Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/199/2019 z 27. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2019, sp. zn. 11Co/199/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6218203121.1 Krajský súd Banská Bystrica | 11Co/199/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6218203121.1 | 2019-11-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/62b23dc4-b27f-431c-8a35-90d344b72d1e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6218203121.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/199/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218203121
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6218203121.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: Y. L.
E., s.r.o., B.: XX XXX XXX, so sídlom D. 5, XXX XX R., zast. F. L., s.r.o., B.: XX XXX XXX, so sídlom D.
5, XXX XX R., proti žalovanému: C.. B. R., B.: XX XXX XXX, bytom Št. F. XXX/XXX, XXX XX H. L., zast.
C.. C. H., advokátom so sídlom AK G. 1, XXX XX H. L., o zaplatenie sumy 147,21 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 3Csp/122/2018-146 zo dňa 11.
júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré
mu je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom
č.k. 3Csp/122/2018-146 zo dňa 11. júna 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) zastavil konanie v časti sumy 15,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 15,68 Eur počnúc od 18.3.2016 až do zaplatenia (prvá výroková veta). Zároveň rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 131,53 Eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 34,84 Eur počnúc od 19.1.2015 až do zaplatenia, spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 32,23 Eur od 19.12.2015 až do zaplatenia, spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy
32,23 Eur počnúc od 19.1.2016 až do zaplatenia, spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy
32,23 Eur počnúc od 19.2.2016 až do zaplatenia, zo všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(druhá výroková veta). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 147,21 Eur právnym titulom zmluvy č.XXXXXXXXXX
zo dňa 3.12.2010 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným o poskytovaní
telekomunikačných služieb. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby
a následne vystavil vyúčtovacie faktúry za ich poskytnutie. Pohľadávka uplatňovaná v spore bola
postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu; žalobca si zo zostatku postúpených
faktúr uplatnil nárok spolu vo výške 147,21 Eur spolu s príslušenstvom pozostávajúcim zo zákonného
úroku z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavených faktúr. Žalovaný po vydaní
platobného rozkazu v odpore namietal, že pohľadávka, ktorej sa týka predmet konania mu nie je známa,
neboli mu doručené žiadne faktúry, upomienky ani právny titul. Nemá vedomosť ani o tom, že pohľadávka



bola postúpená na žalobcu; namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Uplatnil námietku premlčania
s poukazom na skutočnosť, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý sa premlčuje v dvojročnej
premlčacej dobe.

1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 44 ods.1, § 43 ods.1 písm.a), § 43 ods.12 písm.a), b)
zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č.351/2011 Z.z.“) ustanovenia
§ 588, § 524 ods.1 ods.2, § 526 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka. Oboznámil sa s podanou
žalobou, odporom proti platobnému rozkazu, oboznámil sa so stanoviskami strán sporu, oboznámil
listiny obsiahnuté v súdnom spise.

1.3 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu,
spoločnosť E. F., a.s., uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení č.XXXXXXXXXX podľa zákona č.XXX/
XXXX Z.z., žalovaný bol ako účastník zmluvy označený ako právnická osoba alebo podnikateľ „C..
R. B. - komerčno práv. kancel“ a B.-m XXXXXXX, s umiestnením koncového zariadenia na adrese
R. XX, H. L.; s dohodnutým jednomesačným fakturačným obdobím; predmetom zmluvy zriadenie
vysokorýchlostného internetu zmenou N. prístupu s N. Internetom k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX.
Žalovanému bol podľa zmluvy poskytnutý WiFi Router, produkt Magio internet program TURBO3 v
akciovej cene Vianoce 2010 po dobu 6 mesiacov. Zmluva bola podpísaná žalovaným a opatrená
pečiatkou advokátskej kancelárie dňa 3.12.2010. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať akciovú cenu počas
doby viazanosti vo výške 8,98 Eur (1.-6. mesiac) a vo výške 25,99 Eur (7.-30.mesiac); dodatkom k
zmluve o pripojení si účastníci dohodli zriadenie elektronickej faktúry vo formáte PDF zasielanej na e-
mailovú adresu žalovaného: a@b.c Dňa 3.12.2010 bol uzatvorený aj dodatok k zmluve o pripojení, v
ktorom bol žalobca označený rovnako obchodným menom „C.. R. B. - komerčno práv. kancel.“, rodným
číslom a B.-m: XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvného dodatku bola zmena volacieho programu na nový
volací program R. B. Z. XXX, ktorý si žalovaný uplatnil počas zimnej hlasovej kampane pre živnostníkov
a malé firmy za akciový mesačný poplatok. Ďalším dodatkom si účastníci zmluvy dohodli zmenu rýchlosti
DSL z nižšej na vyššiu vo väzbe na telefónne číslo XXXXXXXXXX prostredníctvom zmeny programu
DSL 2500 na DSL 3500. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podrobnejšiu úpravu vzájomných práv
a povinnosti obsahovali Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej
služby č.1451/2009 účinné od 10.2.2009.

1.4 Okresný súd rovnako zistil, že dňa 14.4.2015 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili
zmluvu č.XXXXXXXXXX o poskytovaní verejných služieb; žalovaný bol označený obchodným menom
„C.. B. R., advokát, R. XX, H. L., B.: XXXXXXXX“, v zmluve bola uvedená adresa pre doručovanie
a@b.c; predmetom zmluvy bola aktivácia balíka služieb 2P-Akcia: INT+TP po dobu viazanosti 24
mesiacov. Rozsah poskytovaných služieb: Verejná telefónna služba podľa zmluvy č.XXXXXXXXXX,
k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX, telefónnej prípojke-TP1, zvolenom programe služieb Biznis linka
200, služba Magio internet M, Biznis linka 200. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému
služby, poskytnuté služby vyúčtoval faktúrami č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX a
č.XXXXXXXXXX, ktoré žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. Následne právny predchodca žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 v znení jej dodatku č.1 zo dňa 11.9.2019 postúpil
na žalobcu štandardné a osobitné pohľadávky za účelom ich vymoženia; predmetom postúpenia bola aj
pohľadávka uplatňovaná v spore a ktoré je identifikovaná podľa vyúčtovaných faktúr č.XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX; oznámenie o postúpení pohľadávok
bolo odoslané na adresu žalovaného. Pôvodný veriteľ (postupca) oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky vo výške 182,98 Eur spolu s príslušenstvom.

1.5 Pokiaľ súd prvej inštancie v časti uplatneného nároku konanie zastavil, poukázal na ustanovenie §
145 ods.2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a späťvzatie žalobcu v
časti istiny vo výške 15,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 15,68 Eur od
18,3.2016 do zaplatenia.

1.6 Pokiaľ ide o námietku absencie aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie poukázal na
postúpenie pohľadávky; pre platnosť ktorého sa vyžaduje písomná zmluva, bez ohľadu na prípadný
súhlas dlžníka. Žalobca súdu aj žalovanému predložil Oznámenie postupcu (Slovak Telekom a.s.) o
postúpení pohľadávky, ktoré postupca uskutočnil listom zo dňa 29.9.2017; táto listina bola žalovanému
zaslaná formou listovej zásielky. Nakoľko žalovaný poprel doručenie oznámenia a žalobca dôkaz
o tom, že sa oznámenie dostalo do dispozičnej sféry žalovaného nepredložil, žalobca nepreukázal



splnenie predpokladu uvedeného v ustanovení § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalobca však
vecnú legitimáciu preukazoval aj Zmluvou o postúpení pohľadávok č.XXXXXXXXXX zo dňa 21.6.2017 v
znení jej dodatku č.1 zo dňa 11.9.2017; zmluva o postúpení pohľadávok vrátane jej obsahových súčastí
bola prílohou žaloby doručenej súdu dňa 16.11.2018. Žalobca vrátane príloh bola žalovanému doručená
dňa 16.1.2019 do vlastných rúk, čím postúpenie pohľadávky bolo realizované v súlade s § 524 ods.1
Občianskeho zákonníka a bola tak preukázaná vecná legitimácia žalobcu.

1.7 Súd prvej inštancie mal zo zmluvy o pripojení a zmluvy o poskytovaní verejných služieb preukázaný
právny titul, z ktorého žalobca v spore uplatnil svoj nárok; žalovaný v zmluvných dokumentoch bol
označený obchodným menom, identifikačným číslom, kódom účastníka, adresou sídla advokátskej
kancelárie a všetky dokumenty sú opatrené odtlačkom pečiatky žalovaného aj jeho podpisom. Žalovaný
okrem VOP a cenníka akceptoval aj doručovanie písomností zasielaním do jeho e-mailovej schránky
a po uzavretí zmluvy neoznámil žiadnu zmenu adresy na doručovanie písomností. Okresný súd
konštatoval, že zo zmluvných dokumentov vyplýva informácia o e-mailovej adrese žalovaného, ktorú
si vyhradil na doručovanie elektronických faktúry, čím bolo vyvrátenie tvrdenie žalovaného, že ide o
jemu neznámy zmluvný vzťah a neznámu pohľadávku z tohto vzťahu. Súd prvej inštancie zároveň
uzavrel, že žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej profesionálnej
činnosti advokáta, pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp.
podnikateľskej činnosti ako fyzická osoba - podnikateľ. Z uvedeného dôvodu okresný súd právny vzťah
medzi stranami sporu vyhodnotil ako obchodno-záväzkový podľa ustanovenia § 261 ods.1 Obchodného
zákonníka. Právny predchodca žalobcu pritom žalovanému poskytol dohodnuté služby podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb; tieto vyúčtoval a súd prvej inštancie nemal preukázané splnenie
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu v lehote splatnosti podľa vystavených faktúr.
Právnemu predchodcovi žalobcu podľa ustanovenia § 43 ods. písm.a) zákona č.XXX/XXXX Z.z. vzniklo
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu a žalovanému ako účastníkovi vznikla povinnosť zaplatiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy na základe predloženej faktúry. Okresný súd mal preukázaný
obsah aj rozsah poskytnutých služieb; žalobca nárok riadne vyčíslil, v súlade s cenou služieb, ktorá
bola dohodnutá, cenníkom a všeobecnými podmienkami. V spore žalobca uplatnil len nárok na úhradu
vyúčtovaných položiek; neuplatňoval poplatky za oneskorenú platbu, resp. za obmedzenie poskytovania
služieb.

1.8 Pokiaľ žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku okresný súd zdôraznil obchodnoprávny
charakter zmluvy, premlčacia doba je štvorročná v zmysle § 397 Obchodného zákonníka. Splatnosť
najskôr splatnej faktúry č.XXXXXXXXXX vystavenej na sumu 34,84 Eur nastala dňom 18.11.2015;
žalobca mal možnosť uplatniť právo prvý raz na súde dňom 19.11.2015. Ak bola žaloba doručená na
súd dňa 15.11.2018, nárok bol uplatnený včas. Žalobný nárok by nebol premlčaný ani v prípade, ak by
súd vychádzal z trojročnej premlčacej doby. Okresný súd v tomto smere uzavrel, že nebol dôvod, aby
súd beh premlčacej lehoty posudzoval podľa § 107 Občianskeho zákonníka; nejde o občianskoprávny
nárok, ktorý by si žalobca uplatňoval v právnom režime podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka
titulom bezdôvodného obohatenia.

1.9 Splnenie povinnosti zaplatiť za poskytnuté služby žalovaný nepreukázal; z uvedeného dôvodu
okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 131.53 Eur
spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavených faktúr do
zaplatenia. Úrok z omeškania priznal s poukazom na ustanovenie § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka
v spojení s ustanovením § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z..

1.10 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255
ods.1 C.s.p.. V spore, po čiastočnom späťvzatí, bol v celom rozsahu úspešný žalobca, a preto mu súd
priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil
a žalobu zamietol, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a
rozhodnutie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uplatnil
odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm.d), e), f) a h) C.s.p.; tvrdil tak, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie nevyhnutných skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe



vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach odvolateľ namietal, že v prejednávanej veci nie je splnená podmienka aktívnej
legitimácie žalobcu. Poukázal na všeobecné právne východiská a tvrdil, že pôvodný veriteľ (postupca)
nedoručil dlžníkovi oznámenie o postúpená pohľadávky; žalobca ako postupník pred začatím súdneho
konania postúpenie pohľadávky nepreukázal a zmluva o postúpení pohľadávky nie je ani súčasťou
návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol žalovanému doručený spolu s platobným rozkazom,
nemožno hovoriť o aktívnej legitimácii žalobcu. Uviedol tiež, že žalobcom nebol predložený originál,
resp. overená fotokópia zmluvy o postúpení pohľadávky v takej podobe a forme, aby to súd mohol uznať
ako hodnoverný dôkaz spolu s prílohou, v ktorej je uvedený predmet zmluvy o postúpení pohľadávky.
Žalobcom predloženú fotokópiu prílohy možno vyhotoviť dodatočne a účelovo pomocou technických
prostriedkov.

2.2 Odvolateľ taktiež namietal porušenie zásady sudcovskej koncentrácie a zásady rovnosti zbraní. V
tomto smere uviedol, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
v tom, že žalobca k žalobe pripojil nejaké dôkazy, ktoré však nepreukazovali jeho tvrdenia obsiahnuté
v žalobe. Žaloba na základe takéhoto stavu bola na zamietnutie; prostriedky procesného útoku neboli
uplatnené včas. Súd prvej inštancie mal takúto žalobu zamietnuť, miesto toho však pojednávanie odročil
z dôvodu, aby mohol žalobca relevantnými dôkazmi preukázať svoje tvrdenia. Odvolateľ namietal tiež
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu; mal zato, že odôvodnenie rozsudku
nezodpovedá právu strán sporu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

2.3 Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdil, že vo veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy (a nie o
obchodnoprávny spor). Žalovaného je potrebné posudzovať ako spotrebiteľa, podniká na základe iného
než živnostenského oprávnenia. Na podnikateľské účely používal len číslo XXXXXXXXXX; ostatné čísla
neboli používaná na podnikateľskú činnosť, boli používané členmi jeho domácnosti. Niektoré čísla sú
pritom žalovanému úplne neznáme, žalobca bude musieť preukázať, ako k nim dospel. V tomto smere
zdôraznil, že od roku 2014 sa jeho zdravotný stav zhoršil, v novembri 2015 bol uznaný za invalidného
dôchodcu. V rokoch 2013 a 2014 mu bol pozastavený výkon správcovskej činnosti a pozastavený výkon
advokátskej činnosti, od uvedenej doby nepodniká. Sporné faktúry neboli a nie sú v jeho dispozícii, počas
dlhodobej práceneschopnosti sa zdržiaval doma a nie na fakturačnej adrese v sídle jeho kancelárie.
Nesúhlasil s tým, že (okresný) súd sa nezaoberal otázkou doručenia faktúr. Ak je žaloba založená na
neuhradení faktúr, museli mu byť najprv doručené. Ak by boli doručované, bol by ich obdržal na adrese
trvalého bydliska, na toto miesto bola jemu určená pošta presmerovaná a takúto poštu vždy preberal.
Aj preto považoval v podanom odvolaní žalobu za predčasnú.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil. Vo vyjadrení sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považoval ho
za správne; k skutočnostiam namietaným žalovaným sa žalobca v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie vyjadril.

4. Odvolateľ v písomnom vyjadrení (replika) k vyjadreniu žalobcu zotrval na podanom odvolaní a
dôvodoch v ňom uvedených.

5. Žalobca v ďalšom vyjadrení (duplika) zotrval na názore, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol
skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.

6. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi a argumentáciou súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o odvolacie
námietky s týmito sa súd prvej inštancie v prevažnom rozsahu vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí.
Preto odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie a reagujúc na odvolacie námietky
žalovaného dopĺňa nasledovné:

8.1 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou konania v
dôsledku späťvzatia v časti uplatneného nároku konanie zastavil, druhou výrokovou vetou žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 131,53 Eur s príslušenstvom a treťou výrokovou vetou rozhodol o nároku
na náhradu trov konania. Odvolateľ v podanom odvolaní nešpecifikoval, voči ktorým výrokom odvolanie
podáva, či sa odvolanie týka aj výroku napadnutého rozsudku, ktorým v časti konanie zastavil. Odvolací
súd z obsahu zistil, že pokiaľ súd prvej inštancie konanie v časti zastavil, konal v súlade s dispozičným
úkonom žalobcu a zároveň v súlade s ustanovením § 145 ods.2 C.s.p.. K čiastočnému späťvzatiu žaloby
došlo pred tým, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, na prípadný nesúhlas
žalovaného so späťvzatím by súd neprihliadal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým konanie
v späťvzatej časti zastavil je tak vecne správne, v konečnom dôsledku argumentačne odvolateľom
napadnuté nebolo.

8.2 Súd prvej inštancie sa zároveň správne, pred odôvodnením merita veci medzi stranami sporu
zaoberal namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie. Preskúmaním veci dospel odvolací súd
k záveru, že právne posúdenie veci zo strany okresného súdu ohľadne preukázania aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v prejednávanom spore je správne. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom
aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného
práva vyplýva nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné
nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

8.3 Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k
záveru, že žalobca je nositeľom nároku voči žalovanému, ktorý uplatnil žalobou. Mal zato, že žalobca
sa oprávnene dožadoval preukázania zmluvy o postúpení (nakoľko nepreukázal doručenie oznámenia
postupcu o postúpení pohľadávky); vecná aktívna legitimácia bola podľa záverov súdu prvej inštancie
preukázaná skutočnosťou, že žaloba vrátane príloh (obsahujúcich okrem iného zmluvu o postúpení
pohľadávky) bola žalovanému doručená 16.1.2019 - čím bolo postúpenie pohľadávky realizované v
súlade s § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd dodáva, že postúpenie pohľadávky podľa §
524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom;
obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah
pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo
postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda
na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o
postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho
zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu
postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj



rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007). Súdna
prax pritom dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto
oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval
zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo vydané uvedené
rozhodnutie R 119/2003 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané. Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila
od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia,
ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce,
či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007
zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax odobril aj ústavný súd (porovnaj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012 zo dňa 03.07.2012). Názor, že oznámenie postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý (porovnaj nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý odmietol názor súdu prvej inštancie
a odvolacieho súdu v incidenčnom konaní sp. zn. 1Cbi/48/2009, resp. sp. zn. 2CoKR/56/2010, že bolo
nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení
pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal,
pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa
ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom
zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať,
či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by
k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie
založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1
Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym
vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej
existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči
sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený
záver súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok
je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná
pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci
požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle
vyššie uvedeného právnou skutočnosťou, na ktorú hmotné právo viaže zmenu osoby oprávnenej
prijať plnenie, je oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky; dlžník v tomto prípade nie je
oprávnený namietať neexistenciu alebo neplatnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože
ak podľa hmotného práva na určenie osoby oprávnenej prijať plnenie dlžníka postačuje oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ohľadu na existenciu alebo platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok, nemôže byť táto skutočnosť významná ani v súdnom konaní; súd skúma predovšetkým čo
je dané podľa hmotného práva a to sa nemení len preto, že dôjde k sporu (v podrobnostiach porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/4148/2014 zo dňa 30.03.2015); na prípadnú
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok pre rozpor so zákonom (napríklad § 525 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka; § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.) je však súd povinný prihliadať z úradnej
povinnosti, pretože absolútne neplatný právny úkon podľa hmotného práva nespôsobuje žiadne právne
následky. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde
pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací
súd udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením
zmluvy o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania
a je na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80
ods. 1 a 2 C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014
zo dňa 10.09.2015).



8.4 V prejednávanej veci žalovaný neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nenamietal. V odvolaní
síce tvrdil, že postupca žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky nedoručil; toto tvrdenie je
súladné so závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie svoj záver o tom, že aktívna vecná
legitimácia žalobcu je daná však založil na konštatovaní, že bolo preukázané, že zmluva o postúpení
pohľadávok bola žalovanému doručená spolu so žalobou do vlastných rúk, čím nastali účinky postúpenia
pohľadávky. Odvolacie tvrdenie žalovaného, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je súčasťou návrhu
na vydanie platobného rozkazu je v rozpore s obsahom súdneho spisu, v ktorom je ako príloha k žalobe
(návrhu na vydanie platobného rozkazu) pripojená aj Zmluva o postúpení pohľadávok medzi E. (ako
postupcom) a Y.. (ako postupníkom) zo dňa 21.6.2017 spolu s Dodatkom č.1 (zo dňa 11.9.2017) a
prílohami špecifikujúcimi postupovanú pohľadávku voči žalovanému. K námietke, že predmetná zmluva
o postúpení pohľadávok nebola súdu prvej inštancie predložená v origináli, resp. vo forme overenej
fotokópie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie týmto listinným dôkazom na
pojednávaní dňa XX.X.XXXX, žalovaný na pojednávaní zastúpený právnym zástupcom k zmluve žiadne
pripomienky ani výhrady nemal. V konečnom dôsledku súd pri vykonaní dôkazu listinou v jej fotokópii
neporušuje žiadne procesné ustanovenia o vykonávaní dôkazov; nie je rozhodujúce, či ide o originál
listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom
predpokladaným spôsobom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo
16/2013 zo dňa 25.11.2013).

8.5 Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v prejednávanej veci nejde o právny vzťah, na ktorý
by bolo potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedený záver súd prvej
inštancie správne vyvodil už zo skutočnosti, že záväzkový vzťah vznikol medzi podnikateľmi a týka
sa ich podnikateľskej činnosti. Uvedené možno vyvodiť nielen z označenia žalovaného na zmluvných
dokumentoch nielen jeho obchodným menom, ale aj identifikačným číslom a identifikačným číslom
pre DPH, čo jednoznačne identifikuje účastníka zmluvného vzťahu ako fyzickú osobu - podnikateľa.
Zmluvné dokumenty sú opatrené nielen podpisom žalovaného ale aj pečiatkou označujúcou účastníka
ako podnikateľa (C.. B. R., advokát, advokátska kancelária, H. L., R. XX). Žalovaný v podanom odpore
a na pojednávaní síce spochybnil nespotrebiteľský charakter právneho vzťahu avšak bez toho, aby
ním tvrdený spotrebiteľský vzťah preukázal, najmä ak listiny obsiahnuté v súdnom spise ním tvrdený
spotrebiteľský vzťah nepreukazujú. Skutkové tvrdenie o tom, že ostatné telefónne čísla neboli používané
žalovaným ale členmi jeho domácnosti (ktoré malo podporiť tvrdenie žalovaného o tom, že ide o
spotrebiteľský právny vzťah), je prostriedkom procesnej obrany, ktorý žalovaný v konaní pred súdom
prvej inštancie neuplatnil. Takéto tvrdenie možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesným podmienok; vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má nimi byť preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. A o taký prípad nejde
a odvolateľ to ani netvrdil. Okrem uvedeného toto tvrdenie neposkytuje odpoveď na otázku, z akého
dôvodu žalovaný ako osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia zmluvné
vzťahy uzatvárala pod svojim obchodným menom a identifikačným číslom a navyše zmluvu opatrila
pečiatkou označujúcou žalovaného ako podnikateľa. O to viac, že predmetom podnikateľskej činnosti
žalovaného nesporne bolo poskytovanie právnych služieb. Obdobné konštatovania platia aj vo vzťahu
k odvolaciemu tvrdeniu žalovaného o tom, že mu bol pozastavený výkon advokátskej a správcovskej
činnosti a v roku 2015 bol uznaný za invalidného (čo nepreukázal). Nie je potom zrejmé, z akých dôvodov
zmluvu, v ktorej bol ako podnikateľský subjekt označený, bez výhrady podpísal.

8.6 Súd prvej inštancie sa rovnako dôsledne zaoberal otázkou doručovania elektronických faktúr,
pričom uzavrel, že žalovaný akceptoval doručovanie písomností prostredníctvom jeho e-mailovej
adresy (a@b.c) a po uzavretí zmluvy zmenu adresy pre doručovanie právnemu predchodcovi žalobcu
neoznámil. Námietka, že sa doručovaním faktúr súd prvej inštancie nezaoberal je tak v rozpore s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a tvrdenie žalovaného, že faktúry mu neboli doručené na
adresu bydliska, je v rozpore s dohodnutou formou doručovania písomností, ktorá vyplýva zo zmluvných
dokumentov.

8.7 V rozpore s obsahom spisu je aj tvrdené porušenie zásady sudcovskej koncentrácie a zásady
rovnosti zbraní. Zo súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol na jednom pojednávaní (dňa
11.6.2019), pojednávanie pred súdom prvej inštancie za účelom predkladania ďalších dôkazov odročené
nebolo. Súd prvej inštancie po doručení odporu prv vydaný platobný rozkaz v súlade s ustanoveniami
C.s.p. zrušil, odpor zaslal žalobcovi s výzvou na vyjadrenie s poučením podľa ustanovenia § 153



C.s.p.. Postup okresného súdu v súlade s procesným predpisom nemôže zakladať porušenie zásady
koncentrácie a zásady rovnosti zbraní. Porušenie tejto zásady nevyplýva ani zo skutočnosti, že žalobca
reagujúc na tvrdenia žalovaného v podanom odpore k písomnému vyjadreniu pripojil aj ďalšie dôkazy.

8.8 Ak odvolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá ustanoveniu § 220 ods.2 C.s.p.; žalovaný
ani neuviedol, v čom spočíva vada odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spôsobujúca jeho prípadnú
nepreskúmateľnosť.

8.9 Plne v súlade s vyššie uvedenou argumentáciou bol aj záver súdu prvej inštancie o tom, že uplatnený
nárok žalobcu nie je premlčaný. Aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu v
nadväznosti na záver o tom, že v prejednávanej veci nejde o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,
nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

8.10 Súd prvej inštancie zároveň žalobcovi správne priznal aj nárok na príslušenstvo pohľadávky - úrok
z omeškania, pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania aplikoval ustanovenie správneho právneho predpisu
a úrok z omeškania správne priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. V
konečnom dôsledku v tejto časti ostalo napadnuté rozhodnutie žalovaným argumentačne nedotknuté.

9. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý osobitne zo strany
odvolateľ napadnutý nebol a odvolací súd ho preskúmal len ako závislý výrok (§ 379 písm.a/ C.s.p.).

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie



v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).