{"guid": "29489ccc-38bc-49e5-81ab-27b348af1201:f4932c58-443e-447e-9854-eb69e07f5bbf", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3515201916.1", "spisova_znacka": "5CoE/13/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE/13/2016 z 19. 1. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 19. januára 2016, sp. zn. 5CoE/13/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3515201916.1", "identifikacne_cislo": "3515201916", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Erika Zajacová", "sudca_id": 1322, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-zajacova-1322", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4932c58-443e-447e-9854-eb69e07f5bbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3515201916.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515201916.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515201916.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 5CoE/13/2016\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3515201916\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515201916.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova 25, IČO 35 792 752, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea\nCviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16 proti povinnému G. N., bytom Y. D. XXX pre vymoženie\n1.980,82 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného\nsúdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4Er/193/2015-12 zo dňa 02. novembra 2015, v senáte jednohlasne,\ntakto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora  o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie, čo po právnej stránke odôvodnil § 44 ods. 2  a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného\nporiadku s poukazom na § 31, § 33, § 44 a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52,\n§ 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a) , b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch a na príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS. Uviedol, že podaním doručeným\nsúdu dňa 09.03.2015 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe\nnávrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 1.980,82 eur s príslušenstvom\na zmluvnej pokuty, na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Stáleho\nrozhodcovského súdu Victoria Rozhodcovský súdu v Žiline pod sp. zn.  zo dňa RK-PC-1072/14-EK.\nV predmetnej exekučnej veci sa má vymáhať plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 18.10.2012\nmedzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal\nposkytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.500,- eur a dlžník sa zaviazal tieto spolu s nákladmi\nvrátiť v mesačných splátkach. Súd v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka posúdil\npredmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože bola uzatvorená medzi dodávateľom - právnym\npredchodcom oprávneného ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti\no. i. poskytovanie úverov a pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej\nčinnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Predmetná zmluva o úvere\nuzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným spĺňa charakteristiku štandardných\nspotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie\nje vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou\nzmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené\nuž vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Rozhodcovský súd, tak ako to plynie z rozhodcovského\nrozsudku, odvodil svoju právomoc z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18.10.2012 uzatvorenej medzi\núčastníkmi konania. Zmluvné strany uzavreli Rozhodcovskú zmluvu č. 8100048201 zo dňa 18.10.2012\nvo formulárovom znení s tým, že podľa článku 5 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že\nakékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s\nustanovením Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou\nsúdu v súdnom konaní alebo pred niektorých z nasledujúcich rozhodcovských súdov:  - Slovenský\narbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08\n\nBratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B,\n-  Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,\nso sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu\nBanská Bystrica, oddiel Sro, vložka č.: 16626/S, -  Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti\nArbitration Tribunal, s.r.o. so sídlom Pribinova 30, 811 09 Bratislava, IČO: 44 455 453, zapísaný v\nObchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č.: 55026/B. Výber rozhodcovského\nsúdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej\nžalobný návrh. Súd poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky,\npretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa\ndosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská zmluva vylučuje uplatňovanie pravidiel\nna ochranu spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve  ako formulárové\nustanovenia tejto zmluvy, v tomto prípade neboli individuálne dojednané, jedná sa o vyplnené tlačivo,\nvopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Rozhodcovská zmluva síce obsahuje\nvyhlásenie dlžníka, že uzatvorením tejto zmluvy súhlasí a vyhlasuje, že bol pred jej uzavretím osobitne\npoučený o dôsledkoch jej uzavretia, no po preštudovaní rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná\no predtlačené formulárové znenie napísané malým písmom, ktoré dlžník /povinný/ zrejme nemohol\nodmietnuť, keďže rozhodcovská zmluva a zmluva o úvere boli uzatvorené v jeden deň. Len veľmi ťažko\npritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie\nrozhodcovskej zmluvy nesie. Predmetná rozhodcovská zmluva sa javí ako absolútne nevyvážená, a\npreto nekalá. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými\nzásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre\norgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá\nprávne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti\nkonaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných\nprávnych zásadách. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na\nprejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.\nNa základe tejto rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo\nbrániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods.\n4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na § 106 O.s.p., ktoré pri platnej\nrozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.  Ak rozhodcovská  zmluva dáva na výber\nmedzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom\nsa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci\nexekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.  Súd považoval\nvýkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy za nezlučiteľný s normami na ochranu\nspotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský\nrozsudok vykonať na návrh oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri\nnekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú\na nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha\nrozhodcovskej zmluvy dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie uvedené\nv rozhodcovskej zmluve a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k\ntomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/EHS.\nNa základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie v rozhodcovskej zmluve je neprimeranou\npodmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a\nnasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Súd preto\ndospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre\nrozpor exekučného titulu so zákonom.  Z uvedených  dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a\nto v celom rozsahu.\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho\nzrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa neho postup exekučného súdu\nnemá oporu v zákone a z napadnutého uznesenia vyplýva tendencia nepripustiť výkon rozhodnutia len\npreto, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. V prvom rade súd prvého stupňa sa nedôsledne\nzaoberal rozhodcovskou zmluvou, ktorú súdu predložil. Táto nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy\no revolvingovom úvere a povinný mohol na jej uzatvorenie pristúpiť alebo nepristúpiť a to bez ohľadu na\nuzavretie, resp. existenciu hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. V bode 2 rozhodcovskej zmluvy sa\n\nuvádza, že uzatvorenie zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom\núvere a dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Okrem toho mal povinný\nmožnosť podľa zmluvného dojednania od predmetnej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní\na to aj bez uvedenia dôvodu. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj\njednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu hlavnej\nzmluvy o revolvingovom úvere. Zastával názor, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho\nustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Exekučný súd vychádza vo svojich úvahách\nz výkladu pojmu spotrebiteľ, ktorý nemá oporu vo vnútroštátnej, a už vôbec nie v komunitárnej úprave.\nNa to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným\npodpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a rovnako tak z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od\ndanej zmluvy odstúpiť. Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3M Cdo 14/2011, ktorý posudzoval otázku jednostranného \"zrušenia\" rozhodcovskej zmluvy\nspotrebiteľom. V prípade rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5 vylúčené\nsplnenie podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a teda rozhodcovská zmluva\nneobsahuje neprijateľnú podmienku a ani sama takouto podmienkou nie je. Cieľom § 53 ods. 4 písm. r)\nObčianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľovi - v procesnej pozícii žalobcu - právo vybrať si miesto\npre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Predmetné ustanovenie nemá riešiť ani nerieši situáciu, kedy\nžalobu podáva dodávateľ. Oprávnený ďalej poukázal na dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu,\nz ktorej citoval, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa\n21.11.2013, sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014. Vyjadril názor, že tvrdenie súdu, kedy posudzuje neprijateľnosť\nrozhodcovskej zmluvy aj z dôvodu, že nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na\nzačiatku vzťahu, nemá oporu v právnom poriadku. Záverom poukázal na skutočnosť, že zákon č.\n244/2002 Z.z. nevyžaduje poučenie zo strany veriteľa o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy\na veriteľ povinného nad rámec zákona poučil, čo však súd považuje za nedostačujúce. Na základe\nuvedených skutočností žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\n\nPísomné vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávneného nebolo podané.\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania\nodvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je\npotrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:\n\nExekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného\nporiadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z\núradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného\nporiadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na\nplnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom /§ 45 ods.\n1 písm. c)/, resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak súd\nzistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný\nv dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá\nmá charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného\nporiadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval\nrozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý\nje potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je\nexekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu /ex offo/ skúmať, či rozhodcovská zmluva\nmedzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského\nsúdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky\nvyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou\nviazaná /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  sp. zn. 6 Cdo 105/2011 z 10. októbra 2012/.\n\nAj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť\nrozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný\n\nsúd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor\nrozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského\nrozsudku /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 230/2011 z 18. septembra\n2012/.\n\nZa správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o\nrevolvingovom úvere zo dňa 18.10.2012 /ďalej len ,,zmluva o revolvingovom úvere\"/ je zmluvou\nspotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah.\nOdvolací súd má rovnako ako súd prvého stupňa za to, že povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval\nako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predložená\nzmluva o revolvingovom úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje\nznaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom\nv čase jej uzavretia, teda ide o zmluvu /bez ohľadu na právnu formu/, ktorú uzatvoril dodávateľ -\noprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej\npodnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný\npri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\nNa základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere, ako\naj na rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú v ten istý deň ako úverová zmluva medzi tými istými účastníkmi\nje potrebné aplikovať aj právne normy právneho poriadku chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1\nObčianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od\ntohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré\nmu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\n\nPri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona\nč. 244/2002 Z. z. správne preto súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 52 a nasledujúcich\nObčianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím aj\nna príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok\noprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná.\nSprávne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva má neprimeraný charakter, keďže\nspôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa,\nteda povinného /§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy/.\nRozhodcovskú zmluvu zo dňa 18.10.2012 správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú\nsankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení. Po\npreskúmaní obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné\nposudzovať obe zmluvy, t.j. zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu vo vzájomnej\nsúvislosti /§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení/. Odvolací súd po zvážení všetkých\nokolností, za ktorých bola zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva uzavreté, dospel k\nzáveru, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne, individuálne dojednaná. Z dikcie ustanovenia § 53\nods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že individuálne nedojednaná zmluvná podmienka je taká,\ns ktorou sa spotrebiteľ pred podpisom zmluvy nemal možnosť oboznámiť, a tým pádom ani nemohol\novplyvniť jej obsah, resp. taká, s ktorou sa spotrebiteľ síce mohol oboznámiť, ale jej obsah ovplyvniť\nnemohol. V danom prípade súd pri posúdení, či ide o osobitne dojednanú zmluvnú podmienku /resp.\nosobitne dojednanú rozhodcovskú zmluvu/, vzal do úvahy niekoľko okolností. Odvolací súd poukazuje\nv prvom rade na to, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená súčasne so zmluvou o\nrevolvingovom úvere v ten istý deň a na tom istom mieste, teda možno povedať, že na tom istom\nrokovaní. Ako zmluva o revolvingovom úvere, tak aj samotná rozhodcovská zmluva má charakter\nformulárovej zmluvy, kde sa doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia rozhodcovskej\nzmluvy /totožné s číslom a dátumom uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere/. Všetky ostatné údaje,\nvrátane určenia rozhodcovského súdu sú v zmluve vopred predtlačené. Dlžník, ktorému je predložená\ntakáto zmluva, tak nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Veriteľ mohol na základe predmetnej\nrozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého\nsám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa\nvoči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami\nrozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný\nnávrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného rovnakého názoru ako súd prvého stupňa\nv tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil\nznenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil,\nkomu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Odvolací súd zastáva názor, že\n\no nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi\nrozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské\nkonanie na návrh dodávateľa /veriteľa/, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.\nRozhodcovská zmluva bola navyše povinnému predložená súčasne /v ten istý deň/ so zmluvou\no revolvingovom úvere, a teda povinný mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu\npozostávajúcu z viacerých listín. Z predložených listinných dôkazov teda nevyplýva, že by si uzavretie\nrozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy\nmožno len ťažko predpokladať, že by povinný mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom\nzasahovať. Odvolací súd na základe týchto skutočností dospel záveru, že rozhodcovská zmluva nebola\nosobitne, individuálne dojednaná. Jej uzavretím sa spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s\noprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje\npráva pred všeobecným súdom /čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Vychádzajúc\nz komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú zmluvu\nv celosti za neprijateľnú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie /\nC-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05/.\n\nVznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje\nrozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo\nk naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv\npoučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného\nv rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací súd nepovažuje za\nkvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere\ndôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú\npodmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo\nje daný prípad /čl. 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách/.\n\nPokiaľ išlo o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, že povinný mal právo odstúpiť od tejto zmluvy do\nštrnástich kalendárnych dní od jej uzavretia, odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v\nprípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná\nex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.\n\nSúdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ\nnedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri\nmožnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným spotrebiteľom vrátane procesu zvažovania\nodstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný\nspotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní /Océano\ngrupo editoriale C- 240/98 až C-244/98/, tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že\nspotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba\nna ňu brať ohľad v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku /Mostaza Claro C-168/05/, tak ako\nexistuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú\nrozhodcovskú doložku, a preto treba spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými\npredpismi /ASTURCOM C-40/98/, tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že\npriemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku /zmluvu/ a neodstúpi od nej v rámci\nkontraktácie, ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného\nspotrebiteľa účinkov nekalej rozhodcovskej doložky /zmluvy/ len preto, že od nej neodstúpil a pritom\nnebol zastúpený v rámci kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného práva.\n\nOdvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná\nrozhodcovská zmluva, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu  na prejednanie\nveci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese\nexekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky /čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo\ntiež exekučným titulom/. Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení\nsp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. marca 2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v\nspotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva /či už\nuzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky/, na ktorej sa zakladá právomoc\nrozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci\n\nrozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v\nspotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť /nezáväznosť/ rozhodcovského rozsudku.\n\nTaktiež odvolací súd zároveň poukazuje na to, že štandardná formulárová zmluva sa nestáva\nindividuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po podpise zmluvy\nprávo túto odmietnuť /resp. od nej odstúpiť/. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere\nrozhodcovskej doložky /zmluvy/, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku\nodopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ\npodá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zároveň uvádza, že kto mlčí tam, kde nie\nje povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ\nnúti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia\nprejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o\nochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej doložky /zmluvy/ nemusí odporovať doslovnému zneniu\nzákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie\ndodržané nebolo, teda zákon obchádza /in fraudem legis/. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je\nprávnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi\ndôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nPL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995/.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o\nneprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva\nhorizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo\nkomunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom\nkonaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/\nEHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej\núnie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom\nzo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a\naby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná\nbez nekalých podmienok.\n\nOdvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,\nktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti\no tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre\ndocielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj\nbez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej\npodmienky /v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia/. Ak je takouto neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o\nvýkon práv v rozpore s dobrými mravmi /k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. februára 2011/.\n\nOdvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský\nrozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na\nzáklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.\nd) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie zamietol /§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku/.\n\nOdvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nPoučenie:\n\nP o u č e n i e :  Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/193/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "85bc7b82-799d-44d8-afab-b18909fa0472:465295f4-59d4-4748-8509-fe493945d82a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1", "spisova_znacka": "8CoE/4/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoE/4/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 614, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1"}, {"guid": "314d9494-697a-480f-8dac-a270884131f1:9069de38-1545-4fa6-8f82-d3aee0cf92c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1", "spisova_znacka": "43CoE/372/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/372/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 662, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1"}, {"guid": "f3d1eff3-6fc7-47f9-8598-6e06f8a7af62:1a4d1fbd-63a0-4bfe-b6e6-f3f2f426b27e", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/193/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Er/193/2015 z 14. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Partizánske", "datum_vydania": "2016-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f3d1eff3-6fc7-47f9-8598-6e06f8a7af62:1a4d1fbd-63a0-4bfe-b6e6-f3f2f426b27e"}], "citovane_v": []}