{"guid": "294ab28c-7427-479f-9e59-8280ebb17f81:cd1be00b-c11b-479f-8854-520a15cb0a86", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5612200471.1", "spisova_znacka": "6Co/354/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/354/2012 z 26. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. februára 2013, sp. zn. 6Co/354/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5612200471.1", "identifikacne_cislo": "5612200471", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2013-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd1be00b-c11b-479f-8854-520a15cb0a86", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612200471.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5612200471.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5612200471.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/354/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200471
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612200471.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci žalobcu: Ing. N. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X. O. XXXX/XX, XXX XX Q. K., proti žalovanému: Z. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. N. XXX/XX, XXX XX Q. K., v konaní o určenie splnenia povinnosti zaplatiť sumu 9.000,00
eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/22/2012-43 zo dňa
31.5.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/22/2012-43 zo dňa 31.5.2012   p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu (veta prvá výroku rozsudku). O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal (veta druhá výroku rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.000,00 eur, predstavujúcu nedoplatok kúpnej ceny
nehnuteľnosti - bytu (garsónky) č. 23, nachádzajúcej sa v Q. K., R. X. O. XXXX/XX. V roku 2001
žalobca predal žalovanému garsónku za kúpnu cenu 15.000,00 eur. Žalovaný však zaplatil žalobcovi
len časť dohodnutej kúpnej sumy vo výške 6.000,00 eur. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a navrhol ju
zamietnuť s poukazom  na písomné dojednanie účastníkov zmluvy a splnenej tejto zmluvnej povinnosti,
t.j. odovzdanie celej kúpnej sumy žalobcovi v čase podpísania predmetnej kúpnej zmluvy.

Na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov, ako aj listinami: kúpnou zmluvou
uzavretou medzi účastníkmi dňa 27.9.2010, ako aj pripojeného spisu Katastrálneho úradu Žilina, Správa
katastra Liptovský Mikuláš, okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Poukázal
na ust. § 188 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia o nezaplatení časti kúpnej ceny žalovaným za prevod bytu do vlastníctva žalovaného a jeho
manželky. Listinným dôkazom - písomnou kúpnou zmluvou o prevode bytu (garsónky) bolo naopak
preukázané, že na základe jej dojednania v článku III., kúpna cena bola predávajúcemu, teda žalobcovi,
vyplatená v hotovosti pred podpísaním zmluvy vo výške 15.000,00 eur. Túto skutočnosť žalobca
výslovne potvrdil svojím podpisom na kúpnej zmluve. Ani výsluchy svedkov nepreukázali tvrdenie
žalobcu; práve naopak svedok Ing. N. R. sa od predmetnej kúpy a akejkoľvek pôžičky peňazí dištancoval
a svedkyňa J. D. (manželka žalovaného) potvrdila tvrdenia žalovaného o odovzdaní celej kúpnej ceny
žalobcovi, tak ako to bolo uvedené v kúpnej zmluve. Z výpisov z účtu žalovaného vyplývali finančné
operácie, a to výbery finančných prostriedkov väčšej hodnoty v období mesiacov august až október
2010, do ktorého spadá aj obdobie uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Výpis z účtu žalobcu však



nepreukazoval žiadnu relevantnú skutočnosť v spore, nakoľko podľa kúpnej zmluvy došlo               k
odovzdaniu a prevzatiu kúpnej ceny žalobcom v hotovosti, a nie na účet. Nakoľko žalobca nepreukázal
v konaní svoje tvrdenie o nezaplatení časti kúpnej ceny zo strany žalovaného a neprodukoval v konaní
dôkazné návrhy na preukázanie tohto svojho tvrdenia, neuniesol dôkazné bremeno v konaní,  v dôsledku
čoho okresný súd jeho žalobu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tým, že žalovaný, ktorý
bol v konaní úspešný, si náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatňoval, v dôsledku čoho mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý vyslovil nesúhlas
s jeho výrokom i odôvodnením.

Uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v prvostupňovom konaní a zdôraznil, že z
predloženého výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že ku dňu 27.9.2010 vybral z VÚB Banky len sumu
5.550,00 eur, pričom tento výpis považoval za falzifikát a to z toho dôvodu, že bol stiahnutý z internetovej
stránky peňažného ústavu. Navyše, žalobcovi nie je známe, prečo mu žalovaný dodatočne v období od
20.9.2011 do 26.2.2012 vyplatil celkom sumu 1.200,00 eur. Tvrdenia žalovaného považoval za klamlivé
a dožadoval sa overenia majetkových pomerov žalovaného. Podľa jeho názoru za dedičstvo zo strany
manželky žalovaného kúpil žalovaný inú garsónku, alebo ju ani nespeňažili. S poukazom na ust. § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. považoval žalobca rozhodnutie okresného súdu za nesprávne.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhoval napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

Uviedol, že rozsudok v súdenej veci bol vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu, je
preskúmateľný a zrozumiteľný. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, o ktoré dôkazy prvostupňový súd oprel
svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a ako vec správne posúdil
podľa ustanovení, ktoré použil.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a           po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

S poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej
odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania             vo vzťahu k napadnutému
rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na
vyššie uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych
noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre
vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.



V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 27.9.2010 uzavretá kúpna zmluva,
na základe ktorej žalobca ako predávajúci odpredal žalovanému ako kupujúcemu svoju nehnuteľnosť
- byt č. 23 vo vchode č. 12 na 5. poschodí bytového domu č.s. XXXX v Q. K., postavený na pozemku
parc. č. 2941/31 na ulici R. X. O., nachádzajúci sa v kat. území Q. K., spolu s jeho príslušenstvom
a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele
2530/255140, ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q. K. pod B 48 na meno predávajúceho
v celosti s tým, že v bode III. zmluvy sa jej účastníci dohodli, že kúpna cena bola dohodnutá na
sumu 15.000,00 eur, ktorá bola predávajúcemu vyplatená v hotovosti pred podpísaním tejto zmluvy,
čo predávajúci potvrdzuje podpisom na tejto zmluve. Hoci žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný mu
pri podpise zmluvy odovzdal len sumu 6.000,00 eur a zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 9.000,00 eur
mu doposiaľ neuhradil, tieto svoje tvrdenia v prvostupňovom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal.
Naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva skutočnosť, že žalovaný mu vyplatil kúpnu cenu tak, ako
to bolo dojednané v kúpnej zmluve.

Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a
v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané
a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa                pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací
súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika
a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v
danom prípade bolo splnené. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného bremena
žalobcu v tomto súdnom konaní. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a jeho
hodnoteniu             zo strany prvostupňového súdu pre úplnosť udáva, že v sporovom konaní primárne
nesie dôkazné bremeno žalobca v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú
tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i žalovaný nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými
odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi
účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal
v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. V danom prípade išlo o žalobcu a jeho skutkové tvrdenia a dôkazy
navrhnuté v tomto konaní. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti
tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to,
že tvrdená skutočnosť nebolo preukázaná. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom prípade
na strane žalobcu, sa premietol do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalobca teda v konaní pred súdom
prvého stupňa hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by mu žalovaný bol pri podpise kúpnej zmluvy
vyplatil len časť kúpnej ceny vo výške 6.000,00 eur a napriek poučeniu zo strany okresného súdu podľa §
120 ods. 4 O.s.p. ani neoznačil žiadne dôkazy            na preukázanie skutočností do vyhlásenia uznesenia
okresného súdu, ktorým bolo vyhlásené dokazovanie za skončené. Okresný súd v prejednávanej veci na
základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade            so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a aj správne vo veci rozhodol. S poukazom
na princíp neúplnej apelácie vyjadrenej v ust. § 205a O.s.p. odvolací súd už na ďalšie skutočnosti a
dôkazy v prejednávanej veci nemohol prihliadať.

Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách
prvostupňového konania, ktoré zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s ohľadom                    na fakt, že
v konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorý však nevzniesol procesný nárok na ich uplatnenie v súlade s
ust. § 151 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho mu okresný súd náhradu trov konania nepriznal.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny   p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný žalovaný si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s terajším
druhostupňovým konaním nevznikli.



Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie  n i e   j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/22/2012", "guid": "1335171c-c637-4588-a29d-0e6edb2a94b8:9fd85138-d3a7-4cde-9489-1fbc7a90af1c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}