávaní. Vychádzal zo zistenia, že dňa 23.11.2010 o 9.00 hod. sa konalo na súde prvého stupňa
pojednávanie. Na pojednávanie bol včas predvolaný žalovaný a jeho právny zástupca. Z doručenky zistil
súd prvého stupňa, že žalovaný prevzal predvolanie dňa 9.9.2010 a jeho právny zástupca 13.9.2010.
Napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili. Dňa 23.11.2010 právny zástupca žalovaného ospravedlnil
svojho klienta z neúčasti na pojednávaní z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu s tým, že
dodatočne písomne predloží ospravedlnenie. Svoju neúčasť na pojednávaní včas neospravedlnil a
vzhľadom k doterajšiemu postoju a súčinnosti v konaní súd prvého stupňa mu uložil poriadkovú pokutu
vo výške 200 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie právny zástupca žalovaného.

V odvolaní uviedol, že žalovaný mal vážne zdravotné problémy, nachádzal sa u ošetrujúceho lekára a
oznámil svojmu právnemu zástupcovi, že sa nemôže osobne zúčastniť pojednávania pre opakované
problémy s vysokým tlakom, značnou nevoľnosťou. K odvolaniu pripojil aj potvrdenie ošetrujúceho
lekára.

V ten istý deň bol vytýčený aj termín pojednávania, v rovnakú hodinu vo veci na Okresnom súde
v Kežmarku pod sp. zn. 3C/23/2010 o určení vlastníckeho práva, kde termín pojednávania bol
stanovený už 9.7.2010. Z tohto dôvodu právny zástupca žalovaného navštívil asistentku senátu 4C,
kde ospravedlnil neúčasť svojho klienta a požiadal o tlmočenie, že žiadajú stanoviť nový termín
pojednávania. Rovnako oznámil, že v tom čase sa zúčastní pojednávania v senáte 3C toho istého
súdu a je tam jeho účasť nevyhnutná. Predvolanie prevzal skôr, napriek tomu požiadal, aby bol z tohto
pojednávania odvolaný asistentkou senátu, čo sa nestalo.

Na základe uvedeného žiadal, aby bolo uznesenie zrušené a aby bolo v celom rozsahu jeho odvolaniu
vyhovené.

Vzhľadom k tomu, že konajúci sudca nevyhovel odvolaniu odvolateľa postupom podľa § 210a O.s.p.,
odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a bez nariadenie pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že odvolanie právneho zástupcu žalovaného je dôvodné.



Z obsahu spisu vyplýva, že po ústnom ospravedlnení právneho zástupcu žalovaného z jeho neúčasti
na pojednávaní, ktoré bolo stanovené na 23.11.2010 o 9.00 hod., o čom svedčí úradný záznam
(č.l. 158), právny zástupca uviedol, že dodatočne predloží písomné ospravedlnenie, čo sa aj stalo.
Podaním z 29.12.2010 predložil potvrdenie o ošetrení žalovaného ošetrujúcim lekárom. Pokiaľ išlo o
neúčasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 23.11.2010, zo zápisnice z pojednávania
z uvedeného dňa vyplýva, že právna zástupkyňa žalobkyne predložila súdu návrh na zmenu petitu
žaloby, ktorý aj predniesla. Zároveň zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že súd riadne pojednával
aj v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Vypočul žalobkyňu k otázkam týkajúcich sa
zmeny žaloby a uznesením pripustil zmenu žalobného petitu. Následne pojednávanie odročil na neurčito
za účelom písomného vyhotovenia uznesenia o pripustení zmeny žaloby a výzve právneho zástupcu
žalovaného na jeho písomné vyjadrenie.

Odvolací súd sa domnieva, že neúčasťou právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní nebol hrubo
sťažený postup súdu prvého stupňa, keďže tento napriek jeho neúčasti riadne konal, rozhodoval o
procesných návrhoch žalobkyne a vzhľadom k tomu, že na tomto pojednávaní došlo k zmene žalobného
petitu aj v prípade účasti právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní bez žalovaného, ktorý bol
lekársky ošetrený, bolo potrebné poskytnúť primeranú lehotu na vyjadrenie k tejto zmene.

Preto odvolací súd rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní žalobkyňa nemala úspech, ale žalovaný si trovy odvolacieho
konania neuplatnil, súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.