Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/716/2015 z 30. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. mája 2016, sp. zn. 1Co/716/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7514214287.1 Krajský súd Košice | 1Co/716/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7514214287.1 | 2016-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b14828c1-6ecd-441f-b2c8-c0bfa1773d54 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7514214287.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/716/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514214287
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514214287.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu V. F., O.. XX.X.XXXX, V. X. O., R. M. Y. X, XXXXX F.,
zastúpeného Nosko & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej č. 2, IČO: 36860107, proti
žalovanému I.Š. P., O.. XX.X.XXXX, V. X. U. O. V., D. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Jánom Bodnárom,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Žriedlová č. 3, v konaní o zaplatenie 51.129,18 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 24.9.2015 č.k. 14C/388/2014
- 77 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na trovách odvolacieho konania sumu 76,80 eura platbou
JUDr. Jánovi Bodnárovi, advokátovi, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému
trovy konania vo výške 2 890,61 eura.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania doručenom súdu dňa 1.8.2014
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 51.129,18 eura s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.9.2015 vzal žalobca bez uvedenia dôvodu svoj návrh na
začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd preto konanie v súlade s § 96 ods.
1 O.s.p. konanie zastavil.

Žalovaný si uplatnil trovy konania vo výške 3.847,70 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a
to za 6 úkonov právnej služby po 526,13 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor proti platobnému
rozkazu zo dňa 26.11.2014, žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku zo dňa 5.1.2015, štúdium
súdneho spisu dňa 25.6.2015, vyjadrenie vo veci samej dňa 25.8.2015 a za účasť na pojednávaní dňa
24.9.2015), vrátane režijného paušálu vo výške 8,04 eura za dva úkony právnej služby vykonané v roku
2014 a 8,39 eura za štyri úkony právnej služby vykonané v roku 2015, zvýšených o 20 % sadzbu DPH.

Po právnom posúdení veci podľa § 146 ods. 2 O.s.p., § 9, § 10, § 13a, § 16, § 18 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len vyhláška) žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 2.890,61 eura. Tie mu priznal za úkony právnej
služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia 12/2014, 2/ odpor proti platobnému rozkazu dňa 26.11.2014,
3/ žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku dňa 5.1.2015, 4/ vyjadrenie vo veci samej dňa 25.8.2015
a 5/ účasť na pojednávaní dňa 24.9.2015, každý v sume 526,13 eura, okrem úkonu právnej služby účasť
na pojednávaní dňa 24.9.2015, ktorý súd posúdil v zmysle ustanovenia § 13a ods. 4 vyhlášky, a priznal
náhradu len vo výške jednej polovice, t.j. 263,07 eura, nakoľko na pojednávaní dňa 24.9.2015 nedošlo k
prejednaniu veci samej a bolo len vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd konanie zastavil. Súd tiež nepriznal
náhradu trov konania za úkon právnej služby označený ako „štúdium súdneho spisu“ dňa 25.6.2015,



hoci vo svojom vyúčtovaní trov právneho zastúpenia, právny zástupca žalovaného uviedol, že tento úkon
bol nevyhnutný v záujme kvalifikovaného poskytovania právnych služieb odporcovi, nakoľko žalobca do
súdneho spisu doložil väčšie množstvo písomných dôkazov, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie veci
a súčasne ich nedoložil žalovanému. Súd konštatoval, že vykonanie tohto úkonu a priznanie náhrady
považuje za neúčelné.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal
uznesenie v tejto časti zmeniť a žalovanému priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 1.071,56 eura,
t.j. za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a za odpor proti
platobnému rozkazu. Uviedol, že úkon žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku zo dňa 5.1.2015 nie
je možné považovať za úkon právnej služby, za ktorý patrí žalovanému náhrada. Úkon vyjadrenie vo veci
samej zo dňa 25.8.2015 nemožno považovať za účelne vynaložený úkon žalovaného potrebný na jeho
obranu proti návrhu, nakoľko vyjadrenie bolo podané 9 mesiacov po odpore proti platobnému rozkazu
(právny zástupca žalovaného podal odpor dňa 26.11.2014 a plná moc na zastupovanie mu bola udelená
dňa 6.10.2014) a právny zástupca žalovaného mal možnosť podať totožné vyjadrenie vo veci aj v
odôvodnení odporu, keďže od podania návrhu vo veci samej neuviedol žiadne nové skutočnosti, tvrdenia
resp. dôkazy, proti ktorým by bolo za účelom obrany odporcu potrebné reagovať vyjadrením vo veci
samej. K úkonu účasť na pojednávaní zo dňa 24.9.2015 uviedol, že žalobca dňa 14.9.2015 vzal návrh
na začatie konania v celom rozsahu späť svojím podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.9.2015, a
preto účasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 24.9.2015 nemožno považovať za úkon
právnej služby, ktorý by bol vyvolaný správaním žalobcu a potrebný na obranu proti návrhu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 641,42 eura. Mal za to, že všetky úkony
právnej služby boli vykonané v záujme obrany žalovaného pred nedôvodne a šikanózne uplatneným
nárokom navrhovateľa. V prvom rade bol žalovaný nútený sa brániť podaným odporom, za ktorý mu
bol konajúcim súdom určený súdny poplatok vo výške 3.067,50 eura. Aj s ohľadom na značnú výšku
poplatku musel právny zástupca žalovaného pripraviť kvalifikovanú žiadosť o oslobodenie od súdneho
poplatku, ktorá bola v konečnom dôsledku vyhodnotená ako dôvodná. Nevyhnutnosť tohto úkonu pre
žalovaného je preto nesporná a nárok na náhradu trov tohto úkonu právnej služby daný. Úkon vyjadrenie
zo dňa 25.8.2015 bol podaný vo veci samej ako reakcia žalovaného na vyjadrenie žalobcu k podanému
odporu. Žalobca vo svojom vyjadrení vzniesol ako spornú otázku rozhodného práva. Posúdenie tejto
otázky bolo kľúčové pre posúdenie nárokov žalobcu, a keďže predtým táto otázka nebola namietaná
a skúmaná (a to ani v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu), odporca v záujme svojej
obrany bol nútený pripraviť predmetné vyjadrenie. O dôvodnosti jeho prípravy svedčí aj to, že následne
po jeho podaní žalobca vzal žalobu späť. Napokon úkon účasť na pojednávaní dňa 24.9.2015 taktiež
nemožno hodnotiť ako neúčelný. Žalobca síce vzal späť podanú žalobu pred týmto pojednávaním,
avšak žalovanému túto skutočnosť neoznámil, a tak sa o neúčelnosti účasti na pojednávaní nemal ako
dozvedieť. Navyše, k zastaveniu konania došlo až rozhodnutím súdu na tomto pojednávaní a nie už
samotným späťvzatím žaloby. Preto aj tento úkon je potrebné hodnotiť ako účelný. V konečnom dôsledku
aj samotná vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z., pamätá na takýto prípad, keď s účasťou na pojednávaní
bez prejednania veci v zmysle § 13a ods. 4 spája nárok na náhradu trov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 14.12.2015 reagoval na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobca,
ktorý poukázal na svoje odvolanie a jeho dôvody, a tiež dodal k úkonu účasť na pojednávaní dňa
24.9.2015, že vzhľadom na skutočnosť, že dňa 14.9.2015 vzal svoj návrh vo veci samej v celom
rozsahu späť (súdu bol doručený 17.9.2015) má zato, že pokiaľ sa právny zástupca žalovaného dňa
24.9.2015 zúčastnil pojednávania, ide o pochybenie na strane súdu, ktorý mal minimálne 7 dní na to,
aby právnemu zástupcovi odporcu oznámil späťvzatie žaloby. Podľa žalobcu nie jeho vinou sa právny
zástupca odporcu pojednávania zúčastnil, a preto nemôže byť zaviazaný nahradiť žalovanému trovy
za tento úkon. Zároveň upozornil na to, že žalovaný si nesprávne uplatňuje náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 641,42 eura za jeden úkon v odvolacom konaní, keďže tarifná hodnota veci pre výpočet
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní je suma 1.819,05 eura (nakoľko je to suma trov priznaných
rozsudkom ponížená o sumu, ktorú žalobca uznáva, t.j. o sumu vo výške 1.071,56 eura).

Odvolací súd na základe včas podaného odvolania preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.



Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§
206 ods. 3 O.s.p.) a preto nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

V prejednávanej veci je zo súdneho spisu zrejmé, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 51.129,18 eura s príslušenstvom. Následne pred prvým pojednávaním
vzal žalobca svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, preto súd konanie napadnutým
uznesením podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania prvostupňový súd správne
rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Predmetom odvolania je priznaná výška trov právneho zastúpenia žalovaného.

Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého výroku uznesenia dospel odvolací súd k
záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o priznaní odmeny za jednotlivé úkony právnej služby,
v posudzovanej veci správne aplikoval ustanovenia vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov a tieto
ustanovenia i správne interpretoval pri posudzovaní účelnosti a nevyhnutnosti jednotlivých úkonov, keď
žalovanému priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 2.890,61 eura za tieto úkony právnej služby:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia 12/2014, 2/ odpor proti platobnému rozkazu dňa 26.11.2014, 3/
žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku dňa 5.1.2015, 4/ vyjadrenie vo veci samej dňa 25.8.2015
a 5/ účasť na pojednávaní dňa 24.9.2015, každý v sume 526,13 eura, okrem úkonu právnej služby
účasť na pojednávaní dňa 24.9.2015 za ktorý mu súd priznal odmenu len vo výške jednej polovice
základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 4 vyhlášky, t.j. 263,07 eura. Správne, podrobné,
zákonu zodpovedajúce a presvedčivé sú dôvody napadnutej časti uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti tejto časti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Priznanie tarifnej odmeny za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, ako aj úkon podanie odporu proti
platobnému rozkazu sporné nie je a navrhovateľ ju uznal, odvolací súd preto tieto úkony nepreskúmaval.

Úkon právnej služby učinený advokátom žalovaného, označený ako žiadosť o oslobodenie od súdneho
poplatku, považuje odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa za účelne vynaložený v situácii, ak
žalovanému bol vyrubený súdny poplatok za dôvodne podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške
3.067,50 eur a obsahom tohto podania zo dňa 05.01.2015 bola nielen žiadosť o oslobodenie od súdnych
poplatkov a jej odôvodenie, ale súčasne i vyjadrenie k predmetu sporu, t.j. vyjadrenie vo veci samej (o.i.
tvrdenie žalovaného o premlčanie nároku žalobcu a o zrejmej bezúspešnosti žalobcom uplatňovaného
práva; č.l. 26). Z týchto dôvodov aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovanému patrí odmena aj za
tento úkon právnej služby.

Za účelný považuje odvolací aj úkon právnej služby - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 25.8.2015, ktorý
je reakciou na žalobcom navrhnuté právne posúdenie daného prípadu podľa nemeckého právneho
poriadku. Uvedený návrh doručil navrhovateľ súdu dňa 28.1.2015 /č.l. 42/. Žalovaný reagoval na tento
návrh žalobcu uvedeným vyjadrením vo veci samej zo dňa 25.8.2015 potom, ako nahliadol do súdneho
spisu dňa 25.6.2015. Po doručení tohto vyjadrenia žalobcovi dňa 14.9.2015, žalobca podaním zo dňa
14.9.2015, doručeným súdu dňa 17.9.2015, vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť.

Napokon ako nedôvodnú hodnotí odvolací súd i námietku neúčelnosti účasti právneho zástupcu
žalovaného na pojednávdaní dňa 24.09.2015. Z obsahu spisu je totiž nepochybné, že právny
zástupca žalovaného sa dostavil na toto pojednávanie na základe riadne mu doručeného predvolania
súdu, pred začatím ktorého vzal žalobca svoju žalobu späť. Žalobcovi naviac nič nebránilo v
súlade so zásadou hospodárnosti konania oznámiť späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania
žalovanému (prostredníctvom jeho právneho zástupcu), a to aj na elektronickú adresu právneho
zástupcu žalovaného, ktorá je uvedená o.i. aj v písomnom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa
26.11.2014.



Z odôvodnenia uznesenia vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k správnym záverom o účelnosti
jednotlivých úkonov právnej služby s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, a preto napadnuté uznesenie
vo výroku o trovách konania podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný,
preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 76,80 eura, pozostávajúce z odmeny
za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 55,61 eura (1/2 zo 111,21 eura) podľa
ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej aj vyhláška), pričom
tarifnou hodnotou veci je výška trov konania priznaná odporcovi v prvostupňovom konaní 2.890,61 eura.
Žalovanému patrí aj režijný paušál na rok 2015 vo výške 8,39 eura ako aj 20% DPH, t.j. spolu trovy
odvolacieho konania vo výške 76,80 eura.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.