{"guid": "297037db-5a3c-433a-a30c-ae3f34fa917e:036f36e5-d51d-43c4-aeab-4f60609357fb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7215220452.1", "spisova_znacka": "7CoP/60/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/60/2017 z 25. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 25. júla 2017, sp. zn. 7CoP/60/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7215220452.1", "identifikacne_cislo": "7215220452", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2017-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/036f36e5-d51d-43c4-aeab-4f60609357fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7215220452.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7215220452.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7215220452.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215220452
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215220452.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: 1/ W. Š. nar. X.XX.XXXX, 2/ O. W. nar. X.XX.XXXX obe toho času v Detskom domove Ž. zastúpené
v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: O. W.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na ulici C. č. XX toho času v G. na ulici G. č. X a W. Š. nar. X.XX.XXXX
bývajúcom v G. na ulici G. č. X toho času ÚVV a ÚVTOS T. č. XX, G. na návrh I. Š. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v G. - U.Í. L. na ulici C. č. XX toho času na ulici G.F. č. X v G. v konaní o zverenie maloletých
detí do náhradnej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e      rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka I. Š. z dôvodu,
že nesúhlasí, aby deti boli umiestnené v ústave, nakoľko jej, aj celej rodine záleží na ich riadnej výchove.
Poukázala na to, že v minulosti mali problémy so záškoláctvom syna Z., ktorý už ukončil povinnú školskú
dochádzku, takže problémy v osobnej starostlivosti o maloleté deti nebudú. Uviedla, že je schopná
postarať sa o vnúčatá W. a O. napriek tomu, že v minulosti po ich návšteve mali svrab z toho dôvodu,
že nemali poistenecké karty maloletých detí nemohli vyhľadať lekára. V súčasnosti žijú na U. L. a je
pravdepodobné, že maloleté deti sa môžu nakaziť rôznymi chorobami, ktorým zabrániť nemôžu, avšak
to neznamená, že by zanedbávali ich starostlivosť. Vnúčatám vie poskytnúť stravu, ošatenie, lásku aj
rodinné prostredie.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že súhlasí so zverením maloletých detí do osobnej
starostlivosti navrhovateľky.

4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5.  Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.



7. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia
pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým
príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

8. Zo zákonných kritérií ustanovenia § 45 Zákona o rodine vyplýva, že pre odňatie dieťaťa zo
starostlivosti jeho rodičov musia byť naplnené všetky predpoklady, ktorými sú nevyhnutnosť a teda
možno ju nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť o dieťa nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť. Neschopnosť alebo neochota rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté
dieťa môže spočívať v objektívnych aj v subjektívnych okolnostiach. Zanedbávanie sa vyznačuje
nedostatkom starostlivosti, spôsobujúcim závažné ohrozenie vývoja dieťaťa alebo nebezpečenstva
pre dieťa. Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je faktickým zásahom do výkonu
rodičovských práv a povinností, preto možno vyvodiť, že dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa.

9.  Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol,
pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejdnávaného prípadu a s
jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili obranu navrhovateľky už v priebehu konania na súde prvej inštancie
a navrhovateľka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce
za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
dodáva, že vzhľadom na vek maloletých detí je potrebné pri rozhodovaní o tom, komu ich zveriť do
osobnej starostlivosti v prvom rade prihliadať na záujmy maloletých detí. Súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav veci z ktorého vyplynulo, že otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia
slobody pre zločin šírenia toxikománie a zneužívanie návykovej látky a matka sa zdržiava na neznámom
mieste. Navrhovateľka prejavuje záujem o maloleté deti, deti ju navštevujú ale z návštevy navrhovateľky
sa vracajú v nepriaznivom zdravotnom stave, prejavuje sa zhoršenie správania voči profesionálnym
rodičom. Obsahom spisu je preukázané, že voči navrhovateľke a jej manželovi bolo dňa 10.5.2016
vznesené obvinenie pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, pretože od septembra 2015
umožnili svojmu synovi mal. Z. nar. XX.X.XXXX viesť záhalčivý spôsob života. Odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie správne skúmal výchovné prostredie navrhovateľky najmä z hľadiska, či u nej
budú lepšie zaistené potreby maloletých detí a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej
inštancie, že navrhovateľka nemá dostatočné osobné predpoklady na zabezpečenie riadnej náhradnej
osobnej starostlivosti a preto súd prvej inštancie správne jej návrh zamietol a odvolací súd rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}