Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 12Sd/135/2011 z 26. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. októbra 2011, sp. zn. 12Sd/135/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3011200365.1
Krajský súd Trenčín | 12Sd/135/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3011200365.1 | 2011-10-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP, § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 88 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0f4ad23-03d2-45c8-a592-e0ffa0bde496
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3011200365.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sd/135/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200365
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3011200365.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: Z. S., bytom
S., H. E. XX/X, zastúpeného A.. A. N., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom S., S. X, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o úrazovú rentu, na
návrh navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 1316-9/2011- BA zo dňa 28. marca 2011,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd    z r u š u j  e   rozhodnutie odporkyne č. 1316-9/2011-BA zo dňa               28. marca 2011
a vec jej vracia na ďalšie konanie  z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.

Odporkyňa  j e   p o v i n n á   zaplatiť  navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 193,23
Eur, k rukám A. A. N., advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím číslo 1316-9/2011- BA zo dňa 28. marca 2011 rozhodla tak, že navrhovateľ,
ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa                 25. októbra 1994  podľa
§ 88 a § 112 ods. 4 zákona č.  461/2003 Z. z.  o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nemá
nárok na úrazovú rentu s odôvodnením, že k zhoršeniu zdravotnému stavu u navrhovateľa nedošlo v
súvislosti s pracovným úrazom z roku 1994, ale v súvislosti s progresiou aterosklerózy vencových tepien.
Pokles pracovnej schopnosti 80% uvedený v lekárskej správe, zohľadňuje pokles pracovnej schopnosti
pred 1. januárom 2004.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vo včas podanom návrhu na preskúmanie  rozhodnutia
odporkyne č. 1316-9/2011 zo dňa 28. marca 2011 uviedol, že rozhodnutím odporkyne sa nestotožňuje,
považuje ho za nesprávne. Zdôraznil, že medzi navrhovateľom a odporcom je nesporné, že dňa 25.
októbra 1994 utrpel pracovný úraz s trvalými následkami a súdnou cestou mu bola priznaná aj náhrada
za  stratu na zárobku po skočení práceneschopnosti a to právoplatným rozsudkom Okresného súdu
v Prievidzi sp. zn. 9 C 81/1998 - 142 zo dňa 17. júla 2003. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že
odporkyňa sama tvrdí a uznáva, že navrhovateľ mal pred 1. januárom 2004 podľa lekárskej správy
pokles schopnosti vykonávať pôvodnú prácu v rozsahu 80%, preto jej závery, že nemá nárok na úrazovú
rentu sú nesporne neobjektívne, nezodpovedajú jeho zdravotnému stavu, ktorý je zadokumentovaný
v jeho zdravotnej dokumentácii. Ďalej uviedol, že ak sa vychádza z uvedenej  nespornej skutočnosti,
z ďalšieho tvrdenia odporkyne, že nenastala  žiadna nová skutočnosť v súvislosti s jeho zdravotným
stavom, ktorá by mala vplyv na  zhoršenie poklesu pracovnej schopnosti a faktu, že odporkyňa neudáva
ani žiadne zlepšenie jeho zdravotného stavu, musí konštatovať, že jeho pokles pracovnej schopnosti
uznáva odporkyňa vo výške 80%, keď pokles pracovnej schopnosti treba porovnávať s pôvodnou prácou
baníka v podzemí, ktorú vykonával a teraz ju vykonávať nemôže, čo uznáva aj  odporkyňa.



Ďalej zásadne namieta závery odporkyne, podľa ktorých nie je príčinná súvislosti medzi jeho prvým a
druhým infarktom myokardu, lebo takýto záver nezodpovedá objektívnej skutočnosti. Ďalej uviedol, že
napadnuté rozhodnutie odporkyni je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje náležitosti, ktoré má mať
podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z., čo je už samostatným dôvodom na jeho zrušenie. Zároveň
v tomto smere poukázal na ustálenú prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predovšetkým jeden
z jeho posledných rozsudkov zo dňa 25. januára 2011 sp. zn. 1 So 115/2010, v ktorom Najvyšší súd
Slovenskej republiky poukazuje na ďalšie svoje rozsudky i konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni
na ďalšie konanie.

Krajský súd v mysle § 101 ods. 2 v spojitosti s § 250g ods. 2 O.s .p. vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti odporkyne, ktorá sa na pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila
hoci bola naň riadne a včas predvolaná, predvolanie prevzala dňom 14. októbra 2011.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 205l  ods. 1 a nasledujúcich zákonných
ustanovení O.s.p. a dospel k záveru, že návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne je dôvodný.

Z obsahu  spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporne a z rozsudku Okresného
súdu  v Prievidzi sp. zn. 9 C 81/1988 - 142 zo dňa 17. júla 2003 krajský súd zistil, že navrhovateľ
utrpel dňa 25. októbra 1994 poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu infarkt myokardu, ktorý
bol súdnou cestou uznaný ako pracovný úraz a bola mu priznaná aj náhrada za stratu na zárobku
po skončení práceneschopnosti.  Pre toto postihnutia srdcovo - cievneho systému je naďalej v trvalej
kardiologickej liečbe. O jeho zlom zdravotnom stave svedčia údaje z jeho zdravotnej  dokumentácie,
ktoré odporkyňa  nebrala do úvahy, ako to vplýva  z napadnutého rozhodnutia, navrhovateľovi je známy
jeho ťažký zdravotný stav i to, že sa stal trvale nespôsobilý na prácu baníka na produktívnom pracovisku.
Na základe  lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, zo  dňa
7. marca 2011 navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti.
Konštatoval, že po 31. decembri 2003 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu u navrhovateľa, avšak
naďalej miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 80%.

V posudku, v časti celkový posudok, posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ  požiadal dňa 12. mája
2009 o priznanie úrazovej renty z dôvodu  zhoršenia jeho zdravotného stavu následkom pracovného
úrazu zo dňa 25. októbra 1994, kedy utrpel prvý infarkt myokardu (uznaný súdnou cestou  ako pracovný
úraz). Pre posúdenie zdravotného stavu a najmä príčinnej súvislosti medzi prvým a druhým infarktom
myokardu posudkový lekár požiadal o vypracovanie znaleckého posudku z odboru kardiológie. Podľa
jeho názoru znalec, kardiológ po preštudovaní celej zdravotnej dokumentácie, z hodnotení odborných
nálezov, priebehu hospitalizácií a ochorenia posudzovaného jednoznačne konštatoval, že nejestvuje
príčinná súvislosť medzi prvým a druhým infarktom  myokardu a infarkt myokardu, ktorý vznikol u
navrhovateľa v novembri 2008 nevznikol v príčinnej súvislosti s infarktom, ktorý utrpel v roku 1994,
teda k zhoršeniu zdravotného stavu u navrhovateľa nedošlo v súvislosti s pracovným úrazom z roku
1994, ale následkom pokračujúceho aterosklerotického procesu. Takýmto tvrdením znalca kardiológa sa
úplne stotožňuje. V závere posudku posudkový lekár uviedol, že rešpektuje námietky Krajského súdu v
Trenčíne a v súlade s § 88 ods. 1  zákona  č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení určuje pokles pracovnej
schopnosti  posudzovaného vo vzťahu k práci, pri ktorej utrpel pracovný úraz 80%. Po pracovnom úraze
v roku 1994 nebol schopný vykonávať prácu v podzemí (baníka). K zhoršeniu zdravotného stavu nedošlo
v súvislosti s pracovným úrazom z roku 1994, ale v súvislosti s progresiou aterosklerózy vencových
tepien.

Podľa ustanovenia § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení  poškodený na účely poskytovania
úrazových dávok je zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2
zákona, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila  choroba z povolania.



Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení   má poškodený nárok na úrazovú
rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako  40-percentný pokles
schopnosti  vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v  § 17 ods. 2
zákona (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol  priznaný
predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pracovným úrazom na účely sociálneho
poistenia  podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle
od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec
uvedený v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s
plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh
a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri
činnostiach uvedených  v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Navrhovateľ  bol vypočutý ako účastník konania. Vo výpovedi opakovane  uviedol, že nesúhlasí s
rozhodnutím odporkyne, keď mu nepriznala úrazovú rentu z dôvodu jeho pracovného úrazu. Zastáva
názor, že spĺňa všetky podmienky k tomu, aby mal priznanú úrazovú rentu, v dôsledku pracovného
úrazu. Pracovný úraz mu bol zistený v dôsledku toho, že utrpel infarkt. Žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Právny zástupca navrhovateľa JUDr. Ján Vaško  uviedol, že naďalej trvá na podanom opravnom
prostriedku v celom rozsahu. Poukázal na tú skutočnosť, že odporkyňa uznáva nárok navrhovateľa
na úrazovú rentu, keď aj v napadnutom rozhodnutí potvrdzuje pokles pracovnej schopnosti vo výške
80%, ktorý je uvedený v lekárskej správe a zohľadňuje pokles pracovnej schopnosti pred 1. januárom
2004. Odporkyňa v zmysle tohto svojho záveru neposudzovala nárok navrhovateľa na úrazovú rentu
podľa § 88 zák. č.  461/2003 Z. z., ale len ako nárok z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Toto je
pochybenie odporkyne a pre takýto postup neexistuje žiadny zákonný dôvod, i keď namieta, že i druhý
infarkt je podľa jeho názoru v príčinnej súvislosti s jeho pracovným úrazom. Nárok na úrazovú rentu  má
aj z titulu pôvodne priznaného pracovného úrazu, teda aj keby sa nebrala do úvahy príčinná súvislosť
medzi pracovným úrazom a ďalším infarktom, ktorý navrhovateľ utrpel. Ďalej uviedol, že aj vo vyjadrení
odporkyne zo dňa 22. júla 2011 sa rovnako ako v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že navrhovateľ
má 80% pokles pracovnej schopnosti vo vzťahu k práci, pri ktorej utrpel pracovný úraz, avšak odporkyňa
sa opäť  zaoberá len zhoršením zdravotného stavu a vôbec sa nezaoberá priznaním úrazovej renty v
súvislosti s uvedeným poklesom. Odporkyňa v danom prípade nedodržala zákonný postup s poukazom
na tú skutočnosť, že zdravotný stav navrhovateľa nebol preskúmaný po podanom opravnom prostriedku
posudkovým lekárom ústredia.

V závere svojho prednesu zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie, ani jeho príloha neobsahuje žiadne
konkrétne dôvody, ktoré by odôvodňovali záver odporkyne uvedený v napadnutom rozhodnutí, teda
rozhodnutie neobsahuje náležitosti podľa § 209 ods. 4 zák.            č. 461/2003 Z. z., čo je samostatným
dôvodom na jeho zrušenie. Žiadal napadnuté rozhodnutie  zrušiť a zároveň si uplatnil i trovy právneho
zastúpenia.

V konaní o žiadosti navrhovateľa o úrazovú rentu  bola vyhotovená lekárska správa  dňa 7. marca
2011 a to na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd 68/2010 - 30 zo dňa 11. októbra
2010. V závere posudku posudkový lekár uviedol, že rešpektuje námietky Krajského súdu v Trenčíne a
v súlade s § 88 ods. 1  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení určil  pokles pracovnej schopnosti
posudzovaného vo vzťahu k práci, pri ktorej utrpel pracovný úraz na 80%.   Po pracovnom úraze v roku
1994 nebol schopný vykonávať prácu v podzemí (baníka). K zhoršeniu zdravotného stavu nedošlo v
súvislosti s pracovným úrazom z roku 1994, ale v súvislosti s progresiou aterosklerózy vencových tepien.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať a dať za pravdu právnemu zástupcovi navrhovateľa, že
odporkyňa v danom prípade nedodržala zákonný postup s poukazom na tú skutočnosť, že zdravotný
stav navrhovateľa nebol preskúmaný po podanom opravnom prostriedku posudkovým lekárom ústredia.



Podľa názoru  krajského súdu je dôvodné tvrdenie navrhovala o nepreskúmateľnosti rozhodnutia
odporkyne, pokiaľ ide o posúdenie miery poklesu pracovnej neschopnosti navrhovateľa, ako sa
odporkyňa dopracovala k tomu, že síce navrhovateľ je poškodený na účely úrazovej renty podľa § 88
ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu má viac ako
40% pokles pracovnej schopnosti, pričom bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti 80%, s
dátumom vzniku 1. januára 2004 a úrazovú rentu navrhovateľovi nepriznala.

Vypracovaný medicínsky posudok  neobsahuje žiadne skutkové zdôvodnenie, mieru poklesu pracovnej
schopnosti v percentách určil  80% (s dátumom vzniku 1. januára 2004)     zo záverom, že nedošlo u
navrhovateľa k zhoršeniu zdravotného stavu, avšak akými úvahami sa posudkový lekár pri stanovení
percentuálneho vyjadrenia tejto miery riadil, resp. tvrdí, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu,
uviedol len , že s tvrdením znalca kardiológa sa úplne stotožňuje. V celkovom posudku  taktiež uviedol,
že rešpektuje námietky Krajského súdu a v súlade s § 88 ods. 1 zák. o sociálnom poistení určil
pokles pracovnej schopnosti posudzovaného vo vzťahu k práci, pri ktorej utrpel pracovný úraz  na
80%. Dátum vzniku úrazovej renty už určil dňom 1. januára 2010. Pritom odporkyňa v napadnutom
rozhodnutí s poukazom na stanovenú mieru poklesu nepriznala navrhovateľovi  úrazovú rentu. V
konaní o priznaní úrazovej renty ide pritom o posudzovanie takej otázky, u ktorej je nevyhnutné v
posudku vyjadriť a kvalifikovať všetky relevantné medicínske východiská pre posúdenie schopnosti
vykonávať doterajšiu prácu. Takéto zdôvodnenie neobsahuje ani samostatné rozhodnutie odporkyne,
pričom odporkyňa sama musí tiež  zisťovať iné relevantné skutočnosti a východiská pre posúdenie
otázky, či je žiadateľ schopný vykonávať doterajšiu prácu v podzemí. K úplnosti podkladov pre posúdenie
poklesu pracovnej schopnosti podľa § 88 ods. 1 zákona treba podľa názoru  tunajšieho súdu vypočuť aj
poškodeného, ktorý musí mať tiež možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam a záverom posudkového
lekára, najmä ak posudok lekára je jediným podkladom pre rozhodovanie odporkyne. V predmetnej
veci je potrebné zdôrazniť, že po podaní opravného prostriedku navrhovateľom, nebol jeho zdravotný
stav posudzovaný posudkovým lekárom, ústredia, preto odporkyňa v ďalším  dokazovaním bude musieť
odstrániť najmä pochybnosti vyplývajúce z podaného posudku, ktorý  konštatuje, že navrhovateľ  po
pracovnom úraze v roku 1994 bol schopný vykonávať prácu technika na povrchu, práca v podzemí
bola pri  jeho zdravotnom postihnutí nevhodná, pričom z obsahu spisu vyplýva jednoznačne, že
navrhovateľ vykonával práce technického charakteru ako strojník s trvalým pracoviskom v podzemí (v
bani) a           v tomto pracovnom prostredí prekonal v roku 1994 infarkt - myokardu. Rovnako bude musieť
vykonať dokazovanie na tvrdenie navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.V posudku nie je jednoznačne
rozlíšený pokles pracovnej schopnosti podľa § 88 ods. 1 (vykonávať doterajšie zamestnanie) a možnosť
vykonávať zárobkovú činnosť.

Krajský súd pripomína, že pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia odporkyne nie
sú rozhodujúce neskoršie lekárske správy, vydané v konaní o opravnom prostriedku, resp. v inom
konaní. Rozhodovanie o opravnom prostriedku navrhovateľa nie je pokračovaním administratívneho
konania o priznane dávky, ale výkonom súdnej kontroly verejnej správy aj vtedy, ak ide o preskúmanie
neprávoplatného rozhodnutia. Krajský súd preto nemôže považovať  neskoršie zadovážené dôkazy, po
vydaní rozhodnutia odporkyňou, za dôkazy relevantné pre posúdenie zákonnosti jej rozhodnutia.

V konaní o úrazových dávkach nemôže odporkyňa ponechať zisťovanie podkladov pre rozhodnutie len
na posudkových lekároch, ale musí sama vykonať  úplné, zákonu zodpovedajúce dokazovanie v súlade s
ustanoveniami § 196 a nasl. zákona, vrátane ústneho pojednávania s poškodeným podľa § 188 zákona,
podľa § 201 ods. 1 zákona vykonávať procesné úkony a hodnotiť všetky vykonané dôkazy v súlade s  §
196 ods. 7 zákona. Povaha týchto veci, ktoré majú sporový charakter, to jednoznačne vyžaduje.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa sa z uvedených hľadísk žiadosťou navrhovateľa nezaoberala vo svojom
rozhodnutí, o žiadosti rozhodla bez náležitého zistenia skutkového stavu veci je nedostačujúce na
posúdenie (§250j ods. 2 písm. c),  rovnako je právne posúdenie veci vychádzajúcej zo stanovenej miery
poklesu pracovnej schopnosti vydané rozhodnutie o nepriznaní nároku na úrazovú rentu predčasné,
rozhodnutie je nepreskúmateľné a preto Krajský súd v Trenčíne  zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne
podľa § 250q ods. 2 písm. c) a písm. d) O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
odporkyňa v zmysle § 209 ods. 4 zákona č. 461/2009 Z. z. uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom



na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a použitie právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodovala.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní úspech,
a preto mu súd priznal proti odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia. Odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za  3 úkony (á 57,00 Eur)
171 Eur, prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku a za účasť  na pojednávaní
dňa 27. októbra 2011,  paušálna náhrada za 3 úkony po 7,41 Eur, t. j. 22,23 Eur, spolu v celkovej
výške 193,23 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje celkom 193,23 Eur, ktoré je odporkyňa
povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu, vedeného vo N. S.                                     č. ú. XXXXXXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku   možno  podať  odvolanie  do 15  dní  odo  dňa  jeho

doručenia   prostredníctvom   Krajského súdu   v Trenčíne   na  Najvyšší   súd

Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa  § 42 ods. 3 a  § 205 ods. 1 O.s.p.  odvolanie musí mať tieto náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané   s uvedeným   dátumom   vyhotovenia  odvolania,   proti   ktorému

rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie  alebo  postup  súdu  považuje  za nesprávny  a čoho  sa odvolateľ

domáha.