Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/391/2017 z 19. 8. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. augusta 2018, sp. zn. 23Co/391/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2115225377.1 Krajský súd Trnava | 23Co/391/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2115225377.1 | 2018-08-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 774 OZ, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/235edf36-46bd-4350-a3c3-145a9fc015f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115225377.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/391/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225377
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115225377.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: MV Real, s.r.o., so sídlom Hlavná
11, Trnava, IČO: 46 524 959, zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO:
47 254 581, proti žalovanej: E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, G. H., zastúpená: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 2.000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/467/2015-64 zo
dňa 29. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej s a p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Po citovaní § 774 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) vecne rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sprostredkovateľskej odmeny za sprostredkovanie predaja bytu žalovanej. Sprostredkovateľská zmluva
je podľa Občianskeho zákonníka zmluvou, ktorou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi
za odmenu príležitosť uzavrieť určitú zmluvu. Obsahom záväzku sprostredkovateľa je teda činnosť
smerujúca k tomu, aby bola poskytnutá najmä príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobca
nepreukázal, že úkony, ktoré vykonal na základe sprostredkovateľskej zmluvy viedli následne k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Je nesporné, že na základe obhliadky, ktorú sprostredkoval sa zoznámil
jeden z kupujúcich a žalovaná a zároveň žalobca poskytol záujemcovi aj pôdorys bytu. Žalobca však
nepreukázal, že jeho pričinením bola následne uzatvorená kúpna zmluva. Svedok uviedol rovnako ako
žalovaná a ich tvrdenie žiadnym spôsobom nevyvracal žalobca, že obhliadku bytu vykonal v podstate
sám svedok spolu so žalovanou. Informácie o počte izieb a kúpnej cene vedel svedok už z inzerátu a iné
informácie mu žalobca neposkytol, byt sa mu po obhliadke nepáčil. Názor na byt zmenil až po jeho druhej
obhliadke, kedy im iná realitná kancelária kontaktovaná jeho priateľkou, poskytla podrobné informácie
o možnostiach bytu, jeho prestavby i o spôsobe financovania kúpy. Svedok uviedol, že až poskytnutím
týchto informácií zmenil s priateľkou názor na byt a rozhodol sa pre jeho kúpu. Súd mal preukázané,
že žalobca sa nepričinil o zmenu názoru svedka na kúpu bytu z dôvodu, že ak by im neboli poskytnuté
informácie z inej realitnej kancelárie o možnostiach prerábky bytu, neuzatvorili by kúpnu zmluvu.

2. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O



výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu, že žalobca nepreukázal, že úkony, ktoré
vykonal na základe sprostredkovateľskej zmluvy, viedli následne k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobca
a žalovaná uzatvorili dňa 5.6.2015 sprostredkovateľskú zmluvu na byt č. XX, ktorý sa nachádza na X.
podlaží nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX v k. ú. Y., pričom výška kúpnej ceny bola dohodnutá
v bode 2.1. sprostredkovateľskej zmluvy vo výške 82.000 eur a jej výška mohla byť znížená iba s
predchádzajúcim súhlasom žalovanej ako vlastníčky bytu. Žalovaná však do okamihu predaja bytu
takýto súhlas žalobcovi nedala a z uvedeného dôvodu musel predmetný byt ponúkať za kúpnu cenu vo
výške 82.000 eur. Žalovaná a spoločnosť 1000 Realít, s.r.o., so sídlom v O. H. uzatvorili dňa l5.6.2015
zmluvu o výhradnom sprostredkovaní. Výška kúpnej ceny bola dohodnutá v bode čl. IV ods. 1 výhradnej
zmluvy vo výške 81.000 eur.

4. Prvým úkonom žalobcu bolo, že vykonal obhliadku bytu samostatne, tento si nafotil, spísal
sprostredkovateľskú zmluvu a byt začal aktívne inzerovať, ako potvrdila aj žalovaná vo svojej výpovedi
a vypočutý svedok. Žalobca teda svojou aktivitou, t. j. inzerciou a prezentáciou predmetného bytu
na internete získal záujemcu o kúpu bytu, ktorým bol Y. A. s priateľkou a následne na základe
telefonického rozhovoru s Y. A. dohodol termín obhliadky bytu žalovanej, ktorej sa žalovaná aj osobne
zúčastnila. V danej súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že uvedený inzerát našiel Y. A. spolu
s priateľkou, teda obaja vedeli z fotodokumentácie v inzercii žalobcu, ako predmetný byt vyzerá
a na základe telefonického rozhovoru so žalobcom aj to, kde sa predmetný byt nachádza a kedy
sa bude konať obhliadka bytu. Dôvodom, pre ktorý byt ukazovala osobne Y. A. aj žalovaná bola
len skutočnosť, že ako vlastníčka bytu disponovala viacerými informáciami o byte, ktoré neposkytla
žalobcovi. Je bežnou praxou na realitnom trhu, že pri obhliadkach obývaných nehnuteľností, ktorých
sa zúčastňuje aj ich vlastník, tento pri obhliadkach aktívne vystupuje a sprevádza záujemcu po
nehnuteľnosti. Úlohou sprostredkovateľa totiž nie je len sprevádzanie záujemcov po nehnuteľnosti, ale
aj aktívne vyhľadávanie a inzercia nehnuteľnosti, komunikácia so záujemcami a účasť na obhliadkach
nehnuteľností, príprava rezervačných zmlúv, kúpnych zmlúv, pomoc pri vybavovaní úverov, podanie
návrhu na vklad vlastníckych práv, komunikácia s vlastníkom, záujemcom, úradmi. Žalobca taktiež
nepovažoval za nevyhnutné vykonať zameranie miestností v byte, pretože žalovaná disponovala
presným plánom nielen bytu, ale aj pivničných priestorov, pričom tieto plány boli nepochybne presnejšie
ako akékoľvek neodborné meranie a zakresľovanie na mieste. Čo sa týka pomoci pri vybavovaní úveru,
táto bola už vtedy štandardnou službou realitných kancelárii a bola žalobcom ponúknutá aj Y. A.,
pričom ale táto služba nie je obsahom sprostredkovateľskej zmluvy, výhradnej zmluvy a nepredstavuje
rozhodujúcu skutočnosť pri kúpe nehnuteľnosti. Žiadna realitná kancelária nemôže dať záujemcovi o
kúpu nehnuteľnosti prísľub, že banka, ako tretia osoba, poskytne záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti ním
požadovaný úver v konkrétnej výške.

5. Žalobca poukázal na viaceré nezhody vo výpovedi žalovanej a svedka Y. A.. Y. A. vo svojej výpovedi
k priebehu obhliadky bytu okrem iného uviedol, že mu nebola poskytnutá informácia o výške kúpnej
ceny pri obhliadke so žalobcom. Danú informáciu vzápätí znegoval, keď priznal, že kúpnu cenu spolu
s priateľkou videli v inzeráte na internete. Z dôvodu, že žalobca ako uviedol aj svedok Y. A., uverejnil
kúpnu cenu za byt v inzercii, na základe ktorej ho aj Y. A. s priateľkou kontaktovali, nepovažoval za
osobitne potrebné opätovne zdôrazňovať inzerovanú výšku kúpnej ceny. Pokiaľ by mal Y. A. záujem sa
opätovne spýtať na výšku kúpnej ceny za byt, nepochybne by tak urobil počas obhliadky, alebo neskôr.
Žalovaná sa vo výpovedi vyjadrila, že Y. A. jej povedal, že byt chce kupovať s priateľkou a dohodol sa
s ňou, že príde aj s priateľkou na obhliadku. Nevedela, či to počul žalobca. Svedok Y. A. vo výpovedi
v rozpore s predchádzajúcim vyjadrením žalovanej uviedol, že po krátkej prehliadke sa rozišli s tým,
že ak bude mať záujem o byt, nech sa ozve. Pri obhliadke so žalobcom byt nechcel kupovať, lebo ho
videl sám. Svedok Y. A. vo výpovedi tiež uviedol, že kontaktoval pána S., aby mu poslal aspoň rozmery
izieb e-mailom (S. je konateľom žalobcu) a žalovaná vo výpovedi uviedla, že Y. A. od nej pôdorys bytu
nechcel. Z vyjadrenia žalovanej nepochybne vyplýva, že svedok Y. A. sa vyjadril pred žalovanou a pred
žalobcom značne odlišne. Vo svojom vyjadrením pred žalovanou prejavil záujem o kúpu bytu s priateľkou
a dohodol sa so žalovanou na ďalšej obhliadke z dôvodu, že v daný deň sa obhliadky nemohla zúčastniť



jeho priateľka. Zároveň svedok Y. A. prisľúbil žalobcovi, že v prípade, ak bude mať záujem o kúpu bytu,
ozve sa mu. Žalovaná taktiež upozornila na to, že si nie je istá, či hore uvedený prísľub svedka Y. A., že
chce byt kupovať s priateľkou a že sa zastaví ešte aj s ňou, počul aj žalobca. Na základe hore uvedeného
je nepochybné, že svedok Y. A. kontaktoval spolu s priateľkou žalobcu za účelom kúpy bytu, nakoľko
ich oslovila jeho inzercia na internete a zároveň prisľúbil, že ak bude mať záujem o kúpu bytu, ozve
sa mu. Záujem o kúpu predmetného bytu pretavil Y. A. s priateľkou už prvým kontaktovaním žalobcu,
zúčastnením sa na prvej obhliadke bytu, ako aj vyžiadaním si pôdorysu bytu od žalobcu. Žalobca Y. A.
následne zaslal ním vyžiadané plány bytu. Žalobca nepovažuje preto za správne vyjadrenie súdu prvej
inštancie, že by Y. A. prejavil o predmetný byt záujem až po druhej obhliadke.

6. Zavádzajúcim je aj tvrdenie svedka Y. A., že nekontaktoval žalobcu, že cestou ich kancelárie chcel
kúpiť byt. Z výpovede svedka však vyplýva, že žalobcom inzerovaná ponuka na byt zaujala nielen Y. A.,
ale aj jeho priateľku, obaja sa dohodli na obhliadke bytu, ale nakoľko im nevyhovoval termín, zúčastnil sa
jej len Y. A.. Po prvej obhliadke, ktorej sa zúčastnil žalobca, žalovaná a svedok Y. A., sa ďalšej obhliadky
zúčastnil Y. A. spolu so svojou priateľkou. Namiesto žalobcu, ktorý sprostredkovával predaj bytu, sa
druhej obhliadky spolu s Y. A. a jeho priateľkou sa mali zúčastniť zástupcovia spoločnosti 1000 Realít,
s.r.o. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že priateľke svedka sa byt páčil a spísali zmluvu s druhou realitkou,
že už nesmie ďalej ponúkať byt na predaj. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď sa druhej obhliadky
zúčastnil Y. A. s priateľkou, neexistovala písomná výhradná zmluva a žalobca považuje za otázne, či
existovala vôbec nejaká zmluva medzi žalovanou a spoločnosťou 1000 Realít, s.r.o., ktorá by ich bola
oprávňovala k sprostredkovávaniu predaja bytu, nakoľko súčasťou spisu je len výhradná zmluva. Na
základe doposiaľ uvedeného, sa javí ako značne nepravdepodobné tvrdenie Y. A., že o pár dní neskôr
išli s priateľkou pozrieť iný byt na tú istú adresu, ktorého predaj sprostredkovávala spoločnosť 1000
Realít, s.r.o. a zároveň sa jednalo o spoločnosť, ktorá údajne sprostredkovávala aj predaj bytu žalovanej
(napriek tomu, že o danej skutočnosti neexistuje žiadny dôkaz), ktorého prehliadku so zástupcami tejto
spoločnosti následne absolvovali. Svedok Y. A. spolu s jeho priateľkou nepochybne vedeli o tom, že v
byte, do ktorého prišli so zástupcami spoločnosti 1000 Realít, s.r.o., bol už pred tým na obhliadke Y.
A. so žalobcom a tento byt si vybrali spoločne na základe inzercie žalobcu. Z tohto dôvodu tvrdenie
svedka Y. A., že byt kupoval na polovicu s priateľkou považuje žalobca za zavádzajúce a pre posúdenie
vzniku nároku žalobcu na zmluvnú odmenu za bezpredmetné. Žalobca taktiež považuje za zavádzajúce
a účelové nasledovné vyjadrenie svedka Y. A. že na ich rozhodnutí, že kúpia byt s priateľkou, sa žalobca
žiadnym spôsobom nepodieľal. Y. vyjadrenie svedka je v priamom rozpore s jeho predchádzajúcim
vyjadrením, kedy uvádzal, že s priateľkou na internete našli inzerát na predaj bytu a dohodli sa na
obhliadke bytu.

7. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že práve aktívne konanie žalobcu bolo z pohľadu vyvolania
záujmu rozhodujúcim, teda tým, ktoré ako prvé oslovilo svedka Y. A. spolu s jeho priateľkou a jeho
konaním im bol byt predstavený počas spoločnej obhliadky so žalovanou. Dôvodmi, pre ktoré žalovaná
uzatvorila kúpnu zmluvu s Y. A. práve prostredníctvom spoločnosti 1000 Realít, s.r.o. boli nepochybne
znížená kúpna cena (motív na strane Y. A.) a následne aj existencia výhradnej zmluvy so spoločnosťou
1000 Realít, s.r.o. (motív na strane žalovanej), pričom ale na uvedené nemal a ani nemohol mať žalobca
žiaden vplyv, nakoľko nebol ani oprávneným bez súhlasu žalovanej znížiť kúpnu cenu. Žalobca naopak
vyvinul maximálnu možnú aktivitu, keď prostredníctvom nim vloženej inzercie na internet získal pre
žalovanú záujemcu o kúpu bytu, tohto žalovanej predstavil, zrealizoval s ním obhliadku bytu a zaslal mu
aj ním vyžiadaný pôdorys bytu. Na prvej obhliadke prejavil Y. A. v komunikácii so žalovanou svoj záujem
kúpiť byt, avšak z dôvodu, že dátum prvej obhliadky nevyhovoval jeho priateľke, prisľúbil, že prídu na
obhliadku bytu spoločne v iný termín. K plneniu zo sprostredkovateľskej zmluvy pritom nedošlo len na
základe konania žalovanej, čiže jej zavinením. Uvedené preto nie je možné klásť za vinu žalobcovi.

8. Žalobca poukázal na znenie čl. II ods. 4 výhradnej zmluvy, v ktorom sa žalovaná okrem iného
zaviazala pod hrozbou zmluvnej pokuty upravenej v čl. VI výhradnej zmluvy, že všetkých záujemcov o
kúpu, ktorí sa na neho priamo obrátia, bude informovať o tom, že predaj je realizovaný prostredníctvom
sprostredkovateľa, pričom ich súčasne odkáže na konanie so sprostredkovateľom. Vzhľadom na vyššie
uvedené motívom konania žalovanej po uzatvorení výhradnej zmluvy bola jej snaha vyhnúť sa plateniu
dohodnutej zmluvnej odmeny žalobcovi a zároveň aj prípadnej povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu
spoločnosti 1000 Realít, s.r.o. Motívom účelového konania Y. A. bola úhrada nižšej kúpnej ceny za byt.



9. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kúpna zmluva medzi žalovanou a svedkom Y. A. bola
nepochybne uzavretá pričinením žalobcu tak, ako je to uvedené v § 774 OZ A žalovaná sa úmyselne
vyhla splneniu svojej povinnosti uhradiť žalobcovi dohodnutú zmluvnú odmenu. Z uvedených dôvodov
žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konania,
alebo, aby zmenil rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s
výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri
dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami
CSP, pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo
počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie
sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného
práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v
dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia
účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého
bol účastník vylúčený z prednesú, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o
povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podlá stavu konania potrebné,
rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ustanoveniami CSP, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi
v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali, a pod. V podanom odvolaní nie je možné ani po podrobnom preštudovaní rozpoznať,
v čom vidí žalobca porušenie procesných predpisov zo strany súdu, ktoré by viedli k nesprávnemu
rozhodnutiu vo veci (nesprávne skutkové zistenia, nie sú inou vadou konania). V podanom odvolaní
žalobca vedie polemiku s dvomi názormi prvostupňového súdu, a to že žalobca nepreukázal, že úkony,
ktoré vykonal, viedli k uzatvoreniu sprostredkovanej kúpnej zmluvy a že jeho pričinením bola uzatvorená
kúpna zmluva, ale neuvádza žiadnu procesnú vadu (neuviedol žiadny konkrétny odvolací dôvod), ktorá
by bola spôsobilá mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z dôvodu nesprávnych skutkových
zistení prvostupňového súdu žalobca rozsudok nenapadol. Vzhľadom na neoznačenie procesných
pochybení prvostupňového súdu je možné dospieť k záveru, že odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1
písm. d) CSP uplatnený v čase podania odvolania nie je naplnený.

11. Druhým dôvodom podaného odvolania je podľa žalobcu skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom
o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak
nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne
závery o právach a povinnostiach strán sporu). Súd podľa § 774 OZ v konaní zisťoval a žalobca
preukazoval (bremeno tvrdenia a dôkazu), či pričinenie žalobcu viedlo k uzavretiu zmluvy, za ktorú
žiadal od žalovaného uhradiť odmenu. Z hypotézy právnej normy je zrejmé, že nie všetky úkony, ktoré
sprostredkovateľ realizuje sú úkonmi, ktoré vedú k uzavretiu sprostredkovanej zmluvy. Skutočnosť, že
záujemca sa zúčastnil obhliadky bytu a videl inzerát na internete, ktorý tam zadal žalobca nespôsobujú
samy o sebe skutočnosť, že tieto úkony viedli (boli účinné) k uzavretiu sprostredkovanej zmluvy, najmä
v prípade ak konanie sprostredkovateľa, napriek jeho (ne)aktívnej činnosti (nevysvetlil, neprispôsobil
termín obhliadky) viedli k tomu, že záujemca nemal záujem za účasti sprostredkovateľa sprostredkovanú
zmluvu uzavrieť (taktiež nie je daná totožnosť záujemcu a osôb, ktoré uzavreli sprostredkovanú zmluvu),
výsledkom aktívnej činnosti žalobcu bol nezáujem záujemcu o uzavretie sprostredkúvanej zmluvy
(preukázaný výpoveďou záujemcu). Medzi úkonmi a konaním žalobcu a uzavretím sprostredkovanej
zmluvy nie je priama príčinná súvislosť, resp. tieto úkony neboli conditio sine qua non k uzavretiu
sprostredkovanej zmluvy. Sprostredkúvaná zmluva bola uzavretá pričinením iného sprostredkovateľa,



ktorý svojou činnosťou vyvolal záujem o uzavretie sprostredkúvanej zmluvy, a ktorému bola odmena
za jeho činnosť riadne uhradená (informoval o byte spôsobom, ktorý vyvolal záujem, pripravil kúpnu
zmluvu, zabezpečil vkladové konanie, atď.). Pokiaľ by nevykonal úkony iný sprostredkovateľ k uzavretiu
sprostredkúvanej zmluvy by nikdy nedošlo (vyplynulo z výpovede svedka Y. A.), t.j. na otázku či úkony
žalobcu viedli k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy bola v konaní daná odpoveď, nie.

12. Skutočnosť, že žalobca konal neprofesionálne a tento fakt sa odrazil v nedostatočnosti jeho činnosti
presvedčiť potencionálnych záujemcov na uzavretie sprostredkúvanej zmluvy, nemôže byť zhojený len
tým, že nejakú činnosť vyvinul. Riziko, že potencionálny záujemcovia nebudú ochotní uzavrieť zmluvu
prostredníctvom žalobcu je rizikom jeho podnikania, ktoré si žalobca mohol zmluvne ošetriť podľa §
776 OZ, podľa ktorého sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to
výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu (uvedené však žalobca
neučinil). Podľa právneho názoru žalobcu by všetci štyria sprostredkovatelia kúpnej zmluvy v tomto
prípade, ktorý zverejnili ponuku na internete (aktívna činnosť), a ktorá bola videná záujemcom by boli
oprávnení na úhradu zmluvnej odmeny, a to v celej výške (nie len náhradu nákladov, ak by si ju dojednali),
čo zrejme nezodpovedá zámeru sledovanému touto právnou normou, ako sa snaží prezentovať žalobca.
Podľa názoru žalobcu nie je rozhodujúca kvalita úkonov, ktoré vykonal, t.j. že tieto úkonu neviedli k
uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy, ale postačujú akékoľvek úkony, t.j. aj také ktoré nemajú kvalitu
zapríčiniť uzavretie zmluvy, resp. nie sú spôsobilé presvedčiť záujemcu k uzavretiu sprostredkúvanej
zmluvy. Žalobca preukázal v konaní vykonanie určitých úkonov podľa sprostredkovateľskej zmluvy, ale
nepreukázal, že tieto úkony viedli (pričinili sa) k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy.

13. Podľa sprostredkovateľskej zmluvy mal žalobca uzavrieť so záujemcom rezervačnú zmluvu
(dohodnutá činnosť žalobcu, nájdenie záujemcu). K uzavretiu tejto zmluvy však nedošlo a ani k príprave
kúpnej zmluvy a návrhu na vklad, ktoré mal realizovať žalobca, t.j. žalobca nerealizoval činnosti v zmysle
sprostredkovateľskej zmluvy, za ktoré mu mala prináležala dohodnutá odmena (za vykonanie všetkých
úkonov). Sprostredkovateľská zmluva medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou s tým, že nie je
možné vykladať ustanovenie zmluvy, ktoré prikazuje spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak
dodávateľ nesplnil záväzky (v tomto prípade nesplnil žiaden záväzok), ktoré mu vznikli, a to v prospech
podnikateľa (žalobcu).

14. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani
že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových stráne
nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne,
aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené, alebo aby na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a netrpí ani inou vadou, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí s hodnotením vykonaných dôkazov
súdom a skutkovým stavom zisteným súdom (rozhodnutie však napáda z iných dôvodov) nespôsobuje
sama osebe odôvodnenosť odvolania žalobcu, keďže je zrejmé, že žalobca nebude spokojný s
rozsudkom, ktorý mu nepriznáva plnenie, ktoré plniť od žalovaného chcel. Bolo na žalobcovi, ktorý
nesie zodpovednosť za preukázanie tvrdení, ktoré v súdnom konaní prednáša, aby produkoval v konaní
také dôkazy, ktoré potvrdia pravdivosť jeho tvrdení, čo sa však nestalo, naopak tvrdenia žalobcu boli
produkovanými dôkazmi vyvrátené. Žalobca mal v konaní dostatok času a možností na to, aby navrhol
ďalšie dôkazy, lenže žiadne také, ktoré by svedčili v jeho prospech neexistujú. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal náhradu
trov odvolacieho konania.

15. V replike k vyjadreniu žalovanej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP nie je založený len na procesnom pochybení tak, ako to uvádza
žalovaná, ale ide o akúkoľvek inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalobca nesúhlasí s vyjadrením žalovanej, že výsledkom činnosti žalobcu bol nezáujem záujemcu o
uzavretie sprostredkúvanej zmluvy (preukázaný výpoveďou záujemcu). Vyjadrenie je v priamom rozpore
s vyjadrením žalovanej a svedka Y. A., čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 29.05.2017. V
ostatnej časti sa stotožnil so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní.



16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho
častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre rozhodnutie, odvolací súd sa s odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné
dodať iba nasledovné:

18. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 2.000 eur s príslušenstvom žalovaným z uzavretej
písomnej sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 5.6.2015. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe uvedenej
zmluvy sprostredkoval pre žalovanú záujemcu o kúpu bytu, preto mu patrí odmena v dohodnutej výške
2.000 eur. Žalovaná trvala na tom, že byt bol predaný záujemcovi, ktorého pôvodne priviedol na prvú
obhliadku žalobca, ale k predaju bytu došlo na základe neskoršej obhliadky sprostredkovanej inou
realitnou kanceláriou, ktorej za sprostredkovanie predaja bytu zaplatila dohodnutú odmenu.

19. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov (§ 215 CSP). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia;
predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana
konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak
spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou
tvrdenú skutočnosť preukázať.

20. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
svoje tvrdenia, že na základe uzavretej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 5.6.2015 mu vznikol nárok
na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny vo výške 2.000 eur. Žalobca sa svojho nároku domáhal v
kontexte bodu 2.3 zmluvy, z ktorého vyplývalo, že nárok na odmenu vzniká žalobcovi v prípade, ak jeho
pričinením dôjde k sprostredkovaniu príležitosti vlastníka bytu (žalovanej) uzatvoriť kúpnu zmluvu so
záujemcom. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že prvú obhliadku so záujemcom (v konaní vypočutým
svedkom Y. A.) sprostredkoval žalobca a žalobca tiež inzeroval byt na predaj. Žalovaná vo svojej
výpovedi tvrdila, že byt predávala prostredníctvom štyroch realitných kancelárií a neskôr bola vykonaná
obhliadka tým istým záujemcom, ale obhliadku sprostredkovala iná realitná kancelária (1000 Realít
s.r.o.), prostredníctvom ktorej byt napokon predala záujemcovi Y. A. a jeho priateľke. Tejto realitnej
kancelárii zaplatila za sprostredkovanie dohodnutú odmenu. Počas konania bol vypočutý svedok, ktorý
potvrdil skutočnosti uvádzané žalovanou a doplnil, že s poskytovanými informáciami žalobcu (a jeho
správaním) spokojný nebol. Po takto vykonanom dokazovaní bol oprávnený súd žalobu zamietnuť,
pretože tvrdenia žalovanej boli preukázané svedeckou výpoveďou svedka Y. A. Dôležité v danej veci
bolo posúdenie tvrdení žalobcu, žalovanej a svedka v kontexte uzavretej sprostredkovateľskej dohody
medzi stranami sporu. Strany sa dohodli len na tom, že žalobcovi patrí odmena, ak jeho pričinením dôjde
k sprostredkovaniu príležitosti vlastníka bytu (žalovanej) uzatvoriť kúpnu zmluvu so záujemcom. Zmluva
bližšie nešpecifikovala, čo sa za pričinenie k sprostredkovaniu uzavrieť kúpnu zmluvu považuje, zmluva



nevylučovala, aby žalovaná ponúkala na predaj svoj byt aj cez iné realitné kancelárie a aj za nižšiu cenu.
V rámci predmetu zmluvy sa zmluvné strany dohodli aj na tom, že žalobca bol povinný na požiadanie
žalovanej pripraviť návrh kúpnej zmluvy a návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Samotný žalobca v
odvolaní poukazuje na to, že zvyčajne úlohou sprostredkovateľa nie je len sprevádzanie záujemcov po
nehnuteľnosti, ale aj aktívne vyhľadávanie a inzercia nehnuteľnosti, komunikácia so záujemcami a účasť
na obhliadkach nehnuteľností, príprava rezervačných zmlúv, kúpnych zmlúv, pomoc pri vybavovaní
úverov, podanie návrhu na vklad vlastníckych práv, komunikácia s vlastníkom, záujemcom, úradmi.

21. V prípade, ak vznikne o obsahu právneho úkonu pochybnosť, je ju potrebné odstrániť výkladom
podľa zásad v § 35 OZ. Podľa názoru odvolacieho súdu dohodu o sprostredkovaní je v zmysle
§ 35 OZ potrebné vykladať (za použitia logického výkladu) tak, že žalobcovi nevznikol nárok na
sprostredkovateľskú odmenu, ak nepreukázal, že uskutočnil všetky potrebné úkony k tomu, aby
záujemca nadobudol od žalovanej byt do vlastníctva, pričom tu je potrebné zahrnúť aj vypracovanie
kúpnej zmluvy a návrhu na vklad do katastra (prípadne vybavenie úveru) a nie len obhliadku bytu a
jeho inzerovanie. Len súhrn všetkých úkonov sprostredkovateľa, ktoré viedli k predaju bytu žalovanej
záujemcovi možno považovať za pričinenie sa k sprostredkovaniu predaja bytu. Len v prípade, ak by
zmluva vyslovene uvádzala, že žalobcovi vzniká nárok na odmenu po zabezpečení obhliadky, resp. iná
možná špecifikácia odmeny za konkrétny úkon, by žalobcu oprávňovala na to, aby mu žalovaná odmenu
zaplatila.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prospech žalobcu svedčili len jeho tvrdenia, ktoré žalovaná poprela
a jej iné tvrdenia boli preukázané svedeckou výpoveďou. Za takejto dôkaznej situácie bolo možné žalobu
žalobcu zamietnuť.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré
boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke. Skutkovým zistením sa rozumie súhrn skutočností, ktorými má súd
prvej inštancie skutkový stav preukázaný. Ide o výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov z hľadísk
uvedených v § 191 ods. 1 CSP o voľnom hodnotení dôkazov. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli alebo inak počas konania nevyšli najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo je v hodnotení dôkazov logický rozpor, alebo napokon
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
postupu, ktorý je súdu predpísaný v ustanoveniach § 191 až 194 CSP, § 205 CSP. Ak odvolací súd
nezistí žiadnu z uvedených vád pri hodnotení dôkazov, potom nie je možné dospieť k záveru, že existuje
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

24. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej
úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotiaca úvaha súdu zodpovedá
zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu, je preskúmateľná v odvolacom
konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Odvolací súd nezistil žiadnu z vyššie uvedených vád pri hodnotení dôkazov a potom
nebolo možné dospieť k záveru, že existuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Aj
keď žalobca takýto dôvod podľa citovaného ustanovenia CSP vyslovene v odvolaní neuvádzal (nie je
povinnosť strany sporu uvádzať konkrétne znenie zákona a ak aj ho uvedie, súd ním nie je viazaný), z
obsahu podaného odvolania vyplynulo, že išlo o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

25. Odvolací súd konštatuje, že ani dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia, nie je naplnený. Nesprávne právne
posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, ak na
zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. opomenul aplikovať príslušnú právnu
normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),
obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu
normu nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje, na základe ktorého ustanovenia



právnej normy nárok žalobcu posúdil (§ 774 OZ). Žalobca v odvolaní nepoukazuje na žiadne iné
ustanovenia zákonov, ktoré by súd nevzal do úvahy, resp. žalovaný nekonkretizuje, ktoré ustanovenie
zákona súd prvej inštancie nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

26. Rovnako nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a konanie nemalo
žiadnu inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O konaní možno povedať,
že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek ustanovenie zákona upravujúceho konanie od
jeho začiatku do konca. Kedy však daná vada konania mala alebo mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, závisí vždy len od posúdenia konkrétneho prípadu. Žalobca v podanom odvolaní
nepomenoval, čo považoval za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Žalobca v odvolaní v podstate vyjadril nesúhlas so skutkovými zisteniami súdu po vykonaní
dokazovania čo je iný odvolací dôvod, ako bolo vyššie uvedené.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

28. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa
§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP v odvolaní neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).