{"guid": "2981b48f-036f-411a-b1b1-df697a9c3a31:30ea90b5-f83b-475d-b987-6984f2bc5f3a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7106211239.1", "spisova_znacka": "15CoE/114/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/114/2013 z 25. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 25. septembra 2013, sp. zn. 15CoE/114/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7106211239.1", "identifikacne_cislo": "7106211239", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2013-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2", "nazov": "§ 41 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-22", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-23", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-41", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30ea90b5-f83b-475d-b987-6984f2bc5f3a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7106211239.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7106211239.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7106211239.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/114/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106211239
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7106211239.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: V. M., N.. XX.X.XXXX, A. N.. Y. XX, K. - Š., o vymoženie 1.075,48
Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, so sídlom Moyzesova 34, Košice,
pod sp. zn. EX 635/2006, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I
č. k. 26Er/1924/2006-14 zo dňa 4.7.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Návrh na prerušenie konania  z a m i e t a .

Účastníkom  n e p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a na základe
žiadosti súdneho exekútora bolo súdom prvého stupňa vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5802
017420. Oprávnený zároveň navrhol zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie
JUDr. Rudolfa Krutého.

Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie je Notárska zápisnica spísaná pred
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, č. N 6022/2005, NZ 54134/2005, NCRLs 53452/2005, zo dňa
13.11.2005. V predmetnej notárskej zápisnici je osvedčené vyhlásenie advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
konajúceho na základe splnomocnenia, ktoré tvorí súčasť tejto notárskej zápisnice v mene povinnej
osoby o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Prvostupňový
súd ďalej zistil, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 13.5.2005 oprávnený poskytol
povinnému úver vo výške 663,88 Eur a povinný sa zaviazal tento úver vrátiť zvýšený o poplatok vo
výške 531,10 Eur. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný
splnomocnil tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu na celý
jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dňa 13.11.2005 Mgr. Tomáš Kušnír,
advokát, ktorý konal na základe splnomocnenia povinnej osoby uvedeného v zmluve o úvere, ktorá tvorí
prílohu notárskej zápisnice, vyhlásil, že v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v
celkovej výške 1.225,95 Eur.



Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len \"Exekučný poriadok\")
a poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR.

Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere podľa názoru
prvostupňového súdu nie je platným právnym úkonom, a preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred
notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v
zmysle § 22 ods. 2 OZ. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by ho
mal pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere
oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu
vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 OZ je neplatné
aj vyhlásenie v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky
materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného
právneho úkonu. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu
sa nepremlčuje, súd môže zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd prvého
stupňa preto považuje takého plnomocenstvo za právny úkon bez slobodnej vôle povinného a pre
konflikt záujmov za priečiace sa dobrým mravom a v dôsledku týchto vád za absolútne neplatné. Na
základe uvedeného exekučný titul - notárska zápisnica spísaná  Mgr. Tomášom Kušnírom nemôže byť
podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že predložený exekučný titul nie je
spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP.

Obsahom spisu je aj podanie oprávneného - návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak v danom
prípade nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekučného konania, pretože notárska zápisnica
nie je relevantným exekučným titulom. Táto skutočnosť je dôvodom na zastavenie exekučného konania,
a preto nie je dôvod na vydávanie akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré smerujú k výkonu exekúcie. S ohľadom
na to, že súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, považoval rozhodovanie o predmetnom
podaní oprávneného za nadbytočné. O trovách exekúcie rozhodne prvostupňový súd samostatným
uznesením po tom, čo mu bude predložené vyúčtovanie trov exekúcie a exekútorský spis.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, konanie
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky.

Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal
možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu,
ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo
navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a kedy notár pri výkone svojej moci ex
offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a
dobrými mravmi. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny
je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť.
Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním
výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol



povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.
Zdôraznil, že povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice
de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné za súčasného
stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná
notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto
titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je
exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

Ďalej namietal, že súd prvého stupňa svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania
na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy
povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom
výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej
v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu.
Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z
reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa,
ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu
dvojinštančnosti súdneho konania.

Taktiež tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku.
Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal
na to, že plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny
poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy,
na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme
notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet
pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným
spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že
vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa ust. § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v
záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie
súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul
musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou,
konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého
nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ.

K návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. poukázal aj na najnovší vývoj
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých
predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citoval ust. § 135 O.s.p., v zmysle ktorého
je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré
sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Tiež citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I ÚS. 120/2012-12 zo dňa 14.3.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom
ktorého bolo posúdenie náležitostí notárskej zápisnice. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. § 109
ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do



výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Košiciach (ďalej len \"odvolací súd\") ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len
\"O.s.p.\"), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávneného (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212
O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o zastavení exekúcie, nakoľko mal za to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným
titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preskúmavaním jej
náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 13.5.2005 Zmluvu o úvere
č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,- Sk (663,87 Eur),
ktorý sa povinný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 16.000,- Sk (531,10
Eur), t. j. spolu 36.000,- Sk (1.194,98 Eur). Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný
splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v
jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinného záväzok z tohto úveru
pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, o čom bola dňa 13.11.2005 spísaná notárska zápisnica sp. zn.
N 6022/2005, NZ 54134/2005 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a
povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet
(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre
platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice
nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného
zástupcu. V uvedenom prípade povinného ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice
zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír oprávnený konať za povinného na základe plnomocenstva, ktoré mu
povinný udelil v Zmluve o úvere zo dňa 13.5.2005.

Podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.



Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom.
Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je
osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj
zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne
uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto
zmluva je potom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať
žiadne práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnému bolo
zároveň na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinného pri
vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej
zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávneným
a povinný teda nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi
splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva
dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnený si zjavne určil
tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v
konflikte so záujmami povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinným)
vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinný teda platne nesplnomocnil Mgr.
Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu
a uznať záväzok z úveru.

V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá
je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinného o uznaní dlhu a súhlase s
vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť
predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

Odvolací súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v
notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako to vplýva z ust. § 41 ods. 2
písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia. Nejde
však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Má charakter verejnej
listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok), ktorej
správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase s
vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby
bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe dohody medzi osobou
oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny podklad pre jej spísanie.
Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko vymáhanie plnenia, na ktoré
oprávnený nemá nárok a ktoré by bol povinný vrátiť, nemožno považovať za prípustné.

Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola
exekučným titulom a aby sa na jej základe viedla exekúcia proti povinnému, keďže takejto notárskej
zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.

K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom a k opätovnému preskúmaniu spôsobilosti
exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinného, z
predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie, vychádzal len zo
skutočností vyplývajúcich zo spisu, vrátane do neho založených listín. Prihliadať na splnenie podmienok
konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvého stupňa
v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia je nezákonná, v
zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok
spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky
exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené. Preto odvolací
súd považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného.



Na základe uvedeného považuje odvolací súd oprávneným namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o
zastavení exekúcie, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru
Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36 ods.
5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov, napr.
podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Preto ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. na
exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal
oprávnený.

Navyše, v predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinného pri jej spisovaní podľa ust. § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. V tejto rovine je bez
právneho významu, či povinný v právnom vzťahu s oprávneným vystupoval ako spotrebiteľ, a teda či
ustanovenie, ktorým splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na jeho zastupovanie pri spisovaní notárskej
zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom
prípade bola správne aplikovaná Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za
oprávneného za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona
neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne
neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Z tohto
dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní
úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie  n i e  j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Er/1924/2006", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b07b1dc0-680b-44db-898e-01531c0e23a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b07b1dc0-680b-44db-898e-01531c0e23a1"}], "citovane_v": []}