Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/79/2012 z 9. 4. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. apríla 2013, sp. zn. 7Co/79/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5012896718.1
Krajský súd Žilina | 7Co/79/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5012896718.1 | 2013-04-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb00768d-917c-4c0d-9a22-470ad18a08fd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5012896718.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/79/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012896718
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012896718.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ K. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom N., P. N. XX, 2/ L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N., P. N. XX, proti odporcom: 1/ Q. V.,
nar. XX.X.XXXX, bytom N., L. XX/XX, právne zastúpená JUDr. Vierou Čápovou, advokátkou so sídlom
v N., J. X, 2/ Mgr. N. V., nar. X.X.XXXX, bytom N., L. XX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie odporcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C
31/2000-900, zo dňa 10. novembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh odporkyne v rade 1/ Q. V. a odporcu v rade 2/ N. V.
o určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1/6-ine v nehnuteľnostiach zapísaných v Správe
katastra Martin na LV č. XX ako dom č. súp. XXX, ktorý je postavený na parcele č. 1047/3 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 72 m2, parcele č. 1047/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 144 m2,
parcele č. 1047/2 - ostatné plochy o výmere 157 m2 a záhrady o výmere 165 m2, parcele č. 1047/4 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parcele č. 1047/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
38 m2 zamietol,     p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu   z r u š u j e   a v rozsahu zrušenia mu vec  v r a c i a    na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim v kat. území N.  zapísaných v Správe katastra Martin na
LV č. XX ako dom č. súp. XXX, postavený na parcele č. 1047/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
72 m2 a parcely č. 1047/1 o výmere 144 m2 - zastavané plochy, č. 1047/2 - v časti 157 m2 ostatné
plochy a v časti  165 m2 záhrady,  č. 1047/4 o výmere 12 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. 1047/5
vo výmere 59 m2  - zastavané plochy a nádvoria  a  č. 1047/6 o výmere 38 m2 - zastavané plochy a
nádvoria tak, že ako výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností určil navrhovateľa v rade 1/ K. V..
Zároveň mu uložil povinnosť vyplatiť na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odporkyni v rade 1/
a odporcovi v rade 2/ každému po 19.342,66 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh odporkyne v rade 1/ a odporcu v rade 2/ o určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý
v 1/6-ine v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a k domu č. súp. XXXX postaveného na parc. č. 1047/5 - zastavaná
plocha vo výmere 59 m2 a návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, zamietol. Poukazujúc na
závery uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co 305/2006 zo dňa 20.6.2007, ktorým bolo
jeho predchádzajúce rozhodnutie v predmetnej veci zrušené, doplnil dokazovanie, opätovne vec
prejednal a rozhodol. Pri nároku na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vychádzal



zo zistenia, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi vyporiadavaných nehnuteľností, hodnotu
ktorých ustálil znaleckým posudkom Ing. B. vo výške 116.056 Eur. V tejto súvislosti nepovažoval za
potrebné nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie na zisťovanie ceny nehnuteľnosti na základe návrhu
navrhovateľov, nakoľko uvedený znalecký posudok dostatočne zohľadnil všetky rozhodné skutočnosti
potrebné pre ustálenie hodnoty nehnuteľnosti. Konštatoval, že medzi účastníkmi bola zhoda ohľadom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s tým, aby tieto boli prikázané do výlučného
vlastníctva navrhovateľovi s povinnosťou vyplatiť odporcov v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov.
Navrhovateľ žiadal, aby pri určení výšky výplatku boli zohľadnené náklady, ktoré sám investoval do
domu súp. č. XXX  a do oplotenia pozemku. Túto jeho požiadavku prvostupňový súd neakceptoval,
nepovažoval ju za návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, pretože
nespĺňala náležitosti riadneho návrhu. Naviac uplatnená suma nebola vynaložená v súvislosti s nutnými
investíciami do predmetnej nehnuteľnosti.

Pri posudzovaní oprávnenosti návrhu odporcov na určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, konštatoval, že na uvedenom liste vlastníctva sú ako
spoluvlastníci v rozsahu 1/6-iny už vedení, teda nie je dôvod, aby bolo ich vlastnícke právo opätovne
určované. Pokiaľ sa domáhali určenia, že sú spoluvlastníkmi aj  domu č. súp. XXXX,  považoval za
preukázané, že vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti sú navrhovatelia, ktorí ju nadobudli spracovaním.
Odporcom sa nepodarilo podľa jeho názoru vyvrátiť pravdivosť údajov uvedených na LV č. XXXX, na
ktorom sú ako bezpodieloví spoluvlastníci tohto domu vedení navrhovatelia. Naopak navrhovateľom sa
podarilo preukázať, že túto nehnuteľnosť postavili sami zo svojich prostriedkov. Nepovažoval za pravdivé
tvrdenia, že stavbu predmetnej nehnuteľnosti financovala matka navrhovateľa. V  čase výstavby
uvedeného domu nemohol naň prispievať ani brat navrhovateľa - otec odporcov v rade 1/ a 2/, ktorý
v tom čase študoval.

Odporcovia sa domáhali vyplatenia bezdôvodného obohatenia z titulu, že ich spoluvlastnícky podiel v
sporných nehnuteľnostiach užíval navrhovateľ aj s rodinou na podnikanie. Súd sa oboznámil s výpismi
daňového úradu týkajúcich sa podnikateľských aktivít navrhovateľa a jeho syna, konštatoval, že nemal
preukázaný zisk  z podnikania a z tohto dôvodu nárok odporcov na vydanie bezdôvodného obohatenia
zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, voči všetkým jeho výrokom, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporcovia v rade 1/ a 2/,  ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu. Namietali,
že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi, ktorými preukazovali, že sú podielovými
spoluvlastníkmi domu č. súp. XXXX postavenom na parcele č. 1047/5, ktorý je iba prístavbou domu
č. súp. XXX, nie samostatnou nehnuteľnosťou. Ide o jednu domovú nehnuteľnosť, ktorej prvá časť
(dom súp. č. XXX) bola postavená na základe stavebného povolenia č. 1415/65 z 27.5.1965, následne
bolo vydané povolenie túto stavbu užívať, a to pod číslom 3440/68 z 20.11.1968 pre W. V. právneho
predchodcu účastníkov konania. Druhá časť tejto nehnuteľnosti (dom č. súp. XXXX) bola prístavbou
postavenou na základe stavebného povolenia č. 2701/81 z 13.11.1981, ktoré bolo vydané nie len pre
navrhovateľa v rade 1/ K. V., ale aj pre všetkých vtedy aktuálnych spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti,
t.j. pre L. V., MUDr. G. I. a N. V.. Rovnako bolo vydané pre tieto osoby aj kolaudačné rozhodnutie zo
dňa 17.12.1984 č. UPA 2497/84. V takomto rozsahu bola sporná nehnuteľnosť aj predmetom dedičstva
po L. V. a po W. V., právnych predchodcov účastníkov. Navrhovateľ v rade 1/ si neuplatňoval náhradu
stavebných nákladov na túto prístavbu, ani nevykonávali jej vyporiadanie v rámci dedičských konaní,
ktorých bol účastníkom. Nerobil tak z dôvodu, že v tom čase žil  jeho brat, otec odporcov v rade 1/ a 2/
N. V., s ktorým boli dohodnutý o spôsobe užívania tejto nehnuteľnosti . Po smrti N. V. v rámci dedičského
konania jeho spoluvlastnícky podiel na uvedenej nehnuteľnosti nadobudli odporcovia v rade 1/ a 2/.
Ďalej odporcovia namietali, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevypočul
nimi navrhovaných svedkov, ktorí mali preukázať, že navrhovateľ nenadobudol sporný rodinný dom č.
5087 spracovaním. Nebol vyhotovený ani znalecký posudok,  ktorý by zisťoval, či ide o dve samostatné
nehnuteľnosti, alebo tieto tvoria jeden kompaktný celok. Na záver namietali procesné pochybenie
prvostupňového súdu, ktorý konanie o určenie vlastníckeho práva k tejto tzv. „prístavbe“ pôvodne vedené
pod sp. zn. 5C 319/2002 spojil s konaním vednom pod sp. zn. 7C 31/2000 bez toho, že by o tom vydal
riadne rozhodnutie - uznesenie.



Pokiaľ išlo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, odporcovia namietali, že tento si uplatňovali
z dôvodu užívania ich spoluvlastníckeho podielu navrhovateľom a jeho rodinou, nie ako nárok na zisk
z podnikania navrhovateľa v rade 1/.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadali rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania. Namietali nedôvodnosť
odvolacích námietok, poukazovali na správnosť záverov okresného súdu, ktoré vyplývali z vykonaného
dokazovania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh odporcov v rade 1/ a 2/ o určenie,
že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/6-ine v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX tak, ako
sú špecifikované vo výroku tohto rozsudku, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. V
ostatných výrokoch, t.j. vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, vo výroku o
zamietnutí návrhu na určenie, že odporcovia v rade 1/ a 2/ sú v rozsahu 1/6-iny podieloví spoluvlastníci
domu súp. č. XXXX a vo výroku  o zamietnutí návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, rozsudok
okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ zrušil a podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia v
rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Pôvodne sa navrhovateľ v rade 1/ K. V., žalobným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 22.2.2000,
sám   domáhal voči odporcom v rade 1/ Q. V. a 2/ N. V. rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území N., zapísaných na LV č. XX ako dom
č. súp. XXX postavený na parc. č. 1047/3 a ako parcely č. 1047/1, 1047/2, 1047/4, 1047/5 a č. 1047/6.
Následne, v priebehu  konania, odporcovia v rade 1/ a 2/ písomným podaním zo dňa 17.4.2000
doručeným Okresnému súdu Martin dňa 19.4.2000 (č.l. 30) vzniesli „protinávrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia“, ktorým žiadali, aby navrhovateľovi K. V. bola uložená povinnosť zaplatiť
im každému samostatne čiastku 120.000,- Sk. Odôvodnenosť tohto nároku odvíjali od skutočnosti,
že navrhovateľ sporné nehnuteľnosti (zapísané na LV č. XX) využíva sčasti na bývanie a sčasti na
podnikanie. Týmto užívaním u neho vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré za obdobie od mesiaca apríl
1998 do konca mesiaca apríl 2000 predstavuje sumu 240.000,- Sk, t.j. 10.000,- Sk mesačne, z ktorej
na každého s odporcov pripadá 5.000,-Sk.
Okrem toho žiadali, aby predmetom vyporiadania bol aj dom súp. č. XXXX, ktorý je vlastne súčasťou
domu č. súp. XXX aj napriek tomu, že je  vedený pod samostatným súpisným číslom. Zároveň podali
samostatný žalobný návrh, ktorým sa v procesnom postavení navrhovateľov domáhali voči K. V. a jeho
manželke L. V., ako voči odporcom určenia, že sú v podiele 1/6-iny vlastníkmi nehnuteľností zapísaných
na LV č. XX, ktoré sú predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako
aj rodinného domu č. súp. XXXX. Konanie o tomto návrhu bolo vedené na Okresnom súde Martin pod
spisovou značkou 5C 319/2002.
Na pojednávaní v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (vedená pod sp. zn.
7C/31/2000) dňa 24.10.2002 okresný súd oznámil, že s týmto konaním spája  na spoločné konanie aj
návrhom odporcov v rade 1/ a 2/ o určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností,
vrátane domu č. súp. XXXX (sp. zn. 5C 319/2002).

Odporcovia v rade 1/ a 2/ v podanom odvolaní namietali, že okresný súd o spojení veci nerozhodol
samostatným uznesením. Možno prisvedčiť odvolateľom, že takéto rozhodnutie o spojení veci vydané
nebolo, hoci o spojení veci súd rozhoduje uznesením (§ 112 ods. 1 O.s.p.). Ide však o rozhodnutie
o vedení konania, ktorým súd nie je viazaný a proti ktorému nie je možné podať odvolanie (§ 202
ods.3 písm. a/ O.s.p.). Takéto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nemôže privodiť
účastníkom ujmu na ich právach.
V prejednávanej veci okresný súd účastníkom konania oznámil (aj keď bez rozhodnutia), že spája
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s konaním o návrhu odporcov na
určenie vlastníckeho práva a nesporne od uvedeného oznámenia o týchto nárokoch   konal a rozhodol
v jednom spoločnom konaní a rozhodnutí.  Účastníci tak mali vedomosť aké nároky sú predmetom
konania a vo vzťahu k nim mohli realizovať všetky svoje procesné práva,  ako aj vznášať vecné námietky.
Zvoleným postupom prvostupňového súdu neboli dotknutí na svojich právach účastníka konania a tento
nemal vplyv na vecnú (ne)správnosť napadnutého rozhodnutia.



Odvolacie námietky odporcov  ďalej smerovali primárne voči záverom prvostupňového súdu, že nie sú
spoluvlastníkmi rodinného domu  súp. č. XXXX a že tento nie je súčasťou rodinného domu súp. č. XXX,
ale je samostatnou vecou, ktorá vznikla spracovaním. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru,
že uvedené skutkové zistenia nemajú dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní a právne závery
okresného súdu z nich vychádzajúce sú predčasné.

Ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka výslovne rieši prípady, keď sa z cudzej veci, prípadne
viacerých cudzích vecí, spracovaním vyhotoví nová vec. Spracovanie zásadne predpokladá spracovanie
cudzej veci, pričom  následkom spracovania vzniká vec nová. Cudzia vec sa rozumie vec, ktorej
vlastníkom je niekto iný než spracovateľ. Predmetom spracovania môže byť aj nehnuteľnosť;
ustanovenie   § 135b Občianskeho zákonníka to nevylučuje (možnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam spracovaním je upravená aj v § 34 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam). Nadobudnutie vlastníckeho
práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci má praktický význam v prípadoch, keď sa rekonštrukciou
stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej
veci (stavby). Nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej“ stavbe je možné, len ak pôvodná stavba
zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po
ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj napr. R
29/1999). Z uvedeného vyplýva, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním súčasti cudzej veci. Z
ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prístavba (nadstavba), ani iné stavebné zmeny (a
už vôbec nie stavebné opravy a úpravy) zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci (porovnaj
napr. R 29/1989).

Prvostupňový súd konštatoval, že navrhovatelia sú výluční vlastníci domu súpisné č. XXXX, ktorý
nadobudli spracovaním. Neodpovedal však na otázku, aká nehnuteľnosť bola spracovaná v takom
rozsahu, že zanikla a namiesto nej vznikla nová nehnuteľnosť predmetný dom. Z doteraz vykonaného
dokazovania v prejednávanej veci sa skôr javí, že uvedený dom č. súpisné XXXX bol realizovaný
ako prístavba rodinného domu súpisné č. XXX. V tomto štádiu konania a vykonaného dokazovania
však nemožno jednoznačne ustáliť, že uvedený dom súpisné č. XXXX je prístavbou pôvodného domu
súpisné č. XXX a zdieľa jej právny osud. V tejto súvislosti je nutné, aby sa okresný súd zaoberal
posúdením či uvedená „prístavba“ ako novodostavaná časť  rodinného domu súpisné č. XXX je
funkčne, prevádzkovo a technicky prepojená s týmto domom ako pôvodnou stavbou a a zhodnotiť či
sa stala súčasťou pôvodnej stavby alebo či došlo k vzniku novej samostatnej veci. Skutočnosť, že táto
prístavba má pridelené samostatné súpisné číslo na posúdení či ide o samostatnú vec nemá právny
význam. Prvostupňový súd z tohto hľadiska vec neposudzoval a bez bližšej konkretizácie a vykonaného
dokazovania konštatoval, že dom súpisné č. XXXX je samostatným predmetom vlastníckeho práva,
ktorého vlastníci sú navrhovatelia. Tu je potrebné zdôrazniť, že odporcovia poukazovali na stavebné
ako aj kolaudačné rozhodnutia, ktoré boli  s realizáciou tejto „prístavby“ vydávané nie samostatne
navrhovateľom, ale vtedajším spoluvlastníkom pôvodnej nehnuteľnosti domu súpisné č. XXX. Pri
posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe, ktorá mala vzniknúť spoločnou činnosťou
viacerých osôb je potrebné vychádzať z obsahu dohody uzatvorenej medzi týmito osobami. Táto dohoda,
ktorá nemusí byť písomná založí spoluvlastníctvo vtedy, ak je z jej obsahu zrejmé, že účastníci dohody
chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Pokiaľ stavbu realizuje viacej osôb, ktoré takúto dohodu neuzavreli
pričom z okolností nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorej z týchto osôb,
stavebníkmi sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. V takomto
prípade je potrebné zistiť či sa zhodný úmysel viacerých osôb vzťahoval k tomu, aby postavili stavbu
spoločne pre seba, teda či niektoré osoby nevystupovali zjavne len ako pomocníci na stavbe.
Pokiaľ by okresný súd ustálil, že dom č. súpisné XXXX je samostatnou novou stavbou, musia sa
následne vysporiadať aj s vydanými stavebnými povoleniami ako aj samostatnou realizáciou tejto stavby,
či bola realizovaná výlučne pre navrhovateľov ako vlastníkov alebo bol tam úmysel, aby všetci na
ktorých sa vzťahovali stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutie vystupovali ako spoluvlastníci tejto
nehnuteľnosti. Ako už však bolo konštatované táto otázka by bola aktuálna iba v prípade, žeby bolo
preukázané, že išlo o samostatnú vec.

Okolnosť, či dom č. súpisné XXXX je samostatnou vecou alebo tvorí súčasť domu súpisné č. XXX je
právne významná aj pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z hľadiska
toho, čo má byť predmetom tohto vyporiadania. Keďže odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu,
ktorým zamietol návrh odporcov o určení vlastníckeho práva k rodinnému domu č. XXXX zrušil z vyššie



popísaných dôvodov zároveň zrušil aj rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
predmetom ktorého mal byť dom súpisné č. XXX. Až po ustálení právneho režimu týchto domov, t.j. či
ide o samostatné nehnuteľnosti, prípadne či súčasťou domu č. súpisné XXX je aj sporná „prístavba“ je
možné pristúpiť k zrušeniu a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Táto okolnosť je významná aj
pri určovaní ceny vyporiadavaných nehnuteľností. Z obsahu predložených znaleckých posudkov ani z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemohol krajský súd v tomto štádiu konania jednoznačne ustáliť,
že aj uvedená prístavba „bola súčasťou ocenenia“.

Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľov na určenie, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XX ako dom č. súpisné XXX a parcely č. 1047/3,
1047/1, 1047/2, 1047/5 a 1047/6 potvrdil, lebo nebol dôvod pre uvedené určenie nakoľko navrhovatelia
ako podieloví spoluvlastníci na liste vlastníctva vedení sú. Na požadovanom určení preto nemali
naliehavý právny záujem, ktorý pri takýchto určovacích žalobách musí byť preukázaný v súlade s
ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. ako jedna z procesnoprávnych podmienok pre prejednanie uvedeného
nároku. Tým, že navrhovatelia boli ako spoluvlastníci v rozsahu nimi žiadaného podielu vedení na liste
vlastníctva, týmto určením by nedošlo k zmene ich právneho postaveniam, preto nebol ani dôvod takéto
rozhodnutie vydať. Krajský súd  v tejto časti rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Predmetom prejednania v súdenej veci bol aj nárok odporcov na vydanie bezdôvodného obohatenia
proti navrhovateľom v súvislosti s tým, že užívali  nehnuteľností zapísané na LV č. XX, ktorých
spoluvlastníkmi sú aj odporcovia. V tejto súvislosti okresný súd vec nesprávne právne posúdil a z toho
dôvodu nedostatočne zistil skutkový stav veci. Podľa názoru ustálenej súdnej praxe o plnenie bez
právneho dôvodu ide aj v prípade, keď podielový spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu (tzv. nadužívanie) bez toho, aby s ostatnými spoluvlastníkmi uzavrel nájomnú
zmluvu (bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že ten, kto užíva vec bezodplatne nemusí vynaložiť
prostriedky, ktoré by za iných okolností vynaložiť musel). Odporcovia tvrdili, že navrhovatelia realizujú
tzv. nadužívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XX nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu. V
súvislosti s tým špecifikovali výšku bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade bezdôvodné obohatenie
ako už bolo konštatované nespočíva v zisku, ktorý navrhovatelia získali podnikaním v nehnuteľnosti
ktorej sú „iba spoluvlastníkmi“ , tak ako to ustálil prvostupňový súd. Zároveň je však nutné zdôrazniť,
že ak sa  odporcovia domáhajú bezdôvodného obohatenia, je ich povinnosťou tvrdiť jeho rozsah ,
konkretizovať v čom tento spočíva a tieto skutočnosti aj preukázať (§ 120 ods.1 O.s.p). V tomto štádiu
konania sa odporcovia obmedzili iba na tvrdenia existencie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd
však vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru, sa posúdením preukázania týchto tvrdení z hľadiska
vzniku bezdôvodného obohatenia tak ako ho je nutné chápať nezaoberal. Krajský súd preto aj v tejto
časti napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Pri novom prejednaní veci bude prvostupňový súd vychádzať z právnych záverov odvolacieho súdu tak
ako boli prezentované v tomto rozhodnutí,  vec  rozhodne a v novom rozhodnutí zároveň rozhodne o
trovách tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.