{"guid": "29542a2a-de12-4143-bbc9-d57efa5a8c22:5d7976a1-6f2e-4a1c-9bac-e9f936720201", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4118205739.1", "spisova_znacka": "15Cob/34/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/34/2019 z 2. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 2. decembra 2019, sp. zn. 15Cob/34/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4118205739.1", "identifikacne_cislo": "4118205739", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2019-12-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d7976a1-6f2e-4a1c-9bac-e9f936720201", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4118205739.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4118205739.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4118205739.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/34/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118205739
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4118205739.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: R. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX Q. XX, proti žalovanému: LINDA DECOR s. r. o., so sídlom Obrancov mieru 3004/8, 953 01
Zlaté Moravce, IČO: 46 833 170, zastúpený: Mgr. Jana Hoksová, advokátka, so sídlom J. Kalinčiaka
13, 951 87 Volkovce, o zaplatenie 2 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/45/2018 - 51 zo dňa 4. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/45/2018 - 51 zo dňa 4. decembra 2018  p o
t v r d z u j e.

Odvolací súd žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2
000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 08. 03. 2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 262 ods. 1 a 2, § 344, § 345 ods.
1 a 2, § 346 ods. 1, § 354, § 351 ods. 1 a 2, § 409 ods. 1, § 447, § 450, § 451, § 469, § 470 ods. 1 a 2,
§ 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., účinného od
01. 01. 2015, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a v časti trov konania
s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
zaplatenia sumy 2 000 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedla, že po vzájomnej dohode s konateľkou
žalovaného a obhliadke bufetu sa dohodli na kúpnej cene  6 000 eur a vo februári 2017 vyplatila
žalobkyňa zálohu 2 000 eur na účet, ktorý oznámila pani C.. Dňa 19. 02. 2017 bola uzavretá písomná
kúpna zmluva. Podnikateľské zámery sa však z osobných dôvodov nemohli realizovať, preto žalobkyňa
prostredníctvom svojho známeho N.. N. H. oznámila predávajúcemu, že od zmluvy odstupuje. Dňa
07. 03. 2017 menovaný doručil písomné odstúpenie od zmluvy predávajúcemu. Žalovaný sa listom
zo 14. 05. 2017 vyjadril k odstúpeniu od zmluvy. Tvrdenia uvedené v liste považoval za nepravdivé a
nepreukázané. Zo zmluvy, ktorú žalovaný predložil, vyplývalo, že dňa 07. 03. 2017 predal predmetnú
predajňu inému záujemcovi, ktorý si ju prevzal dňa 11. 03. 2017. Za obdobie od odstúpenia od zmluvy zo
dňa 27. 02. 2017 do 07. 03. 2017 nemohol platiť prenájom za parkovanie vo výške 1 200 eur. Rovnako
nájomnú zmluvu údajne zo dňa 21. 02. 2017 a čestné prehlásenie údajne zo dňa 09. 03. 2017 s pánom
D., považoval za pamflet, ktorý mal preukazovať pravdivosť tvrdenia žalovaného. Prenájom garáže za 15



dní vo výške 1 200 eur považoval za neaktuálny. Žalobkyňa chcela uzavrieť celú vec tak, že si žalovaný
môže zadržať zo zálohy 2 000 eur sumu 600 eur a zvyšok 1 400 eur vráti.  S uvedeným návrhom však
žalovaný nesúhlasil.
Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej pohľadávky platobným rozkazom č. k.
28Cb/45/2018 - 22 zo dňa 21. 05. 2018, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, a preto
bol tento v celom rozsahu zrušený.
Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z kúpnej zmluvy zo dňa 19. 02. 2017, v ktorej si
strany písomne dohodli podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, že ich právny vzťah sa bude
riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmysle uvedenej dohody bola písomne uzatvorená
kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z kúpnej zmluvy zo dňa 19.
02. 2017 mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany si v zmluve nedohodli možnosť odstúpenia
od zmluvy. Keďže si strany nedohodli dôvody odstúpenia od zmluvy v kúpnej zmluve, aplikujú sa na
odstúpenie ustanovenia § 345 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobkyňa ako kupujúca v odstúpení
od zmluvy zo dňa 27. 02. 2017 uviedla ako dôvod odstúpenia rodinné a osobné dôvody a zároveň
požiadala o vrátenie zálohy 2 000 eur, ktoré zaslala na účet predávajúceho. Jedným zo spôsobov zániku
nesplneného záväzku je odstúpenie od zmluvy. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom
zákonníku je komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú. Zmluvné strany sa
môžu dohodnúť, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť
dôvody, pre ktoré sú tak oprávnené urobiť.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní dospel k záveru, že osobné a rodinné dôvody neboli zákonnými
dôvodmi, na základe ktorých mohla žalobkyňa ako kupujúca platne odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa
19. 02. 2017. Odstúpenie žalobkyne od zmluvy zo dňa 19. 02. 2017 bolo neplatné, nakoľko v kúpnej
zmluve nebolo dohodnuté a nebolo v súlade  s ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Súd ďalej uviedol, že neplatnosť odstúpenia od zmluvy mala za následok, že kúpna zmluva zo dňa 19.
02. 2017 nezanikla. Napriek tejto skutočnosti žalovaný uzatvoril dňa 07. 03. 2017 v zmysle § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka ďalšiu kúpnu zmluvu, ktorou predal predmet kúpy totožný s predmetom kúpy
uvedeným v kúpnej zmluve zo dňa 19. 02. 2017. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07. 03. 2017 žalovaný
predal svoje motorové vozidlo za kúpnu cenu 5 000 eur. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná.
Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nakoľko dňa 27. 02. 2017 nedošlo k
platnému odstúpeniu od zmluvy, žalovaný nemal nárok na zaplatenie sumy 2 200 eur, resp. 200 eur
titulom náhrady škody ani titulom ušlého zisku, ktoré si voči žalobkyni uplatnil, resp. započítal listom zo
dňa 14. 03. 2017.
Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný ako predávajúci
mal možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa zákonných ustanovení Obchodného zákonníka, čo
však nevyužil. Žalovaný by mal nárok na náhradu škody podľa § 469 Obchodného zákonníka len za
predpokladu platného odstúpenia od kúpnej zmluvy, k čomu však nedošlo. Žalovaný nemohol ani platne
započítať svoj nárok vo výške 2 200 eur voči nároku žalobkyne na vrátenie zálohy vo výške 2 000 eur.
S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobkyne bol dôvodný a
preukázaný a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 000 eur titulom vrátenia vyplatenej zálohy.
Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na výsluch svedka W. D. ako prostriedok procesnej
obrany z dôvodu, že jeho výsluch by nemal vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko išlo o svedka, ktorý mal
tvrdiť skutočnosti uvedené v písomnej nájomnej zmluve zo dňa 21. 02. 2017, pričom nárok žalovaného z
tejto zmluvy nepovažoval za dôvodný. Žalobkyňa si v konaní uplatňovala aj úrok z omeškania vo výške
8 % ročne od 08. 03. 2018 do zaplatenia. Žalovaný bol v omeškaní s vrátením zálohy vo výške 2 000
eur, na ktorú bol vyzvaný listom zo dňa 27. 02. 2017 a v predžalobnej výzve zo dňa 02. 03. 2018, ktorú
žalovaný prevzal dňa 07. 03. 2018.
Ďalej konštatoval, že úrokové sadzby ECB boli v období odo dňa 01. 01. 2018 vo výške 0 % a vzhľadom
na uvedené zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške  8 % ročne (0 % + 8
percentuálnych bodov) odo dňa 08. 03. 2018 (deň po doručení predžalobnej výzvy) do zaplatenia.
Nakoľko bola žalobkyňa v konaní úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že
súd prvej inštancie nevykonal dostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko zamietol jeho návrh na
doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov a dospel k nesprávnym právnym záverom.
Uplatnený nárok nie je v súlade so skutočnosťou, nakoľko tak ako bolo uvádzané v predžalobných
odpovediach, žalobkyňa porušila dojednaný obchodno-záväzkový vzťah tým, že napriek uzatvorenej
kúpnej zmluve nevyplatila žalovanému v celosti kúpnu cenu za predmet kúpy, pričom odstúpenie
od zmluvy nebolo realizované v súlade so zákonom a žalobkyňa žalovaného dlhodobo opakovane



zavádzala. V čase existencie zmluvného vzťahu žalovaný chránil predmet kúpy a naďalej tento
zabezpečoval proti odcudzeniu. Príves bol zaparkovaný v súkromnej garáži za dohodnutý nájom a v
dobrej viere, že dôjde k naplneniu kúpnej zmluvy. To, že sa žalobkyňa po uplynutí cca 3 týždňov od
uzatvorenia zmluvy rozhodla od zmluvy odstúpiť, či už platne alebo neplatne, nemôže mať za následok,
že žalovanému zanikol nárok dovolávať sa náhrady spôsobenej škody z titulu neplatného odstúpenia
od zmluvy, ako to uvádza súd prvej inštancie.
Žalovaný riadne preukázal úmysel dodržať podmienky uzatvorenej kúpnej zmluvy  a previesť predmet
kúpy na žalobkyňu, k čomu jej bola zaslaná aj písomná výzva. Žalovaný nemal kam predmet kúpy
zaparkovať a pokiaľ by žalobkyňa riadne dodržala podmienky kúpy a zaplatila kúpnu cenu, žalovanému
nemuseli vznikať ďalšie náklady. Uvedeným konaním žalobkyne vznikla žalovanému reálna škoda vo
výške 2 200 eur, ktorú si započítal voči poskytnutej zálohe, nakoľko aj samotné odstúpenie nebolo
realizované zákonným spôsobom. Súd prvej inštancie nesporil nárok žalovaného na dosiahnutú výšku
škody, tento započítací nárok žalovaného zamietol len s poukazom na § 469 Obchodného zákonníka.
Konaním žalobkyne bola žalovanému spôsobená škoda v podobe zaplateného nájomného v súkromnej
garáži, ktorú má riadne aj zaevidovanú a uhradenú v rámci svojho účtovníctva a tiež ušlý zisk z predaja,
nakoľko predmet kúpy po odstúpení žalobkyňou žalovaný odpredal za podstatne nižšiu cenu z dôvodu
poklesu záujemcov a v snahe vyhnúť sa zbytočnému navyšovaniu nákladov za parkovanie. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2008, sp. zn. 1 Obdo V
80/2007, pričom uviedol, že aj keď žalovaný po doručení odstúpenia od zmluvy žalobkyňou, ktoré bolo
v rozpore so zákonom, samostatne neodstúpil od záväzkového vzťahu, nebolo tým dotknuté jeho právo
na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, alebo ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že navrhnutý svedok D. D. nemal s kúpou
uvedeného bufetu nič spoločné, snáď len to, že za neprimeranú cenu zagarážoval predmetný bufet vo
svojom objekte, ktorý úkon žalovaný vykonal bez jeho vedomia a súhlasu, čo považuje za bezdôvodné
a účelové. Na základe uvedeného s odvolaním žalovaného nesúhlasí.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov
žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú takmer totožné s námietkami, ktoré
uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v
ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade
s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
K námietke žalovaného týkajúcej sa zamietnutia jeho návrhu na výsluch svedka D. odvolací súd
poznamenáva, že právom sporovej strany síce je dôkazy označiť, čo žalovaný aj realizoval, avšak toto
právo nemožno zamieňať s právom súdu na rozhodnutie o tom, či navrhnuté dôkazy budú vykonané



alebo nie. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv strany sporu nie je ani postupom,
ktorým by súd odňal dotknutej strane možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré
dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane. Odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí právo sporovej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. V posudzovanej veci sa súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými okolnosťami, stručne,
jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bola úspešnou stranou žalobkyňa, mala
by proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyni však v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli, preto jej nárok na ich náhradu odvolací súd nepriznal.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Cb/45/2018", "guid": "b057449a-4d77-457a-b650-78029e6c881b:abc01c09-90ca-415e-88b8-6ff6bfa593a5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}