Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/342/2013 z 4. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 4. decembra 2013, sp. zn. 10Co/342/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5912207072.1 Krajský súd Žilina | 10Co/342/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5912207072.1 | 2013-12-04 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98cf3c61-48e3-4901-9357-30dd3660a3a4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5912207072.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/342/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207072
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5912207072.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení, predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu JUDr. Erika Vargu a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, jej
menom Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi: Slovenská republika, v
jej mene koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č. k. 7C/104/2012-68 zo dňa 19. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
od odporcu povinnosti zaplatiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú mu nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Ružomberok, spočívajúcim v nesplnení
zákonnej povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia v zákonnej
lehote 15 dní.

Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že v exekučnej veci vedenej u tamojšieho súdu pod sp. zn.
5Er/723/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil dňa 26.11.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie vydal
31.01.2011 pod číslom 5508013663*. Exekučným titulom v označenej exekučnej veci bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava vydané pod číslom SR 04031/10 zo dňa 14.05.2010. Exekučný súd 09.12.2010 vyzval Stály
rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava
o zaslanie fotokópie zmluvy vystavenej dňa 30.03.2009 a opätovne dňa 14.01.2011 o zaslanie fotokópie
zmenky vystavenej dňa 30.03.2009. Následne po obdŕžaní požadovaných listín (19.01.2011) exekučný
súd vydal dňa 31.01.2011 poverenie pod číslom 5508013663*, ktorým poveril JUDr. Rudolfa Krutého,
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Keďže išlo o spotrebiteľský úver, súd vykonal prieskum
exekučného titulu a po vykonaní prieskumu exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške
0,25% denne zo sumy 427,76 Eur za dobu od 19.10.2009 do zaplatenia zastavil (dňa 31.01.2011).



V prejednávanej veci navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú
ujmu v peniazoch vo výške 385,- Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o žiadosti exekútora na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd pri
právnom posúdení vecí vychádzal z účinných ustanovení Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení niektorých zákonov, konkrétne z ust. § 3 ods. 1,
§ 4 ods. 1 písm. a/ bod 1/, § 9 ods. 1,2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 označeného právneho predpisu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazuje na to, že súvisiace ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z.
z. nedefinujú pojem nesprávneho úradného postupu. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie
povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez
splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným
postupom.

V konkrétnej posudzovanej veci z vykonaného dokazovania okresný súd má za preukázané, že súd
prvého stupňa poverenie nevydal v 15-dňovej zákonnej lehote. Návrh na vydanie poverenia bol doručený
dňa 26.11.2010, poverenie bolo vydané 31.01.2011. Okresný súd však zvýraznil tú skutočnosť, že
exekučný súd postupoval v exekučnom konaní v zmysle platnej legislatívy (poukaz na § 44 ods. 1
Exekučného poriadku), účinné v čase podania návrhu na vydanie poverenia, keď preskúmaval žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a samotný exekučný
titul. Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, k prieskumu exekučného titulu bolo
nevyhnutné, aby súd vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu zmluvu vystavenú dňa 30.03.2009,
všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru a zmenku vystavenú dňa 30.03.2009. Po doručení
požadovaných listín od Stáleho rozhodcovského súdu dňa 19.01.2011 a po ich preskúmaní vydal súd
poverenie na vykonanie exekúcie dňa 31.01.2011, t.j. v čase 11 dní od doručenia požadovaných listín
spolu s uznesením č. k. 5Er/723/2010-21 zo dňa 31.01.2011, ktorým v časti zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne zo sumy 427,76.- Eur za dobu od 19.10.2009 do zaplatenia došlo k čiastočnému
zastaveniu konania pre zistený rozpor so zákonom. Znamená to, že z exekučného titulu v rámci ex offo
prieskumu okresný súd mal preukázanú tzv. „neúplnú zmenku“, ktorou oprávnený a povinný zabezpečili
svoj záväzkový vzťah, pritom zmenkový úrok prevyšoval maximálnu výšku príslušenstva stanovenú
zákonom o spotrebiteľských úveroch do ktorej môže veriteľ od dlžníka prijať zmenku na zabezpečenie
svojich nárokov, išlo pričom ad hoc o neprijateľnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Dohodnutý zmenkový úrok bol totiž neprimerane vysoký spôsobujúci značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného (spotrebiteľa), teda vychádzajúc
z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sa jednalo o zmluvnú podmienku neplatnú. Okresný súd mal
jednoznačne preukázané plynulé konanie a konanie bez zbytočných prieťahov pri dodržaní zákonného
ustanovenia § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku platného a účinného
v čase doručenia žiadosti o vydanie poverenia pre súdneho exekútora, pričom nevydanie poverenia v
zákonnom stanovenej lehote zapríčinil samotný navrhovateľ, ktorý v pozícii oprávneného v exekučnom
konaní sa domáhal výkonu exekučného titulu, ktorý v časti nebol v súlade so zákonom.

Zákon č. 514/2003 Z. z. taxatívne vymedzuje podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu
škody pri ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nebol
preukázaný vznik škody a nesprávny úradný postup (existencia prieťahov konaní), ako podmienka
sine qua non (poznámka odvolacieho súdu - nevyhnutná podmienka) úspešného uplatnenia nároku
na náhradu škody. Na základe konštatovaného okresný súd mal za to, že exekučný súd v dotknutej
fáze exekučného konania postupoval priebežne bez zbytočných prieťahov, súd nemal za preukázaný
nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a z tohto dôvodu návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania okresný súd rozhodoval aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, 2
O.s.p. Konštatoval úspech odporcu v konaní ako i jeho právo na náhradu trov od neúspešnej procesnej
strany - navrhovateľa, odporca si však náhradu trov konania neuplatnil, z tohto dôvodu súd prvého
stupňa odporcovi náhradu trov nepriznal.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia rozsudku
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu vytýkal, že nebol pred vynesením
rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručované až
so samotným rozsudkom vo veci samej. Tento postup považuje za porušenie základného práva na
kontradiktórny súdny proces ako aj porušenie ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p., pričom zvýraznil,
že odporca vzniesol námietku premlčania a na túto námietku on (odvolateľ) nemohol akýmkoľvek
spôsobom reagovať. Namietal ďalej, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť a
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odvolateľ tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania. V situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým
dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril
k podanej žalobe, mal súd umožniť mu (odvolateľovi) uplatňovať svoje stanoviská ku skutkovým
aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom. Keďže tak súd neurobil a vo veci s konečnou
platnosťou meritórne rozhodol, porušil jeho právo (odvolateľa) na kontradiktórny súdny proces. Pokiaľ
vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah bez
akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne
rozhodnutie, musí vo všeobecnosti informovať o tom účastníkov konania v spore a umožniť im, aby
sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod
nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom
spise. Odvolateľ poukázal ďalej na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné vo veci vylúčiť. V konaní pritom môže vylúčený sudca urobiť len také úkony,
ktoré nepripúšťajú odklad. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod
na vylúčenie sudcu nič nemení na tom v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore
s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práv, práva
na spravodlivý, nestranný súd.

Odvolateľ súdu prvého stupňa vytýka, že sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že žalobcom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup bol v
konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní
a nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup
exekučného súdu spočíva v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí
preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom
rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p.
za aplikácie ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p., rozsudok okresného súdu potvrdil podľa §
219 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Je náležitá východisková úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo byť
oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu
kontradiktórnosti však nemožno chápať absolútne a vykladať ju izolovane, resp. formalisticky bez väzieb
s ostatnými zásadami/ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým zásada kontradiktórnosti
pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Nadväzne aj v prípade procesnej pasivity
účastníkov je súd povinný rozhodnúť, ťažiskom realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania
je súdne pojednávania, na ktoré bol navrhovateľ riadne predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou
neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o ne sám obral. V prípade svojej účasti na pojednávaní
by sa navrhovateľ zúčastnil vykonania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa
k vykonanému dokazovaniu vyjadriť, bol by poučený (§ 118 ods. 2 O.s.p.) o predbežnom právnom



posúdení. V tejto súvislosti sú potom ďalšie tvrdenia aj námietky navrhovateľa dotýkajúce sa odňatia
práva konať pred súdom a porušenia zásady kontradiktórnosti bezvýznamné.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ na pojednávanie konané 19.04.2013 bol súdom prvého
stupňa riadne predvolaný, jeho právny zástupca predvolanie na vytýčený termín pojednávania prevzal
18.04.2013 a prevzal nielen predvolanie na termín pojednávania, ale súčasťou uvedenej súdnej zásielky
bolo aj písomné vyjadrenie odporcu k podanému návrhu na začatie konania. Písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 11.04.2013 (č. l. 34 až 37 spisu), navrhovateľ predložil návrh na
zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu ako to on sám označil „pre objektívne porušenie zásady
nestrannosti súdu a sudcov“. Okresný súd na uvedenú žiadosť navrhovateľa o zrušenie termínu
pojednávania reagoval obratom a oznámil účastníkovi (na č. l. 38 spisu), že jeho žiadosti o zrušenie
nariadeného pojednávania vyhovené nebude. Po týchto procesných postupoch okresný súd vec
prejednal na pojednávaní dňa 19.04.2013 a vo veci aj meritórne rozhodol. Z obsahu spisu pre krajský
súd nevyplynulo, že by existoval dôležitý dôvod pre ktorý by okresný súd mal meritórne pojednávanie
odročiť, resp. že by existoval dôvod pre ktorý by nemohol vec prejednať. Krajský súd zvýrazňuje ďalej i
procesný postup okresného súdu súladný s ust. § 119 Občianskeho súdneho poriadku, keď postupom
podľa § 119 ods. 2, súd prvého stupňa oznámil navrhovateľovi neakceptáciu jeho návrhu o zrušenie
(odročenie pojednávania). Boli preto v celom rozsahu splnené zákonné podmienky, aby okresný súd
vec meritórne prejednal a aj vo veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

Ďalej z preskúmavaného spisu krajský súd zistil, že písomné vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie
konania súd prvého stupňa obdŕžal 16.04.2013. Uvedené písomné vyjadrenie obratom navrhovateľovi
expedoval a prevzatie písomného vyjadrenia odporcu k návrhu na začatie konania navrhovateľ prevzal
18.04.2013. Neobstojí preto odvolacia argumentácia navrhovateľa o tom, že nebol pred vynesením
rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a že toto mu bolo doručené až
samotným rozsudkom vo veci samej.

Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania, resp. že
z odôvodnenia nie je poznateľné či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v
exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní konanom dňa 19.04.2013 (krajský súd poukazuje
na obsahu spisu na č. l. 65, 66 ) je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané aj oboznámením sa
s podstatným obsahom exekučného spisu č. k. 5Er/723/2010, ktorý dôkaz výslovne (č. l. 1, 2 spisu)
označením povinného a exekútora požadoval navrhovateľ.

Úplne je zmätočná odvolacia argumentácia, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania „za stavu kedy sa odporca nevyjadril k podanej žalobe“, v súdenej veci je totiž nepochybné,
že pojednávanie nariadené bolo a odporca sa k veci vyjadril.

Je bezpredmetné tvrdenie odvolateľa (odhliadnuc od okolnosti, že v súdenej veci žiadne negatívne
rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti, ako to udáva odvolateľ, neexistuje) o konaní sudcu,
nakoľko v súdenej veci neboli zákonnou sudkyňou oznámené (§ 15 ods. 1 O.s.p) skutočnosti pre ktoré
by bola vylúčená a navrhovateľ výslovne vo svojom písomnom podaní (na č. l. 19) prehlásil, že námietku
zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p. zo svojej strany nepodal. Nad rámec uvedeného odvolací
súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho ako aj
objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnostiach, ako
aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku
odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu na
ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie.
Inými slovami (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nc/54/2012, resp. 1Nc/16/2012)
osobitosť vzťahu sudcu k štátu umožňuje sudcovi konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých
veciach, teda aj vo veciach týkajúcich sa štátu s ktorým tento vzťah po dobu výkonu sudcovskej funkcie
mal, ako aj vo veciach týkajúcich sa súdu na ktorom aktuálne vykonáva svoju funkciu. V reakcii na poukaz
odvolateľa na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (o vylúčenie všetkých sudcov príslušného okresného
súdu - v predmetnej veci bez akejkoľvek záväznosti), krajský súd upriamuje pozornosť odvolateľa na
rozhodovaciu prax Krajských súdov v Banskej Bystrici, Trenčíne, Košiciach, Bratislave, ktoré zhodne
nevideli dôvod pre vylúčenie sudcu v okolnosti, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu
na ktorom sudca vykonáva funkciu.



Krajský súd s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodom podaného
odvolania. Z tohto aspektu je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva
typových podaní navrhovateľom na súdy) v odvolaní absentuje akákoľvek konkrétna úvaha/
protiargumentácia vo vzťahu ku konkrétnym vecným dôvodom, ktorý okresný súd viedli k zamietnutiu
návrhu. Odvolateľ sa obmedzil na všeobecné konštatovanie (súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak
zbytočné prieťahy) na argumenty, ktoré sú v podstate len opakovaním žalobného návrhu bez relevantnej
reakcie na vecné dôvody (t. j. konkrétne okolnosti daného prípadu) na ktorých okresný súd založil
svoje zamietajúce rozhodnutie. Odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať
nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmať rozhodnutie na základe iných než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.

Pokiaľ odvolateľ uvádza v odvolaní, že „v odôvodnení prezentované časové úseky (bez bližšej
konkretizácie, o ktoré časové úseky sa má jednať) nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného súdu
o dodržaní namietaných lehôt, okrem vyššie uvedeného záveru (že napadnuté rozhodnutie takéto
konštatovanie neobsahuje) platí, že všetky časové údaje tak, ako ich uvádza prvostupňový súd,
zodpovedajú skutkovému stavu a vyplývajú z pripojeného exekučného spisu. V plnej miere je
nenáležitou odvolacia námietka namietajúca nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
V napadnutom rozsudku okresný súd účastníkom dal relevantnú odpoveď pre všetky skutkovo i právne
významné otázky, citoval právne predpisy, ktoré na danú vec aplikoval. Svoje právne závery primerane
vysvetlil, dostatočne a presvedčivo objasnil z akých úvah vychádzal. Vyčerpávajúcim spôsobom
zodpovedal na relevantné právne otázky súvisiace s uplatneným nárokom, pri výklade, aplikácii
zákonných predpisov sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a podstatu
rozhodnutia, je preto ústavne konformné a spĺňa právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Za
porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že okresný súd neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv, resp. v súlade s názormi
navrhovateľa.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie okresného súdu vychádza
zo správne aplikovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto dôvodov odvolací súd
rozsudok okresného súdu pre vecnú správnosť v celom rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní
úspech nemal, bol by povinný nahradiť trovy konania úspešnej procesnej strane - odporcovi, odporca
si však trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.