{"guid": "2960c6b6-da4a-44e4-b56a-346aaa3959f4:f2bbb53a-c354-4b7e-9b99-8343a20c7f79", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3110217737.2", "spisova_znacka": "19Co/8/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/8/2012 z 23. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. apríla 2014, sp. zn. 19Co/8/2012, ECLI:SK:KSTN:2014:3110217737.2", "identifikacne_cislo": "3110217737", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2014-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2bbb53a-c354-4b7e-9b99-8343a20c7f79", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3110217737.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3110217737.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3110217737.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110217737
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3110217737.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov 1) J.. M. M., bytom D., V. N. XX/
X, 2) J.. Z. M., bytom D. - A., D. X, obaja zastúpení Q.. C. A., advokátkou, so sídlom v D., V. N. XX/X,
W. XX proti odporcovi Z., so sídlom v C., J. XXXX/X, IČO XX XXX XXX, zastúpeného P., so sídlom v
C., N. XXX/XX, IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 488,15 Eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. septembra 2011, č.k. 12C/358/2010-46, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu       p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1), 2) náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1), 2) istinu
488,15 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11.03.2010            do zaplatenia, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľom 1), 2) náhradu
trov konania vo výške 150,23 Eur, k rukám ich zástupkyne Q.. C. A.. V odôvodnení svojho rozhodnutia
okresný súd uviedol, že navrhovatelia sa svojho nároku proti odporcovi domáhali titulom vyúčtovania
nákladov za spotrebu plynu odporcom podľa ich faktúry č. X-XXXX/XXX  zo dňa 26.02.2010 s dátumom
splatnosti 10.03.2010. Uviedli, že odporca mal prenajaté od nich nebytové priestory s výmerou 86 m2
v období od 01.05.2008 do 31.12.2009, kedy došlo k ukončeniu nájmu dohodou. Medzi účastníkmi
nebola sporná skutočnosť, ktorá zároveň vyplývala aj                zo zmluvy o nájme a dodatku, že
odporca mal od navrhovateľov 1), 2) prenajaté nebytové priestory s výmerou 86 m2 v budove na V.
N. XX/X v D., zapísanej                              na LV č. XXXX pre k.ú. D. od 01.05.2008 na dobu
určitú 3 rokov za dohodnuté úhrady. Dňa 02.12.2009 účastníci na písomnú žiadosť odporcu zo dňa
29.09.2009 ukončili platnosť Zmluvy o nájme ku dňu 31.12.2009 s tým, že odporca uhradí ku dňu podpisu
3 mesačné nájmy. Zároveň zmluvné strany prehlásili, že uhradením 3 mesačných nájmov nemajú voči
sebe žiadne pohľadávky alebo záväzky, s výnimkou vyúčtovania energií za rok 2009 podľa skutočných
nákladov. Z faktúry č. X-XXXX/XXX, rozúčtovania nákladov, vyúčtovacej faktúry vyplýva, že odporca
celý rok nezaplatil navrhovateľom žiadnu zálohu na odber plynu                       a pri rozúčtovaní
skutočnej spotreby plynu medzi jednotlivých nájomcov v predmetnej budove podľa prenajatej plochy na
neho  vyšla suma 410,21 Eur bez DPH, suma 488,15 Eur  s DPH. Faktúra na túto sumu bola splatná
dňa 10.03.2010. Odporca výšku fakturovanej sumy nenamietal. Z Dodatku k nájomnej zmluve bolo
preukázané, že účastníci ukončili nájomný vzťah s tým, že zaplatením 3 mesačných nájmov nemajú voči
sebe žiadne pohľadávky alebo záväzky s výnimkou vyúčtovania energií za rok 2009. Z tohto dôvodu
súd neprihliadol                       na obranu odporcu, spočívajúcu v žiadosti o započítanie svojej pohľadávky
voči navrhovateľom vo výške hodnoty klimatizačného zariadenie, ním zakúpeného                                   a
namontovaného v nebytových priestoroch a vyhovel žalobnému návrhu. Povinnosť odporcu zaplatiť



skutočné náklady na energie za rok 2009 vyplýva z Dodatku k nájomnej zmluve                o ukončení
nájomného vzťahu. Faktúrou č. X-XXXX/XXX zo dňa 26.02.2010 navrhovatelia fakturovali odporcovi
náklady na energie vo výške 488,15 Eur s dobou splatnosti                         do 10.03.2010. Odporca
podľa svojho vyjadrenia túto faktúru prevzal, odmietol ju uhradiť               a vrátil ju navrhovateľom.
Nezaplatením faktúry v dobe splatnosti sa odporca dostal                       do omeškania (§ 517 ods. 2
a § 563 Občianskeho zákonníka) na druhý deň po splatnosti,                         t. j. od 11.03.2010 a súd
priznal navrhovateľom podľa § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka           9 % ročný úrok z omeškania v
zmysle vl. nariadenia 87/1995 Z. z. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 7 zákona č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.                      a priznal úspešným navrhovateľom náhradu trov konania
proti neúspešnému odporcovi. Trovy konania pozostávali zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 29
Eur a trov právneho zastúpenia za 3 úkony (prevzatie veci, žaloba, písomné vyjadrenie) po 33,20 Eur,
režijného paušálu 3 x 7,21 Eur, celkom spolu 150,23 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietne,
prípadne rozsudok zruší a vec mu vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že navrhovatelia
1), 2) dňa 14.04.2008 v právnom postavení prenajímateľov uzatvorili s ním nájomnú zmluvu v postavení
nájomcu, ku ktorej bol uzatvorený dodatok ku dňu 31.12.2009, ktorým bol nájom skončený. Faktúra,
ktorej úhrada je predmetom súdneho konania, bola vystavená na úhradu nedoplatkov, ktoré vznikli
v súvislosti s nákladmi spojenými s nájmom nebytových priestorov. Uviedol, že pri realizácii úpravy
predmetu nájmu tento zhodnotil namontovaním klimatizácie, na ktorú vynaložil náklady vo výške
1.030,71 Eur. Poukázal na ust. § 667 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak prenajímateľ
dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení
nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Mal za to, že má voči navrhovateľom 1), 2) ako
prenajímateľom nárok vyplývajúci z nájomnej zmluvy. Ďalej uviedol, že v dodatku k nájomnej zmluve sa
síce uvádza, že strany nemajú po splnení podmienok v ňom uvedených voči sebe žiadne pohľadávky
alebo záväzky, toto ustanovenie však platilo len do momentu podpísania dodatku a v čase jeho podpisu,
t. j. 02.12.2009 neevidoval voči navrhovateľom 1), 2) nárok na úhradu toho, o čo sa predmet nájmu
zhodnotil, nakoľko podľa ustanovení Občianskeho zákonníka má právo uplatňovať takýto nárok až po
skončení nájmu, t. j. od 01.01.2010. Z tohto dôvodu bol toho názoru, že sú splnené podmienky na
započítanie pohľadávok, jeho pohľadávka voči navrhovateľom 1), 2) spočíva v ich povinnosti uhradiť mu
protihodnotu toho, o čo sa predmet ich nájmu zhodnotil na základe ním vykonaných zmien a hodnota
klimatizačnej jednotky predstavuje 818,90 Eur. Navrhol preto, aby jeho pohľadávka bola započítaná
voči pohľadávke navrhovateľov 1), 2) v súlade s § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to do sumy
488,15 Eur s príslušenstvom. Mal za to, že sú splnené všetky predpoklady pre započítanie pohľadávky,
teda vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, spôsobilosť započítania pohľadávok podľa
zákona a jeho prejav smerujúci k započítaniu pohľadávky, ktorý vykonal v konaní pred súdom prvého
stupňa. Dôvodil, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Domáhal   sa náhrady trov
odvolacieho konania vo výške 48,73 Eur.

Navrhovatelia 1), 2) sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli odporcom v odvolaní
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý
dôkazy, nachádzajúce sa v spise, správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a
správne aplikoval právne predpisy. Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami,
ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v
odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie               vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a



v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku
súdu prvého stupňa dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p.
odôvodniť len dôvodmi taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia.
V preskúmavanej veci odporca v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, uplatnil teda odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom              na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov
súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia
hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo  a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré                         z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p.
Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov,    na ktorého
nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne aplikoval predpisy hmotného práva, t. j. ustanovenie §
580 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva , že započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok,
ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, a to za splnenia
zákonných podmienok, ktorými sú: a) vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si
navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom,               b) skutočnosť, že plnenie rovnakého druhu (najčastejšie
ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c) spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t. j. že
započítanie nie je vylúčené ani zákonom, ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov a napokon
d) existencia prejavu smerujúcemu k započítaniu ako jednostranného právneho úkonu, z obsahu ktorého
musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške a proti ktorej pohľadávke
veriteľa smeruje, ktorý prejav nemožno urobiť skôr, než sa pohľadávky stretnú.

Ak niektorá z vyššie uvedených predpokladov chýba, alebo ak prejav smerujúci k započítaniu bol
urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, účinky započítania nenastanú.

Súd prvého stupňa neprihliadol na obranu odporcu spočívajúcu v žiadosti o započítanie jeho pohľadávky
voči pohľadávke navrhovateľov vo výške hodnoty klimatizačného zariadenia ním zakúpeného a
namontovaného v nebytových priestoroch (kompenzačná námietka) z dôvodu, že prihliadol na existenciu
Dodatku  k nájomnej zmluve, uzavretom medzi účastníkmi. Z uvedeného Dodatku k nájomnej zmluve
vyplynulo, že účastníci ukončili nájomný vzťah s tým, že zaplatením troch mesačných nájmov nemajú
voči sebe žiadne pohľadávky alebo záväzky, s výnimkou vyúčtovania energií za rok 2009, ktoré
vyúčtovanie je práve predmetom tohto súdneho konania.

Pokiaľ z dohody účastníkov vyplynulo, že ku dňu skončenia nájomného vzťahu účastníkov neexistujú
medzi nimi žiadne pohľadávky, ktoré by mohli byť spôsobilé                        na započítanie (s výnimkou troch
mesačných nájmov a vyúčtovania energií za rok 2009), nie je možné uplatnenú pohľadávku odporcu
považovať za pohľadávku spôsobilú na započítanie proti nároku uplatnenému navrhovateľmi v tomto
súdnom konaní.



Tvrdenie odporcu, že  v čase podpisu Dodatku k nájomnej zmluve, t. j. dňa 02.12.2009 neevidoval
proti navrhovateľom nárok na úhradu toho, o čo zhodnotil predmet nájmu, nakoľko podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka má právo uplatňovať takýto nárok až               po skončení nájmu, t. j. od
01.01.2010, odvolací súd len konštatuje, že toto tvrdenie odporcu je účelové. Dodatok k zmluve o nájme,
uzavretý medzi účastníkmi dňa 02.12.2009, sa práve týkal predčasného ukončenia zmluvy o nájme
uzavretej medzi účastníkmi a nárokov, ktoré v súvislosti so skončením nájmu existujú, pričom účastníci
výslovne deklarovali, že nemajú voči sebe žiadne iné pohľadávky a záväzky, teda ani pohľadávku
týkajúcu sa odporcom tvrdeného zhodnotenia nehnuteľnosti navrhovateľov.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1,                  § 151 ods. 1, 2
O.s.p. Navrhovatelia boli v konaní úspešní, patrila by im náhrada trov odvolacieho konania. Vzhľadom ku
skutočnosti, že navrhovateľom 1), 2) žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, k podanému odvolaniu
sa nevyjadrili, odvolací súd rozhodol tak, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/358/2010", "guid": "ec1172a2-563f-4e5e-b23b-31cd2c4ea790:67712464-5ff2-4933-a203-86a49d3ef1a0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}