Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/255/2014 z 10. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2014, sp. zn. 43CoE/255/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6712218328.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/255/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6712218328.1 | 2014-09-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, OZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/576e9515-2f75-42a4-880f-45e06b85d27c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6712218328.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/255/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218328
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712218328.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému I. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. I č. XXX, XXX XX R., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX
19505/12 o vymoženie pohľadávky vo výške 818,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 5Er/71/2012-12 zo dňa 31. októbra 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen 5Er/71/2012-12 zo dňa 31. októbra 2012 z r u š u j e a vec
v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn. EX 19061/12 s poukazom na § 45 ods. 1 a 2
zákona o rozhodcovskom konaní.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 07733/11 zo dňa 15.08.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku
bola Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 07.12.2009. Účelom
zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 800,- Eur.
Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej si oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorená je medzi veriteľom
- dodávateľom, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý
pri uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojho podnikania. Irelevantná je pritom tá skutočnosť, že
zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Vylúčenie ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by na strane dlžníka
vystupoval podnikateľ, čo však v tejto exekučnej veci nebolo preukázané. Zmluvu o úvere nie je možné
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
v nej je výslovne vyjadrený dôvod poskytnutia finančných prostriedkov na výkon zamestnania, čo je
jedným z dôvodov vylúčenia použitia ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch na právny vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom.

Poukázal tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej vnútroštátny
súd je povinný posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky ex offo, a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C 244/98).



Okresný súd konštatoval, že plnenie priznané rozhodcovským súdom je nezákonné, a teda nedovolené
a v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd nevenoval pozornosť tomu, aký charakter má
právny vzťah medzi účastníkmi konania, uspokojil sa s tým, že mu bola predložená vyplnená splatná
zmenka, na podklade ktorej priznal oprávnenému plnenie. Nezaoberal sa skutočnosťou, že právny vzťah
medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským a predložená zmenka je len zabezpečovacím inštitútom,
ktorého účelom je prinútiť dlžníka - spotrebiteľa plniť dlh riadne a včas. Skutočnosť, že plnenie dlhu
je zabezpečené zmenkou nič nemení na fakte, že ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný
súd už samotnú dohodu o vyplnení zmenky považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve. Takáto dohoda nebola osobitne dojednaná, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu
v tom, že je len na ňom, akú zmenkovú sumu do zmenky vyplní, pričom nie je možné zistiť, z čoho
zmenková suma pozostáva. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu
dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, čo súd považoval za nedôvodné zvýhodnenie
veriteľa na úkor dlžníka. Keďže exekučný titul bol vydaný výlučne na podklade takto veriteľom vyplnenej
zmenky, podľa názoru súdu zaväzuje dlžníka na plnenie zákonom nedovolené. Ďalej poukázal na to, že
v predloženej zmluve o úvere bola dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov v sume
576,- Eur z poskytnutého úveru oprávneným v sume 600,- Eur. Takáto odplata prevyšuje odplatu obvykle
požadovanú bankami, a preto je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Okresný súd na záver
uviedol, že nie je zrejmé z čoho pozostáva dlžná suma a taktiež z predloženej zmluvy nezistil žiadnu
dohodu o zmenkovom úroku.

Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd dospel k záveru, že exekučným titulom bolo
priznané plnenie v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je právom nedovolené, preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní
uviedol, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú
mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej
veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím
oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval
právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných
súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje
dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených
podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd
nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera
v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok,
a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia
exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je
v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok,
a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto
môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd musí náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných
dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom
uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez
toho, aby prihliadol a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym
poriadkom na vznik spotrebiteľského vzťahu. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup
konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd



neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej
normy § 52 Občianskeho zákonníka a v konaní sa vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik
spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Na záver oprávnený uviedol, že keď
exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky a vykonával dokazovanie
ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom, mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a v akej
časti je exekučný titul nesúladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie. Navyše súd
pri svojej rozhodovacej činnosti má prioritne postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda
a vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil
odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 02.09.2012 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne
bola okresnému súdu dňa 30.10.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07733/11 zo dňa 15.08.2011.
Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu 868,13 Eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 868,13 Eur od 16.05.2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 868,13 Eur od 29.06.2011 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 263,98 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný
uzavreli dňa 07.02.2009. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 800,- Eur.

K námietke oprávneného o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa
posúdenia zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným vyplývajúceho zo zmluvy o úvere
zo dňa 07.02.2009 ako spotrebiteľského vzťahu a tiež posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy o
spotrebiteľskom úvere odvolací súd uvádza, že okresný súd predmetný právny vzťah posúdil všeobecne
ako spotrebiteľský. Možnosť aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch je v danom prípade vylúčená
z dôvodu, že zmluva bola formálne uzavretá za účelom výkonu zamestnania povinného. Odvolací súd
po preskúmaní zmluvy súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa
07.02.2009 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní
zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu
možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a
dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 07.02.2009 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.



Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Odvolací súd nepovažoval za správny postup súdu prvého stupňa, v ktorom sa zaoberal hodnotením
práv a povinností, dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve o úvere ohľadne dohodnutej odplaty
za poskytnutie úveru, ako aj platného dojednania dohody o vyplnení zmenky a ich súladu s dobrými
mravmi. Takýmto postupom porušil rovnosť účastníkov konania, keď kritérium dobrých mravov aplikoval
len na oprávneného, ako veriteľa a vôbec nezohľadnil, že dlžníkovi, resp. povinnému bol úver skutočne
poskytnutý.

Právne hodnotiť odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, ako aj ďalšie dojednania v úverovej zmluve
bez toho, aby sa najskôr okresný súd vysporiadal s tým, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul bola dohodnutá platne, a teda či nejaví znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, je podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné.

Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa §
221 ods. 1 písm. f) a h) zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní bude zaoberať predovšetkým posúdením otázky, či exekučný
titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spĺňa formálne a
materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. V
prípade, že medzi účastníkmi sporu bola rozhodcovská doložka dohodnutá v písomnej forme, preskúma
okresný súd súlad dohodnutej rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi
režim spotrebiteľských zmlúv, a to aj s prihliadnutím na ustanovenia Smernice Rady ES č. 93/13/EHS
zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá do
nášho právneho poriadku a ktorú je potrebné používať ako interpretačné pravidlo a na základe zistených
skutočností vo veci opätovne rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.